Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2020

Zmena klímy a ochrana ovzdušia

Čisté ovzdušie


Kľúčové otázky a kľúčové zistenia

Aký je vývoj v  produkcii znečisťujúcich látok na území SR?

Emisie základných znečisťujúcich látok (SO2, NOx,  nemetánové prchavé organické látky (NMVOC), CO a amoniak)  v horizonte rokov  2005 – 2019 poklesli. Pokles bol zaznamenaný aj v medziročnom porovnaní 2018 – 2019.
Emisie tuhých prachových častíc v dlhodobom časovom horizonte taktiež poklesli, avšak v medziročnom porovnaní mierne vzrástli.
V prípade ťažkých kovov (Cd, Hg, Pb) bol zaznamenaný trend poklesu ich emisií.
Aj emisie perzistentných organických látok (POPs)  v rozmedzí rokov 2005 – 2019 poklesli. Obdobne bol zaznamenaný aj medziročný pokles.
 
Plní SR záväzky vyplývajúce z medzinárodných záväzkov v ochrane ovzdušia?

SR plní redukčné záväzky vyplývajúce z legislatívy EÚ a medzinárodných dokumentov v ochrane ovzdušia bez nedostatkov. Pri väčšine látok sú ich emisie už v súčasnosti pod záväznými hodnotami definovanými na obdobie 2020 – 2029.


Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu zdravia ľudí?

V roku 2020 došlo k  prekročeniam limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 ho­dinové koncentrácie PM10 na 1 monitorovacej stanici. Vyskytli sa tiež prekročenia cieľovej hodnoty na ochranu zdravia pre BaP na 7 monitorovacích staniciach. Na 3 monitorovacích staniciach došlo k prekročeniu povolených hodnôt koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia.


Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu vegetácie?

Limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší stanovené na ochranu vegetácie (SO2, NOx) neboli prekročené. Na 3 monitorovacích staniach došlo k prekročeniu povolených hodnôt koncentrácie prízemného ozónu na ochranu vegetácie.

 
Aký je vývoj stavu ozónovej vrstvy a intenzity slnečného žiarenia nad územím SR?

Celkový atmosférický ozón bol pod dlhodobým priemerom -4,8 %, celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia oproti roku 2019 mierne narástla  v Gánovciach aj v Bratislave.

 
Dodržiava SR medzinárodné záväzky v ochrane ozónovej vrstvy Zeme?

SR plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov v ochrane ozónovej vrstvy.

 
Aký je vývoj vplyvu dopravy na ovzdušie?

V období rokov 2005 – 2019 emisie základných znečisťujúcich látok z dopravy zaznamenali pokles. Emisie NOx rástli do roku 2008 a po tomto roku zaznamenali pokles. Trvalý pokles od roku 2011 bol zaznamenaný aj pri emisiách CO, PM10 a PM2,5. Výrazný pokles zaznamenali emisie SOv rokoch 2005 – 2015 a od roku 2016 mali už len mierne klesajúci trend. Od roku 2016 emisie základných znečisťujúcich látok z dopravy majú vyrovnaný charakter bez výrazných medziročných výkyvov. 
 

 

Emisná situácia

Vývoj emisií vybraných znečisťujúcich látok

Hodnotenie emisnej situácie je spracované na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR – Nomenclature for Reporting).
 
Porovnaním rokov 2005 – 2019 bol zistený pokles u emisií základných znečisťujúcich látok.  V medziročnom porovnaní (2018 – 2019) došlo k poklesu emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok okrem emisií PM10 a PM2,5, ktoré však narástli len mierne. Tento pozitívny trend vývoja bol zaznamenaný v dôsledku legislatívneho i technologického pokroku a zmenou palivovej základne. Na vývoj mala vplyv aj zmena štruktúry a objemu priemyselnej produkcie.

Graf. Vývoj emisií vybraných znečisťujúcich látok a prachových častíc


Graf. Podiel emisií PM10 podľa sektorov (2019)


Graf. Podiel emisií PM2,5 podľa sektorov (2019)


Graf. Podiel emisií SO2 podľa sektorov (2019)


Graf. Podiel emisií NOx podľa sektorov (2019)


Graf. Podiel emisií CO podľa sektorov (2019)


Graf. Vývoj emisií PM2,5 z hľadiska plnenia národných cieľov


Graf. Vývoj emisií SO2 z hľadiska plnenia národných cieľov


Graf. Vývoj emisií NOx z hľadiska plnenia národných cieľov


Graf. Medzinárodné porovnanie emisií PM2,5 na obyvateľa
 
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií SO2 na obyvateľa


Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NOx na obyvateľa
 
Emisie amoniaku (NH3dosiahli v roku 2019 výšku 31 490 ton. V porovnaní s rokom 2018 bol zaznamenaný pokles 1,9 %.
Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja poklesli emisie amoniaku v roku 2019 oproti roku 2005 o 3,4 %.

Graf. Vývoj emisií amoniaku z hľadiska plnenia národných cieľov


Graf. Podiel emisií NH3 podľa sektorov (2019)


Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NH3 na obyvateľa
 
V dlhodobom časovom horizonte 2005 – 2019 bol zaznamenaný pokles emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) o 33,5 %. V posledných rokoch je trend emisií NMVOC mierne klesajúci. K tomuto vývoju prispel hlavne pokles spotreby náterových látok, zavádzanie nízkorozpúšťadlových typov náterov, zavádzanie opatrení v sektore spracovania ropy, plynofikácia spaľovacích zariadení, zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom. Pozitívny vplyv malo taktiež prijatie novej prísnejšej legislatívy zameranej na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín.

