• Správy o stave ŽP SR
  • Predslov
  • Základné informácie o SR
  • Súhrnné hodnotenie
  • Komplexný environmentálny monitorovací a informačný systém
  • Zložky životného prostredia a ich ochrana
    • Ovzdušie
    • Voda
    • Horniny
    • Pôda
    • Rastlinstvo a živočíšstvo
  • Ochrana prírody a tvorba krajiny
  • Hlavné kumulatívne environmentálne problémy
  • Mestské a vidiecke životné prostredie
  • Environmentálna regionalizácia
  • Príčiny a dôsledky stavu životného prostredia
  • Rizikové faktory v životnom prostredí
  • Starostlivosť o životné prostredie
  • Medzinárodná spolupráca
  • Téma roka
• Sektorové indikátorové správy
• Výhľadové štúdie a globálne megatrendy
• Informačné materiály o ŽP
• Tematické a prierezové publikácie
• Environmentálne indikátorové správy
• Regionálne správy o stave ŽP SR
• Environmentálna regionalizácia SR
• Správy pre Európsku komisiu
• Workshopy

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2020

Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov

Účinná ochrana prírody a krajiny

 

Mollusca – mäkkýše slizovec iberský (Arion lusitanicus) škľabka ázijská (Sinanodonta woodiana) Reptilia – plazy korytnačka maľovaná (Chrysemys picta) Mammalia – cicavce norok americký (Mustela vison)

Pisces – ryby sumček čierny (Ameiurus melas) pichľavka siná (Gasterosteus aculeatus) býčko nahotemenný (Neogobius gymnotrachelus) býčko piesočný (Neogobius fluviatilis) býčko hlavatý (Neogobius kessleri) býčko čiernoústy (Neogobius melanostomus)

Zoznam inváznych nepôvodných druhov živočíchov vzbudzujúcich obavy Únie (tzv. zoznam EÚ) je uvedený vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 2016/1141.V zozname sa nachádza 30 druhov inváznych nepôvodných živočíchov, z ktorých bol výskyt na území Slovenska zatiaľ potvrdený v prípade 15 druhov: nutria vodná/riečna (Myocastor coypus), rak pruhovaný (Orconectes limosus), potápnica bielolíca (Oxyura jamaicensis), rak signálny (Pacifastacus leniusculus), rak červený (Procambarus clarkii), býčkovec amurský (Perccottus glenii), hrúzovec sieťovaný (Pseudorasbora parva), medvedík čistotný (Procyon lotor), korytnačka písmenková (Trachemys scripta), psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides), ondatra pižmová (Ondatra zibethicus), slnečnica pestrá (Lepomis gibbosus), rak mramorový (Procambarus fallax f. virginalis), húska štíhla (Alopochen aegyptiacus), vrana lesklá (Corvus splendens).

 

• Biotopy

Praktická starostlivosť bola zameraná na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania trávnych porastov a spočívala predovšetkým v likvidácii náletových drevín, kosení biomasy s jej odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané na 155 lokalitách o celkovej výmere 585,84 ha v chránených územiach a na 28 genofondových plochách o celkovej výmere 20,60 ha.

 

• Súhrnné informácie o stave druhov a biotopov európskeho významu a stave vtákov

Stav druhov a biotopov európskeho významu

V smernici Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení (ďalej len „smernica o biotopoch“) sú uvedené podmienky ochrany pre vybrané druhy rastlín a živočíchov, ako aj biotopov a povinnosti monitorovania a vyhodnocovania ich stavu. Ide o druhy a biotopy európskeho významu (EV) uvedené v prílohách tejto smernice, pričom predmetom monitoringu na Slovensku je 150 druhov živočíchov, 50 druhov rastlín a 66 typov biotopov EV v rámci 2 biogeografických regiónov – alpského a panónskeho.

Podľa čl. 17 smernice o biotopoch majú členské štáty povinnosť každých šesť rokov vypracovať správu o realizácii opatrení prijatých podľa tejto smernice, vrátane hodnotenia vplyvov týchto opatrení na stav biotopov a druhov z hľadiska ochrany prírody. Doteraz posledná, v poradí tretia správa o stave druhov a biotopov európskeho významu (za roky 2013 – 2018) za Slovensko bola odovzdaná Európskej komisii v roku 2019.

 

 

Graf: Porovnanie stavu druhov európskeho významu podľa taxonomického členenia

Zdroj: ŠOP SR

Poznámka: Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v obidvoch biogeografických regiónoch

 

Graf: Porovnanie stavu biotopov európskeho významu podľa jednotlivých skupín

Zdroj: ŠOP SR

Poznámka: Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu sumárne za biogeografické regióny

 

Bližšie výsledky hodnotenia boli spracované v Správe o stave životného prostredia SR 2019.

Celkové hodnotenie bolo publikované v dokumente: Černecký, J., Čuláková, J., Ďuricová, V., Saxa, A., Andráš, P., Ulrych, L., Šuvada, R., Galvánková, J., Lešová, A., Havranová, I. 2020. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2013 – 2018 v Slovenskej republike. Banská Bystrica: ŠOP SR, 109 pp, ISBN 978-80-8184-076-0.
 

Stav vtákov

Obdobne bola v roku 2019 odovzdaná EK aj druhá správa o stave vtákov na Slovensku v zmysle čl. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva – kodifikované znenie (ďalej len „smernica o vtákoch“). Celkovo bolo hodnotených 223 druhov vtákov.

Z hľadiska stavu jednotlivých druhov vtákov vychádzajú v nevyhovujúcom stave predovšetkým druhy viazané na agrárnu krajinu, veľa druhov je taktiež v skupine viazanej na mokraďové biotopy, resp. lesné biotopy, napr. hlucháň hôrny (Tetrao urogallus). Ďalšou skupinou, ktorá je ako celok v zlom stave, sú dravce.

Bližšie výsledky hodnotenia boli spracované v Správe o stave životného prostredia SR 2019.

Celkové hodnotenie bolo publikované v dokumente: Černecký, J., Lešo, P., Ridzoň, J., Krištín, A., Karaska, D., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Bohuš, M., Krajniak, D., Ďuricová, V., Lešová, A., Čuláková, J., Saxa, A., Durkošová, J., Andráš, P. 2020. Stav ochrany vtáctva na Slovensku v rokoch 2013 – 2018. Banská Bystrica: ŠOP SR, 105 strán. ISBN: 978–80–8184–084–5. 

