Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2019
Zmena klímy a ochrana ovzdušia
Čisté ovzdušie
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je vývoj v produkcii znečisťujúcich látok na území SR?
Emisie základných znečisťujúcich látok (SO2, NOx, nemetánové prchavé organické látky (NMVOC), CO a amoniak) v horizonte rokov 2005 – 2018 poklesli. Pokles bol zaznamenaný aj medziročnom porovnaní 2017 – 2018.
Emisie tuhých prachových častíc v dlhodobom časovom horizonte i medziročnom porovnaní taktiež poklesli.
Pri väčšine ťažkých kovov bol zaznamenaý trend poklesu ich emisií.
Aj emisie perzistentných organických látok (POPs) v rozmedzí rokov 2005 – 2018 poklesli. Obdobne bol zaznamenaný aj medziročný pokles.
Emisie základných znečisťujúcich látok (SO2, NOx, nemetánové prchavé organické látky (NMVOC), CO a amoniak) v horizonte rokov 2005 – 2018 poklesli. Pokles bol zaznamenaný aj medziročnom porovnaní 2017 – 2018.
Emisie tuhých prachových častíc v dlhodobom časovom horizonte i medziročnom porovnaní taktiež poklesli.
Pri väčšine ťažkých kovov bol zaznamenaý trend poklesu ich emisií.
Aj emisie perzistentných organických látok (POPs) v rozmedzí rokov 2005 – 2018 poklesli. Obdobne bol zaznamenaný aj medziročný pokles.
Plní SR záväzky vyplývajúce z medzinárodných záväzkov v ochrane ovzdušia?
SR plní redukčné záväzky vyplývajúce z legislatívy EÚ a medzinárodných dokumentov v ochrane ovzdušia bez nedostatkov. Pri väčšine látok sú ich emisie už v súčasnosti pod záväznými hodnotami definovanými na obdobie 2020-2029.
Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu zdravia ľudí?
V roku 2019 došlo k prekročeniam limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 hodinové koncentrácie PM10 na 3 monitorovacích staniciach. Vyskytli sa tiež prekročenia cieľovej hodnoty na ochranu zdravia pre BaP na 7 monitorovacích staniciach. Na 4 monitorovacích staniciach došlo k prekročeniu povolených hodnôt koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia.
Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu vegetácie?
Limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší stanovené na ochranu vegetácie (SO2, NOx) neboli prekročené. Na 3 monitorovacích staniach došlo k prekročeniu povolených hodnôt koncentrácie prízemného ozónu na ochranu vegetácie.
Aký je vývoj stavu ozónovej vrstvy a intenzity slnečného žiarenia nad územím SR?
Celkový atmosférický ozón bol pod dlhodobým priemerom -3,3 %, celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia oproti roku 2018 poklesla v Gánovciach, v Bratislave došlo k jej miernemu nárastu.
Dodržiava SR medzinárodné záväzky v ochrane ozónovej vrstvy Zeme?
SR plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov v ochrane ozónovej vrstvy.
Aký je vývoj vplyvu dopravy na ovzdušie?
V sledovanom období rokov 2005 – 2018 emisie základných znečisťujúcich látok z dopravy zaznamenali pokles. Emisie NOx rástli do roku 2008 a po tomto roku zaznamenali pokles. Trvalý pokles od roku 2011 bol zaznamenaný aj pri emisiách CO, PM10 a PM2,5. Výrazne kolísavý trend zaznamenali emisie SO2 s nárastom do roku 2008, v rokoch 2008 - 2012 poklesli a od roku 2012 začali opätovne narastať do roku 2015. Od roku 2016 emisie základných znečisťujúcich látok z dopravy majú vyrovnaný charakter bez výrazných medziročných výkyvov.
Emisná situácia
Vývoj emisií vybraných znečisťujúcich látok
Hodnotenie emisnej situácie je spracované na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR – Nomenclature for Reporting).
Porovnaním rokov 2005 – 2018 bol zistený pokles u emisií základných znečisťujúcich látok o 44 %. V medziročnom porovnaní (2017 – 2018) došlo k poklesu emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok. Tento pozitívny trend vývoja bol zaznamenaný v dôsledku legislatívneho i technologického pokroku a zmenou palivovej základne. Na vývoj mala vplyv aj zmena štruktúry a objemu priemyselnej produkcie.
Graf. Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok a prachových častíc
Graf. Podiel emisií PM10 podľa sektorov (2018)
Graf. Podiel emisií PM2,5 podľa sektorov (2018)
Graf. Podiel emisií SO2 podľa sektorov (2018)
Graf. Podiel emisií NOX podľa sektorov (2018)
Graf. Podiel emisií CO podľa sektorov (2018)
Graf. Vývoj emisií PM2,5 z hľadiska plnenia národných cieľov
Graf. Vývoj emisií SO2 z hľadiska plnenia národných cieľov
Graf. Vývoj emisií NOX z hľadiska plnenia národných cieľov
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií SO2 (2017)
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NOX (2017)
Príspevok emisií amoniaku (NH3) v roku 2018 predstavoval množstvo 31 125 ton. V porovnaní s rokom 2017 zaznamenala pokles 13,2 %.
Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja emisie amoniaku v roku 2018 poklesli oproti roku 2005 o 16,9 %.
Graf. Vývoj emisií amoniaku z hľadiska plnenia národných cieľov
Graf. Podiel emisií NH3 podľa sektorov (2018)
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NH3 (2017)
Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja emisie amoniaku v roku 2018 poklesli oproti roku 2005 o 16,9 %.
Graf. Vývoj emisií amoniaku z hľadiska plnenia národných cieľov
Graf. Podiel emisií NH3 podľa sektorov (2018)
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NH3 (2017)
V dlhodobom časovom horizonte 2005 – 2018 bol zaznamenaný pokles emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) o 45,7 %. V posledných rokoch je trend emisií NMVOC mierne klesajúci. K tomuto vývoju prispel hlavne pokles spotreby náterových látok, zavádzanie nízkorozpúšťadlových typov náterov, zavádzanie opatrení v sektore spracovania ropy, plynofikácia spaľovacích zariadení, zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom. Pozitívny vplyv malo taktiež prijatie novej prísnejšej legislatívy zameranej na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín.
Graf. Vývoj emisií NMVOC z hľadiska plnenia národných cieľov
Graf. Podiel emisií NMVOC podľa sektorov (2018)
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NMVOC (2017)
Graf. Vývoj emisií NMVOC z hľadiska plnenia národných cieľov
Graf. Podiel emisií NMVOC podľa sektorov (2018)
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NMVOC (2017)
Emisie ťažkých kovov od roku 2005 v priemere klesli o 6 %. Pri porovnaní rokov 2005 a 2018 bol zaznamenaný pokles emisií Pb o 18,1 %, Hg o 29,9 %, emisie Cd však vzrástli o 12 %. V roku 2018 oproti roku 2017 bol zaznamenaný mierny pokles v prípade emisií Cd, Hg a Pb. Na uvedený vývoj okrem sprísnenia príslušnej legislatívy malo vplyv odstavenie zastaraných výrob, pokles priemyselnej produkcie a prechod na používanie bezolovnatého benzínu. K emisiám ťažkých kovov prispieva hlavne priemysel, v prípade kadmia je to výroba medi, a v prípade olova a kadmia výroba železa a ocele.
Graf. Vývoj emisií ťažkých kovov v ovzduší
Graf. Podiel emisií Cd podľa sektorov (2018)
Graf. Podiel emisií Hg podľa sektorov (2018)
Graf. Podiel emisií Pb podľa sektorov (2018)
Graf. Vývoj emisií ťažkých kovov v ovzduší
Graf. Podiel emisií Cd podľa sektorov (2018)
Graf. Podiel emisií Hg podľa sektorov (2018)
Graf. Podiel emisií Pb podľa sektorov (2018)
Emisie perzistentných organických látok (POPs) od roku 2005 poklesli v priemere o 30 %. Zaznamenaný bol aj medziročný pokles a to o 7 %. K najvýznamnejším zdrojom emisií patrí výroba železa a ocele, spaľovanie odpadov ale aj spaľovanie tuhých palív v domácnostiach.
Graf. Vývoj emisií perzistentných organických látok
Graf. Podiel emisií benzo(a)pyrénu podľa sektorov (2018)
Tabuľka. Bilancia emisií POPs
|
|
Emisie POPs
|
||||||
|
|
|
PAH
|
|||||
|
PCDD/PCDF*
|
PCB
|
suma PAH
|
Benzo(a)pyrén
|
Benzo(k)fluorantén
|
Benzo(b)fluorantén
|
Indeno(1,2,3-cd)pyrén
|
|
|
(g/rok)
|
(kg/rok)
|
(kg/rok)
|
(t/rok)
|
(kg/rok)
|
(t/rok)
|
(kg/rok)
|
|
|
2005
|
376,77
|
18,74
|
29,09
|
9,43 |
4,88
|
8,74
|
4,11
|
|
2018
|
47,03
|
17,30
|
20,85
|
6,20
|
3,64
|
6,05
|
2,56
|
* Vyjadrené ako I-TEQ
Zdroj: SHMÚ
SR plní všetky záväzky vyplývajúce z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a jeho jednotlivých protokolov.
Zdroj: SHMÚ
SR plní všetky záväzky vyplývajúce z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a jeho jednotlivých protokolov.
Imisná situácia
Ciele definované v prijatých dokumentoch a právnych predpisoch
Čo sa týka kvality ovzdušia, cieľom je udržať jej dobrý stav a zlepšiť ju v miestach, kde je to potrebné. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Limitné hodnoty vybraných znečisťujúcich látok, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia stanovuje vyhláška MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia. Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 stanovuje cieľ, že kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie.
Vývoj a stav kvality ovzdušia
Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).
Mapa. Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia
Zdroj: SHMÚ
Zdroj: SHMÚ
V súlade s požiadavkami zákona o ochrane ovzdušia bolo územie SR rozdelené do 8 zón a 2 aglomerácií a v rámci nich 12 oblastí riadenia kvality ovzdušia (ORKO). Na základe výsledkov z rokov 2017 – 2019 počet ORKO pre rok 2020 poklesol na 11.
Tabuľka. Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2020, vymedzené na základe merania v rokoch 2017 – 2019
* S prihliadnutím na výsledky meraní v predchádzajúcich rokoch v prípade nedostatočného počtu platných meraní.
Poznámka:
1)Aglomerácia Košice – územie mesta Košíc a obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany a Veľká Ida
Zdroj: SHMÚ
Oblasťou riadenia kvality ovzdušia je aglomerácia alebo vymedzená časť zóny, kde je prekročená:
- limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok zvýšená o medzu tolerancie,
-
limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok, ak nie je určená medza tolerancie,
-
cieľová hodnota pre ozón, častice PM2,5, arzén, kadmium, nikel alebo benzo(a)pyrén.
Tabuľka. Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2020, vymedzené na základe merania v rokoch 2017 – 2019
|
AGLOMERÁCIA / zóna
|
Vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia
|
Znečisťujúca látka*
|
|---|---|---|
| Bratislava | územie hl. mesta SR Bratislava | NO2 |
| Košíce 1) | územia mesta Košice a obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany a Veľká Ida | PM10, BaP |
| Banskobystrický kraj | územie mesta Banská Bystrica | PM10, BaP |
| územie mesta Jelšava a obcí Lubeník, Chyžné, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota | PM10, PM2,5, BaP | |
|
územie mesta Hnúšťa a doliny rieky Rimavy od miestnej časti Hnúšťa - Likier po mesto Tisovec |
PM10 | |
| Košický kraj 2) | územie mesta Krompachy | PM10, BaP |
| Prešovský kraj | územia mesta Prešov a obce Ľubotice | PM10, NO2 |
| Trenčiansky kraj | územie mesta Trenčín | PM10 |
| územie okresu Prievidza | BaP | |
| Žilinský kraj | územie mesta Ružomberok a obce Likavka | PM10 |
| územie mesta Žilina | PM10, PM2,5, BaP |
Poznámka:
1)Aglomerácia Košice – územie mesta Košíc a obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany a Veľká Ida
2)Zóna Košický kraj – územie kraja okrem územia mesta Košíc a obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany a Veľká Ida
Oxid siričitý
V roku 2019 nebola v žiadnej aglomerácii ani zóne prekročená limitná hodnota pre priemerné hodinové a ani pre priemerné denné hodnoty SO2. Zároveň sa v tomto roku na monitorovacích staniciach v SR nevyskytol žiaden prípad prekročenia výstražného prahu.
Kritická hodnota na ochranu vegetácie je nebola prekročená (v priebehu roku 2019) na žiadnej z EMEP staníc.
Kritická hodnota na ochranu vegetácie je nebola prekročená (v priebehu roku 2019) na žiadnej z EMEP staníc.
Oxid dusičitý
V roku 2019 nebola prekročená ročná limitná hodnota pre NO2 na žiadnej monitorovacej stanici. Takisto neprišlo k prekročeniu limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre hodinové koncentrácie. V roku 2019 nenastal pre NO2 ani prípad prekročenia výstražného prahu.
Kritická úroveň na ochranu vegetácie nebola v roku 2019 prekročená na žiadnej z EMEP staníc.
PM10
PM10
V roku 2019 neprišlo na žiadnej monitorovacej stanici k prekročeniu limitnej hodnoty pre priemernú ročnú koncentráciu PM10. Prekročenia limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 hodinové koncentrácie sa vyskytli na troch AMS: Košice, Štefánikova; Jelšava, Jesenského a Veľká Ida, Letná.
PM2,5
Pre častice PM2,5 je stanovený len ročný limit 25 µg.m-3. V roku 2019 táto hodnota nebola prekročená na žiadnej monitorovacej stanici.
Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia závisia od veľkosti aj zloženia častíc a sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska a po implementácii aj slovenská legislatíva preto presúva ťažisko pozornosti na PM2,5. Jedným z ukazovateľov, ktorý má charakterizovať zaťaženie obyvateľstva zvýšenými koncentráciami PM2,5 je indikátor priemernej expozície (IPE), ktorý je pre daný rok definovaný ako nepretržitá stredná hodnota koncentrácie spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta za posledné 3 roky. Podľa prílohy č. 11 k vyhláške 360/2010 Z. z. má byť v roku 2020 dosiahnutá limitná hodnota 20 µg.m-3. Indikátor priemernej expozície v roku 2019 mal hodnotu 17,5 µg.m-3.
Oxid uhoľnatý
Na žiadnej z monitorovacích staníc na Slovensku nebola v roku 2019 prekročená limitná hodnota pre CO.
Benzén
Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2019 namerala na stanici Krompachy, SNP, hodnoty priemerných ročných koncentrácií však boli výrazne pod limitnou hodnotou.
Pb, As, Ni, Cd
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2019 prekročené. Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom cieľovej, resp. limitnej hodnoty.
BaP
Priemerná ročná hodnota koncentrácie BaP na staniciach Veľká Ida, Letná; Banská Bystrica, Štefánikovo nábr.; Banská Bystrica, Zelená; Žilina, Obežná; Jelšava, Jesenského; Krompachy, SNP a Prievidza, Malonecpalská prekročila v roku 2019 cieľovú hodnotu 1 ng.m-3. Vo Veľkej Ide je možné toto prekročenie pripísať priemyselnej činnosti (najmä výrobe koksu) a z časti vykurovaniu domácností. V Jelšave sa prejavil najmä vplyv vykurovania domácností tuhým palivom. Na ostatných staniciach je najvýraznejším problémom cestná doprava. Výrazne zvýšené hodnoty BaP bývajú merané najmä v chladnom polroku na všetkých staniciach s výnimkou Veľkej Idy. Chladnejšie mesiace sú navyše charakteristické častejšie sa vyskytujúcimi nepriaznivými rozptylovými podmienkami. Cieľová hodnota pre BaP bola prekročená na väčšine monitorovacích staníc. Z tohto dôvodu je potrebné tejto znečisťujúcej látke venovať zvýšenú pozornosť.
PM2,5
Pre častice PM2,5 je stanovený len ročný limit 25 µg.m-3. V roku 2019 táto hodnota nebola prekročená na žiadnej monitorovacej stanici.
Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia závisia od veľkosti aj zloženia častíc a sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska a po implementácii aj slovenská legislatíva preto presúva ťažisko pozornosti na PM2,5. Jedným z ukazovateľov, ktorý má charakterizovať zaťaženie obyvateľstva zvýšenými koncentráciami PM2,5 je indikátor priemernej expozície (IPE), ktorý je pre daný rok definovaný ako nepretržitá stredná hodnota koncentrácie spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta za posledné 3 roky. Podľa prílohy č. 11 k vyhláške 360/2010 Z. z. má byť v roku 2020 dosiahnutá limitná hodnota 20 µg.m-3. Indikátor priemernej expozície v roku 2019 mal hodnotu 17,5 µg.m-3.
Oxid uhoľnatý
Na žiadnej z monitorovacích staníc na Slovensku nebola v roku 2019 prekročená limitná hodnota pre CO.
Benzén
Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2019 namerala na stanici Krompachy, SNP, hodnoty priemerných ročných koncentrácií však boli výrazne pod limitnou hodnotou.
Pb, As, Ni, Cd
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2019 prekročené. Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom cieľovej, resp. limitnej hodnoty.
BaP
Priemerná ročná hodnota koncentrácie BaP na staniciach Veľká Ida, Letná; Banská Bystrica, Štefánikovo nábr.; Banská Bystrica, Zelená; Žilina, Obežná; Jelšava, Jesenského; Krompachy, SNP a Prievidza, Malonecpalská prekročila v roku 2019 cieľovú hodnotu 1 ng.m-3. Vo Veľkej Ide je možné toto prekročenie pripísať priemyselnej činnosti (najmä výrobe koksu) a z časti vykurovaniu domácností. V Jelšave sa prejavil najmä vplyv vykurovania domácností tuhým palivom. Na ostatných staniciach je najvýraznejším problémom cestná doprava. Výrazne zvýšené hodnoty BaP bývajú merané najmä v chladnom polroku na všetkých staniciach s výnimkou Veľkej Idy. Chladnejšie mesiace sú navyše charakteristické častejšie sa vyskytujúcimi nepriaznivými rozptylovými podmienkami. Cieľová hodnota pre BaP bola prekročená na väčšine monitorovacích staníc. Z tohto dôvodu je potrebné tejto znečisťujúcej látke venovať zvýšenú pozornosť.
Tabuľka. Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia (2019)
Poznámka:
1) maximálna osemhodinová koncentrácia
2) limitné hodnoty pre výstražné prahy
Znečisťujúce látky, ktoré prekročili limitnú hodnotu, sú zvýraznené červeným hrubým písmom
Označenie výťažnosti: > = 90 % platných meraní
Zdroj: SHMÚ
|
AGLOMERÁCIA
Zóna |
|
Ochrana zdravia
|
VP 2)
|
|||||||||
|
Znečisťujúca látka
|
SO2
|
NO2
|
PM10
|
PM2.5
|
CO
|
Benzén
|
SO2
|
NO2
|
||||
|
Doba
spriemerovania |
1 hod
|
24 hod
|
1 hod
|
1 rok
|
24 hod
|
1 rok
|
1 rok
|
8 hod 1)
|
1 rok
|
3 hod po sebe
|
3 hod po sebe
|
|
| Parameter | počet prekročení | počet prekročení | počet prekročení | priemer | počet prekročení | priemer | priemer | priemer | priemer | počet prekročení | počet prekročení | |
|
Limitná hodnota (µg.m–3)
|
350
|
125
|
200
|
40
|
50
|
40
|
25
|
10 000
|
5
|
500
|
400
|
|
|
Maximálny počet povolených prekročení
|
24
|
3
|
18
|
35
|
||||||||
|
Bratislava
|
Bratislava, Kamenné nám.
|
|
|
|
|
8 |
22
|
15
|
|
|
|
|
|
Bratislava, Trnavské Mýto
|
|
|
0
|
37
|
11 |
24
|
18
|
917
|
1,0
|
|
0
|
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
0
|
0
|
0 |
10
|
9 | 19 |
12
|
|
|
0
|
0
|
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
5
|
0
|
0
|
21 | 9 |
21
|
13
|
|
|
0
|
0
|
|
|
Košice
|
Košice, Štefánikova
|
0
|
0
|
0
|
28
|
42
|
29 | 18 |
1 505
|
0,7
|
0
|
|
|
Košice, Amurská
|
|
|
|
|
15
|
23 |
14
|
|
|
|
|
|
|
Banskobystrický
kraj |
Banská Bystrica,Štefánik. náb.
|
0
|
0
|
0
|
29
|
25
|
26
|
18
|
1 768
|
1,0
|
0
|
0
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
|
|
0
|
9
|
2
|
16
|
10
|
|
|
|
0
|
|
|
Jelšava, Jesenského
|
|
|
0
|
9
|
61
|
33
|
21
|
|
|
|
|
|
|
Hnúšťa, Hlavná
|
|
|
|
|
15
|
22
|
16
|
|
|
|
|
|
|
Zvolen, J. Alexyho
|
|
|
|
|
5 |
21
|
14
|
|
|
|
|
|
|
Žiar nad Hronom, Jilemnického
|
|
|
|
|
0 |
16
|
13
|
|
|
|
|
|
|
Bratislavský kraj
|
Malacky, Mierové nám.
|
0
|
0
|
0
|
22
|
9
|
23 | 16 |
1 266
|
0,5
|
0
|
0
|
|
Košický
kraj |
Kojšovská hoľa | 0 | 3 | |||||||||
|
Veľká Ida, Letná
|
|
|
|
|
45
|
30
|
21
|
1 966
|
|
|
|
|
|
Strážske, Mierová
|
|
|
|
|
20
|
23
|
19
|
|
|
|
|
|
|
Krompachy, SNP
|
0
|
0
|
0
|
17
|
23
|
25
|
18
|
1 908
|
2,1
|
0 |
0
|
|
|
Nitriansky kraj
|
Nitra, Janíkovce
|
|
|
0
|
10
|
10
|
20
|
15
|
|
|
|
0
|
|
Nitra, Štúrova
|
0
|
0
|
0
|
31
|
14
|
24
|
15
|
1 221
|
0,5
|
0
|
0
|
|
|
Prešovský
kraj |
Gánovce Meteo. st. | 0 | 8 | 0 | ||||||||
|
Humenné, Nám. slobody
|
|
|
0
|
9
|
20
|
23
|
18
|
|
|
|
0
|
|
|
Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu
|
|
|
0
|
39
|
28
|
28
|
18
|
1 413
|
1,1
|
|
0
|
|
|
Vranov nad Top., M.R.Štefánika
|
0
|
0
|
|
|
20
|
23
|
16
|
|
|
0
|
0
|
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP 3)
|
|
|
0
|
5
|
0
|
14
|
11
|
|
|
|
0
|
|
| Starina Vodná nádrž, EMEP | 0 | 3 | ||||||||||
|
Kolonické sedlo 3)
|
|
|
|
|
2
|
18
|
10
|
|
|
|
0
|
|
|
Trenčiansky
kraj |
Prievidza, Malonecpalská
|
0
|
0
|
0
|
16
|
7
|
20
|
14
|
|
|
0
|
|
|
Bystričany, Rozvodňa SSE
|
0
|
0
|
|
|
6
|
20
|
11
|
|
|
0
|
|
|
|
Handlová, Morovianska cesta
|
0
|
0
|
|
|
3 | 17 | 13 |
|
|
0
|
0
|
|
|
Trenčín, Hasičská
|
0
|
0
|
0
|
27
|
21
|
25
|
18
|
1 239
|
0,9
|
0
|
|
|
|
Trnavský
kraj |
Senica, Hviezdoslavova
|
0
|
0
|
|
|
10
|
21
|
14
|
|
|
0
|
|
|
Trnava, Kollárova
|
|
|
0
|
34
|
15
|
24
|
16
|
1 619
|
0,8
|
|
0
|
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
0
|
0
|
0
|
8
|
11
|
21
|
14
|
|
|
0
|
0
|
|
|
Žilinský
kraj |
Chopok, EMEP | 0 | 2 | 0 | ||||||||
|
Martin, Jesenského
|
|
|
0
|
24
|
13
|
19
|
15
|
2 319
|
0,8
|
|
0
|
|
|
Ružomberok, Riadok
|
0
|
0
|
0
|
18
|
24
|
24
|
18
|
2 353
|
1,1
|
0
|
0
|
|
|
Žilina, Obežná
|
|
|
0
|
21
|
21
|
23
|
18
|
2 093
|
|
|
0
|
|
Poznámka:
1) maximálna osemhodinová koncentrácia
2) limitné hodnoty pre výstražné prahy
Znečisťujúce látky, ktoré prekročili limitnú hodnotu, sú zvýraznené červeným hrubým písmom
Označenie výťažnosti: > = 90 % platných meraní
Zdroj: SHMÚ
Smogové situácie
Legislatíva stanovuje podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie aj pre PM10 s cieľom chrániť zdravie obyvateľov aj pri krátkodobejšom zhoršení kvality ovzdušia. Podľa vyhlášky MŽPSR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení neskorších predpisov je oznámenie o vzniku smogovej situácie pre častice PM10 vydané, ak dvanásťhodinový kĺzavý priemer koncentrácií PM10 prekročí informačný prah 100 μg.m–3, a súčasne podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej látky v priebehu nasledujúcich 24 hodín pod hodnotu informačného prahu. Výstraha pred závažnou smogovou situáciou pre častice PM10 je vydaná, ak dvanásťhodinový kĺzavý priemer koncentrácií PM10 prekročí výstražný prah 150 μg.m–3, a súčasne podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej látky v priebehu nasledujúcich 24 hodín pod hodnotu výstražného prahu. Podmienky na vydanie oznámenia o ukončení smogovej situácie alebo oznámenia o zrušení výstrahy pred závažnou smogovou situáciu nastanú, ak koncentrácia PM10 neprekračuje príslušnú prahovú hodnotu a tento stav trvá súvisle 24 hodín, a podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať opätovné prekročenie príslušnej prahovej hodnoty v priebehu nasledujúcich 24 hodín, alebo najmenej 3 hodiny a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede je takmer vylúčené opätovné prekročenie príslušnej prahovej hodnoty v priebehu nasledujúcich 24 hodín.Tabuľka. Trvanie prekročenia informačného a výstražného prahu pre PM10 v roku 2019
| Stanica | Trvanie prekročenia (h) | Stanica | Trvanie Prekročenia (h) | ||
| Informačného prahu | Výstražného prahu | Informačného prahu | Výstražného prahu | ||
| Jelšava, Jesenského | 119 | 17 | Vranov nad Top., M.R.Štefánika | 12 | 10 |
| Ružomberok, Riadok | 87 | 0 | Prievidza, Malonecpalská | 8 | 0 |
| Martin, Jesenského | 78 | 22 | Senica, Hviezdoslavova | 8 | 0 |
| Žilina, Obežná | 57 | 5 | Trnava, Kollárova | 8 | 0 |
| Veľká Ida, Letná | 47 | 0 | Nitra, Štúrova | 7 | 0 |
| Trenčín, Hasičská | 40 | 0 | Prešov, Arm. gen. L. Svobodu | 6 | 0 |
| Malacky, Mierové nám. | 12 | 0 | Košice, Štefánikova | 4 | 0 |
Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva stálym meraním v aglomeráciách a zónach tam, kde je úroveň znečistenia ovzdušia znečisťujúcou látkou vyššia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia. Ak je k dispozícii dostatok údajov, musia sa prekročenia horných medzí a dolných medzí na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia zistiť na základe koncentrácií nameraných za posledných päť rokov. Medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia sa považuje za prekročenú, ak príde k prekročeniu najmenej v troch rokoch z posledných piatich rokov.
Matematické modelovanie je metódou, ktorá poskytuje informácie o kvalite ovzdušia na miestach, kde nie je dostupné meranie. Taktiež poskytuje, v závislosti od druhu modelu, odpovede alebo indície k otázkam, ktoré meranie nemôže vyčerpávajúco zodpovedať - napr. aký je podiel zdrojov na nameraných koncentráciách, aký je vplyv jednotlivých parametrov zdrojov a procesov v atmosfére. S použitím matematického modelovania počíta aj legislatíva EÚ – v oblastiach, kde koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú dolný prah pre hodnotenie, je postačujúce použiť na hodnotenie kvality ovzdušia matematické modelovanie, v ostatných oblastiach sa táto metóda používa ako doplnková.
SHMÚ v súčasnosti spracováva celoročné hodnotenie kvality ovzdušia týmito modelmi:
SHMÚ v súčasnosti spracováva celoročné hodnotenie kvality ovzdušia týmito modelmi:
- CEMOD – modelovanie základných znečisťujúcich látok (SO2, NOx, NO2, benzén a CO) na celom území Slovenska. Model CEMOD môže byť využitý aj pre riešenie lokálnych problémov ochrany ovzdušia (priemyselný zdroj, mesto, ulica a pod.).
- IDWA – je matematickým modelom založeným na interpolačnej metóde s inverzným vážením vzdialeností. Je to teda priestorová interpolácia koncentrácií vybraných látok (PM10, PM2,5, ťažké kovy a ozón) na celom území Slovenska.
Mapa. Počet dní s prekročením limitnej hodnoty pre 24-hodinovú koncentráciu PM10 (2019)
Poznámka: Výsledky interpolácie IDWA, modrá čiara ohraničuje územie s prekročenou limitnou hodnotou
Zdroj: SHMÚ
Mapa. Priemerná ročná koncentrácia PM2,5 (µg.m-3), (2019)
Poznámka: Výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ
Prízemný ozón
Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR sa v roku 2019 pohybovali v intervale 36 – 90 µg.m-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2019 mala stanica Chopok (90 µg.m-3).
Tabuľka. Priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu 2019 (µg.m-3)
|
Stanica
|
Koncentrácie
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
66
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
54
|
|
Košice, Ďumbierska
|
56
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
47 |
|
Jelšava, Jesenského
|
45
|
|
Kojšovská hoľa
|
78
|
|
Nitra, Janíkovce
|
54
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
54
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
59
|
|
Gánovce, Meteo. st.
|
57
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
62
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
49
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
55
|
|
Chopok, EMEP
|
90
|
|
Žilina, Obežná
|
44
|
|
Ružomberok, Riadok
|
36 |
Poznámka: Označenie výťažnosti: > = 90 % požadovaných platných meraní
Zdroj: SHMÚ
Mapa. Priemerné ročné koncentrácie (µg.m-3) prízemného ozónu (2019)
Poznámka: Výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ
Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia 120 µg.m-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky. Prehľad prekročení tejto cieľovej hodnoty za obdobie 2017 – 2019 uvádza nasledujúca tabuľka. Výstražný hraničný prah (240 µg.m-3) a ani informačný hraničný prah (180 µg.m-3) pre upozornenie pre varovanie verejnosti neboli v roku 2019 prekročené.
Tabuľka. Počet dní s prekročením cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí
|
Stanica
|
2017
|
2018 | 2019 |
Priemer 2017 – 2019
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
38 | 54 | 40 | 44 |
|
Bratislava, Mamateyova
|
22 | 33 | 32 | 29 |
|
Košice, Ďumbierska
|
10 | 16 | 6 |
11
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
17 | 20 | 2 |
13
|
|
Jelšava, Jesenského
|
11 | 11 | 4 | 9 |
|
Kojšovská hoľa
|
23 | 41 | 11 |
25
|
|
Nitra, Janíkovce
|
42 | 44 | 10 |
32
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
7 | 2 | 3 | 4 |
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
3 | 33 | 3 | 13 |
|
Gánovce, Meteo. st.
|
0 | 4 | 0 |
1
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
3 | 7 | 3 | 4 |
|
Prievidza, Malonecpalská
|
19 | 9 | 1 |
10
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
8 | 6 | 19 |
11
|
|
Chopok, EMEP
|
*31 | 82 | 36 |
59
|
|
Žilina, Obežná
|
3 | 12 | 6 |
7
|
| Ružomberok, Riadok | 0 | 1 | 1 | 1 |
Poznámka:
* rok sa nezapočítal do priemeru, z dôvodu nedostatku údajov v letnom období
Červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Označenie výťažnosti: > = 90 % požadovaných platných meraní
Zdroj: SHMÚ
Mapa. Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2017 – 2019)
Poznámka: Výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ
* rok sa nezapočítal do priemeru, z dôvodu nedostatku údajov v letnom období
Červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Označenie výťažnosti: > = 90 % požadovaných platných meraní
Zdroj: SHMÚ
Mapa. Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2017 – 2019)
Poznámka: Výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ
Cieľová hodnota expozičného indexu pre ochranu vegetácie AOT40 je 18 000 µg.m-3.h. Táto hodnota sa vzťahuje na koncentrácie, ktoré sú počítané ako priemer za obdobie piatich rokov. Priemer za roky 2015 – 2019 bol prekročený na staniciach Bratislava-Jeséniova, Nitra-Janíkovce a Chopok.
Tabuľka. Hodnoty AOT 40 pre ochranu vegetácie (µg.m-3.h)
|
Stanica
|
Priemer 2015 – 2019
|
2019
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
22 506 |
20 609
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
17 678 | 19 340 |
|
Košice, Ďumbierska
|
13 673 |
11 752
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
14 159 |
8 298
|
|
Jelšava, Jesenského
|
9 472
|
12 361
|
|
Kojšovská hoľa
|
15 556 |
12 202
|
|
Nitra, Janíkovce
|
20 952
|
13 313
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
10 338
|
13 326
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
13 379
|
8 666
|
|
Gánovce, Meteo. st.
|
6 217
|
8 954
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
11 776
|
11 601
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
13 452
|
8 301
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
12 853
|
17 690
|
|
Chopok, EMEP
|
23 737
|
23 711
|
|
Žilina, Obežná
|
11 150
|
11 800
|
| Ružomberok, Riadok | 3 994 | 5 307 |
Poznámka: 1. 1. 2013 vstúpilo do platnosti nariadenie 2011/850/ES, ktorým sa zmenil prepočítavací
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými koncentráciami z hodnoty 1.996 na 2
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými koncentráciami z hodnoty 1.996 na 2
Červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ
Mapa. Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2015 – 2019) pre ochranu vegetácie
Zdroj: SHMÚ
Mapa. Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2015 – 2019) pre ochranu vegetácie
Poznámka: Výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ
Stratosférický ozón
Poškodzovanie ozónovej vrstvy Zeme, spôsobené antropogénnymi emisiami niektorých halogénovaných uhľovodíkov, je jedným z najvýznamnejších environmentálnych problémov v doterajšej histórii ľudstva. Ozón v stratosfére zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie a tým umožňuje život na našej planéte. Vzhľadom na neustále stenčovanie ozónovej vrstvy a vážne dôsledky úbytku ozónu svetové spoločenstvo začalo prijímať rad opatrení na odvrátenie hroziacej ekologickej katastrofy. Medznárodná ochrana je tvorená Viedenským dohovorom o ochrane ozónovej vrstvy prijatým v roku 1985. Nadväzne naň bol v septembri 1987 podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. K Montrealskému protokolu je prijatých formou zmien a úprav niekoľko dodatkov – Londýnsky, Kodanský, Montrealský a Pekinský. Posledným dodatkom je Kigalský dodatok, ktorý bol prijatý na 28. stretnutí strán Montrealského protokolu 15. októbra 2016. Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru aj Montrealského protokolu a všetkých jeho dodatkov a plní všetky záväzky vyplývajúce pre ňu z týchto medzinárodných zmlúv. Podľa úprav Montrealského protokolu a jeho dodatkov spotreba kontrolovaných látok skupiny I prílohy A, skupiny II prílohy A, skupiny I prílohy B, skupiny II prílohy B, skupiny III prílohy B musí byť v SR od roku 1996 nulová. Výnimka je možná len pre použitie týchto látok na laboratórne a analytické účely. Výroba a spotreba látok skupiny I prílohy C má byť vylúčená do roku 2020 s tým, že na ďalších 10 rokov sa tieto látky môžu vyrábať a spotrebovávať len pre servisné účely v množstve 0,5 % vypočítanej úrovne východiskového roku 1989. Spotreba metylbromidu zo skupiny E má byť do roku 2005 úplne vylúčená Slovenská republika vylúčila používanie metylbromidu od roku 1999. Od 1. januára 1996 bola zakázaná výroba a spotreba látok skupiny II prílohy C Protokolu.
Od 1. januára 2010 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia bol v roku 2012 prijatý zákon č. 321/2012 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
SR nevyrábala a ani nevyrába žiadne látky poškodzujúce ozónovú vrstvu. Celá spotreba týchto látok bola zabezpečená dovozom. SR v súlade s medzinárodnými záväzkami vylúčila používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V súčasnosti sa v SR používajú len kontrolované látky na laboratórne a analytické účely v zmysle schválenej výnimky a halóny (hasiace látky) na kritické použitie v súlade s nariadením.
Tabuľka. Vývoj spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (tony)
|
1986/
1989# |
2005 |
2010
|
2015
|
2016
|
2017 | 2018 | 2019 | |
|
AI - freóny
|
1 710,5
|
0,758 |
0,49
|
0,119
|
0 | 0 | 0 | 0,0474 |
|
AII - halóny
|
8,1
|
0 |
0
|
0
|
0 | 0 | 0 | 0 |
|
BI* - freóny
|
0,1
|
0 | 0 |
0
|
0 | 0 | 0 | 0 |
|
BII* - CCl4
|
91
|
0,258 |
0,119
|
0
|
0 | 0 | 2.10-9 | 0,000159 |
|
BIII* - 1,1,1 trichlóretán
|
200,1
|
0 |
0
|
0
|
0 | 0 | 2.10-9 | 0 |
|
CI*
|
49,7
|
48,76 |
0,578
|
0
|
0 | 0 | 0 | 0 |
|
CII - HBFC22B1
|
0
|
0 |
0
|
0
|
0 | 0 | 0 | 0 |
|
E** - CH3Br
|
10,0
|
0 |
0
|
0
|
0 | 0 | 0 | 0 |
|
Spolu
|
2 019,5
|
49,78 |
1,187
|
0,119
|
0 | 0 | 4.10-9 | 0,047559 |
#Východisková spotreba
* Východiskový rok 1989** východiskový rok 1991
Poznámka: Spotreba látok skupiny CI v roku 2010 a v rokoch 2012 a 2013 predstavuje dovoz regenerovaného R22. Od 1. januára 2010 sa v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES smú uvádzať na trh a používať len recyklované alebo regenerované látky na údržbu a servis zariadení. Od 1. januára 2015 je v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES uvedenie na trh a použitie recyklovaných alebo regenerovaných látok skupiny CI zakázané;
Zdroj: MŽP SR
Celkový atmosférický ozón nad územím SR sa meria v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ v Gánovciach pri Poprade od augusta 1993.
* Východiskový rok 1989** východiskový rok 1991
Poznámka: Spotreba látok skupiny CI v roku 2010 a v rokoch 2012 a 2013 predstavuje dovoz regenerovaného R22. Od 1. januára 2010 sa v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES smú uvádzať na trh a používať len recyklované alebo regenerované látky na údržbu a servis zariadení. Od 1. januára 2015 je v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES uvedenie na trh a použitie recyklovaných alebo regenerovaných látok skupiny CI zakázané;
Zdroj: MŽP SR
Celkový atmosférický ozón nad územím SR sa meria v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ v Gánovciach pri Poprade od augusta 1993.
Priemerná ročná hodnota celkového atmosférického ozónu v roku 2019 bola 326,3 Dobsonových jednotiek (DU), čo je -3,3 % pod dlhodobým priemerom vypočítaným z meraní v Hradci Králové v rokoch 1962 – 1990, ktorý sa používa aj pre SR ako dlhodobý normál.
Tabuľka. Priemerné mesačné odchýlky celkového atmosférického ozónu (2019)
Zdroj: SHMÚ
Tabuľka. Priemerné mesačné odchýlky celkového atmosférického ozónu (2019)
| Mesiac | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | Rok |
| Priemer (DU) | 351 | 344 | 361 | 356 | 372 | 324 | 332 | 303 | 290 | 274 | 291 | 317 | 326,3 |
| Odchýlka (%) | 2,0 | -7,2 | -6,0 | -8,2 | -0,8 | -9,6 | -3,0 | -6,7 | -3,8 | -4,9 | -0,1 | 1,5 | -3,3 |
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Bratislave bola 490 199 J/m2 , čo je o 1,9 % vyššia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2018.
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Gánovciach bola 452 856 J/m2, čo je o 0,9 % nižšia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2018.
Doprava
Sektor dopravy významne negatívne ovplyvňuje životné prostredie a ľudské zdravie, a je zodpovedná za emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia, hluk a fragmentáciu biotopov. O rozsahu produkcie emisií znečisťujúcich látok v cestnej doprave rozhoduje najmä individuálna automobilová doprava a cestná nákladná doprava, s čím úzko súvisí aj rast spotreby pohonných látok. Zvýšenie energetickej účinnosti nových vozidiel prostredníctvom technologických zlepšení však neodstráni závislosť dopravného sektora od fosílnych palív a jeho vplyv na životné prostredie.
Vplyv dopravy na životné prostredie
V SR sa pravidelne na ročnej báze vykonáva inventúra produkcie emisií vybraných znečisťujúcich látok, ktorej súčasť tvorí aj ročná inventúra prevádzky cestnej, železničnej, vodnej a leteckej dopravy. Na stanovenie množstva produkcie škodlivín z dopravy sa využíva metodika CORINAIR, ktorej špeciálny programový produkt COPERT je určený pre inventúru ročnej produkcie emisií z prevádzky cestnej dopravy.
Na celkových emisiách bilancovaných znečisťujúcich látok za rok 2018 je významný 10,3 % podiel dopravy na emisiách CO, 44,6 % podiel NOX, 5,9 % podiel NMVOC a 0,95 % podiel na emisiách SO2 . Podiel nevýfukových emisií tuhých častíc PM2,5 predstavoval 10,45 % a PM10 10,48 %.
Významnejší pokles emisií hlavných znečisťujúcich látok v sledovanom období rokov 2005 – 2018 v doprave zaznamenali emisie CO o 83,8 %. Emisie PM2,5 a PM10 a NOX napriek kolísavému charakteru poklesli o 42,3 % (NO X ), 25,6 % PM10 a 34,6 % PM2,5. Napriek výrazným nárastom a poklesom emisie SO2 v sledovanom období poklesli o 6,5 %.
Graf. Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok z dopravy
Preprava osôb a tovaru
V roku 2019 došlo k nárastu v počte prepravených osôb v železničnej a vodnej doprave, v cestnej doprave pokračoval medziročný pokles počtu prepravených osôb. Prepravné výkony vo všetkých druhoch osobnej dopravy v porovnaní s minulým rokom boli približne na rovnakej úrovni. Letecká doprava zaznamenala významný pokles v počte prepravených osôb a aj výkonov. Podiel jednotlivých druhov dopravy na výkonoch osobnej dopravy predstavuje individuálny motorizmus – 73 %, cestná verejná doprava – 12 %, železničná doprava – 11 %, MHD – 3 %, letecká doprava – 1 %.
Graf. Vývoj prepravných výkonov v osobnej doprave podľa druhu dopravy
V roku 2019 preprava tovaru v nákladnej doprave medziročne nárastla v cestnej, vodnej a leteckej doprave, mierny pokles zaznamenala vodná doprava. Napriek nárastu prepravy tovarov, v prepravných výkonoch došlo k poklesu. Najväčším podielom na výkonoch nákladnej dopravy sa podieľa cestná doprava (cca 79 %), nasledovaná železničnou dopravou (19 %) a vodná vnútrozemská doprava predstavuje len 2 %.
Graf. Vývoj prepravných výkonov v nákladnej doprave podľa druhu dopravy
Graf. Vývoj prepravných výkonov v osobnej doprave podľa druhu dopravy
V roku 2019 preprava tovaru v nákladnej doprave medziročne nárastla v cestnej, vodnej a leteckej doprave, mierny pokles zaznamenala vodná doprava. Napriek nárastu prepravy tovarov, v prepravných výkonoch došlo k poklesu. Najväčším podielom na výkonoch nákladnej dopravy sa podieľa cestná doprava (cca 79 %), nasledovaná železničnou dopravou (19 %) a vodná vnútrozemská doprava predstavuje len 2 %.
Graf. Vývoj prepravných výkonov v nákladnej doprave podľa druhu dopravy
Mestská hromadná doprava (MHD) je zabezpečovaná podnikmi MHD v Bratislave, Košiciach, Prešove a Žiline. V ostatných mestách SR MHD zabezpečujú podniky cestnej osobnej dopravy resp. súkromníci. Takto prevádzkovaná doprava nie je vedená ako MHD.
V roku 2019 bol zaznamenaný medziročný nárast v počte prepravených osôb autobusmi mestskej hromadnej dopravy a trolejbusmi. Preprava osôb električkami bola na úrovni munulého roku. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.
Graf. Vývoj v počte prepravených osôb MHD
V roku 2019 bol zaznamenaný medziročný nárast v počte prepravených osôb autobusmi mestskej hromadnej dopravy a trolejbusmi. Preprava osôb električkami bola na úrovni munulého roku. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.
Graf. Vývoj v počte prepravených osôb MHD
Obnova vozového parku
V roku 2019 bolo vo všetkých kategóriách evidovaných 3 286 291 ks motorových a nemotorových vozidiel, čo oproti roku 2018 predstavovalo nárast o 82 851 ks. Priemerný vek automobilov v SR je 13,4 roka, zatiaľ čo v celej EÚ predstavuje 10,7 roka. Počet nových registrovaných osobných automobilov v roku 2019 predstavoval 101 743 ks (z toho 72 517 ks bolo benzínových a 24 399 ks naftových, ostatné predstavovali 4 827 ks). Omladzovanie vozového parku nepochybne vedie k zníženiu počtu obetí pri dopravných nehodách a k čistejšiemu ovzdušiu, ale obnovu a výber vozidla ovplyvňujú najmä ekonomické možnosti obyvateľstva.
V mestskej hromadnej doprave je pre mestá ťažko riešiteľná pravidelná obnova vozidlového parku. Priemerný vek električiek sa pohyboval ešte v roku 2013 nad hranicou 20 rokov, trolejbusov 19 rokov a autobusov 12 rokov. Situácia sa radikálne zlepšila napr. v Bratislave a Košiciach so spolufinancovaním z eurofondov, ale ani v týchto mestách nie je vyriešený ďalší cyklus obnovy. Bratislavská MHD za posledné roky zakúpila 120 nových trolejbusov, 60 električiek a 18 elektrobusov. Do vozového parku autobusov pribudlo za posledné roky celkovo 190 nových vozidiel. Rizikom do budúcnosti je rovnaký vek nových vozidiel.
Vozový park regionálnej železničnej dopravy je obnovovaný s dotáciami z eurofondov, ale vozidlá pokrývajú iba časť premávky a doprava ZSSK nie je zatiaľ schopná garantovať prepravu modernými nízkopodlažnými vozidlami na väčšine tratí. V súčasnosti je v prevádzke napr. 42 rušňov vyrobených v rokoch 1968 – 1970, ktoré sú vysoko poruchové a horí na nich elektroinštalácia.
V mestskej hromadnej doprave je pre mestá ťažko riešiteľná pravidelná obnova vozidlového parku. Priemerný vek električiek sa pohyboval ešte v roku 2013 nad hranicou 20 rokov, trolejbusov 19 rokov a autobusov 12 rokov. Situácia sa radikálne zlepšila napr. v Bratislave a Košiciach so spolufinancovaním z eurofondov, ale ani v týchto mestách nie je vyriešený ďalší cyklus obnovy. Bratislavská MHD za posledné roky zakúpila 120 nových trolejbusov, 60 električiek a 18 elektrobusov. Do vozového parku autobusov pribudlo za posledné roky celkovo 190 nových vozidiel. Rizikom do budúcnosti je rovnaký vek nových vozidiel.
Vozový park regionálnej železničnej dopravy je obnovovaný s dotáciami z eurofondov, ale vozidlá pokrývajú iba časť premávky a doprava ZSSK nie je zatiaľ schopná garantovať prepravu modernými nízkopodlažnými vozidlami na väčšine tratí. V súčasnosti je v prevádzke napr. 42 rušňov vyrobených v rokoch 1968 – 1970, ktoré sú vysoko poruchové a horí na nich elektroinštalácia.
Elektromobilita
Do roku 2019 bolo v SR registrovaných 4 675 ks vozidiel na elektrický a hybridný pohon. V roku 2019 mierne poklesol rast predaja doplnkových hybridných elektrických vozidiel (PHEV) na 202 ks a batériových elektrických vozidiel (BEV) na 165 ks. Dôvodom nižšieho predaja elektromobilov môže byť aj spustenie štátnych dotácií v úplnom závere roka. Podiel predaja v kategórii elektromobilov a hybridov na všetkých predajoch automobilov predstavoval 4,4 %.
Graf. Vývoj v počte elektromobilov
Graf. Vývoj v počte elektromobilov
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|