Graf. Vývoj emisií NMVOC z hľadiska plnenia národných cieľov


Graf. Podiel emisií NMVOC podľa sektorov (2019)

 
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NMVOC na obyvateľa
 
Pri porovnaní rokov 2005 a 2019 bol zaznamenaný pokles emisií Pb o 54,7 %, Hg o 36,9 % a Cd o 34 %. V roku 2019 bol oproti roku 2018 zaznamenaný mierny pokles v prípade emisií Cd, Hg a Pb. Na uvedený vývoj malo okrem sprísnenia príslušnej legislatívy vplyv aj odstavenie zastaraných výrob, pokles priemyselnej produkcie a prechod na používanie bezolovnatého benzínu. K emisiám ťažkých kovov prispieva hlavne priemysel, v prípade kadmia je to výroba medi, a v prípade olova a kadmia výroba železa a ocele.

Graf. Vývoj emisií ťažkých kovov v ovzduší


Graf. Podiel emisií Cd podľa sektorov (2019)


Graf. Podiel emisií Hg podľa sektorov (2019)


Graf. Podiel emisií Pb podľa sektorov (2019)


Emisie perzistentných organických látok (POPs) dlhodobo od roku 2005 klesali, ale zaroveň bol zaznamenaný aj medziročný pokles.  K najvýznamnejším zdrojom týchto emisií patrí výroba železa a ocele, spaľovanie odpadov, ale aj spaľovanie tuhých palív v domácnostiach.


Graf. Vývoj emisií perzistentných organických látok


Graf. Podiel emisií benzo(a)pyrénu podľa sektorov (2019)



Tabuľka. Bilancia emisií POPs
    
Emisie POPs
 
 
PAH
PCDD/PCDF*
PCB 
suma PAH
Benzo(a)pyrén
Benzo(k)fluorantén
Benzo(b)fluorantén
Indeno(1,2,3-cd)pyrén
(g/rok)
(kg/rok)
(kg/rok)
(t/rok)
(kg/rok)
(t/rok)
(kg/rok)
2005
374,4
26,92
37,85
7,61
3,31
6,52
3,87
2018 67,31 21,49 30,65 4,93 2,21 4,62 2,64
2019
64,68
17,72
30,95
6,12
2,26
6,40
2,75
* Vyjadrené ako I-TEQ
 Zdroj: SHMÚ


SR plní všetky záväzky vyplývajúce z  Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a jeho jednotlivých protokolov.

 

Imisná situácia

 

Ciele definované v prijatých dokumentoch a právnych predpisoch

Čo sa týka kvality ovzdušia, cieľom je udržať jej dobrý stav a zlepšiť ju v miestach, kde je to potrebné. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Limitné hodnoty vybraných znečisťujúcich látok, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia stanovuje vyhláška MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia. Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 stanovuje cieľ, že kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie.
 

Vývoj a stav kvality ovzdušia

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. Základným  východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).

 
Mapa. Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia

Zdroj: SHMÚ

 
Zóny a aglomerácie tvoria rozsiahle územia a súhrnne pokrývajú celé územie  SR.  V každej zóne je priestorové  rozloženie  koncentrácií  znečisťujúcich  látok  pomerne  variabilné  – zahŕňa  zvyčajne územia s významnými zdrojmi emisií a zhoršenou kvalitou ovzdušia, ale aj pomerne čisté oblasti bez zdrojov.  Z dôvodu uľahčenia riadenia kvality ovzdušia boli definované tzv. oblasti  riadenia  kvality ovzdušia. Tieto oblasti sú podmnožinou jednotlivých zón – každá zóna ich môže obsahovať niekoľko.  

Ak namerané koncentrácie niektorej znečisťujúcej látky v ovzduší na danej monitorovacej stanici prekročia v sledovanom roku limitnú alebo cieľovú hodnotu, príslušné územie, ktoré stanica svojim meraním  reprezentuje,  je  podľa  zákona  č. 137/2010 Z. z. o ovzduší  v znení  neskorších  predpisov vyhlásené za oblasť riadenia kvality ovzdušia (ORKO). Okresný  úrad v sídle kraja má povinnosť vypracovať pre túto oblasť Program na zlepšenie kvality ovzdušia. Ak sú limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty prekračované pre viac znečisťujúcich látok, okresný úrad v sídle kraja vypracuje pre ORKO integrovaný program. Sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) ako poverená organizácia vo všetkých aglomeráciách a zónach pre znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty a pre prekurzory ozónu.  
SHMÚ každoročne na základe monitorovania znečistenia ovzdušia (za obdobie dlhšie ako jeden rok) navrhuje zoznam ORKO, pričom zoznam zón a aglomerácií zostáva nezmenený. Znečisťujúca látka je vyňatá zo zoznamu ORKO až potom, keď koncentrácie znečisťujúcej látky na stanici tri roky za sebou nepresiahnu limitnú hodnotu.