V roku 2020 bola Európskej komisii predložená aj správa o výnimkách v zmysle čl. 9 smernice o vtákoch (za rok 2019).

 

• Environmentálna kriminalita – ochrana rastlín a živočíchov

 

• Realizácia práva a koncepčných činností v oblasti ochrany biodiverzity

Ochrana biologickej diverzity

V roku 2020 vypracovalo MŽP SR v spolupráci so ŠOP SR a ďalšími rezortmi i subjektmi podrobné vyhodnotenie plnenia Akčného plánu pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z Aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020. Materiál bol predložený na rokovanie vlády SR 7. 1. 2021 a bol vzatý na vedomie.

Väčšina úloh (99) bola splnená, resp. sú to priebežné úlohy a bude ich potrebné realizovať aj v nasledujúcom období. Ďalších 42 úloh bolo čiastočne splnených a 26 úloh bolo nesplnených – ich implementáciu bude potrebné prehodnotiť a následne zvážiť ich realizáciu v nasledujúcom období.

• K pokroku došlo pri dopĺňaní národného zoznamu území európskeho významu a v schvaľovaní programov starostlivosti o chránené územia, rovnako vo vytvorení Komplexného informačného systému biotopov a druhov (KIMS – www.biomonitoring.sk),
• viaceré opatrenia v chránených územiach či pre chránené druhy boli realizované vďaka projektom (najmä z finančného nástroja LIFE, ale aj z iných zdrojov, ako sú európske štrukturálne a investične fondy a ďalšie),
• došlo k zmene právneho rámca – okrem prijatia zákona a vykonávacej vyhlášky k problematike inváznych nepôvodných druhov bol novelizovaný zákon o ochrane prírody a krajiny,
• boli spracované početné metodiky a štúdie (napr. pre oblasť ochrany genetických zdrojov rastlín, či konektivity, katalóg ekosystémových služieb, metodika mapovania historických štruktúr poľnohospodárskej krajiny, príručka pre prírode blízke obhospodarovanie lesa, metodika mapovania pralesov a prírodných lesov, podľa ktorej boli tiež pripravené a v roku 2020 prerokované návrhy na vyhlásenie prírodných rezervácií Pralesy Slovenska a iné).

Vyhodnotenie plnenia akčného plánu predstavuje jeden z hlavných podkladov pre prípravu nadväzného akčného plánu a stratégie pre ďalšie obdobie 2021 – 2030, a to aj s prepojením na stratégiu EÚ pre biodiverzitu do roku 2030 (medzi ciele tejto stratégie o. i. patrí zvýšenie výmery suchozemských chránených území v EÚ na 30 % a v rámci nej dosiahnutie tretiny ako prísne chránené územia) a návrh nového globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 (tzv. Global Biodiversity Framework/GBF) podľa Dohovoru o biologickej diverzite.

 

Ochrana mokradí

V rámci plnenia úloh vyplývajúcich z Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsar, Irán, 1971) boli v roku 2020 spracované podklady pre národnú správu o implementácii dohovoru za roky 2018 – 2020. Organizačné útvary ŠOP SR taktiež zabezpečujú mapovanie mokradí vo svojej územnej pôsobnosti a manažment mokraďových lokalít a starostlivosť o ramsarské lokality. Pripravené boli údaje o jednotlivých ramsarských lokalitách a mapy pre zoznam území medzinárodného významu na web stránke MŽP SR. Vypracované boli aj návrhy na doplnenie pravidelnej Správy o priebehu a následkoch povodní na území SR o opatrenia na zníženie rizika záplav založené na ekosystémoch.

V rámci Karpatskej iniciatívy pre mokrade CWI bol o. i. spracovaný a konzultovaný návrh projektového zámeru na podporu karpatských mokradí, ktorého riešenie je založené na prírodných procesoch pri zmierňovaní zmeny klímy pre Európsku klimatickú iniciatívu (EUKI) v spolupráci s DAPHNE – Inštitútom aplikovanej ekológie, Wetlands International a partnermi CWI z karpatských krajín. CWI sa prostredníctvom ŠOP SR zapojila aj do projektu IDES Zlepšenie kvality vody v rieke Dunaj a v prítokoch integrovaným manažmentom založeným na ekosystémových službách (ako asociovaný partner).

 

• Chránené stromy

V roku 2020 pokračovala príprava právnych predpisov na vyhlásenie, či rušenie chránených stromov (CHS), ktorej predchádzala revízia chránených stromov. V roku 2020 bola úspešne ukončená v Trenčianskom kraji.

V roku 2020 bolo vyhláškou Okresného úradu Trenčín č. 1/2020 s účinnosťou od 1. novembra 2020 zrušených 6 CHS (Diviacka gledíčia, Hatnianska lipa, Kvašovská lipa, Jasenická lipa, Hrab v Bohuniciach a Lipa v Borčiciach). Ošetrených bolo 31 CHS a ich skupín (48 jedincov). Organizačné útvary ŠOP SR vypracovali 2 175 odborných podkladov pre konanie štátnej správy a samosprávy obcí vo veciach ochrany drevín a chránených stromov.

Sústavu CHS tvorí 437 chránených stromov a ich skupín, vrátane stromoradí – chránených objektov, čo predstavuje 1 245 jedincov stromov v rámci 64 taxónov (z toho 32 pôvodných a 32 nepôvodných).

 

 

• Územná ochrana

Národná sústava chránených území

V roku 2020 boli vypracované legislatívne návrhy pre vyhlásenie území európskeho významu za chránené územia, ako aj pre vyhlásenie prírodných rezervácií v lokalite Svetového prírodného dedičstva UNESCO a Pralesy Slovenska. Viaceré z nich v roku 2020 vláda SR schválila.

Nariadeniami vlády SR bolo vyhlásených 9 chránených území (CHÚ), aktualizované boli 3 CHÚ a zrušených bolo 18 CHÚ národnej sústavy.

