Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2020

Produktivita zdrojov v hospodárstve SR v roku 2019 dosiahla hodnotu 1,33 eur/kg. Oproti roku 2005 sa zvýšila o 80,3 %, ale aj napriek tomuto rastu SR výrazne zaostáva za priemernou produktivitou zdrojov v EÚ.

 

 

Klesá podiel odpadov zneškodňovaných skládkovaním?

Dlhodobo pretrváva vysoký podiel skládkovania komunálnych odpadov – 48,4 % v roku 2020. V prípade odpadov ako celku (komunálny odpad, ostatný odpad, nebezpečný odpad) bola v roku 2020 miera ich skládkovania 17,7 %, kým v roku 2019 to bolo 23,1 %.


Plní SR ciele vyplývajúce z predpisov EÚ, resp. národné ciele?

Cieľ zvýšiť recykláciu KO na 50 % do roku 2020 (pre ďalšie roky sú stanovené ešte prísnejšie ciele) sa nepodarilo naplniť, aj napriek pokračujúcemu rastu miery recyklácie. Rovnako v prípade cieľa množstva KO ukladaného na skládku (do roku 2035 znížiť mieru skládkovania komunálneho odpadu na menej ako 10 %) je jeho splnenie ohrozené. Medziročne bol zaznamenaný nárast miery triedeného zberu komunálnych odpadov (z 37 % v roku 2019 na 40,5 % v roku 2020). Cieľ pre triedený zber komunálnych odpadov stanovený v Programe odpadového hospodárstva SR na roky 2016 – 2020 (dosiahnuť 60 % v roku 2020) sa nepodarilo naplniť.

V roku 2020 bolo zozbieraných 7,9 kg odpadov z elektrických a elektronických zariadení na obyvateľa. SR splnila v roku 2020 cieľ zberu elektroodpadov. SR splnila v roku 2020 limity miery zhodnocovania a miery recyklácie jednotlivých kategórií elektroodpadov.

V prípade opätovného použitia častí starých vozidiel a recyklácie starých vozidiel dosiahla SR podiel 95,64 % a splnila tak predpísaný limit. Miera opätovného použitia a zhodnocovania starých vozidiel dosiahla v roku 2020 úroveň 97,08 %.

Napriek nárastu celkového množstva odpadov z obalov, miera ich recyklácie narástla a darí sa plniť cieľ. V prípade konkrétnych materiálov odpadov z obalov sú minimálne stanovené ciele recyklácie do roku 2025 u väčšiny z nich plnené už v súčasnosti.

V roku 2020 bolo vyzbieraných 890,7 ton použitých prenosných batérií a akumulátorov, čo predstavuje 45,4 % podielu zberu. SR tak limit stanovený príslušnou smernicou ES splnila.

 

 

Účet materiálových tokov kvantifikuje celkové nároky ekonomického systému na materiály. V rámci tohto účtu sa sleduje výmena materiálových tokov medzi národným hospodárstvom a životným prostredím – ťažba materiálov na vstupnej strane a odpadové toky, emisie na výstupnej strane a tokov medzi národným hospodárstvom a inými hospodárstvami – zahraničný obchod (dovoz a vývoz).

Domáca ťažba (nerastné suroviny a biomasa) plus dovoz predstavujú priamy materiálový vstup do hospodárstva. Celkové množstvo materiálov priamo použitých v rámci národného hospodárstva sleduje domáca materiálová spotreba, ktorá sa vypočíta ako priamy materiálový vstup mínus vývoz.

Pre SR predstavovala v roku 2019 domáca ťažba 10,5 tony na obyvateľa, pričom priemerná hodnota v rámci EÚ bola 11,2 tony na obyvateľa. Dovoz tovarov predstavoval 8,3 tony na obyvateľa. Priamy materiálový vstup (DMI) bol teda v SR v roku 2019 18,8 tony na obyvateľa (priemerná hodnota v rámci štátov EÚ bola 14,6 tony na obyvateľa). Domáca materiálová spotreba (DMC) predstavovala 12,3 tony na obyvateľa (priemerná hodnota v rámci štátov EÚ bola 13,3 tony na obyvateľa).


Graf. Množstvo dostupných materiálov a ich využitie (2019)

Zdroj: Eurostat


DMC v SR dosiahla v roku 2019 hodnotu 67 022 tis. t a z najväčšej časti (50,2 %) ju tvorili nekovové nerastné suroviny, nasledovala biomasa s 27,4 %, energetické suroviny (18,5 %) a kovové nerasty (3,9 %). V porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesla o 8,9 % a oproti roku 2005 poklesla o cca 11 %.


Graf. Vývoj domácej materiálovej spotreby podľa skupín materiálov

 

V roku 2019 predstavovala produktivita zdrojov (HDP/DMC) v hospodárstve SR 1,33 eur/kg. Oproti roku 2005, keď jej hodnota bola 0,74 eur/kg sa zvýšila o 80,3 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenala nárast o 12,5 %. Ale aj napriek tomuto rastu SR výrazne zaostáva za priemernou produktivitou zdrojov v krajinách EÚ, ktorá v roku 2019 dosiahla hodnotu 2,4 eur/kg.


Graf. Vývoj produktivity zdrojov

Graf. Medzinárodné porovnanie produktivity zdrojov (2019)

 

 

Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR do roku 2020 je minimalizácia negatívnych účinkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie. Pre dosiahnutie stanovených cieľov bude nevyhnuté zásadnejšie presadzovanie a dodržiavanie záväznej hierarchie odpadového hospodárstva za účelom zvýšenia recyklácie odpadov predovšetkým pre oblasť komunálnych odpadov a stavebných odpadov a odpadov z demolácií v súlade s požiadavkami rámcovej smernice 2008/98/ES o odpade. Veľkou výzvou odpadového hospodárstva v SR je zastaviť nárast vzniku odpadov a hlavne znížiť vysoký podiel skládkovania odpadov.

 

Kategória odpadu	Množstvo
Nebezpečný odpad (NO)	380
Ostatný odpad (O)	10 351
Komunálny odpad (KO)	2 434
Spolu	13 165

V produkcii odpadov je podľa klasifikácie ekonomických činností SK NACE najväčším producentom odpadov priemyselná výroba (hlavne ostatný odpad), ktorá sa na celkovej produkcii odpadov podieľa 28,1 %, za ňou nasleduje dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov s 19,7 %. Na treťom mieste je stavebníctvo s 15,3 %. Najväčším producentom odpadov je dlhodobo priemyselná výroba, jej podiel však postupne klesá. Druhým najväčším producentom odpadov je z dlhodobého hľadiska stavebníctvo, ktoré má však kolísavý charakter (od 7 % v roku 2006 po 25 % v roku 2013).

Dominantnou činnosťou zhodnocovania je s 36,5 % podielom z celkového množstva vzniknutých odpadov materiálové zhodnotenie. Aj naďalej ostáva problémom vysoký podiel skládkovania odpadov, až 17,8 % z celkového množstva vzniknutých odpadov. 

Tabuľka: Nakladanie s odpadmi vrátane KO (2020) (t)

Spôsob nakladania (tony)		Spôsob nakladania (%)
Skládkovanie	2 336 999	17,752
Spálenie bez energetického využitia	7 206	0,055
Iné zneškodnenie	259 286	1,97
Spálenie s energetickým využitím	610 670	4,64
Materiálové zhodnotenie (recyklácia)	4 809 182	36,53
Iné zhodnotenie	291 133	2,21
Iné nakladanie	4 850 266	36,843
Spolu	13 164 742	100

Zdroj: MŽP SR, SOH

 

V roku 2020 vzniklo v SR 398 401 ton nebezpečných odpadov (vrátane NO, ktorý je súčasťou komunálneho odpadu). V porovnaní s rokom 2019 (388 996 ton) to predstavuje nárast o 2,4 %. Produkcia nebezpečného odpadu od roku 2010 klesla o 24 %. 

 

Z hľadiska nakladania s nebezpečnými odpadmi je medziročne (2019 - 2020) pozorovaný nárast ich skládkovania (zo 7,3 % na 12,8 %). Medziročne je pozorovaný aj pokles ich materiálového zhodnotenia (recyklácie) - z 30,6 % v roku 2019 na 24,1 % v roku 2020.

V období rokov 2010 – 2020 bolo materiálové zhodnocovanie (recyklácia) najčastejším spôsobom nakladania s nebezpečným odpadom v roku 2016, kedy toto nakladanie predstavovalo 34,6 %. V roku 2018 to bolo už len 24,1 %. Podiel skládkovania nebezpečných odpadov klesol v období rokov 2010 – 2020 z 35 % na 12,8 %. Od roku 2016 je zaznamenaný výrazný nárast činností vykazovaných ako „iné nakladanie“ – v roku 2020 tento spôsob nakladania s nebezpečnými odpadmi predstavoval vyše 38 %. Toto je pravdepodobne spôsobené zmenou legislatívy v roku 2016, kedy boli zavedené nové kódy nakladania s odpadmi, čo malo za následok zhoršenie vysledovateľnosti tokov odpadov.  

 

V roku 2020 vzniklo v SR 2 434 039 ton komunálnych odpadov, čo predstavuje 446 kg KO na obyvateľa. V porovnaní s rokom 2019 to predstavuje nárast o 11 kg KO na obyvateľa. Produkcia komunálneho odpadu od roku 2005 vzrástla o 56,2 %. Medziročne došlo k nárastu komunálneho odpadu o 2,7 %. Tento nárast je však čiastočne spôsobený nárastom miery triedeného zberu komunálnych odpadov. Množstvo zmesového odpadu medziročne kleslo z 1 166 419 ton na 1 144 886 ton - jedná sa tak o pokles o 1,8 %.


Graf. Vývoj v množstve komunálnych odpadov na obyvateľa
  

 

 

V celoeurópskom porovnaní patrí SR medzi krajiny s nižšou produkciou KO, ako je priemer v EÚ.

 

Graf. Medzinárodné porovnanie vzniku komunálneho odpadu (2019)

 

 

Podiel skládkovaných komunálnych odpadov (vrátane drobných stavebných odpadov) bol na celkovom nakladaní 48,4 %, čo predstavuje medziročný pokles o 2,2 percentuálneho bodu. Cieľom v oblasti komunálneho odpadu je znížiť mieru jeho skládkovania na 10 % z celkového množstva komunálneho odpadu do roku 2035 (v Envirostratégií 2030 je v tejto oblasti stanovený cieľ 25 %).

 

Recyklácia komunálnych odpadov (vrátane drobných stavebných odpadov) dosiahla v roku 2020 úroveň 43,7 %. Po odpočítaní drobných stavebných odpadov bola miera recyklácie KO 42,2 %. Cieľ recyklácie (50 %) sa v roku 2020 nepodarilo naplniť. Pre nasledujúce roky sú stanovené ciele na zvýšenie prípravy na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu do roku 2025 najmenej na 55 %, do roku 2030 najmenej na 60 % a do roku 2035 najmenej na 65 %. Cieľ zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie na 60 % do roku 2030 je stanovený aj v Envirostratégií 2030.  

Graf. Vývoj miery recyklácie komunálneho odpadu

Graf. Vývoj miery skládkovania komunálneho odpadu

Graf. Vývoj množstva komunálneho odpadu podľa spôsobu nakladania

V súčasnosti platí v SR povinnosť pre obce zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre triedený zber „klasických zložiek“ KO, t. j. papier a lepenka, sklo, plasty, kovy a biologicky rozložiteľné komunálne odpady (BRKO) okrem tých, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne. Triedený zber KO je hodnotený ako nedostatočný. Z dlhodobého sledovania triedeného zberu KO možno pozorovať stúpajúci trend množstva vytriedených zložiek KO, z hľadiska záväzkov SR v oblasti prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu však bude potrebné triedený zber výraznejšie zintenzívniť. Medziročne bol zaznamenaný nárast miery triedeného zberu komunálnych odpadov (z 37 % v roku 2019 na 40,5 % v roku 2020). Cieľ pre triedený zber komunálnych odpadov stanovený v Programe odpadového hospodárstva SR na roky 2016 – 2020 (dosiahnuť 60 % v roku 2020) sa nepodarilo naplniť.

Tabuľka: Vytriedený biologicky rozložiteľný komunálny odpad (bez papiera a lepenky) (2020) (t)

Kód odpadu	Odpad	Množstvo BRKO
20 01 08	Biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad	2 579
20 01 25	Jedlé oleje a tuky	530
20 01 38	Drevo iné ako uvedené v 20 01 37 (20 01 37 - drevo obsahujúce nebezpečné látky)	30 781
20 02 01	Biologicky rozložiteľný odpad	298 349
20 03 02	Odpad z trhovísk	355

Zdroj: ŠÚ SR

 

Elektroodpady

V roku 2020 bolo z domácností zozbieraných 43 035 ton elektroodpadov, čo predstavuje cca. 8 kg/obyv.. Ciele pre zhodnocovanie a recykláciu elektroodpadov boli splnené pre všetky jednotlivé kategórie elekroodpadov.

 

Staré vozidlá

V roku 2020 bolo na území SR spracovaných 53 355 kusov starých vozidiel, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2019 nárast o 1,2 %.

 

Opätovné použitie (t)	Celková recyklácia (t)	Celkové zhodnocovanie (t)	Celkové  opätovné použitie a recyklácia	Limit pre opätovné použitie častí starých vozidiel a recykláciu starých vozidiel*	Celkové  opätovné použitie a zhodnocovanie	Limit pre opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel*
1 105,53	51 356,08	52 144,10	95,64 % (52 461,61 t)	85 %	97,08 % (53 249,62 t)	95 %
Počet kusov spracovaných starých vozidiel (ks)				53 355
Celková hmotnosť spracovaných starých vozidiel (t)				54 852,69

Odpadové pneumatiky

V nakladaní s odpadovými pneumatikami prevláda dlhodobo materiálové zhodnocovanie. V roku 2020 dosiahla úroveň ich materiálového zhodnotenia 87,2 %, energeticky ich bolo zhodnotených 8,7 %. Skládkovanie odpadových pneumatík je podľa zákona o odpadoch zakázané. (Pozn.: okrem pneumatík, ktoré sú použité ako konštrukčný materiál pri budovaní skládky, pneumatík z bicyklov a pneumatík s väčším vonkajším priemerom ako 1400 mm). Cieľom pre odpadové pneumatiky bolo do roku 2020 dosiahnuť 80 % mieru materiálového zhodnocovania a 15 % mieru energetického zhodnocovania, čo sa podarilo naplniť.

Obaly a odpady z obalov

Tabuľka: Vznik a nakladanie s odpadmi z obalov (2019)

Materiál	Množstvo	Recyklácia	Minimálny cieľ recyklácie do roku 2025	Zhodnocovanie
	(t)	(%)	(%)	(%)
Sklo	92 151,75	69,69	70	69,69
Plasty	134 659,17	52,81	50	59,71
Papier	238 467,55	77,70	75	77,91
Kovy	40 506,94	72,43	70 - železné kovy, 50 - hliník	72,43
Drevo	64 639,01	55,74	25	57,78
Iné	981,26	0,11	-	0,11
Spolu	571 405,69	67,55		69,65

 Zdroj: MŽP SR, SOH


Graf. Vývoj vzniku odpadov z obalov
                 

 

Použité batérie a akumulátory                        

	Vyzbierané množstvo (t)	Zberový podiel (%)
Použité prenosné batérie a akumulátory	921,8	45,4

 
 

Cezhraničná preprava odpadov - dovoz, vývoz a tranzit odpadov

Tabuľka: Cezhraničná preprava odpadov - prehľad podľa druhu prepravy (2020)

Druh prepravy	Počet
Dovoz	88
Vývoz	36
Tranzit/tiché súhlasy	29
Spolu	153

Zdroj: MŽP SR, SOH


Tabuľka: Celkové množstvá odpadov povolených na cezhraničný pohyb odpadov na základe povolení vydaných v roku 2020 v členení podľa jednotlivých krajín (t)

Zdroj: MŽP SR, SOH

Za oblasť neoprávneného nakladania s odpadom bolo v roku 2020 zistených zložkami kriminálnej polície v rámci environmentálnej trestnej činnosti 385 prípadov s objasnenosťou 51 prípadov (13,3 %). Zároveň sa v roku 2020 dodatočne objasnilo ďalších 45 trestných činnov zistených v predchádzajúcom období (pred rokom 2020). Objasnenosť prípadov v porovnaní s rokom 2019 narástla o 5 percentuálnych bodov a v porovnaní s rokom 2017 narástla o vyše 6 percentuálnych bodov.

Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov umožňuje uplatniť environmentálne aspekty vo verejnom obstarávaní vo všetkých štádiách verejného obstarávania, a to v rámci:
a) podmienok účasti,
b) technických požiadaviek pri opise predmetu zákazky,
c) kritérií na vyhodnotenie ponúk a
d) pri osobitných podmienkach na plnenie zmluvy.

Zelené verejné obstarávanie (Green Public Procurement – GPP) predstavuje osobitnú formu verejného obstarávania, v rámci ktorej verejné orgány integrujú environmentálne požiadavky do postupov verejného obstarávania za účelom nadobudnutia tovarov, služieb alebo stavebných prác so zníženým negatívnym vplyvom na životné prostredie v rámci celého životného cyklu.  

V podmienkach SR je GPP považované za dobrovoľný nástroj environmentálnej politiky, uplatňovaním ktorého možno dosiahnuť súčasne efektívne využívanie finančných zdrojov, ochranu ŽP, zdravia a tiež  podporu obehového hospodárstva. V roku 2016 bol uznesením vlády SR č. 590 schválený v poradí tretí Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie v SR na roky 2016 – 2020 (NAP GPP III). Strategickým cieľom NAP GPP III je do roku 2020 dosiahnuť 50 % podiel zrealizovaných zelených zákaziek orgánmi štátnej správy z celkového objemu nimi uzatvorených zmlúv pre vybrané skupiny produktov. Podľa Envirostratégie 2030 by mal tento podiel v roku 2030 dosiahnuť až 70 % z celkovej hodnoty verejného obstarávania.

Sledovanie pokroku/vývoja GPP sa vykonáva každoročným monitorovaním, ktorým sa hodnotí úroveň uplatňovania GPP v SR na základe dvoch kvantitatívnych indikátorov, a to:

Za rok 2020 sa v rámci monitorovania úrovne uplatňovania GPP v SR sledovali celkové počty a hodnoty nadlimitných, podlimitných a zákaziek s nízkou hodnotou v členení na tovary, služby a stavebné práce. Oslovených bolo 4 270 verejných inštitúcií (orgány štátnej správy a im podriadené organizácie, samosprávne kraje a nimi zriadené organizácie, mestá a obce), z ktorých sa do dotazníkového prieskumu zapojilo 827 subjektov (19 %). V roku 2020 bola v rámci Indikátora 1 dosiahnutá úroveň 14,74 % a indikátora 2 11,45 %.

 

Graf. Hodnoty indikátora 2 úrovne uplatňovania GPP v SR v rámci rokov 2018 – 2020 v členení na orgány štátnej správy a im podriadené organizácie a na samosprávne kraje, mestá, obce a nimi zriadené organizácie

Na základe vyhodnotenia uplatňovania GPP sa cieľ stanovený v NAP GPP III nepodarilo dosiahnuť. 

Úroveň uplatňovania zeleného verejného obstarávania v SR za rok 2020 sa hodnotila najmä v rámci obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác spadajúcich do 20 produktových skupín, pre ktoré Európska komisia vytvorila a pravidelne aktualizuje tzv. environmentálne charakteristiky, ktoré je možné priamo využiť v súťažných podkladoch verejného obstarávania.


Graf: Percentuálne vyjadrenie počtu zelených a nezelených zákaziek v produktových skupinách v rámci subjektov zúčastnených na monitorovaní v roku 2020 v nadväznosti na indikátor 1

Zdroj: SAŽP

Environmentálne označovanie produktov sa v SR realizuje od roku 1997, kedy bol vyhlásený Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov (NPEHOV). Prostredníctvom národnej schémy environmentálneho označovania MŽP SR udeľuje výrobkom a službám, ktoré splnili prísne environmentálne kritériá, národnú environmentálnu značku Environmentálne vhodný produkt (EVP). Od roku 2002 upravuje podmienky a postup pri udeľovaní a používaní národnej značky zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov. Národné environmentálne kritériá pre určené skupiny produktov sú vydávané ako osobitné podmienky formou oznámení MŽP SR a uverejňované vo Vestníkoch MŽP SR. Celkovo od roku 1997 boli vytvorené národné environmentálne kritériá na 40 skupín produktov. V roku 2020 boli platné osobitné podmienky pre 13 skupín produktov.

V SR bolo od roku 1997 posúdených a ocenených značkou Environmentálne vhodný produkt 269 produktov. Po náraste v roku 2019 došlo v roku 2020 k opačnému trendu, k poklesu produktov so značkou EVP na 44.
 

 

Zdroj: SAŽP
 

Zdroj: SAŽP

 

 

Vstupom SR do EÚ vznikla v roku 2004 pre žiadateľov možnosť získať na produkty európsku environmentálnu značku - Environmentálnu značku EÚ („EU Ecolabel“). V rámci Európy bolo ocenených Environmentálnou značkou Európskej únie 75 795 produktov v 24 rôznych skupinách produktov (stav k 31.12.2020).

 

Zdroj: SAŽP

 

Tabuľka: Produkty, ktoré mali právo používať značku Environmentálna značka EÚ (produkty posúdené a ocenené v SR) v roku 2020 

Zdroj: SAŽP

 

Schéma Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) je dobrovoľným nástrojom pre organizácie, ktoré chcú zhodnocovať a zlepšovať svoje environmentálne správanie. Zavedením schémy EMAS organizácie deklarujú súlad s právnymi predpismi v životnom prostredí, miestnu zodpovednosť, aktívne zapojenie zamestnancov, spoľahlivosť a dôveryhodnosť uverejnených informácií o životnom prostredí.

 

Graf: Vývoj registrácie v schéme EMAS: Počet registrovaných organizácií a ich miest v schéme EMAS (stav k 31.12.2020)

 

 

Držiteľ značky	Kód	Činnosť
SEWA, a. s.,	SK-000006	SEKCIA M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI
ŽOS-EKO, s. r. o.,	SK-000010	SEKCIA E – DODÁVKA VODY; ČISTENIE A ODVOD ODPADOVÝCH VÔD, ODPADY A SLUŽBY ODSTRAŇOVANIA ODPADOV
EUROVIA SK, a. s.,	SK-000012	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO SEKCIA N – ADMINISTRATÍVNE A PODPORNÉ SLUŽBY
PROSPECT, spol. s r. o.,	SK-000013	SEKCIA E – DODÁVKA VODY; ČISTENIE A ODVOD ODPADOVÝCH VÔD, ODPADY A SLUŽBY ODSTRAŇOVANIA ODPADOV SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO SEKCIA G – VEĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVA MOTOROVÝCH VOZIDIEL A MOTOCYKLOV
STRABAG, s. r. o.,	SK-000014	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
Váhostav – SK, a. s.,	SK-000015	SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
PORR, s. r. o.,	SK-000016	SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
Skanska SK, a. s.,	SK-000017	SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
CED Consulting, s. r. o.,	SK-000018	SEKCIA M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI
AVA – stav, s. r. o.	SK-000019	SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
Ferrmont, a. s.	SK-000020	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA
Adifex, a. s.	SK-000021	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA E – DODÁVKA VODY; ČISTENIE A ODVOD ODPADOVÝCH VÔD, ODPADY A SLUŽBY ODSTRAŇOVANIA ODPADOV SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO SEKCIA H – DOPRAVA A SKLADOVANIE SEKCIA M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI
Doprastav, a. s.	SK-000022	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA E – DODÁVKA VODY; ČISTENIE A ODVOD ODPADOVÝCH VÔD, ODPADY A SLUŽBY ODSTRAŇOVANIA ODPADOV SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO SEKCIA G – VEĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVA MOTOROVÝCH VOZIDIEL A MOTOCYKLOV SEKCIA H – DOPRAVA A SKLADOVANIE
ARPROG, a. s. Poprad	SK-000023	SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
EKOFORM, spol. s. r. o.	SK-000024	SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
ESP Consult, s. r. o.	SK-000025	SEKCIA M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI
IRBIS Slovakia, s. r. o.	SK-000026	SEKCIA M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI SEKCIA E – DODÁVKA VODY; ČISTENIE A ODVOD ODPADOVÝCH VÔD, ODPADY A SLUŽBY ODSTRAŇOVANIA ODPADOV SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO SEKCIA G – VEĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVA MOTOROVÝCH VOZIDIEL A MOTOCYKLOV SEKCIA N – ADMINISTRATÍVNE A PODPORNÉ SLUŽBY
Chemkostav, a. s.	SK-000027	SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI SEKCIA G – VEĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVA MOTOROVÝCH VOZIDIEL A MOTOCYKLOV
COLAS Slovakia, a. s.	SK-000028	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
BETPRES, s. r. o.	SK-000029	SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO SEKCIA G – VEĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVA MOTOROVÝCH VOZIDIEL A MOTOCYKLOV SEKCIA M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI
AQUAMONT, s. r. o.	SK-000030	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
Ing. Marián Sahul STAVEKO	SK-000031	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
VODOHOSPODÁRSKE STAVBY, a. s.	SK-000032	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO SEKCIA H – DOPRAVA A SKLADOVANIE
DAG SLOVAKIA, a. s.	SK-000033	SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
SOAR SK, a. s.	SK-000034	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
HAKOM, s. r. o.	SK-000035	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO SEKCIA M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI
STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o.	SK-000036	SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO SEKCIA M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI
DYNAMIK CONSTRUCTION, s. r. o.	SK-000037	SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
3 Energy, s. r. o.	SK-000038	SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO
Združená registrácia v rámci EÚ
Schaeffler Kysuce,  s. r. o., Schaeffler Skalica, s. r. o.,	DE-158-00016	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA
Wiegel Sereď žiarové zinkovanie, s. r. o.	DE-158-00127	SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA

Zdroj: SAŽP

 

Aktuálny register organizácií registrovaných v EMAS so sídlom v SR je uvedený na: http://www.emas.sk/register-emas-v-sr

 

 

Rozvíjanie dobrovoľných nástrojov environmentálnej politiky (GPP, environmentálne označovanie, EMAS) a rozvoj udržateľnejších produktov a výrobných procesov si vyžaduje v súčasnosti zvýšenú pozornosť a najmä ich podporu. Ich výhodu možno vidieť v plnení osobitných cieľov a úloh v oblasti životného prostredia (napr. energetická účinnosť, zachovanie prírodných zdrojov, znižovanie emisií CO₂), v zlepšovaní sociálnych a zdravotných podmienok života (napr. zvyšovanie kvality života, ochrana zdravia), v úspore nákladov, v posilnení dôvery občanov, podnikov a spoločnosti smerom k verejnej správe, taktiež v presadzovaní inovácií a podpore vývoja konkurencieschopných environmentálnych tovarov a služieb a v rozšírení trhu o takéto produkty.