Tabuľka. Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2020, vymedzené na základe merania v rokoch 2017 – 2019

AGLOMERÁCIA / zóna
Vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia
Znečisťujúca látka
BRATISLAVA územie hl. mesta SR Bratislava NO2
KOŠICE územia mesta Košice a obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany a Veľká Ida PM10, BaP
Banskobystrický kraj územie mesta Banská Bystrica PM10, BaP
územie mesta Jelšava a obcí Lubeník, Chyžné, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota PM10, PM2,5, BaP
územie mesta Hnúšťa a doliny rieky Rimavy od miestnej časti
Hnúšťa - Likier po mesto Tisovec
PM10
Košický kraj územie mesta Krompachy PM10, BaP
Prešovský kraj územia mesta Prešov a obce Ľubotice PM10, NO2
Trenčiansky kraj územie mesta Trenčín PM10
územie okresu Prievidza BaP
Žilinský kraj územie mesta Ružomberok a obce Likavka PM10
územie mesta Žilina PM10, PM2,5, BaP
Zdroj: SHMÚ
 
Oxid siričitý

V roku 2020 nebola v žiadnej aglomerácii ani zóne prekročená limitná hodnota pre priemerné hodinové a denné hodnoty SO2. Zároveň sa v tomto roku na monitorovacích staniciach v SR  nevyskytol žiaden  prípad  prekročenia  výstražného  prahu.  Merané  koncentrácie  sú  dlhodobo  pod  limitnou hodnotu.

Oxid dusičitý
V roku 2020 nebola prekročená ročná limitná hodnota pre NO2 na žiadnej monitorovacej stanici. Takisto neprišlo k prekročeniu limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre hodinové koncentrácie tejto znečisťujúcej látky. V roku 2020 nenastal ani prípad prekročenia výstražného prahu pre NO2.

PM10
V roku 2020 neprišlo na žiadnej monitorovacej stanici k prekročeniu limitnej hodnoty pre priemernú ročnú koncentráciu PM10. Prekročenia  limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 hodinové koncentrácie sa vyskytli  na  jednej  AMS:  Jelšava, Jesenského.

PM2,5
Od 1. 1. 2020 vstúpila pre PM2,5 do platnosti limitná hodnota 20 um/m3. V roku 2020 nebola táto limitná hodnota na žiadnej monitorovacej stanici prekročená. Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia závisia od veľkosti aj zloženia častíc a sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska a po implementácii aj slovenská legislatíva preto presúva ťažisko pozornosti na PM2,5.
Jedným z ukazovateľov, ktorý má charakterizovať zaťaženie obyvateľstva zvýšenými koncentráciami PM2,5 je indikátor priemernej expozície (IPE), ktorý je pre daný rok definovaný ako nepretržitá stredná hodnota koncentrácie spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta za posledné 3 roky. Podľa prílohy 4 k vyhláške č. 244/2016 Z.z. hodnota IPE slúži na preukázanie dosiahnutia národného cieľa zníženia expozície, ktorý na rok 2020 (ako priemer za obdobie rokov 2018, 2019 a 2020) je 18 ug/m3. Indikátor priemernej expozície v roku 2020 mal hodnotu 16,5 μg.m-3.

Oxid uhoľnatý
Na žiadnej z monitorovacích staníc na  Slovensku  nebola  v roku 2020 prekročená limitná hodnota  pre  CO  a úroveň znečistenia ovzdušia touto znečisťujúcou látkou za predchádzajúce obdobie rokov 2012 – 2020  je  pod dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia vonkajšieho ovzdušia.

Benzén
Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2020 namerala na stanici Krompachy, SNP. Hodnoty priemerných ročných koncentrácií však boli výrazne pod limitnou hodnotou 5 μg·m–3

Pb, As, Ni, Cd
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2020 prekročené. Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom cieľovej, resp. limitnej hodnoty.

BaP
Cieľová hodnota pre BaP bola prekročená na väčšine monitorovacích staníc. Preto je potrebné tejto znečisťujúcej látke venovať zvýšenú pozornosť.  Prekročenie cieľovej hodnoty (1 ng·m–3) bolo zaznamenané na staniciach Veľká Ida, Letná; Banská Bystrica, Štefánikovo nábr.; Banská Bystrica, Zelená.; Žilina, Obežná; Jelšava, Jesenského; Krompachy, SNP  a Prievidza,  Malonecpalská. Na monitorovacej stanici Ružomberok, Riadok, boli tiež namerané vysoké koncentrácie benzo(a)pyrénu, meranie však začalo v decembri, preto nemôžeme výsledky porovnávať s cieľovou hodnotou, ktorá sa vzťahuje na priemernú ročnú koncentráciu.
 
Tabuľka. Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia (2020)
 
AGLOMERÁCIA
Zóna
 
Ochrana zdravia
VP 2)
Znečisťujúca látka
SO2
NO2
PM10
PM2.5
CO
Ben­zén
SO2
NO2
Doba
spriemerovania
1 hod
24 hod
1 hod
1 rok
24 hod
1 rok
1 rok
8 hod 1)
1 rok
3 hod po sebe
3 hod po sebe
Parameter počet prekročení počet prekročení počet prekročení priemer počet prekročení priemer priemer priemer priemer počet prekročení počet prekročení
Limitná hodnota (µg.m–3)
350
125
200
40
50
40
25
10 000
5
500
400
Maximálny počet povolených prekročení
24
3
18
35
Bratislava
Bratislava, Kamenné nám.
 