 

Tabuľka: Prehľad vývoja právnej ochrany chránených území za rok 2020

Prehľad vyhlásených CHÚ v roku 2020
Č.	Kat.		Názov (kód územia Natura 2000)	Výmera (ha)	Schvaľovací   predpis	Zriaďovací orgán	Účinnosť od
1.	CHA		Nesvadské piesky (SKUEV0098 a SKUEV2098 Nesvadské piesky)	35,3160	nariadenie vlády SR č. 159/2020 Z. z.	Vláda SR	1.7.2020
2.	CHA		Bradlo (SKUEV0402 Bradlo)	podzemný priestor bez výmery	nariadenie vlády SR č. 161/2020 Z. z.	Vláda SR	1.7.2020
3.	CHA		Vinište (SKUEV0021 Vinište)	5,7885	nariadenie vlády SR č. 163/2020 Z. z.	Vláda SR	1.7.2020
4.	PR		Rydošová (súčasť lokality UNESCO Staré bukové lesy, časť SKUEV0387 Beskyd a SKUEV0229 Bukovské vrchy)	88,3470	nariadenie vlády SR č. 234/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
5.	PR		Vihorlatský prales (súčasť lokality UNESCO Staré bukové lesy, SKUEV0025 Vihorlat a časť SKUEV0209 Morské oko)	2 160,5440 (OP 246,1247)	nariadenie vlády SR č. 237/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
6.	CHA		Čenkov (SKUEV0067 a SKUEV2067 Čenkov)	254,8700	nariadenie vlády SR č. 247/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
7.	CHA		Kamenínske slaniská (SKUEV0066 Kamenínske slaniská)	119,4971	nariadenie vlády SR č. 248/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
8.	CHA		Panské lúky (SKUEV0095 Panské lúky)	68,8100	nariadenie vlády SR č. 248/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
9.	CHA		Síky (SKUEV0088 Síky)	40,1153	nariadenie vlády SR č. 245/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
Prehľad aktualizovaných CHÚ v roku 2020
Č.		Kat.	Názov (kód územia Natura 2000)	Výmera (ha)	Schvaľovací   predpis	Zriaďovací orgán	Účinnosť od
1.		CHA (pôvodne PR)	Jurský Chlm (SKUEV0068 Jurský Chlm)	103,1019	nariadenie vlády SR č. 160/2020 Z. z.	Vláda SR	1.7.2020
2.		CHA (pôvodne PR)	Mostová (SKUEV0078 Mostová)	23,5548	nariadenie vlády SR č. 162/2020 Z. z.	Vláda SR	1.7.2020
3.		CHA (pôvodne PR)	Marcelovské piesky (SKUEV0065 Marcelovské piesky)	42,0490	nariadenie vlády SR č. 244/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
Prehľad zrušených chránených území v roku 2020
Č.		Kat.	Názov (dôvod zrušenia)	Výmera (ha)	Schvaľovací   predpis	Zrušovací orgán	Účinnosť od
1.		PR	Dubový vŕšok (zrušené z dôvodu absencie prírodných hodnôt)	6,24	zákon č. 356/2019 Z. z. z 11.9.2019	NR SR	1.1.2020
2.		CHA	Okšovské duby (zrušené z dôvodu absencie prírodných hodnôt)	1,53	zákon č. 356/2019 Z. z. z 11.9.2019	NR SR	1.1.2020
3.		PR	Modrý vrch (zrušené z dôvodu absencie prírodných hodnôt)	4,46	zákon č. 356/2019 Z. z. z 11.9.2019	NR SR	1.1.2020
Prehľad preklasifikovaných chránených území v roku 2020
Č.		Kat.	Názov (dôvod preklasifikovania)	Výmera (ha)	Schvaľovací   predpis	Zrušovací orgán	Účinnosť od
1.		PR	Líščie diery (stala sa súčasťou aktualizovaného  CHA Nesvadské piesky)	13,3174	nariadenie vlády SR č. 159/2020 Z. z.	Vláda SR	1.7.2020
2.		NPR	Vihorlat (stala sa súčasťou novej PR Vihorlatský  prales)	50,0900	nariadenie vlády SR č. 237/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
3.		NPR	Motrogon (stala sa súčasťou novej PR Vihorlatský  prales)	60,6300	nariadenie vlády SR č. 237/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
4.		NPR	Postávka (stala sa súčasťou novej PR Vihorlatský  prales)	25,9100	nariadenie vlády SR č. 237/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
5.		PR	Jedlinka (stala sa súčasťou novej PR Vihorlatský  prales)	35,0400	nariadenie vlády SR č. 237/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
6.		PR	Baba pod Vihorlatom (stala sa súčasťou novej PR Vihorlatský  prales)	37,9300	nariadenie vlády SR č. 237/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
7.		PP	Sninský  kameň (stala sa súčasťou novej PR Vihorlatský  prales)	1,6200	nariadenie vlády SR č. 237/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
8.		PP	Malé morské oko (stala sa súčasťou novej PR Vihorlatský  prales)	2,0623	nariadenie vlády SR č. 237/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
9.		PR	Pod Tŕstím (stala sa súčasťou novej PR Vihorlatský  prales)	7,4000	nariadenie vlády SR č. 237/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
10.		NPR	Morské oko (stala sa súčasťou novej PR Vihorlatský  prales)	108,4800	nariadenie vlády SR č. 237/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
11.		NPR	Čenkovská lesostep (stala sa súčasťou nového CHA Čenkov)	79,6000	nariadenie vlády SR č. 247/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
12.		NPR	Čenkovská step (stala sa súčasťou nového CHA Čenkov)	3,5700	nariadenie vlády SR č. 247/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
13.		PR	Čistiny (stala sa súčasťou nového CHA Kamenínske slaniská)	17,8477	nariadenie vlády SR č. 248/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
14.		NPR	Kamenínske slanisko (stala sa súčasťou nového CHA Kamenínske slaniská)	34,8885	nariadenie vlády SR č. 248/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020
15.		PR	Mašaň (stala sa súčasťou aktualizovaného CHA Marcelovské piesky)	2,1607	nariadenie vlády SR č. 248/2020 Z. z.	Vláda SR	15.9.2020

Zdroj: ŠOP SR

 

Výmera chránených území

Celková výmera osobitne chránených častí prírody a krajiny v SR klasifikovaných stupňami ochrany (2. – 5. stupeň ochrany, tzv. národná sústava CHÚ), v roku 2020 činila 1 147 582 ha, čo predstavuje 23,4 % z územia SR a nárast oproti predchádzajúcemu roku o 504 ha.

Okrem uvedeného sa na území SR nachádzajú územia, ktoré nie sú klasifikované stupňami ochrany – napr. 41 vyhlásených chránených vtáčích území s celkovou výmerou 1 310 030 ha a 20 jaskýň (14 NPP a 6 PP) s vyhláseným ochranným pásmom s celkovou výmerou 3 347 ha. Veľká časť týchto území sa však prekrýva s národnou sústavou CHÚ.

Národná sústava CHÚ Slovenska v roku 2020 pozostávala z:

• 9 národných parkov (NP),
• 14 chránených krajinných oblastí (CHKO) a
• 1 089 tzv. maloplošných chránených území.

 

Tabuľka: Prehľad počtu a výmery chránených území (2020)

	Kategória	Počet	Výmera chráneného územia (ha)	Výmera ochranného pásma (ha)	% z rozlohy SR (aj s OP)
tzv. veľkoplošné CHÚ	Chránené krajinné oblasti	14	522 582	x	10,66
	Národné parky	9	317 541	262 591	11,83
	Spolu CHKO + NP	23	840 122	262 591	22,49
tzv. maloplošné CHÚ (MCHÚ)	Chránené krajinné prvky (CHKP)	1	3	x	>0
	Chránené areály (CHA)	181	11 707	2 425	0,29
	Prírodné rezervácie (PR) – vrátane 3 súkromných	376	16 338	547	0,34
	Národné prírodné rezervácie (NPR)	202	80 342	2 239	1,68
	Prírodné pamiatky (PP) – bez jaskýň a vodopádov	215	1 521	202	0,04
	Prírodné pamiatky – verejnosti voľne prístupné jaskyne	45	0	31	>0
	Prírodné pamiatky – ostatné vyhlásené jaskyne	9	0	261	0,01
	Národné prírodné pamiatky (NPP) – bez jaskýň a vodopádov	11	59	27	>0
	Národné prírodné pamiatky – jaskyne	44	0	3 055	0,06
	Národné prírodné pamiatky – prírodné vodopády	5	0	0	0
	Spolu MCHÚ	1 089	109 970	8 787	2,42

Zdroj: ŠOP SR

 

 

Tabuľka: Rozloženie MCHÚ

	Počet MCHÚ	Výmera MCHÚ (vrátane ich vyhlásených OP)	% z výmery územia
na území CHKO	241	14 762	2,82
na území NP	193	68 511	21,58
na území OP NP	70	2 487	0,95
na území 1. stupňa ochrany (voľná krajina)	585	32 997	0,87

Zdroj: ŠOP SR

 

Tabuľka: Prehľad chránených území podľa druhov a stupňov ochrany

Stupeň ochrany*	Kategória**	Výmera (ha)	% z územia SR
1. stupeň	„voľná krajina“	3 755 917	76,6
2. stupeň	CHKO***, OP NP***, CHA, zóny D	742 559	15,14
3. stupeň	NP***, CHA, OP CHA, OP PR, OP NPR, OP PP, OP NPP, zóny C, OP "MCHÚ" zo zákona	290 453	5,92
4. stupeň	NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, OP NPR, OP PR, OP NPP, OP PP, zóny B	27 235	0,56
5. stupeň	NPR, PR, NPP, PP, zóny A	87 334	1,78
2. – 5. stupeň	osobitne chránené časti prírody klasifikované stupňami ochrany	1 147 582	23,4

Zdroj: ŠOP SR

*   nie sú uvádzané územia, ktoré nemajú stupeň ochrany (CHVÚ a ochranné pásma PP – jaskýň)
**  uvádzané sú aj ochranné pásma CHÚ „zo zákona“, v ktorých platí 3. stupeň ochrany
*** výmera mimo tzv. maloplošných CHÚ a ich OP

 

Stav chránených území

Stav tzv. maloplošných CHÚ zaradených do 2. – 5. stupňa ochrany je hodnotený v 3 kategóriách ohrozenosti. Z celkovej výmery 118 757 ha MCHÚ bolo degradovaných 0,2 %, ohrozených bolo 16,7 % a v optimálnom stave bolo 83,1 % z celkovej plochy MCHÚ.

 

 

Európska sústava chránených území – Natura 2000

Sústavu Natura 2000 tvoria dva typy území – územia európskeho významu (ÚEV) a chránené vtáčie územia (CHVÚ) a zaberá približne tretinu územia Slovenska. Po odčítaní vzájomného prekryvu je to približne 1 463 tis. ha.

 

Graf: Prehľad vzájomného prekryvu území sústavy Natura 2000

Graf: Prehľad prekryvu území sústavy Natura 2000 s národnou sústavou chránených území

Zdroj: ŠOP SR

¹⁾ vzájomný prekryv ÚEV a CHVÚ predstavuje 31,6 % z ich spoločnej výmery
²⁾ vzájomný prekryv národnej sústavy CHÚ a sústavy Natura 2000 predstavuje 42,3 % z ich spoločnej výmery

³⁾ výmera CHVÚ podľa GIS je 1 310 287 ha (26,7 %), podľa vyhlášok (v ktorých sú viaceré chybné údaje) je však ich výmera 1 284 806 ha (26,2 %)

 

 

Územia európskeho významu

• Pre doplnenie siete ÚEV znamenal rok 2020 domapovanie biotopu európskeho významu 6510 Podhorské kosné lúky a návrh desiatok nových lokalít zabezpečujúcich jeho ochranu podľa požiadaviek EK. Pre splnenie kvantitatívneho kritéria (20 %) pokryvnosti tohto biotopu boli navrhnuté lokality vo výmere 15 000 ha, zväčša už v existujúcich CHÚ (najmä CHKO a ochranných pásmach NP). Okrem biotopu podhorských lúk bolo potrebné doplniť nové lokality aj pre biotop európskeho významu 91I0 Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku a niektoré druhy, najmä rýb.
• Pokračovala činnosť expertnej skupiny pre biotop 91I0, ktorá koordinovala jeho zmapovanie v oblastiach jeho nedostatočného pokrytia a taktiež pokračovalo externé mapovanie niektorých druhov a biotopov označených EK s vedeckou výhradou. Išlo o biotop 6410 a druhy Bolbelasmus unicornis, Coenagrion ornatum, Anisus vorticulus, Mustela eversmannii, Dioszeghyana schmidtii a Eriogaster catax.
• Prerokovanie doplnenia národného zoznamu ÚEV bolo rozdelené do 2 fáz – v 1. fáze v roku 2020 bolo navrhnutých a  prerokovaných 30 nových území najmä pre ochranu rýb, čiastočne pre biotopy EV 6510 a 91I0 a iné vybrané druhy, v 2. fáze v roku 2021 boli navrhnuté nové lokality najmä pre ochranu biotopu EV 6510.
• Podľa vopred stanovených pravidiel spresnenia hraníc ÚEV začali práce na príprave konsolidovaného znenia národného zoznamu ÚEV – t. j. zjednotenie doterajších viacerých vyhlasovacích predpisov z roku 2004, 2017, 2018, vrátane nového doplnenia, do jedného spoločného nariadenia vlády. Tento krok je kľúčový pre praktickú ochranu týchto území z pohľadu vlastníka/užívateľa pozemkov, ale aj štátnej správy.
• Pokračoval proces vyhlasovania chránených území – v roku 2020 bolo 10 nariadeniami vlády SR vyhlásených 13 ÚEV a začal legislatívny proces pre ďalšie 4 nariadenia vlády na vyhlásenie 6 ÚEV.
• V roku 2020 pokračovalo interné pripomienkovanie návrhov programov starostlivosti (PS) pre ÚEV, ktoré boli vypracované v predošlých rokoch. V súčasnosti je schválených 93 PS o MCHÚ, z ktorých väčšina je zároveň aj ÚEV.

 

Mapa: Európska sústava chránených území – Natura 2000

Zdroj: ŠOP SR

 

Chránené vtáčie územia

• Výmera CHVÚ v SR sa v roku 2020 nemenila, keďže všetkých 41 lokalít už bolo vyhlásených (všeobecne záväznými právnymi predpismi). CHVÚ zberajú 26,16 % SR (1 284 806 ha), v rámci nich podiel poľnohospodárskych pozemkov predstavuje 22,8 % a podiel lesných pozemkov 69,7 %.
• MŽP SR koordinuje proces dopracovania odborných návrhov programov starostlivosti (PS) o CHVÚ zo strany ŠOP SR, ich revíziu z hľadiska požiadaviek EK a zverejnenie návrhov prostredníctvom OÚ v sídle kraja. Tento proces bol v roku 2020 úspešne ukončený pre 2 CHVÚ, pre ktoré vláda SR schválila PS – CHVÚ Sysľovské polia a CHVÚ Žitavský luh. Zverejnený bol návrh PS o CHVÚ Muránska planina – Stolica.
• V roku 2020 ŠOP SR predložila na MŽP SR odborné návrhy PS o ďalšie CHVÚ – Volovské vrchy, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Senianske rybníky a Tatry, v ktorých sú dopĺňané napr. ciele ochrany podľa požiadaviek EK.
• Na Slovensku má zo všetkých 41 vyhlásených CHVÚ schválený PS 20 území.

 

Územia medzinárodného významu

V novele zákona o ochrane prírody a krajiny účinnej od roku 2020 bola (v § 28b) upravená definícia území medzinárodného významu. Väčšina uvedených území je aj súčasťou národnej sústavy CHÚ, ak tomu tak nie je, podľa § 28b ods. 3 by mali byť za chránené územie vyhlásené. Tieto lokality sú zverejnené na stránke MŽP SR.

 

Európsky diplom Rady Európy pre chránené územie

1. NPR Dobročský prales (1998),
2. NP Poloniny (1998).

Obidve chránené územia získali v roku 2018 toto prestížne medzinárodné ocenenie opätovne na ďalšie desaťročné obdobie.

 

Biosférické rezervácie (v rámci Programu OSN Človek a biosféra - MaB)

1. Biosférická rezervácia (BR) Poľana (1990),
2. BR Slovenský kras (1977),
3. BR Východné Karpaty (1998; trilaterálna BR: Poľsko/Slovensko/ Ukrajina),
4. BR Tatry (1992; bilaterálna BR: Poľsko/Slovensko).

 

Ramsarské lokality

Tabuľka: Prehľad ramsarských lokalít na Slovensku (v rámci Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, tzv. Ramsarský dohovor)

Názov mokrade	Plocha (ha)	Okres	Dátum zapísania
1. Parížske močiare	184,0	Nové Zámky	2.7.1990
2. Šúr	1 136,6	Pezinok	2.7.1990
3. Senné - rybníky	425,0	Michalovce	2.7.1990
4. Dunajské luhy	14 488,0	Bratislava II, V, Senec, D. Streda, Komárno	26.5.1993
5. Moravské luhy	5 380,0	Bratislava IV, Malacky, Senica, Skalica	26.5.1993
6. Latorica	4 404,7	Michalovce, Trebišov	26.5.1993
7. Alúvium Rudavy	560,0	Malacky, Senica	17.2.1998
8. Mokrade Turca	750,0	Martin, Turčianske Teplice	17.2.1998
9. Poiplie	410,9	Levice, Veľký Krtíš	17.2.1998
10. Mokrade Oravskej kotliny	9 287,0	Námestovo, Tvrdošín	17.2.1998
11. Rieka Orava a jej prítoky	865,0	Dolný Kubín, Tvrdošín	17.2.1998
12. Domica	622,0	Rožňava	2.2.2001
13. Tisa	734,6	Trebišov	4.12.2004
14. Jaskyne Demänovskej doliny	1 448,0	Liptovský Mikuláš	17.11.2006
Spolu	40 695,8	0,8 % z územia SR

Zdroj: ŠOP SR

 

Svetové prírodné dedičstvo UNESCO

(v rámci Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva)

Svetové dedičstvo (SD) predstavuje jedinečnú hodnotu, ktorá presahuje národné hranice, je dôležitá pre súčasné a budúce generácie celého ľudstva a jeho permanentná ochrana má najvyššiu dôležitosť u medzinárodnej komunity ako celku.

Ochrana SD (kultúrneho, prírodného i zmiešaného) je zabezpečená prijatím Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva na generálnej konferencii UNESCO v Paríži v roku 1972, ktorý SR ratifikovala 15. 11. 1990.

Zoznam SD k roku 2020 obsahoval 1 121 lokalít celého sveta, z toho 869 kultúrnych, 213 prírodných a 39 zmiešaných zo 167 členských štátov Dohovoru.

Celkovo sú do Zoznamu svetového prírodného dedičstva (SPD) zapísané za SR dve lokality:

• Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (Berlín, 1995), ku ktorým v roku 2000 pribudla Dobšinská ľadová jaskyňa vrátane Stratenskej jaskyne a jaskyne Psie diery ako jedného jaskynného systému vo vrchu Duča (Cairns, 2000),
• Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (Christchurch, 2007; rozšírenie v roku 2011 a 2017).

V roku 2020 podalo 10 krajín spoločný renominačný projekt, ktorého cieľom bolo upraviť a rozšíriť lokalitu SPD. Súčasťou bol návrh Slovenska na úpravu hraníc slovenských komponentov predmetnej lokality a ich nárazníkových zón, nachádzajúcich sa vo východnej časti Slovenska – Vihorlatský prales, Havešová, Rožok, Udava a Stužica - Bukovské vrchy, ktoré tvoria súčasť NP Poloniny a CHKO Vihorlat. V roku 2020 vláda schválila nariadenia vlády, ktorými sa vyhlasuje PR Rydošová, resp. PR Vihorlatský prales a jej ochranné pásmo. Pre vyhlásenie PR Veľký Bukovec bol zverejnený zámer. Cieľom týchto krokov je zabezpečenie právnej ochrany v súlade s medzinárodnými záväzkami voči UNESCO.

 

Mapa: Svetové prírodné dedičstvo v SR

Zdroj: SAŽP

Medzi navrhované lokality, príp. zaradené do výberu na nomináciu do SPD k roku 2020 za SR patria:

1. Gejzír v Herľanoch
2. Prírodná a kultúrna krajina v Dunajskom regióne (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom)
3. Krasové doliny Slovenska (doplnenie návrhu Rokliny Slovenského raja)
4. Mykoflóra Bukovských vrchov
5. Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom)
6. Originálne lúčne pasienky na Slovensku

 

 

Využitie vybraných ekonomických nástrojov

ŠOP SR posúdila 123 žiadostí o náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov v 81 lokalitách (MCHÚ, A-zóny NP a CHKO). Okresné úrady v sídle kraja vydali v roku 2020 spolu 144 rozhodnutí,  pričom výška priznanej náhrady dosiahla 6 665 640,11 eur.

V rámci predkupného práva štátu posudzovala ŠOP SRv územiach s 3. – 5. stupňom ochrany v zmysle § 63 zákona o ochrane prírody a krajiny 25 žiadosti, ktoré boli doručené na MŽP SR. V roku 2020 boli schválené žiadosti k predkupnému právu štátu v celkovej výške 205 253 eur.

 

Starostlivosť o chránené územia

V roku 2020 prebiehali na viacerých správach chránených území inventarizačné výskumy penovcov a travertínov, ako aj vodopádov.

V roku 2019 bol realizovaný podrobný prieskum zariadení ochrany prírody v správe ŠOP SR. K roku 2020 má vo vlastnej správe 60 náučných chodníkov (NCH), pričom bola zrealizovaná oprava a údržba na 20 NCH.

Z náučných lokalít (NL) má k roku 2020 vo vlastnej správe 32 NL, pričom oprava a údržba bola zrealizovaná na 6 NL.

ŠOP SR prevádzkuje 16 informačných stredísk ochrany prírody (ISOP) a 4 náučné areály. ISOP sú zamerané na poskytovanie informácií o CHA a propagáciu ochrany prírody, celkovo ich navštívilo viac ako 19 000 návštevníkov. V roku 2020 pribudlo 1 IS v CHKO Vihorlat (Morské oko) a 1 náučný areál v NAPANT-e (Školská včelnica v Závažnej Porube, tematicky zameraná na včely a iné opeľovače).

V roku 2020 pribudli nové náučné zariadenia:

• NP Slovenský raj – Zážitkový areál – Zelená strecha – dobudovanie zelenej strechy na ekodvore Strediska environmentálnej výchovy Prvosienka
• CHKO Biele Karpaty – pribudli 2 informačné body v území CHKO
• CHKO Kysuce – pribudol 1 informačný bod – Natura 2000 v CHKO Kysuce (5 ks panelov, projekt "Trezor prírody", obec Dohňany).

 

• Ochrana jaskýň

V roku 2020 neboli vyhlásené nové ochranné pásma jaskýň a nepribudla ani nová verejnosti voľne prístupná jaskyňa. Vybudovali sa 3 nové uzávery do jaskýň a vykonali sa opravy 4 poškodených uzáverov jaskýň. Vyčistené boli dve lokality od biologického odpadu a verejnosti voľne prístupné jaskyne sú priebežne čistené od komunálneho odpadu. ŠOP SR, Správa slovenských jaskýň prevádzkovala 13 sprístupnených jaskýň.

K roku 2020 bolo v SR evidovaných 7 628 jaskýň, ktoré sú zároveň podľa zákona o ochrane prírody a krajiny aj prírodnými pamiatkami. Z nich 44 najvýznamnejších bolo zaradených medzi národné prírodné pamiatky. Sprístupnených je 19 jaskýň, počet verejnosti voľne prístupných jaskýň je 45 a celkový počet jaskýň s vyhláseným ochranným pásmom je 20.

 

Ekosystémové služby

 

Envirostratégia 2030 zaväzuje vládu SR „ohodnotiť a udržateľne využívať ekosystémové služby“.

Ekosystémové služby (ES) predstavujú prínosy a úžitky, ktoré ľuďom poskytujú ekosystémy. Envirostratégia 2030 si do roku 2030 vytýčila cieľ, že sa na všetky ES bude prihliadať rovnocenne a budú sa zohľadňovať aj v národnom systéme účtovníctva. ES budú ohodnotené a kvantifikované a brané do úvahy pri investíciách a tvorbe politík, ako aj pri posudzovaní vplyvu činností na životné prostredie. Podporí sa tiež tvorba komplexného systému hodnotenia ES a ich udržateľného využívania a zvážia sa možnosti ich speňaženia. Platby za ES vytvoria dostatočnú motiváciu na ich zachovávanie.

V roku 2020 bola vydaná monografia „Hodnota ekosystémov a ich služieb na Slovensku“ (http://www.sopsr.sk/web/?cl=20661), ktorú pripravila ŠOP SR v spolupráci s Ústavom krajinnej ekológie SAV a Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre. Hlavným cieľom je komplexné biofyzikálne a monetárne hodnotenie ekosystémov a ich služieb na Slovensku s využitím ekosystémového prístupu, ktorý vychádza zo stavu ekosystémov a miery ich degradácie.

Dôležitým krokom pre hodnotenie ES bolo vytvorenie unikátnej mapy a geodatabázy ekosystémov Slovenska. Publikácia hodnotí kapacitu slovenských ekosystémov poskytovať vybraných 11 regulačných, 10 produkčných a 2 kultúrne služby a zároveň produkciu týchto 23 ekosystémových služieb. Pri vyhodnotení ES sa kládol veľký dôraz na stav ekosystémov, ktorý znižuje/zvyšuje poskytovanie vybraných ES. Prelomovým je prvé monetárne vyhodnotenie vybraných ES pre jednotlivé ekosystémy Slovenska v eur/ha/rok, ako aj celkové ekonomické vyhodnotenie poskytovaných služieb na celonárodnej úrovni.

V rámci mapovania ekosystémov a ich stavu pokračovali práce na overovaní mapy ekosystémov prostredníctvom botanikov správ ŠOP SR, ktorí postupne verifikujú jednotlivé polygóny v nej.

Z hľadiska celonárodných aktivít sa v roku 2020 obnovila činnosť pracovnej skupiny pre mapovanie a hodnotenie ekosystémových služieb (Mapping and Assessment of Ecosystems Services/MAES), v ktorej koordinačnú úlohu zastáva ŠOP SR a aktívne sa na jej práci podieľajú zástupcovia vedeckých, odborných, akademických inštitúcií, ako aj orgánov štátnej správy a ich organizácií.

Významným míľnikom bola taktiež aktívna príprava projektu IP LIFE, v rámci ktorého sa naplánovala celá jedna aktivita zameraná na hodnotenie a mapovanie ekosystémov a ich služieb v projektovom území a v územiach Natura 2000 a mala by významne prispieť k procesu MAES v najbližších 10 rokoch.

V rámci projektu Central parks pokračovali práce na príprave praktického nástroja zameraného na hodnotenie ES, tzv. Ecosystem services toolkit, ktorý by mal po dokončení poskytovať metodické usmernenie a postupy pre adekvátne hodnotenie ES.

 

Dohovor Rady Európy o krajine

 

Dohovor Rady Európy o krajine (pôvodným názvom Európsky dohovor o krajine) priniesol prevratný pohľad na skutočnosť, že krajina tvorí kľúčový prvok priaznivých podmienok pre život jednotlivca i spoločnosti. Dohovor chápe krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity. Jeho cieľom je ochrana, manažment a plánovanie krajiny a organizovanie spolupráce  medzi zmluvnými stranami dohovoru.

K 31. 12. 2020 pristúpilo k dohovoru 41 členských krajín Rady Európy, 40 z nich ho ratifikovalo a následne v nich vstúpil do platnosti. Na Slovensku platí dohovor od 1. decembra 2005. Zmluvné strany ním ustanovili nástroj zameraný na dosiahnutie udržateľného rozvoja založeného na vyvážených a harmonických vzťahoch medzi sociálnymi potrebami, hospodárskou činnosťou a životným prostredím.

Orgánom pre koordináciu, riadenie plnenia záväzkov a koordinovanie spolupráce s dotknutými rezortmi v rámci implementácie dohovoru v SR je MŽP SR. Podpora implementácie dohovoru na Slovensku je orientovaná do štyroch hlavných pilierov: inštitucionálna podpora, propagácia, spolupráca a odborná podpora.

 

• Vyhodnotenie implementácie Dohovoru Rady Európy o krajine v roku 2020

Súčasťou implementácie dohovoru je manažment nominácie zástupcu SR na Cenu Rady Európy za krajinu, ktorá je čestným vyznamenaním pre organizácie ideovo, tematicky a prakticky prispievajúce k implementácii dohovoru na národnej úrovni.

Do šiesteho ročníka Ceny Slovenskej republiky za krajinu 2020 bolo nominovaných 7 projektov. Laureátom národnej ceny sa stalo občianske združenie kRAJ za projekt Včelí kRAJ za zachovanie a propagáciu včelárstva, podporu biodiverzity krajiny a rozvoj sociálnej ekonomiky s výnimočným humánnym aspektom. Odborná komisia Ceny sa rozhodla udeliť aj dve osobitné uznania: občianskemu združeniu (OZ) Ekoenergia za projekt Bioklimatický Park Drienová (za pozitívny príklad revitalizácie poľnohospodárskej krajiny a krajinných štruktúr) a OZ Združenie na záchranu Lietavského hradu za projekt s názvom Združenie na záchranu Lietavského hradu (za dlhodobú dobrovoľnícku prácu pri obnove historickej pamiatky a inšpiratívny príklad zachovávania kultúrneho dedičstva).

Ďalším nominantom udelila odborná komisia nasledovné poďakovania: mestu Holíč za vytrvalý a systematický prístup k obnove komponovanej barokovej krajiny preukázaný projektom Návrat k barokovej krajine Holíč – Kopčany; OZ K prameňom Bebravy za osobný príklad prepojenia súčasnej krajiny s jej históriou preukázaný projektom K prameňom Bebravy; OZ Levický okrášľovací spolok za dobrovoľnícku prácu pri znovuobjavovaní identity mestskej krajiny a zveľaďovaní verejných priestranstiev preukázanú projektom Levický okrášľovací spolok; neziskovej organizácii Národný Trust za propagáciu záhradnej a krajinnej architektúry a výchovu k úcte ku kultúrnemu dedičstvu preukázanú projektom Víkend otvorených parkov a záhrad.

Laureát šiesteho ročníka Ceny SR za krajinu, občianske združenie kRAJ, získal nomináciu na účasť v Cene Rady Európy za krajinu 2020/2021 ako jediný zástupca SR v zmysle článku 11 dohovoru.

Viac informácií o európskej cene nájdete na stránke www.coe.int/en/web/landscape/landscape-award-alliance a národnej cene na www.cenazakrajinu.sk

 

V rámci podpory dohovoru a výmeny poznatkov v procese starostlivosti o krajinu v SR sa v roku 2020 uskutočnil v poradí už XII. ročník Informačného dňa k Európskemu dohovoru o krajine. Seminár organizovala Slovenská agentúra životného prostredia v spolupráci s Fakultou ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene a Slovenskou lesníckou a drevárskou knižnicou pri TU vo Zvolene.

 

Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát

 

Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (tzv. Karpatský dohovor) bol prijatý a podpísaný siedmimi stredoeurópskymi a východoeurópskymi krajinami (Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Ukrajina) v máji 2003 v Kyjeve a do platnosti vstúpil v roku 2006. Cieľom dohovoru je zabezpečiť spoluprácu jednotlivých zmluvných strán a komplexný prístup pri ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát.

V rámci plnenia úloh vyplývajúcich z Karpatského dohovoru sa o. i. v roku 2020 členovia medzirezortnej komisie dohovoru aktívne podieľali na pripomienkovaní materiálov zo Sekretariátu dohovoru, najmä návrhu Akčného plánu pre ochranu a udržateľný manažment karpatských populácií veľkých šeliem, návrhu Strategického akčného plánu pre udržateľnú dopravu v Karpatoch a návrhu rozhodnutí 6. zasadnutia konferencie zmluvných strán dohovoru (COP6), ktoré boli prijaté na zasadnutí Implementačnej komisie dohovoru a na COP6. Zabezpečená bola účasť na online zasadnutiach pracovných skupín dohovoru (Pracovná skupina pre biodiverzitu, Pracovná podskupina pre veľké šelmy, Pracovná skupina pre trvalo udržateľnú dopravu, Pracovná skupina pre zmenu klímy).

MŽP SR ako koordinátor dohovoru zorganizovalo zasadnutie Medzirezortnej komisie pre implementáciu Karpatského dohovoru (Bratislava, 28.1.2020) s informáciami o prebiehajúcich projektoch a aktivitách, ktoré sa uskutočnili v predchádzajúcom roku, vrátane  plánovaných aktivít.  

Sekretariát dohovoru a zmluvné strany dohovoru poskytli súčinnosť pri príprave a konzultovaní návrhu projektového zámeru CARPWET Karpatskej iniciatívy pre mokrade. ŠOP SR a MŽP SR sú zapojené do medzinárodných projektov Centralparks, ConnectGREEN a SaveGREEN so zameraním na ochranu prírody a ekologických koridorov v Karpatoch.

O Karpatskom dohovore bol spracovaný článok do časopisu Chránené územia Slovenska. V rámci Karpatskej sústavy chránených území CNPA sa uskutočnila aktualizácia údajov o chránených územiach spĺňajúcich kritériá CNPA. Zabezpečená bola účasť na online stretnutí Riadiaceho výboru CNPA (2.12.2020). Strednodobý plán CNPA sa realizuje prostredníctvom projektov Centralparks a ConnectGREEN, v ktorých je ŠOP SR partnerom.

Aktivity v rámci dohovoru v roku 2020 vyvrcholili konferenciou zmluvných strán COP6, ktorá sa uskutočnila online formou 25. 11. 2020.

 

Geoparky

 

Geoparky predstavujú územia vedeckej dôležitosti nielen z aspektu geologického, ale aj z hľadiska ich archeologickej, montanistickej, kultúrno-historickej či etnografickej osobitosti európskeho významu. Okrem potenciálu pre vedecký výskum, zameraný na environmentálnu oblasť vrátane vzdelávania, môžu byť významným aspektom pre miestny rozvoj smerujúci k novým ekonomickým a kultúrnym aktivitám regiónu paralelne s úsilím ochrany a zachovania geologického bohatstva Slovenska.

SR sa geoparkom venuje od roku 2002, pričom im svoju systematickú podporu vyjadrila schválením Návrhu koncepcie geoparkov SR v roku 2008 a následne jej aktualizáciou v roku 2015 (koncepcia), ako aj prijatím Akčného plánu pre implementáciu opatrení na zabezpečenie realizácie aktualizovanej Koncepcie geoparkov SR.

V zmysle koncepcie a v súlade s usmernením UNESCO bola tiež v roku 2015 konštituovaná Medzirezortná komisia Siete geoparkov Slovenskej republiky (komisia) so štatútom poradného orgánu ministra životného prostredia SR, ktorá zároveň plní úlohy národnej komisie pre geoparky a reprezentuje riadiaci výbor Siete geoparkov SR (sieť) vyhlásenej v roku 2016.

V roku 2020 boli na Slovensku prevádzkované tri územia geoparkov, ktorým bol ešte v roku 2016 udelený titul Geopark Slovenskej republiky (GSR). Išlo o:

• Banskoštiavnický (BŠG),
• Banskobystrický (BBG) a
• cezhraničný slovensko-maďarský Novohradský geopark (NNG) s medzinárodným názvom Novohrad-Nógrád UNESCO geopark, ktorý sa stal v roku 2010 členom Európskej siete geoparkov (EGN) a Globálnej siete geoparkov UNESCO (GGN).

Popri týchto geoparkoch sme evidovali na Slovensku ešte dva potenciálne územia – Malé Karpaty a Zemplín, v ktorých sa ich manažmenty snažia realizovaním rôznych podporných aktivít začleniť medzi GSR a tým získať vyššie uvedený titul.

Aktivity v územiach GSR boli v roku 2020 sústredené hlavne na podporu ich rozvoja a budovania prostredníctvom poskytovania konzultačnej činnosti, podporovania koordinácie činností s odbornými inštitúciami, spolupracovania pri tvorbe koncepčných, odborných materiálov a dokumentov, ako aj posilňovania národnej a medzinárodnej spolupráce.

Išlo napr. o prípravu informačného systému BBG, GPS zameriavanie významných geologických a kultúrno-historických lokalít BBG (práca v GIS) s tvorbou tematických máp, prehodnotenie hraníc BŠG s aktualizáciou prvkov jeho objektovej sústavy, realizáciu projektu Zriadenie náučno-turistickej trasy ŠB-01 Farárova hôrka – Richňava a prípravu podkladov pre zriadenie interaktívneho informačného centra v Štiavnických Baniach v spolupráci s TU Košice (fakultou BERG), či ďalšie aktivity.

 

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: