Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2019
Zelené hospodárstvo
Smerom k obehovému hospodárstvu
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je vývoj v produktivite zdrojov?
Produktivita zdrojov v hospodárstve SR v roku 2018 dosiahla hodnotu 1,15 eur/kg. Oproti roku 2005 sa zvýšila o 60,8 %, ale aj napriek tomuto rastu SR výrazne zaostáva za priemernou produktivitou zdrojov v EÚ.
Dochádza k znižovaniu produkcie odpadov?
Z dlhodobejšieho hľadiska (porovnanie rokov 2005 – 2019) došlo k nárastu množstva vyprodukovaných odpadov napriek tomu, že v roku 2019 došlo oproti roku 2018 k nepatrnému poklesu ich množstva o 0,5 %.
Pokračoval trend dlhodobého i medziročného nárastu množstva komunálnych odpadov (KO). V roku 2019 vzniklo v SR takmer 434 kg KO na obyvateľa, v porovnaní s krajinami EÚ je produkcia KO na obyvateľa pod priemernou úrovňou.
Klesá podiel odpadov zneškodňovaných skládkovaním?
Dlhodobo pretrváva negatívny vysoký podiel skládkovania odpadov na celkovom nakladaní s odpadmi (23,1 % u odpadov celkom a 50,6 % u komunálnych odpadov).
Plní SR ciele vyplývajúce z predpisov EÚ, resp. národné ciele?
Cieľ zvýšiť recykláciu KO odpadov na 50 % do roku 2020 (pre ďalšie roky sú stanovené este prísnejšie ciele) sa s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí naplniť aj napriek pokračujúcemu rastu miery recyklácie. Rovnako v prípade cieľa množstva KO ukladaného na skládku (do roku 2035 skládkovať 25 % KO alebo menej), je jeho splnenie ohrozené. Ako neuspokojivú možno hodnotiť aj oblasť triedeného zberu a zhodnocovania biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.
V roku 2019 bolo zozbieraných 6,6 kg/obyvateľa odpadov z elektrických a elektronických zariadení. SR splnila v roku 2019 cieľ zberu elektroodpadov. SR splnila v roku 2019 limity miery zhodnocovania a miery recyklácie jednotlivých kategórií elektroodpadov.
Podiel opätovného použitia častí starých vozidiel a recyklácie starých vozidiel SR dosiahla a splnila tak predpísaný limit. Miera opätovného použitia a zhodnocovania starých vozidiel bola dosiahnutá v roku 2019 na úrovni 97,1 %.
Napriek nárastu celkového množstva odpadov z obalov, miera ich recyklácie narástla a darí sa plniť cieľ. V prípade konkrétnych materiálov odpadov z obalov sú minimálne stanovené ciele recyklácie do roku 2025 u väčšiny z nich plnené už v súčasnosti.
V roku 2019 bolo vyzbieraných 890,7 ton použitých prenosných batérií a akumulátorov, čo predstavuje 52,61 % podiel zberu. SR tak limit stanovený príslušnou smernicou ES splnila.
Materiálová náročnosť hospodárstva
Materiálové toky
Účet materiálových tokov kvantifikuje celkové nároky ekonomického systému na materiály. V rámci tohto účtu sa sleduje výmena materiálových tokov medzi národným hospodárstvom a životným prostredím – ťažba materiálov na vstupnej strane a odpadové toky, emisie na výstupnej strane a tokov medzi národným hospodárstvom a inými hospodárstvami – zahraničný obchod (dovoz a vývoz).
Domáca ťažba (nerastné suroviny a biomasa) plus dovoz predstavuje priamy materiálový vstup do hospodárstva. Celkové množstvo materiálov, ktoré sú priamo použité v rámci národného hospodárstva sleduje domáca materiálová spotreba, ktorá sa vypočíta ako priamy materiálový vstup mínus vývoz.
Pre SR domáca ťažba predstavovala v roku 2018 11,5 ton na obyvateľa, pričom priemerná hodnota v rámci EÚ bola 11,3 ton na obyvateľa. Dovoz tovarov predstavoval 8,7 ton na obyvateľa. Priamy materiálový vstup (DMI) bol teda v SR v roku 2018 20,2 ton na obyvateľa (priemerná hodnota v rámci štátov EÚ bola 14,8 tony na obyvateľa). Domáca materiálová spotreba (DMC) predstavovala 13,5 ton na obyvateľa, čo zodpovedá priemeru na obyvateľa EÚ v roku 2018.
Graf. Množstvo dostupných materiálov a ich využitie (2018)
Zdroj: Eurostat
DMC v SR v roku 2018 dosiahla hodnotu 73 512 tis. t a z najväčšej časti (50,8 %) ju tvorili nekovové nerastné suroviny, nasledovala biomasa s 25,7 %, energetické suroviny (18,2 %) a kovové nerasty (5,3 %). V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 5,7 % a oproti roku 2005 poklesla o cca 2 %.
Graf. Vývoj domácej materiálovej spotreby podľa skupín materiálov
Domáca ťažba (nerastné suroviny a biomasa) plus dovoz predstavuje priamy materiálový vstup do hospodárstva. Celkové množstvo materiálov, ktoré sú priamo použité v rámci národného hospodárstva sleduje domáca materiálová spotreba, ktorá sa vypočíta ako priamy materiálový vstup mínus vývoz.
Pre SR domáca ťažba predstavovala v roku 2018 11,5 ton na obyvateľa, pričom priemerná hodnota v rámci EÚ bola 11,3 ton na obyvateľa. Dovoz tovarov predstavoval 8,7 ton na obyvateľa. Priamy materiálový vstup (DMI) bol teda v SR v roku 2018 20,2 ton na obyvateľa (priemerná hodnota v rámci štátov EÚ bola 14,8 tony na obyvateľa). Domáca materiálová spotreba (DMC) predstavovala 13,5 ton na obyvateľa, čo zodpovedá priemeru na obyvateľa EÚ v roku 2018.
Graf. Množstvo dostupných materiálov a ich využitie (2018)
Zdroj: Eurostat
DMC v SR v roku 2018 dosiahla hodnotu 73 512 tis. t a z najväčšej časti (50,8 %) ju tvorili nekovové nerastné suroviny, nasledovala biomasa s 25,7 %, energetické suroviny (18,2 %) a kovové nerasty (5,3 %). V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 5,7 % a oproti roku 2005 poklesla o cca 2 %.
Graf. Vývoj domácej materiálovej spotreby podľa skupín materiálov
Produktivita zdrojov
V roku 2018 produktivita zdrojov (HDP/DMC) v hospodárstve SR predstavovala 1,15 eur/kg. Oproti roku 2005, keď jej hodnota bola 0,72 eur/kg sa zvýšila o 60,8 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenala pokles o 1,7 %. Ale aj napriek tomuto rastu SR výrazne zaostáva za priemernou produktivitou zdrojov v krajinách EÚ, ktorá v roku 2018 dosiahla hodnotu 2,1 eur/kg.
Graf. Vývoj produktivity zdrojov
Graf. Medzinárodné porovnanie produktivity zdrojov (2018)
V produkcii odpadov podľa klasifikácie ekonomických činností SK NACE je najväčším producentom odpadov priemyselná výroba (hlavne ostatný odpad), ktorá sa na celkovej produkcii odpadov podieľa 29,1 %, za ňou nasleduje stavebníctvo 15,4 % podielom.
Graf. Vznik odpadov podľa NACE (2019)
Dominantnou činnosťou zhodnotenia je s 28,8 % podielom z celkového množstva vzniknutých odpadov materiálové zhodnotenie. Aj naďalej ostáva problémom vysoký podiel skládkovania odpadov, až 23,1 % z celkového množstva vzniknutých odpadov.
Tabuľka. Nakladanie s odpadmi vrátane KO (2019) (t)
Zdroj: MŽP SR
Graf. Vývoj v množstve komunálnych odpadov na obyvateľa
Cieľom Envirostratégie 2030 je do roku 2030 zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie, na 60 % a do roku 2035 znížiť mieru jeho skládkovania na menej ako 25 %.
Graf. Vývoj miery recyklácie komunálneho odpadu
Graf. Vývoj miery skládkovania komunálneho odpadu
Graf. Vývoj množstva komunálneho odpadu podľa spôsobu nakladania
V súčasnosti platí v SR povinnosť pre obec zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre triedený zber „klasických zložiek“ KO, t. j. papier a lepenka, sklo, plasty a kovy a biologicky rozložiteľné komunálne odpady (BRKO) okrem tých, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne. Triedený zber KO je hodnotený ako nedostatočný a v zmysle požiadaviek rámcovej smernice o odpade v súvislosti s cieľom dosiahnuť úroveň recyklácie KO 50 % je potrebné účinnosť zberu zvýšiť, pričom je potrebné zabezpečiť aj zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, jedlého oleja a tukov, dreva, elektroodpadu použitých batérií a akumulátorov, textilu a šatstva.
Tabuľka. Vytriedený biologicky rozložiteľný komunálny odpad (okrem papiera a lepenky) (2019) (t)
Zdroj: MŽP SR
Graf. Vývoj v zozbieranom množstve elektroodpadov z domácností
V roku 2019 bolo z domácností zozbieraných 36 230,987 ton elektroodpadov, čo predstavuje 6,6 kg/obyv. Ciele pre zhodnocovanie a recykláciu elektroodpadov boli splnené pre všetky jednotlivé kategórie elekroodpadov okrem odpadov zo svetelných zdrojov s obsahom ortuti.
Tabuľka. Vznik a nakladanie s odpadmi z obalov (2018)
Zdroj: MŽP SR
Graf. Vývoj vzniku odpadov z obalov
Tabuľka. Zber použitých prenosných batérií a akumulátorov (2019)
Zdroj: MŽP SR
Tabuľka. Celkové množstvá odpadov povolených na cezhraničný pohyb odpadov na základe povolení vydaných v roku 2019 v členení podľa jednotlivých krajín (t)
Graf. Objasnené a zistené trestné činy v oblasti neoprávneného nakladania s odpadom
Graf. Vývoj produktivity zdrojov
Graf. Medzinárodné porovnanie produktivity zdrojov (2018)
Odpady
Vznik a nakladanie s odpadmi
Celkový vznik a nakladanie s odpadmi
Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR do roku 2020 je minimalizácia negatívnych účinkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie. Pre dosiahnutie stanovených cieľov bude nevyhnuté zásadnejšie presadzovanie a dodržiavanie záväznej hierarchie odpadového hospodárstva za účelom zvýšenia recyklácie odpadov predovšetkým pre oblasť komunálnych odpadov a stavebných odpadov a odpadov z demolácií v súlade s požiadavkami rámcovej smernice 2008/98/ES o odpade. Veľkou výzvou odpadového hospodárstva v SR je zastaviť nárast vzniku odpadov a hlavne znížiť vysoký podiel skládkovania odpadov.
V SR vzniklo v roku 2019 spolu 12 407 669 ton odpadov. V porovnaní s rokom 2018 predstavuje medziročný pokles celkového vzniku odpadov v roku 2019 0,5 %. K poklesu došlo v kategóriách ostatný aj nebezpečný odpad.
Tabuľka. Bilancia vzniku odpadov (2019) (tis.t)
| Kategória odpadu | Množstvo |
| Nebezpečný odpad (NO) | 373 |
| Ostatný odpad (O) | 9 665 |
| Komunálny odpad (KO) | 2 370 |
| Spolu | 12 408 |
Zdroj: MŽP SR
Pozn.: v KO sú zastúpené obe kategórie odpadu (O aj NO), jeho vyčlenenie je potrebné z dôvodu osobitného charakteru odpadu a režimu, ktorý sa na KO vzťahuje.
Graf. Vývoj vzniku odpadov
V produkcii odpadov podľa klasifikácie ekonomických činností SK NACE je najväčším producentom odpadov priemyselná výroba (hlavne ostatný odpad), ktorá sa na celkovej produkcii odpadov podieľa 29,1 %, za ňou nasleduje stavebníctvo 15,4 % podielom.
Graf. Vznik odpadov podľa NACE (2019)
Dominantnou činnosťou zhodnotenia je s 28,8 % podielom z celkového množstva vzniknutých odpadov materiálové zhodnotenie. Aj naďalej ostáva problémom vysoký podiel skládkovania odpadov, až 23,1 % z celkového množstva vzniknutých odpadov.
Tabuľka. Nakladanie s odpadmi vrátane KO (2019) (t)
| Spôsob nakladania | |
| Skládkovanie | 2 864 966 |
| Spálenie bez energetického využitia | 96 035 |
| Iné zneškodnenie | 354 825 |
| Spálenie s energetickým využitím | 442 776 |
| Materiálové zhodnotenie (recyklácia) | 3 570 770 |
| Iné zhodnotenie | 901 962 |
| Iné nakladanie | 4 176 335 |
| Spolu | 12 407 669 |
Komunálny odpad
V roku 2019 vzniklo v SR 2 369 725 ton komunálnych odpadov, čo predstavuje 434 kg KO na obyvateľa. V porovnaní s rokom 2018 to predstavuje nárast o 7 kg KO na obyvateľa. Produkcia komunálneho odpadu od roku 2005 vzrástla o 52,1 %. Medziročne došlo k nárastu komunálneho odpadu o 1,9 %.Graf. Vývoj v množstve komunálnych odpadov na obyvateľa
V celoeurópskom porovnaní patrí SR medzi krajiny s nižšou produkciou KO.
Graf. Medzinárodné porovnanie vzniku komunálneho odpadu (2017)
Dominantnou činnosťou nakladania s KO bolo skládkovanie odpadov. Podiel skládkovaných komunálnych odpadov na celkovom nakladaní bol 50,6 %, čo predstavuje medziročný pokles o 3,2 %. Recyklácia komunálnych odpadov dosiahla v roku 2019 úroveň 40,3 %.Graf. Medzinárodné porovnanie vzniku komunálneho odpadu (2017)
Cieľom Envirostratégie 2030 je do roku 2030 zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie, na 60 % a do roku 2035 znížiť mieru jeho skládkovania na menej ako 25 %.
Graf. Vývoj miery recyklácie komunálneho odpadu
Graf. Vývoj miery skládkovania komunálneho odpadu
Graf. Vývoj množstva komunálneho odpadu podľa spôsobu nakladania
V súčasnosti platí v SR povinnosť pre obec zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre triedený zber „klasických zložiek“ KO, t. j. papier a lepenka, sklo, plasty a kovy a biologicky rozložiteľné komunálne odpady (BRKO) okrem tých, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne. Triedený zber KO je hodnotený ako nedostatočný a v zmysle požiadaviek rámcovej smernice o odpade v súvislosti s cieľom dosiahnuť úroveň recyklácie KO 50 % je potrebné účinnosť zberu zvýšiť, pričom je potrebné zabezpečiť aj zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, jedlého oleja a tukov, dreva, elektroodpadu použitých batérií a akumulátorov, textilu a šatstva.
Z dlhodobého sledovania triedeného zberu KO možno pozorovať mierne stúpajúci trend množstva vytriedených zložiek KO, z hľadiska záväzkov SR v oblasti prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu však bude potrebné triedený zber výraznejšie zintenzívniť.
Graf. Vývoj triedeného zberu zložiek komunálnych odpadov
Podobne ako pri ostatných triedených zložkách KO, bude potrebné efektivitu triedeného zberu komunálnych bioodpadov výrazne intenzifikovať za účelom dosiahnutia cieľov v oblasti znižovania množstva bioodpadov (BRKO) zneškodňovaných skládkovaním.
Tabuľka. Vytriedený biologicky rozložiteľný komunálny odpad (okrem papiera a lepenky) (2019) (t)
| Kód odpadu | Odpad | Množstvo BRKO |
| 200108 | Biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad | 4 156 |
| 200125 | Jedlé oleje a tuky | 425 |
| 200138 | Drevo iné ako uvedené v 200137 | 20 097 |
| 200201 | Biologicky rozložiteľný odpad | 247 673 |
| 200302 | Odpad z trhovísk | 985 |
Elektroodpady
Výrobcovia elektrozariadení majú povinnosť plniť limity zberu, zhodnocovania, resp. recyklácie a opätovného použitia elektroodpadu. Z pohľadu plnenia cieľov stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) MŽP SR od roku 2016 sleduje a vyhodnocuje plnenie cieľa zberu ako minimálny hmotnostný podiel zberu z priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh v SR v predchádzajúcich troch rokoch.
Graf. Vývoj v zozbieranom množstve elektroodpadov z domácností
V roku 2019 bolo z domácností zozbieraných 36 230,987 ton elektroodpadov, čo predstavuje 6,6 kg/obyv. Ciele pre zhodnocovanie a recykláciu elektroodpadov boli splnené pre všetky jednotlivé kategórie elekroodpadov okrem odpadov zo svetelných zdrojov s obsahom ortuti.
Tabuľka. Plnenie miery zhodnocovania a recyklačnej efektivity elekroodpadov (2019)
Zdroj: MŽP SR
| Kategória | Zhodnotenie (t) | Miera zhodnotenia (%) | Cieľ (%) | Recyklácia a príprava na opätovné použitie (t) | Z toho príprava na opätovné použitie (t) | Miera recyklácie (%) | Cieľ (%) |
| 1 Zariadenia na tepelnú výmenu | 5 491,244 | 90,23 | 85 | 5 450,774 | 0 | 89,57 | 80 |
| 2 Obrazovky, monitory | 4 465,153 | 95,28 | 80 | 4 422,487 | 0 | 94,37 | 70 |
| 3 Svetelné zdroje | 383,291 | 89,5 | - | 380,271 | 192,81 | 88,79 | 80 |
| 3a Svetelné zdroje s obsahom ortuti | 243,783 | 72,88 | - | 243,754 | 133,806 | 72,87 | 80 |
| 4 Veľké zariadenia | 14 766,221 | 91,24 | 85 | 14 693,611 | 144,619 | 90,79 | 80 |
| 4c Fotovoltické panely | 24,622 | 88,57 | 85 | 24,622 | 0 | 88,57 | 80 |
| 5 Malé zariadenia | 7 818,52 | 91,8 | 75 | 7 750,801 | 400,315 | 91 | 55 |
| 6 Malé IT a telekomunikačné zariadenia | 2 686,677 | 92,55 | 75 | 2 676,718 | 0 | 92,21 | 55 |
Staré vozidlá
V roku 2019 bolo na území SR spracovaných 52 722 kusov starých vozidiel, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2018 nárast o 34 %.
Tabuľka. Celkové opätovné použitie častí starých vozidiel, zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel a recyklácia, počet spracovaných starých vozidiel a celková hmotnosť spracovaných starých vozidiel (2019)
| Opätovné použitie (t) | Celková recyklácia (t) | Celkové zhodnocovanie (t) | Celkové opätovné použitie a recyklácia | Limit pre opätovné použitie častí starých vozidiel a recykláciu starých vozidiel* | Celkové opätovné použitie a zhodnocovanie | Limit pre opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel* |
| 955,55 | 49 200,52 | 50 067,36 | 95,5 % (50 156,075 t) | 85 % | 97,1 % (51 022,913 t) | 95 % |
| Počet kusov spracovaných starých vozidiel (ks) | 52 722 | |||||
| Celková hmotnosť spracovaných starých vozidiel (t) | 52 541,50 | |||||
Zdroj: MŽP SR
* Limity činností k priemernej hmotnosti jedného vozidla sú od roku 2015 platné pre všetky vozidlá
Odpadové pneumatiky
V nakladaní s odpadovými pneumatikami prevláda dlhodobo materiálové zhodnocovanie. V roku 2019 dosiahla úroveň ich materiálového zhodnotenia 87,4 %, energeticky ich bolo zhodnotených 5,5 %. Skládkovanie odpadových pneumatík je podľa zákona o odpadoch zakázané V nakladaní s odpadovými pneumatikami prevláda dlhodobo materiálové zhodnocovanie. V roku 2019 dosiahla úroveň ich materiálového zhodnotenia 87,4 %, energeticky ich bolo zhodnotených 5,5 %. Skládkovanie odpadových pneumatík je podľa zákona o odpadoch zakázané (Pozn.: okrem pneumatík, ktoré sú použité ako konštrukčný materiál pri budovaní skládky, pneumatík z bicyklov a pneumatík s väčším vonkajším priemerom ako 1400 mm). Cieľom pre odpadové pneumatiky je do roku 2020 dosiahnuť mieru materiálového zhodnocovania na úrovni 80 % s 15 % energetickým zhodnocovaním, čo sa v roku 2019 podarilo naplniť.Obaly a odpady z obalov
Celkové množstvo odpadov z obalov narastá. Miera recyklácie narástla zo 45,21 % v roku 2005 na 66,60 % v roku 2018, čím sa plní cieľ recyklovať aspoň 65 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov do roku 2025. V prípade konkrétnych materiálov sú minimálne stanovené ciele recyklácie do roku 2025 u väčšiny z nich plnené už v súčasnosti.
Tabuľka. Vznik a nakladanie s odpadmi z obalov (2018)
| Materiál | Množstvo | Recyklácia | Minimálny cieľ recyklácie do roku 2025 | Zhodnocovanie |
| (t) | (%) | (%) | (%) | |
| Sklo | 63 763,19 | 68,60 | 70 | 68,65 |
| Plasty | 79 232,50 | 51,41 | 50 | 60,06 |
| Papier | 177 943,54 | 76,73 | 75 | 77,04 |
| Kovy | 28 434,16 | 75,44 | 70 - železné kovy, 50 - hliník | 75,72 |
| Drevo | 34 960,35 | 53,37 | 25 | 55,75 |
| Iné | 396,81 | 23,82 | - | 65,22 |
| Spolu | 384 730,55 | 66,60 | 69,12 |
Graf. Vývoj vzniku odpadov z obalov
Použité batérie a akumulátory
V roku 2019 bolo vyzbieraných 890,7 ton použitých prenosných batérií a akumulátorov, čo predstavuje zberový podiel 52,61 %.Tabuľka. Zber použitých prenosných batérií a akumulátorov (2019)
| Vyzbierané množstvo (t) | Zberový podiel (%) | |
| Použité prenosné batérie a akumulátory | 890,7 | 52,61 |
Zdroj: MŽP SR
Tabuľka. Recyklačná účinnosť pre použité batérie a akumulátory
Zdroj: MŽP SR
| Druh |
2011 (%) |
2012 (%) |
2013 (%) |
2014 (%) |
2015 (%) |
2016 (%) |
2017 (%) |
2018 (%) |
2019 (%) |
Cieľ (%) |
| Olovené | 96 | 97 | 93 | 87 | 92 | 90,5 | 90,51 | 91,4 | 91,2 | 90 |
| Ni-Cd | 84 | 97 | 83 | 76 | 80 | 80,9 | 78,98 | 77,18 | 77,58 | 75 |
| Ostatné | 98 | 97 | 89 | 64 | 61 | 65,3 | 67,38 | 66 | 68,3 | 60 |
Cezhraničná preprava odpadov - dovoz, vývoz a tranzit odpadov
V roku 2019 vydalo MŽP SR celkom 152 rozhodnutí na cezhraničnú prepravu odpadov, ktoré povoľovali cezhraničný pohyb odpadov v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1013/2006/ES o preprave odpadu.
Tabuľka. Prehľad platnosti a počtu rozhodnutí vydaných v roku 2019
| Platnosť do roku | Dovoz | Spätný dovoz | Vývoz | Tranzit | Celkom |
| 2019 | 5 | 1 | 7 | 8 | 21 |
| 2020 | 60 | 23 | 36 | 119 | |
| 2021 | 1 | 4 | 2 | 7 | |
| 2022 | 2 | 3 | 5 | ||
| Spolu | 66 | 1 | 36 | 49 | 152 |
Tabuľka. Celkové množstvá odpadov povolených na cezhraničný pohyb odpadov na základe povolení vydaných v roku 2019 v členení podľa jednotlivých krajín (t)
| Krajina | Dovoz (t) | Spätný dovoz (t) | Vývoz (t) |
| Belgicko | 23 000 | 1 000 | |
| Bulharsko | 1 800 | ||
| Česká republika | 24 320 | 15 011 | |
| Holandsko | 144 | ||
| Chorvátsko | 2 000 | ||
| Maďarsko | 48 100 | 200 | |
| Nemecko | 15 145 | 2 316 | |
| Poľsko | 1 000 | ||
| Rakúsko | 287 330 | 35 900 | |
| Rumunsko | 3 500 | ||
| Slovinsko | 15 210 | 39,300 | |
| Taliansko | 134 110 | ||
| Švajčiarsko | 5 000 | 40 | |
| Celkom | 554 215 | 39,300 | 60 911 |
Zdroj: MŽP SR
Environmentálna kriminalita – neoprávnené nakladanie s odpadom
Za oblasť neoprávneného nakladania s odpadom, bolo v roku 2019 zistených zložkami kriminálnej polície v rámci environmentálnej trestnej činnosti 277 prípadov s objasnenosťou 23 prípadov (8,3 %). Zároveň sa v roku 2019 dodatočne objasnilo ďalších 26 trestných činnov zistených v predchádzajúcom období (pred rokom 2019). Objasnenosť prípadov v porovnaní s rokom 2018 klesla o 2,8 % a v porovnaní s rokom 2017 stúpla o 1,1 %.
Graf. Objasnené a zistené trestné činy v oblasti neoprávneného nakladania s odpadom
Zelené verejné obstarávanie
Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov umožňuje uplatniť environmentálne aspekty vo verejnom obstarávaní vo všetkých štádiách verejného obstarávania, a to v rámci:
a) podmienok účasti,
b) technických požiadaviek pri opise predmetu zákazky,
c) kritérií na vyhodnotenie ponúk a
d) pri osobitných podmienkach na plnenie zmluvy.
Zelené verejné obstarávanie (Green Public Procurement – GPP) predstavuje osobitnú formu verejného obstarávania, v rámci ktorej verejné orgány integrujú environmentálne požiadavky do postupov verejného obstarávania za účelom nadobudnutia tovarov, služieb alebo stavebných prác so zníženým negatívnym vplyvom na životné prostredie v rámci celého životného cyklu.
V podmienkach SR je GPP považované za dobrovoľný nástroj environmentálnej politiky, uplatňovaním ktorého možno dosiahnuť súčasne efektívne využívanie finančných zdrojov, ochranu ŽP, zdravia a tiež podporu obehového hospodárstva. V roku 2016 bol uznesením vlády SR č. 590 schválený v poradí tretí Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie v SR na roky 2016 – 2020 (NAP GPP III). Strategickým cieľom NAP GPP III je dosiahnuť do roku 2020 podiel 50 % zrealizovaných zelených zákaziek orgánmi štátnej správy z celkového objemu nimi uzatvorených zmlúv pre vybrané skupiny produktov. Podľa Envirostratégie 2030 by mal tento podiel v roku 2030 dosiahnuť až 70 % z celkovej hodnoty verejného obstarávania.
Sledovanie pokroku/vývoja GPP sa vykonáva každoročným monitorovaním, ktorým sa hodnotí úroveň uplatňovania GPP v SR na základe dvoch kvantitatívnych indikátorov, a to:
a) podmienok účasti,
b) technických požiadaviek pri opise predmetu zákazky,
c) kritérií na vyhodnotenie ponúk a
d) pri osobitných podmienkach na plnenie zmluvy.
Zelené verejné obstarávanie (Green Public Procurement – GPP) predstavuje osobitnú formu verejného obstarávania, v rámci ktorej verejné orgány integrujú environmentálne požiadavky do postupov verejného obstarávania za účelom nadobudnutia tovarov, služieb alebo stavebných prác so zníženým negatívnym vplyvom na životné prostredie v rámci celého životného cyklu.
V podmienkach SR je GPP považované za dobrovoľný nástroj environmentálnej politiky, uplatňovaním ktorého možno dosiahnuť súčasne efektívne využívanie finančných zdrojov, ochranu ŽP, zdravia a tiež podporu obehového hospodárstva. V roku 2016 bol uznesením vlády SR č. 590 schválený v poradí tretí Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie v SR na roky 2016 – 2020 (NAP GPP III). Strategickým cieľom NAP GPP III je dosiahnuť do roku 2020 podiel 50 % zrealizovaných zelených zákaziek orgánmi štátnej správy z celkového objemu nimi uzatvorených zmlúv pre vybrané skupiny produktov. Podľa Envirostratégie 2030 by mal tento podiel v roku 2030 dosiahnuť až 70 % z celkovej hodnoty verejného obstarávania.
Sledovanie pokroku/vývoja GPP sa vykonáva každoročným monitorovaním, ktorým sa hodnotí úroveň uplatňovania GPP v SR na základe dvoch kvantitatívnych indikátorov, a to:
- Indikátor 1: percentuálny podiel GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na počet zákaziek (zmlúv, objednávok, nákupov) za kalendárny rok;
- Indikátor 2: percentuálny podiel GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na hodnotu uskutočnených zákaziek (zmlúv, objednávok, nákupov) za kalendárny rok.
Za rok 2019 sa v rámci monitorovania úrovne uplatňovania GPP v SR sledovali celkové počty a hodnoty nadlimitných, podlimitných a zákaziek s nízkou hodnotou v členení na tovary, služby a stavebné práce. Oslovených bolo 4 271 verejných inštitúcií (orgány štátnej správy a im podriadené organizácie, samosprávne kraje a nimi zriadené organizácie, mestá a obce), z ktorých sa do dotazníkového prieskumu zapojilo 835 subjektov (20 %). V roku 2019 v rámci Indikátora 1 bola dosiahnutá úroveň 0,31 % a indikátora 2 bola úroveň 10,92 %.
Graf. Hodnoty indikátora 1 úrovne uplatňovania GPP v SR v rámci rokov 2017 – 2019 v členení na orgány štátnej správy a im podriadené organizácie a na samosprávne kraje, mestá, obce a nimi zriadené organizácie
Graf. Hodnoty indikátora 2 úrovne uplatňovania GPP v SR v rámci rokov 2017 – 2019 v členení na orgány štátnej správy a im podriadené organizácie a na samosprávne kraje, mestá, obce a nimi zriadené organizácie
Na základe vývoja uplatňovania GPP je dôvodné predpokladať, že cieľ stanovený v NAP GPP III sa nepodarí dosiahnuť.
Úroveň uplatňovania zeleného verejného obstarávania v SR za rok 2019 sa hodnotila najmä v rámci obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác spadajúcich do 19 produktových skupín, pre ktoré Európska komisia vytvorila a pravidelne aktualizuje tzv. environmentálne charakteristiky, ktoré je možné priamo využiť v súťažných podkladoch verejného obstarávania.
Graf. Percentuálne vyjadrenie počtu zelených a nezelených zákaziek v produktových skupinách v rámci subjektov zúčastnených na monitorovaní v roku 2019 v nadväznosti na indikátor 1
Zdroj: SAŽP
Graf. Percentuálne vyjadrenie hodnoty zelených a nezelených zákaziek v produktových skupinách v rámci subjektov zúčastnených na monitorovaní v roku 2019 v nadväznosti na indikátor 2
Zdroj: SAŽP
Environmentálne označovanie produktov
Environmentálne označovanie produktov sa v SR realizuje od roku 1997, kedy bol vyhlásený Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov (NPEHOV). Prostredníctvom národnej schémy environmentálneho označovania MŽP SR udeľuje výrobkom a službám, ktoré splnili prísne environmentálne kritériá národnú environmentálnu značku „Environmentálne vhodný produkt“ (EVP). Od roku 2002 podmienky a postup pri udeľovaní a používaní národnej značky upravuje zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov. Národné environmentálne kritériá pre určené skupiny produktov sú vydávané ako osobitné podmienky formou oznámení MŽP SR a uverejňované vo Vestníkoch MŽP SR. Celkovo od roku 1997 boli vytvorené národné environmentálne kritériá na 40 skupín produktov. V roku 2019 boli platné osobitné podmienky pre 16 skupín produktov.
V SR bolo celkovo od roku 1997 posúdených a ocenených značkou „Environmentálne vhodný produkt“ 269 produktov. V roku 2019 dochádza k nárastu, kedy bola udelená národná značka EVP 17 novým produktom.
V SR bolo celkovo od roku 1997 posúdených a ocenených značkou „Environmentálne vhodný produkt“ 269 produktov. V roku 2019 dochádza k nárastu, kedy bola udelená národná značka EVP 17 novým produktom.
Tabuľka. Prehľad celkového počtu produktov s právom používať národnú environmentálnu značku „Environmentálne vhodný produkt (EVP)“ v jednotlivých rokoch
| 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | |
| Počet produktov | 148 | 147 | 146 | 117 | 130 | 105 | 105 | 49 | 43 | 43 | 60 |
Zdroj: SAŽP
Tabuľka. Produkty, ktoré mali právo používať značku „Environmentálne vhodný produkt (EVP)“ v roku 2019
| Držiteľ značky/Názov produktu |
|
|
Johan ENVIRO, s. r. o., Bratislava Univerzálne sorpčné materiály z netkanej textílie: E1000, E1000 EKO BG, E348U, E348U EKO, E1500, E1500 EKO BG, E1500S, E1500S EKO BG, EM36, EM36 EKO, GL 150, GL 150 EKO Hydrofóbne sorpčné materiály z netkanej textílie: E150M, E150M EKO, E150SM, E150SM EKO, E100M, E100M EKO, E810, E810 EKO, E10P, E10P EKO, E348P, E348P EKO, E25, E25 EKO, Spagettex, Spagettex EKO |
|
|
Považská cementáreň, a. s., Ladce Cementy: CEM I 42,5 N Chromatmin, CEM I 42,5 N, CEM I 42,5 R, CEM I 52,5 R, CEM II/A-LL 42,5 R, CEM II/B-S 32,5 R Chromatmin, CEM II/B-S 32,5 R, CEM II/B-M (S-L) 32,5 R, CEM II/B-M (S-L) 32,5 R Chromatmin, CEM II/B-S 42,5 N, CEM III/A 32,5 N, CEM III/A 32,5 N Chromatmin, CEM III/B 32,5 N, CEM III/B 32,5 N-SR, CEM II A-S 42,5 R, CEM II A-S 42,5 R Chromatmin* |
|
|
CRH (Slovensko), a. s., Rohožník (závod Turňa nad Bodvou) Cementy: CEM I 52,5 R*, CEM I 42,5 R*, CEM II/A-S 42,5 R*, CEM II/A-S 42,5 N*, CEM II/B-S 42,5 N*, CEM III/A 32,5 R* , CEM III/B 32,5 N - LH/SR* , CEM III/A 32,5 N*, EXTRACEM*, MULTICEM+ PLUS*, FLEXICEM* |
|
|
Maccaferri Manufacturing Europe, s. r. o., Senica Gabióny* , Reno Matrace*, Terramesh systém*, Green Terramesh* Terramesh Mineral* |
Pozn.: * produkty, ktorým bola udelená značka EVP v roku 2019. Ostatným produktom uvedeným v tabuľke bola udelená značka EVP v predchádzajúcich rokoch a platí po dobu troch rokov od dňa uzatvorenia licenčnej zmluvy medzi držiteľom a MŽP SR.
Zdroj: register EVP
Zdroj: register EVP
Vstupom SR do EÚ v roku 2004 vznikla pre žiadateľov možnosť získať na produkty európsku environmentálnu značku „Environmentálnu značku EÚ“ (EU Ecolabel), ktorá bola do roku 2010 známa pod názvom „Európsky kvet“. V rámci Európy bolo ocenených Environmentálnou značkou Európskej únie 70 692 produktov v 24 rôznych skupinách produktov (stav k marcu 2020).
Klesajúci trend v počte produktov s právom používať Environmentálnu značku EÚ v SR pokračuje aj v roku 2019, kedy celkový počet produktov klesol na 6.
Klesajúci trend v počte produktov s právom používať Environmentálnu značku EÚ v SR pokračuje aj v roku 2019, kedy celkový počet produktov klesol na 6.
Tabuľka. Vývoj počtu produktov s právom používať Environmentálnu značku EÚ
| 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | |
| Počet produktov | 1 | 5 | 5 | 3 | 3 | 9 | 9 | 131 | 129 | 8 | 8 | 6 |
Zdroj: SAŽP
Tabuľka. Produkty, ktoré mali právo používať Environmentálnu značku EÚ (produkty posúdené a ocenené v SR) v roku 2019
| Držiteľ značky/ Názov produktu |
|
|
SHP Harmanec, a. s., Harmanec Toaletný papier recyklovaný s belosťou od 76 % ISO |
|
|
SLOVENSKÁ GRAFIA, a. s., Bratislava Výrobky z potlačeného papiera: 1. Reklamné materiály a spravodajské letáky 2. Periodiká 3. Katalógy 4. Letáky 5. Brožúry |
Pozn: Produktom uvedeným v tabuľke bola udelená značka EÚ v predchádzajúcich rokoch a platí určené obdobie (cca 4 a viac rokov), ktoré začína dňom uzatvorenia licenčnej zmluvy medzi držiteľom a MŽP SR.
Zdroj: Register Ecolabel
Schéma Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit
Schéma Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) je dobrovoľným nástrojom pre organizácie, ktoré chcú zhodnocovať a zlepšovať svoje environmentálne správanie. Zavedením schémy EMAS organizácie deklarujú súlad s právnymi predpismi v životnom prostredí, miestnu zodpovednosť, aktívne zapojenie zamestnancov, spoľahlivosť a dôveryhodnosť uverejnených informácií o životnom prostredí.
Podmienky pre účasť organizácií v EMAS stanovuje nariadenie EP a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a auditu a nariadenia č. 1505/2017 a č. 2026/2018, ktoré revidujú prílohy I - IV nariadenia č. 1221/2009. Na národnej úrovni stanovuje podmienky v schéme EMAS zákon č. 351/2012 Z. z. o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K 31. decembru 2019 je v národnom registri EMAS zapísaných 10 organizácií s 47 miestami a 2 organizácie pod združenou registráciou EÚ s 3 miestami v SR.
Graf. Vývoj registrácie v schéme EMAS :Počet registrovaných organizácií a ich miest v schéme EMAS
Tabuľka. Zoznam spoločností a ich sektorové pôsobenie pod registráciou EMAS k 31.12.2019
|
SEWA, a. s., |
|
SEKCIA M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI |
|
ŽOS-EKO, s. r. o., |
|
SEKCIA E – DODÁVKA VODY; ČISTENIE A ODVOD ODPADOVÝCH VÔD, ODPADY A SLUŽBY ODSTRAŇOVANIA ODPADOV |
|
EUROVIA SK, a. s., |
|
SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO SEKCIA N – ADMINISTRATÍVNE A PODPORNÉ SLUŽBY |
|
PROSPECT, spol. s r. o., |
|
SEKCIA E – DODÁVKA VODY; ČISTENIE A ODVOD ODPADOVÝCH VÔD, ODPADY A SLUŽBY ODSTRAŇOVANIA ODPADOV SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO SEKCIA G – VEĽKOOBCHOD A MALOOBCHOD; OPRAVAMOTOROVÝCH VOZIDIEL A MOTOCYKLOV |
|
STRABAG, s. r. o., |
|
SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO |
|
Váhostav – SK, a. s., |
|
SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO |
|
PORR, s. r. o., |
|
SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO |
|
Skanska SK, a. s., |
|
SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO |
|
CED Consulting, s. r. o., |
|
SEKCIA M – ODBORNÉ, VEDECKÉ A TECHNICKÉ ČINNOSTI |
|
AVA – stav, s. r. o. |
|
SEKCIA F – STAVEBNÍCTVO |
| Združená registrácia v rámci EÚ | ||
|
Schaeffler Kysuce, s. r. o., Schaeffler Skalica, s. r. o., |
|
SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA |
|
Wiegel Sereď žiarové zinkovanie, s. r. o. |
|
SEKCIA C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA |
Zdroj: register EMAS
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|