 
 
 
5
20
14
 
 
 
 
Bratislava, Trnavské Mýto
 
 
0
33
14
25
15
1 059
0,6
 
0
Bratislava, Jeséniova
0
0
0
9
4 18
12
 
 
0
0
Bratislava, Mamateyova
0
0
0
16 4
20
13
 
 
0
0
Košice
Košice, Štefánikova
0
0
0
23
19
26 16
1 247
0,6
0
 
Košice, Amurská
 
 
 
 
9
23
15
 
 
 
 
Veľká Ida, Letná         22 28 19 2 998      
Banskobys­trický
kraj
Banská Bystrica,Štefánik. náb.
0
0
0
24
23
25
16
2 068
0,8
0
0
Banská Bystrica, Zelená
 
 
0
8
1
16
14
 
 
 
0
Jelšava, Jesenského
 
 
0
8
44
30
18
 
 
 
 
Hnúšťa, Hlavná
 
 
 
 
1
20
14
 
 
 
 
Zvolen, J. Alexyho
 
 
 
 
5
17
12
 
 
 
 
Žiar nad Hronom, Jilemnického
 
 
 
 
2
16
12
 
 
 
 
Bratislavský kraj
Malacky, Mierové nám.
0
0
0
18
5
20 16
1 242
0,5
0
0
Pezinok       19 0 20 12 1 395      
Rovinka 0 0 0 12 10 23   813 0,8 0 0
Košický
kraj
Kojšovská hoľa     0 3              
Strážske, Mierová
 
 
 
 
5
20
16
 
 
 
 
Krompachy, SNP
0
0
0
14
13
23
17
1 892
1,4
0
0
Nitriansky kraj
Nitra, Janíkovce
 
 
0
8
3
20
15
 
 
 
0
Nitra, Štúrova
0
0
0
26
7
22
13
976
0,5
0
0
Prešovský
kraj
Gánovce Meteo. st.     0 8             0
Humenné, Nám. slobody
 
 
0
8
10
22
14
 
 
 
0
Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu
 
 
0
31
15
26
16
1 520
0,8
 
0
Vranov nad Top., M.R.Štefánika
0
0
 
 
6
18
14
 
 
0
0
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP 3)
 
 
0
5
0
12
9
 
 
 
0
Starina Vodná nádrž, EMEP     0 3              
Kolonické sedlo
 
 
 
 
1
16
9
 
 
 
0
Bardejov, Pod Vinbargom 0 0 0 12 0 20 18       0
Trenčiansky
kraj
Prievidza, Malonecpalská
0
0
0
14
3
16
15
 
 
0
0
Bystričany, Rozvodňa SSE
0
0
 
 
7
20
16
 
 
0
 
Handlová, Morovianska cesta
0
0
 
 
6 20 16
 
 
0
 
Trenčín, Hasičská
0
0
0
23
17
24
15
1 325
0,8
0
0
Trnavský
kraj
Senica, Hviezdoslavova
0
0
 
 
3
19
13
 
 
0
 
Trnava, Kollárova
 
 
0
27
6
22
16
1 365
0,6
 
0
Topoľníky, Aszód, EMEP
0
0
0
8
3
17
15
 
 
0
0
Sereď, Vinárska     0 11 1 23 19        
Žilinský
kraj
Chopok, EMEP     0 2             0
Martin, Jesenského
 
 
0
19
12
22
15
1 788
0,8
 
0
Ružomberok, Riadok
0
0
0
17
21
24
19
2 550
1,0
0
0
Žilina, Obežná
 
 
0
16
14
23
17
1 664
 
 
0

Poznámka:
1) maximálna osemhodinová koncentrácia                  
2) limitné hodnoty pre výstražné prahy

Znečisťujúce látky, ktoré prekročili limitnú hodnotu, sú zvýraznené červeným hrubým písmom
Označenie výťažnosti:     > = 90 % platných meraní
V Pezinku monitoring kvality ovzdušia začal 2. 10. 2020, v Seredi 27. 10. 2020 a v Bardejove 13. 11. 2020
Zdroj: SHMÚ

 

Smogové situácie

Pri smogovej situácii je znečistené ovzdušie v takej miere, že pri krátkodobom vystavení obyvateľstva môže dôjsť k poškodeniu ich zdravia. Legislatíva stanovuje podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie s cieľom chrániť zdravie obyvateľov aj pri krátkodobejšom zhoršení kvality ovzdušia. Podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení neskorších predpisov je oznámenie o vzniku smogovej situácie pre častice PM10 vydané, ak dvanásťhodinový kĺzavý priemer koncentrácií PM10 prekročí informačný prah 100 μg.m–3 a súčasne podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej látky v priebehu nasledujúcich 24 hodín pod hodnotu informačného prahu. Výstraha pred závažnou smogovou situáciou pre častice PM10 je vydaná, ak dvanásťhodinový kĺzavý priemer koncentrácií PM10 prekročí výstražný prah 150 μg.m–3 a súčasne podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej látky v priebehu nasledujúcich 24 hodín pod hodnotu výstražného prahu. Podmienky na vydanie oznámenia o ukončení smogovej situácie alebo oznámenia o zrušení výstrahy pred závažnou smogovou situáciu nastanú, ak koncentrácia PM10 neprekračuje príslušnú prahovú hodnotu a tento stav trvá súvisle 24 hodín, a podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať opätovné prekročenie príslušnej prahovej hodnoty v priebehu nasledujúcich 24 hodín, alebo najmenej 3 hodiny a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede je takmer vylúčené opätovné prekročenie príslušnej prahovej hodnoty v priebehu nasledujúcich 24 hodín.


Tabuľka. Trvanie prekročenia informačného a výstražného prahu pre PM10 v roku 2020
 
Stanica Trvanie prekročenia (h)
Informačného prahu Výstražného prahu
Bratislava, Trnavské Mýto 11
Košice, Amurská 1
Veľká Ida, Letná 12
Banská Bystrica, Štefánik. náb. 4
Jelšava, Jesenského 33
Rovinka, mobil AMS 10
Krompachy, SNP 21
Ružomberok, Riadok 80 3
Martin , Jesenského 8
 Zdroj: SHMÚ

 
Zákon o ovzduší č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovuje postup pre hodnotenie a kritériá kvality ovzdušia v plnom súlade so smernicami EÚ a umožňuje využiť na hodnotenie kvality ovzdušia okrem meraní pomocou monitorovacích staníc aj matematické modelovanie.
Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje SHMÚ na staniciach NMSKO. V nadväznosti na merania sa pre priestorové hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania.
Výpočty pre hodnotenie kvality ovzdušia pomocou matematického modelovania boli uskutočnené aplikáciou upravených modelov RIO a CMAQ. Tieto modely sú odlišné svojou metodikou od modelov, ktoré sa používali na hodnotenie kvality ovzdušia v predošlých rokoch. Túto skutočnosť treba brať na zreteľ pri porovnávaní aktuálnych výsledkov a výsledkov zo Správy o stave životného prostredia v SR v roku 2019 a starších.

Chemicko-transportný model CMAQ v5.3
Modelovací systém Community Multiscale Air Quality Modeling System – CMAQ16, je vyvíjaný a podporovaný vo vývojovom stredisku EPA National Exposure Research Laboratory v Research Triangle Park, NC. CMAQ predstavuje model kvality ovzdušia tretej generácie, čo znamená, že dokáže modelovať viaceré znečisťujúce látky naraz na veľkých škálach, ktoré môžu pokrývať celé kontinenty. Je to trojrozmerný eulerovský chemicko-transportný model, ktorý sa používa na simulovanie ozónu, atmosférických aerosólov (PM), oxidov síry, dusíka a iných znečisťujúcich látok v troposfére.
Interpolačno-regresný model RIO
Model RIO17 je pokročilý interpolačno-regresný model. Vstupmi sú namerané koncentrácie a rôzne pomocné priestorové polia, ktoré majú súvislosť s priestorovým rozložením danej znečisťujúcej látky - ako napríklad mapy nadmorskej výšky, intenzity dopravy, ventilačného indexu, gridovaných emisií z lokálnych kúrenísk - pričom súbor týchto tzv. driverov je špecifický pre konkrétnu znečisťujúcu látku.
IDW-R
Interpolačný model RIO patrí medzi tzv. aproximujúce interpolačné metódy, čo znamená že pole koncentrácií vyhladzuje a v miestach monitorovacích staníc nevypočíta nutne rovnakú koncentráciu ako bola nameraná. Preto výstupy modelu RIO alebo CMAQ ešte upravujeme technikou IDW-R (inverse distance weighting - regresion).

 

Mapa. Počet dní s prekročením limitnej hodnoty pre 24-hodinovú koncentráciu PM10 (2020)


Zdroj: SHMÚ


Mapa. Priemerná ročná koncentrácia PM2,5 (µg.m-3) (2020)
 



Zdroj: SHMÚ

 

Prízemný ozón

Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR sa v roku 2020 pohybovali v intervale 36 – 91 µg.m-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2020 mala stanica Chopok (91 µg.m-3).


Tabuľka. Priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu 2020 (µg.m-3)
Stanica
Koncentrácie
Bratislava, Jeséniova
61
Bratislava, Mamateyova
49
Košice, Ďumbierska
46
Banská Bystrica, Zelená
48
Jelšava, Jesenského
39
Kojšovská hoľa
72
Nitra, Janíkovce
56
Humenné, Nám. slobody
49
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
57
Gánovce, Meteo. st.
51
Starina, Vodná nádrž, EMEP
54
Prievidza, Malonecpalská
46
Topoľníky, Aszód, EMEP
24
Chopok, EMEP
91
Žilina, Obežná
36
Ružomberok, Riadok
35
      
Poznámka: Označenie výťažnosti:     > = 90 % požadovaných platných meraní
Zdroj: SHMÚ


Mapa. Priemerné ročné koncentrácie (µg.m-3) prízemného ozónu (2020)
 
Zdroj: SHMÚ

 
Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia 120 µg.m-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky. Prehľad prekročení tejto cieľovej hodnoty za obdobie 2018 – 2020 uvádza nasledujúca tabuľka. Výstražný hraničný prah (240 µg.m-3) a ani informačný hraničný prah (180 µg.m-3) pre upozornenie pre varovanie verejnosti neboli v roku 2020 prekročené.


Tabuľka. Počet dní s prekročením cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí
Stanica
2018 2019 2020
Priemer 2018 – 2020
Bratislava, Jeséniova
54 40 17 37
Bratislava, Mamateyova
33 32 12 26
Košice, Ďumbierska
16 6 0
7
Banská Bystrica, Zelená
20 2 0
7
Jelšava, Jesenského
11 4 2 6
Kojšovská hoľa
41 11 2
18
Nitra, Janíkovce
44 10 9
21
Humenné, Nám. slobody
2 3 3 3
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
33 3 5 14
Gánovce, Meteo. st.
4 0 0
1
Starina, Vodná nádrž, EMEP
7 3 4 5
Prievidza, Malonecpalská
9 1 2
4
Topoľníky, Aszód, EMEP
6 19 0
8
Chopok, EMEP
82 36 33
50
Žilina, Obežná
12 6 0
6
Ružomberok, Riadok 1 1 0 1
Poznámka:
* rok sa nezapočítal do priemeru, z dôvodu nedostatku údajov v letnom období

Červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Označenie výťažnosti:     > = 90 % požadovaných platných meraní

Zdroj: SHMÚ


Mapa. Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2018 – 2020)
 


Zdroj: SHMÚ

 
Cieľová hodnota expozičného indexu pre ochranu vegetácie AOT40 je 18 000 µg.m-3.h. Táto hodnota sa vzťahuje na koncentrácie, ktoré sú počítané ako priemer za obdobie piatich rokov. Priemer za roky 2016 – 2020 bol prekročený na staniciach Bratislava-Jeséniova, Nitra-Janíkovce a Chopok. Prekračovanie povolených koncentrácií prízemného ozónu na ochranu vegetácie a lesov sa negatívne prejavuje na vegetácii a to najmä defoliáciou.


Tabuľka. Hodnoty AOT 40 pre ochranu vegetácie (µg.m-3.h)
 
Stanica
Priemer 2016 – 2020
2020
Bratislava, Jeséniova
19 373
  12 501
Bratislava, Mamateyova
15 726 10 655
Košice, Ďumbierska
11 305
 3 269
Banská Bystrica, Zelená
12 550
7 723
Jelšava, Jesenského
9 242
      5 191
Kojšovská hoľa
13 444
          4 995
Nitra, Janíkovce
19 140
          12 741
Humenné, Nám. slobody
11 471
          5 981
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
13 068
         7 890
Gánovce, Meteo. st.
5 476
             3 251
Starina, Vodná nádrž, EMEP
10 436
          5 072
Prievidza, Malonecpalská
11 639
             6 198
Topoľníky, Aszód, EMEP
10 944
          - 
Chopok, EMEP
23 837
          15 957
Žilina, Obežná
10 208
559
Ružomberok, Riadok 3 496              1 999
Červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ


Mapa. Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2016 – 2020) pre ochranu vegetácie

Zdroj: SHMÚ

 

Zo správy EEA Kvalita ovzdušia v Európe – rok 2020 vyplýva, že vystavenie jemným tuhým časticiam spôsobilo v roku 2018 približne 417 000 predčasných úmrtí v 41 európskych krajinách. Približne k 379 000 z týchto úmrtí došlo v EÚ-28, zatiaľ čo 54 000 predčasných úmrtí bolo pripisovaných oxidu dusičitému (NO2) a 19 000 predčasných úmrtí prízemnému ozónu (O3).
Vnútroštátne a miestne politiky a znižovanie emisií v kľúčových odvetviach však zlepšili kvalitu ovzdušia v celej Európe. Od roku 2000 emisie kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy vrátane oxidov dusíka (NOx) výrazne poklesli napriek rastúcemu dopytu po mobilite a súvisiacemu zvýšeniu emisií skleníkových plynov v tomto odvetví. Emisie znečisťujúcich látok z dodávok energie sa takisto výrazne znížili, zatiaľ čo pokrok v znižovaní emisií z budov a poľnohospodárstva bol pomalý.
Vďaka lepšej kvalite ovzdušia predčasne zomrelo v roku 2018 približne o 60 000 menej ľudí v dôsledku znečistenia pevnými časticami v porovnaní s rokom 2009. V prípade oxidu dusičitého je toto zníženie ešte väčšie, keďže predčasné úmrtia za posledné desaťročie klesli približne o 54 %. Pokračovanie v zlepšovaní politík v oblasti životného prostredia a klímy v celej Európe je kľúčovým faktorom.

Stratosférický ozón

Poškodzovanie ozónovej vrstvy Zeme, spôsobené antropogénnymi emisiami niektorých halogénovaných uhľovodíkov, je jedným z najvýznamnejších environmentálnych problémov v doterajšej histórii ľudstva. Ozón v stratosfére zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie a tým umožňuje život na našej planéte. Vzhľadom na neustále stenčovanie ozónovej vrstvy a vážne dôsledky úbytku ozónu svetové spoločenstvo začalo prijímať rad opatrení na odvrátenie hroziacej ekologickej katastrofy. Medzinárodná ochrana je tvorená Viedenským dohovorom o ochrane ozónovej vrstvy prijatým v roku 1985. Nadväzne naň bol v septembri 1987 podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. K Montrealskému protokolu je prijatých formou zmien a úprav niekoľko dodatkov – Londýnsky, Kodanský, Montrealský a Pekinský. Posledným dodatkom je Kigalský dodatok, ktorý bol prijatý na 28. stretnutí strán Montrealského protokolu 15. októbra 2016. Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru aj Montrealského protokolu a všetkých jeho dodatkov a plní všetky záväzky vyplývajúce pre ňu z týchto medzinárodných zmlúv. Podľa úprav Montrealského protokolu a jeho dodatkov spotreba kontrolovaných látok skupiny I prílohy A, skupiny II prílohy A, skupiny I prílohy B, skupiny II prílohy B, skupiny III prílohy B musí byť v SR od roku 1996 nulová. Výnimka je možná len pre použitie týchto látok na laboratórne a analytické účely. Výroba a spotreba látok skupiny I prílohy C má byť vylúčená do roku 2020 s tým, že na ďalších 10 rokov sa tieto látky môžu vyrábať a spotrebovávať len pre servisné účely v množstve 0,5 % vypočítanej úrovne východiskového roku 1989. Spotreba metylbromidu zo skupiny E  má byť do roku 2005 úplne vylúčená Slovenská republika vylúčila používanie metylbromidu od roku 1999. Od 1. januára 1996 bola zakázaná výroba a spotreba látok skupiny II prílohy C Protokolu.


Od 1. januára 2010 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia bol v roku 2012 prijatý zákon č. 321/2012 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
 
SR nevyrábala a ani nevyrába žiadne látky poškodzujúce ozónovú vrstvu. Celá spotreba týchto látok bola zabezpečená dovozom. SR v súlade s medzinárodnými záväzkami vylúčila používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V súčasnosti sa v SR používajú len kontrolované látky na laboratórne a analytické účely v zmysle schválenej výnimky a halóny (hasiace látky) na kritické použitie v súlade s nariadením.


Tabuľka. Vývoj spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (tony)
 
1986/
1989#
2005
2010
2015
 2016
2017 2018 2019 2020
AI - freóny
1 710,5
0,758
0,49
0,119
0 0 0 0,0474 0,0237
AII - halóny
8,1
0
0
0
0 0 0 0 0
BI* - freóny
0,1
0 0
0
0 0 0 0 0
BII* - CCl4
91
0,258
0,119
0
0 0 2.10-9 0,000159 0
BIII* - 1,1,1 trichlóretán
200,1
0
0
0
0 0 2.10-9 0 0
CI*
49,7
48,76
0,578
0
0 0 0 0 0
CII  - HBFC22B1
0
0
0
0
0 0 0 0 0
E** - CH3Br
10,0
0
0
0
0 0 0 0
Brómetán 0 0 0 0 0 0 0 0 0,000365
Spolu
2 019,5
49,78
1,187
0,119
0 0 4.10-9 0,047559 0,024065

 #Východisková spotreba                                           
* Východiskový rok 1989**  východiskový rok 1991
Poznámka: Spotreba látok skupiny CI v roku 2010 a v rokoch 2012 a 2013 predstavuje dovoz regenerovaného R22. Od 1. januára 2010 sa v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES smú uvádzať na trh a používať len recyklované alebo regenerované látky na údržbu a servis zariadení. Od 1. januára 2015 je v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES uvedenie na trh a použitie recyklovaných alebo regenerovaných látok skupiny CI zakázané;
Zdroj: MŽP SR
 

 

Celkový  atmosférický ozón nad územím SR sa meria v Aerologickom a radiačnom centre  SHMÚ v Gánovciach pri Poprade od augusta 1993.
Priemerná ročná hodnota celkového atmosférického ozónu v roku 2020 bola 321,6 Dobsonových jednotiek (DU), čo je -4,8 % pod dlhodobým priemerom vypočítaným z meraní v Hradci Králové v rokoch 1962 – 1990, ktorý sa používa aj pre SR ako dlhodobý normál.


Tabuľka. Priemerné mesačné odchýlky celkového atmosférického ozónu (2020)
 
Mesiac 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 Rok
Priemer (DU) 338 359 386 337 354 326 315 299 284 287 279 295 321,6
Odchýlka (%) -0,8 -2,8 0,9 -12,4 -5,1 -8,7 -7,1 -7,2 -5,6 -0,2 -3,6 -5,1 -4,8
Zdroj: SHMÚ

 
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Bratislave bola 507 375 J/m2 , čo je o 2,9 % vyššia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2019.
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Gánovciach bola 492 611 J/m2, čo je o 8,9 % vyššia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2019.

 

Doprava


Sektor dopravy významne negatívne ovplyvňuje životné prostredie a ľudské zdravie a je zodpovedný za emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia, hluk a fragmentáciu biotopov. O rozsahu produkcie emisií znečisťujúcich látok v cestnej doprave rozhoduje najmä individuálna automobilová doprava a cestná nákladná doprava, s čím úzko súvisí aj rast spotreby pohonných látok. Zvýšenie energetickej účinnosti  nových vozidiel prostredníctvom technologických zlepšení však neodstráni závislosť dopravného sektora od fosílnych palív a jeho vplyv na životné prostredie. Pandémia koronavírusu (COVID-19) v roku 2020 sa zásadným spôsobom dotkla všetkých odvetví národného hospodárstva a významne ovplyvnila aj vývoj v sektore dopravy, pričom viac bola ovplyvnená osobná doprava ako nákladná doprava. Realizované opatrenia vlády počas prvej a druhej vlny (tzv. lockdown-ov) dosiahli zníženie mobilty obyvateľstva, čo sa prejavilo poklesom výkonov vo všetkých druhoch osobnej dopravy. Uzavretie ekonomiky, pokles výroby a dopytu po tovaroch spôsobili zníženie prepravy aj v nákladnej doprave.  
 

Vplyv dopravy na životné prostredie

V SR sa pravidelne na ročnej báze vykonáva inventúra produkcie emisií vybraných znečisťujúcich látok, ktorej súčasť tvorí aj ročná inventúra prevádzky cestnej, železničnej, vodnej a leteckej dopravy. Na stanovenie množstva produkcie škodlivín z dopravy sa využíva metodika CORINAIR, ktorej špeciálny programový produkt COPERT je určený pre inventúru ročnej produkcie emisií z prevádzky cestnej dopravy.

Na celkových emisiách bilancovaných znečisťujúcich látok za rok 2019 je významný 6,4 % podiel dopravy na emisiách CO, 44,5 % podiel NOX, 4,2 % podiel NMVOC a 1,12 % podiel na emisiách SO2 . Podiel nevýfukových emisií tuhých častíc  PM2,5 predstavoval 7,99 % a PM10 8,32 %.

Významnejší pokles emisií hlavných znečisťujúcich látok v doprave zaznamenali v sledovanom období rokov 2005 – 2019 emisie CO o 90,6 %. Napriek kolísavému trendu v sledovanom období poklesli aj emisie NOX o 47,4 %, emisie PM2,5 o 40,9 % , emisie PM10 o 30,2 % a emisie SO2 o 14,6 %.
 

Graf. Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok z dopravy 

 

Preprava osôb a tovaru

V roku 2020 došlo k výraznému poklesu v počte prepravených osôb vo všetkých druhoch osobnej dopravy. Pokles dopytu po dopravných službách bol spôsobený výskytom ochorenia COVID-19. Prepravné výkony vo všetkých druhoch osobnej dopravy (cestnej, železničnej, vodnej a leteckej) poklesli približne na polovicu úrovne prepravných výkonov minulého roku. Podiel jednotlivých druhov dopravy na výkonoch osobnej dopravy (bez individuálnej dopravy) predstavuje MHD – 57 %, cestná verejná doprava – 25 %, železničná doprava – 17 %, letecká a vodná doprava – 1 %.


Graf. Vývoj prepravných výkonov v osobnej doprave podľa druhu dopravy


V roku 2020 zaznamenala preprava tovaru mierny medziročný pokles v cestnej, železničnej a vodnej nákladnej doprave, leteckou dopravou nebol prepravený žiadny tovar. Pokles prepravy tovarov sa prejavil aj v prepravných výkonoch, kde tiež došlo k ich zníženiu. Najväčší podiel na výkonoch nákladnej dopravy má cestná doprava (cca 79 %), ktorá je nasledovaná železničnou dopravou (20 %) a vodná vnútrozemská doprava predstavuje len 1 %. 

Graf. Vývoj prepravných výkonov v nákladnej doprave podľa druhu dopravy
 
Mestská hromadná doprava (MHD) je zabezpečovaná Dopravnými podnikmi v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Prešove a Žiline. V mestách, kde podniky MHD neprevádzkujú prepravu osôb, zabezpečujú dopravu spravidla podniky cestnej dopravy resp. súkromníci. Časť takto prevádzkovanej dopravy je vedená ako MHD.
Z dôvodu pandémie COVID-19 a s ňou súvisiacich opatrení nastal prepad mobility aj vo verejnej doprave. V roku 2020 bol zaznamenaný medziročný pokles v počte prepravených osôb autobusmi mestskej hromadnej dopravy, električkami a trolejbusmi na úrovni 30 %. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.

Graf. Vývoj v počte prepravených osôb MHD

 

Obnova vozového parku

V roku 2020 bolo vo všetkých kategóriách evidovaných 3 349 794 ks motorových a nemotorových vozidiel, čo oproti roku 2019 predstavovalo nárast o 63 503 ks. Priemerný vek automobilov v SR je 13,9 roka, zatiaľ čo v celej EÚ predstavuje 10,8 roka. Spomalenie obnovy vozového parku spôsobila aj koronakríza, kde došlo k poklesu v predaji nových vozidiel o 40 %.  Počet nových registrovaných osobných automobilov v roku 2020 predstavoval 76 300 ks (z toho 55 163 ks bolo benzínových a 18 621 ks naftových, ostatných bolo 2 516 ks). Vozidlá autobusovej verejnej dopravy vykazujú stále nízku úroveň obnovy vozového parku, pričom v roku 2020 bolo registrovaných 297 ks nových vozidiel. Z celkového počtu evidovaných autokarov, autobusov a trolejbusov bolo 50 % autobusov starších ako 11 rokov a 29 % vo veku od 6 do 10 rokov. Omladzovanie vozového parku nepochybne vedie k zníženiu počtu obetí pri dopravných nehodách a k čistejšiemu ovzdušiu, ale obnovu a výber vozidla ovplyvňujú najmä ekonomické možnosti obyvateľstva.

Vozový park regionálnej železničnej dopravy je obnovovaný s dotáciami z eurofondov, ale vozidlá pokrývajú iba časť premávky a Železničná spoločosť Slovensko, a. s.(ZSSK) nie je zatiaľ schopná garantovať prepravu modernými nízkopodlažnými vozidlami na väčšine tratí.
 

Elektromobilita

Rok 2020 bol z hľadiska predaja elektromobilov špecifický, pretože sa do neho premietli poskytnuté štátne dotácie v závere roku 2019. Registrovaných bolo 9 014 ks elektrifikovaných vozidiel, čo predstavovalo 11,8 % z celkového počtu nových registrovaných osobných automobilov. Predalo sa 918 ks batériových elektrických vozidiel (BEV) a 863 ks doplnkových plug-in hybridných vozidiel (PHEV).


Graf. Vývoj v celkovom počte elektromobilov (BEV a PHEV)

 

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: