Ikona | Vysvetlenie hodnotenia |
Pozitívny vývoj, prevažujú trendy zlepšenia. | |
Variabilný, nejednoznačný trend, trend bez výraznejších zmien v pozitívnom ako aj nepriaznivom smere. | |
Nepriaznivý vývoj, prevažujú trendy zhoršenia. |
Hodnotenie stavu jednotlivých indikátorov
Ikona | Vysvetlenie hodnotenia |
Vyhovujúci stav. Pozitívny stav, plnenie limitných hodnôt a cieľov, resp. len minimálne odchýlky od nich. | |
Stav, ktorému nemožno jednoznačne priradiť hodnotenie vyhovujúci, resp. nevyhovujúci. Je to napríklad z dôvodu, že pre jeho hodnotenie nie sú stanovené ciele alebo limity, resp. jeho zhodnotenie nie je jednoznačné. | |
Nevyhovujúci stav. V prevažnej miere prekračovanie limitných hodnôt, neplnenie stanovených cieľov, resp. ohrozenie splnenia cieľov stanovených pre budúce obdobia |
Hodnotenie prognózy dosiahnutia cieľov Envirostratégie (ES) 2030
Ikona | Vysvetlenie hodnotenia prognózy plnenia cieľov ES 2030 |
Pozitívny vývoj. Zachovanie trendu vo vývoji indikátora, podporené dôslednou implementáciou prijatých opatrení, signalizuje predpoklad splnenia plánovaných cieľov. | |
Stav, ktorému nemožno jednoznačne priradiť hodnotenie pozitívny resp. nepriaznivý vývoj.Trend vo vývoji len mierne pozitívny, resp. z dlhodobejšieho hľadiska nejednoznačný. Avšak realizácia prijatých opatrení môže viesť k splneniu plánovaných cieľov. | |
Nepriaznivý vývoj. Trend vo vývoji indikátora signalizuje ohrozenie splnenie plánovaných cieľov. Je otázne, či výsledky dosiahnuté ďalšou plánovanou realizáciou prijatých opatrení, budú dostatočné pre splnenie cieľov. |
Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov | ||
Dostatok čistej vody pre všetkých | ||
Kvalita povrchových vôd a stav útvarov povrchových vôd | ||
Zmena od roku 2005 | Významný pokles podielu monitorovaných miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody. V hodnotení stavu vodných útvarov bol zaznamenaný mierny nárast podielu počtu vodných útvarov v dobrom a priemernom ekologickom stave a mierny nárast podielu počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k zníženiu v počte monitorovaných miest, pričom podiel monitorovaných miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody sa nezmenil. | |
Stav (2019) | Pretrvávalo prekročenie limitných hodnôt v jednotlivých skupinách ukazovateľov, ako aj prioritných látok a niektorých ďalších látok hodnotených pre dodržanie environmentálnej normy kvality. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | V súčasnom hodnotení platnom pre druhý cyklus Vodného plánu Slovenska v riziku nedosiahnutia dobrého ekologického stavu/potenciálu do roku 2021 bolo 24 % útvarov povrchovej vody a v riziku nedosiahnutia dobrého chemického stavu 2 % útvarov. Naplnenie cieľa Envirostratégie 2030 zabezpečiť dosiahnutie dobrého stavu všetkých útvarov povrchových vôd do roku 2030 bude vyžadovať značné úsilie, najmä v realizácii opatrení na zlepšenie ekologického stavu vodných útvarov. | |
Kvalita podzemných vôd a stav útvarov podzemných vôd | ||
Zmena od roku 2005 | Pokles podielu analýz nevyhovujúcich požiadavkám na kvalitu vody. V hodnotení chemického stavu útvarov podzemnej vody bolo v porovnaní s predchádzajúcim plánovaným cyklom zaznamenané zníženie počtu útvarov podzemnej vody v zlom stave o 2 útvary. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne nedošlo k významným zmenám v podiele analýz podzemných vôd nevyhovujúcim požiadavkám na kvalitu pitnej vody. | |
Stav (2019) | Vo väčšine monitorovacích objektoch monitorovacej siete podzemnej vody bola prekročená limitná hodnota kvality pitnej vody aspoň v jednom ukazovateli. Limitné hodnoty boli najčastejšie prekračované v ukazovateľoch: Mn, Fecelk. a Fe2+, čo poukazuje na pretrvávajúci nepriaznivý stav oxidačno-redukčných podmienok. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | V súčasnom hodnotení platnom pre druhý cyklus Vodného plánu Slovenska v riziku nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2021 bolo 9 % útvarov podzemných vôd a v riziku nedosiahnutia dobrého kvantitatívneho stavu 4 % útvarov. Splnenie cieľa - dosiahnutie dobrého stavu všetkých útvarov podzemných vôd do roku 2030, nie je jednoznačné aj vzhľadom na fakt, že odozva kvality podzemných vôd na účinky prijatých opatrení je oneskorená. | |
Odpadové vody a napojenie na verejné kanalizácie | ||
Zmena od roku 2005 | Pokles objemu vypúšťaných odpadových vôd, pokles zaznamenala aj produkcia organického znečistenia. Zvýšil sa počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k miernemu nárastu objemu odpadových vôd, počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie tiež mierne narástol. | |
Stav (2019) | Úroveň napojenia obyvateľstva na verejné kanalizácie je naďalej nízka (69,13 %). | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Podiel odvádzaných a čistených odpadových vôd z aglomerácií nad 2 000 EO sa postupne zvyšuje, hoci stále nedosahuje požadovanú úroveň. Na nízkej úrovni zostáva najmä plnenie cieľov v aglomeráciách pod 2 000 EO. Prijímané sú strategické dokumenty a na ne naviazané finančné mechanizmy podporujúce opatrenia na zvyšovanie podielu odvádzaných a čistených odpadových vôd. Tieto opatrenia sú však finančne náročné a ich realizáciu bude v značnej miere ovplyvňovať dostupnosť finančných zdrojov. | |
Kvalita pitnej vody | ||
Zmena od roku 2005 | Pozitívny vývoj a stav kvality pitnej vody. | |
Posledná medziročná zmena | Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom bol na rovnakej úrovni. | |
Stav (2019) | Hygienickým limitom vyhovuje 99,76 % analýz pitnej vody. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Kvalita pitnej vody je dlhodobo na vysokej úrovni a rastie percento napojenia obyvateľstva na verejné vodovody. Je reálny predpoklad, že cieľ zabezpečenia dostatku čistej vody pre všetkých bude splnený. | |
Účinná ochrana prírody a krajiny | ||
Stav druhov a biotopov európskeho významu | ||
Zmena od roku 2005 | V porovnaní s 1. (2004 – 2006) a 2. (2007 – 2012) reportovacím obdobím došlo v 3. reportovacom období (2013 – 2018) k výraznejšiemu zlepšeniu poznatkov, v skutočnosti je však ich stav viac-menej rovnaký (nedostatočné opatrenia). | |
Posledná medziročná zmena | Stav druhov a biotopov európskeho významu sa podľa zápisov z KIMS medziročne nezmenil. | |
Stav (2019) | Stav druhov a biotopov európskeho významu do veľkej miery nie je priaznivý. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Dosiahnutie cieľa ohľadne zastavenia straty biodiverzity, resp. výrazného a merateľného zlepšenia stavu druhov a biotopov európskeho významu je dosť vzdialené so zatiaľ nie veľmi pozitívnym trendom. | |
Stav a vývoj národnej sústavy chránených území a európskej sústavy Natura 2000 | ||
Zmena od roku 2005 | Mierne sa zvýšil podiel tzv. MCHÚ a naštartovalo sa budovanie európskej sústavy Natura 2000. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne sa výmera národnej sústavy CHÚ nezmenila. Boli pripravované a schvaľované ďalšie programy starostlivosti MCHÚ (ÚEV) a CHVÚ. Boli vypracované a aktualizované tiež ďalšie projekty ochrany pre vyhlásenie ÚEV. | |
Stav (2019) | Napriek vysokému podielu výmery CHÚ možno pozorovať v rámci národnej sústavy mnohé nedostatky (reprezentatívnosť, stav ohrozenosti, definovanie cieľového stavu ochrany, realizácia programov starostlivosti o tzv. MCHÚ). Európska sústava Natura 2000 je už z veľkej časti dobudovaná, avšak proces vyhlasovania ÚEV, ako aj prípravy programov starostlivosti je príliš pomalý a pretrváva tiež nedostatočnosť vymedzenia ÚEV pre niektoré druhy a biotopy. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Ciele ohľadne dobudovania národnej časti sústavy CHÚ Natura 2000, ako aj dopracovania a schválenia zostávajúcich programov starostlivosti o chránené územia sa plnia. | |
Udržateľné hospodárenie s pôdou | ||
Ekologická poľnohospodárska výroba | ||
Zmena od roku 2005 | Od roku 2005 sa viac ako zdvojnásobila výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby. | |
Posledná medziročná zmena | Oproti roku 2018 došlo opätovne k nárastu pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby. | |
Stav (2019) | Výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby činí 10,19 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Rast podielu pôdy obhospodarovanej v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby a jeho výška v roku 2019 indikujú predpoklad splnenia cieľa pre rok 2030 - dosiahnutia podielu 13,5 % pôdy obhospodarovanej v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby. | |
Prístupné živiny v pôde | ||
Zmena od roku 2006 | Došlo k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s nízkou zásobou fosforu a draslíka. | |
Posledná medziročná zmena | Množstvo prijateľných živín sa sleduje v 5-ročných cykloch. | |
Stav (2019) | Takmer 47,7 % poľnohospodárskych pôd vykazuje nízku zásobu fosforu a naopak 51,5 % pôd dobrú zásobu draslíka a 84,2 % dobrú zásobu horčíka. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Neustále rastie zastúpenia poľnohospodárskych pôd s nízkou zásobou fosforu a draslíka čo naznačuje, že splnenie cieľa do roku 2030 – zabrániť strate živín v pôde je zatiaľ ohrozené. | |
Spotreba pesticídov | ||
Zmena od roku 2005 | Od roku 2005 došlo k zvýšeniu spotreby pesticídov. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne sa spotreba pesticídov zvýšila. | |
Stav (2019) | Do poľnohospodárskej pôdy sa aplikovalo 5 670,6 t pesticídov. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Dlhodobý nárast spotreby pesticídov v poľnohospodárstve signalizuje pravdepodobné nesplnenie cieľa pre rok 2030 – znížiť spotrebu pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečiť ich kontinuálny pokles. | |
Aplikácia spracovaného čistiarenského kalu do pôdy | ||
Zmena od roku 2005 | Zaznamenaný bol pokles množstva sušiny kalu použitého na výrobu kompostu. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k miernemu nárastu množstva sušiny kalu spracovaného na kompost. | |
Stav (2019) | Pri výrobe kompostu sa spotrebovalo 25 623 t sušiny čistiarenského kalu. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Prevažne klesajúci trend množstva čistiarenského kalu použitého na výrobu kompostu zatiaľ indikuje predpoklad nesplnenia cieľa pre rok 2030 – vo vyššej miere využívať hnojenie spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom. | |
Plnenie funkcií lesov | ||
Ťažba dreva a využívanie lesov | ||
Zmena od roku 2005 |
Objem ťažby dreva kolísal, pričom v dlhodobom trende sa plánovaná aj skutočná ťažba dreva v SR zvyšuje. Viac ako polovicou sa však na objeme ťažby podieľa náhodná ťažba. Podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (využívanie lesov) mierne klesol, hospodárenie je stále udržateľné, no stále je možné konštatovať jeho vysoké hodnoty. |
|
Posledná medziročná zmena | Došlo k miernemu poklesu ťažby dreva (celkovej i náhodnej), pričom nebola prekročená plánovaná ťažba. Podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (CBP) medziročne klesol. | |
Stav (2019) | Celková ťažba dreva neprevyšuje plánovanú, podiel náhodnej ťažby je ale stále pomerne vysoký. Využívanie lesov je možné hodnotiť stále ako udržateľné, podiel ťažby na CBP však dosahuje vysokú hodnotu. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Ťaží sa menej ako je CBP dreva, no štruktúra ťažby nie je vyhovujúca, čo indikuje zatiaľ nedostatočné smerovanie k plneniu cieľa zabezpečenia udržateľnej ťažby dreva. | |
Drevinové zloženie a prirodzená obnova lesných porastov | ||
Zmena od roku 2005 | Vývoj v drevinovom zložení lesov, resp. v podiele prirodzenej obnovy lesných porastov je priaznivý. | |
Posledná medziročná zmena | Došlo k ďalšiemu zlepšeniu drevinového zloženia lesov, ako aj pozitívnemu nárastu podielu prirodzenej obnovy lesných porastov. | |
Stav (2019) | V lesoch SR prevláda všeobecne priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Podiel prirodzenej obnovy sa približuje úrovni lesnícky vyspelých, porovnateľných štátov. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Cieľ podporiť zvýšenie diverzity a uprednostňovať pestovanie a výsadbu pôvodných druhov drevín sa priebežne plní. | |
Racionálne využívanie horninového prostredia | ||
Ťažba nerastných surovín a jej vplyv na životné prostredie | ||
Zmena od roku 2005 | U väčšiny ťažených surovín objem ťažby nedosiahol stav z roku 2005, čo z hľadiska využívania prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie spojených s ťažbou možno hodnotiť pozitívne. | |
Posledná medziročná zmena | Došlo k miernemu poklesu dobývania surovín na povrchu i v podzemí. | |
Stav (2019) | Podiel ťažby nerastných surovín na ich zásobách zatiaľ neindikuje problém s ich vyčerpateľnosťou. V súvislosti so znížením objemu ťažby došlo aj k výraznému zníženiu negatívnych vplyvov na životné prostredie. Významne tomu napomáha aj implementácia zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Vývoj ťažby nerastných surovín indikuje predpoklad splnenia cieľa do roku 2030 – minimalizovať dopad ťažby nerastných surovín na životné prostredie. | |
Environmentálne záťaže | ||
Posledná medziročná zmena | Počet evidovaných potvrdených environmentálnych záťaží sa znížil o 3. Narástol však počet pravdepodobných environmentálnych záťaží. | |
Stav (2019) | Evidovaných bolo 310 potvrdených environmentálnych záťaží, z toho 152 s vysokou prioritou riešenia. Z nich na 20 lokalitách prebiehala v roku 2019 sanácia. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Cieľ vyvinúť úsilie na odstránenie environmentálnych záťaží s najvyššou prioritou riešenia môže byť splnený, avšak za predpokladu dostatočného objemu finančných zdrojov. | |
Zmena klímy a ochrana ovzdušia | ||
Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov | ||
Emisie skleníkových plynov | ||
Zmena od roku 2005 | Množstvo emisií skleníkových plynov pokleslo a produktivita CO2 narástla. Keďže emisie CO2 klesajú, zatiaľ čo hrubý domáci produkt rastie, je možné hovoriť o absolútnom decouplingu, čo predstavuje pozitívny trend. | |
Posledná medziročná zmena | Emisie skleníkových plynov síce medziročne mierne poklesli, z krátkodobého hľadiska vykazujú pomerne stabilný vývoj. | |
Stav (2018) | SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa emisií skleníkových plynov do ovzdušia. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Cieľ znížiť emisie skleníkových plynov v sektoroch ETS o 43% a v sektoroch mimo ETS do roku 2030 o 20 % v porovnaní s rokom 2005 bude podľa súčasného trendu s podporou implementácie prijatých opatrení, pravdepodobne dosiahnutý. | |
Priemerná ročná teplota | ||
Zmena od roku 2005 | Priemerná ročná teplota sa od roku 2005 výrazne zvýšila, zároveň sa výrazne prejavovali negatívne prejavy zmeny klímy (výrazná premenlivosť počasia, nadpriemerná ročná teplota, extrémne lokálne zrážky). | |
Posledná medziročná zmena | Aj medziročne bolo zaznamenané zvýšenie priemernej ročnej teploty. | |
Stav (2019) | Rok 2019 bol veľmi až extrémne teplý. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | - | |
Ochrana pred následkami povodní | ||
Dôsledky povodní | ||
Zmena od roku 2005 | Celkové výdavky a škody mali kolísavý priebeh, avšak pri porovnaní rokov 2005 a 2019 výrazne poklesli. Počet osôb zasiahnutých povodňami do roku 2019 predstavaval viac ako 80 tisíc. | |
Posledná medziročná zmena | Výška škôd spôsobených povodňami klesla, klesol aj počet obyvateľov postihnutých povodňami. Rovnako poklesli aj výdavky súvisiace s povodňovými zabezpečovacími a záchrannými prácami. | |
Stav (2019) | Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami boli vyčíslené na 7,69 mil. eur, z toho škody dosiahli hodnotu 1,7 mil. eur, usmrtené boli tri osoby. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Realizáciou protipovodňových opatrení klesajú výdavky na povodňové a záchranné práce ako aj škody spôsobené povodňami. Ďalšie dôsledné uplatňovanie prijatých opatrení dáva predpoklad splnenia cieľov - zabezpečiť ochranu zdravia a života ľudí a ich majetku a životného prostredia. | |
Riešenie sucha a nedostatku vody | ||
Využívanie vôd z pohľadu zachovania vodných zdrojov | ||
Zmena od roku 2005 | Nastal pokles odberov povrchovej a podzemnej vody. | |
Posledná medziročná zmena | Zaznamenaný bol mierny nárast odberov povrchovej vody, odbery podzemnej vody boli na úrovni minulého roku. | |
Stav (2019) | Percento celkových odberov z odtoku z územia SR dosiahlo 6,2 % a podiel využívaných podzemných vôd z celkových dokumentovaných využiteľných množstiev podzemných vôd dosiahol 13,78 %. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Efektívne využívanie vodných zdrojov bude závisieť od vývoja množstva odberov povrchových a podzemných a od vývoja množstva disponibilných vodných zdrojov. SR v súčasnosti disponuje relatívne dostatočnými vodnými zdrojmi. Realizáciou opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, zadržiavaním vody v krajine a znižovaním nárokov na vodu zefektívňovanom výrobných procesov budú vytvorené ďalšie predpoklady, aby bol tento stav zachovaný. | |
Sucho v krajine | ||
Zmena od roku 2005 | Výsledky monitoringu sucha na základe indexov PDSI (Palmerovho indexu závažnosti sucha) a SPEI (Zrážkový a evapotranspiračný index) poukazujú, že suché podmienky sa vyskytujú čoraz častejšie a trvajú dlhšiu dobu. Extrémne suché podmienky sa vyskytli už aj na severe SR. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročná zmena sa týka len časových a regionálnych rozdielov v prejavoch sucha. V obidvoch posledných sledovaných rokoch boli zaznamenané suché až extrémne suché podmienky v krajine. | |
Stav (2019) | Aj keď rok 2019 bol na väčšine územia Slovenska zrážkovo normálny, v priebehu roku sa vyskytovalo výrazné až extrémne sucho. V apríli výrazným suchom bola zasiahnutá viac ako polovica územia a extrémne sucho bolo na takmer 10 % plochy. Zlepšenie nastalo až v máji, kedy pršalo na celom území a sucho na určitú dobu skončilo. Jún bol opäť veľmi teplý a na niektorých miestach aj suchý. Nedostatok zrážok bolo najmä na severe stredného a východného Slovenska. Najviac zasiahnuté boli oblasti: Kysuce, Orava, Považie, Turiec, Spiš a krajný východ. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Nakoľko jednou z hlavných príčin nárastu suchých podmienok v krajine je rastúci trend potenciálneho výparu z pôdy spôsobený stúpajúcou teplotou vzduchu, realizácia opatrení zameraných na zvýšenie vodnej retenčnej kapacity pôdy, zníženie vodnej erózie a zadržiavanie vody v krajine prispeje k dosiahnutiu cieľa pre rok 2030 – zmiernenie dôsledkov sucha na krajinu. | |
Čisté ovzdušie | ||
Emisie znečisťujúcich látok a kvalita ovzdušia | ||
Zmena od roku 2005 | Od roku 2005 emisie znečisťujúcich látok u väčšiny látok klesajú a celkový vývoj je možné považovať za pozitívny. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k poklesu emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok. | |
Stav (2019) | SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných záväzkov vzťahujúcich sa k emisiám znečisťujúcich látok. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Súčasný trend znižovania emisií znečisťujúcich látok podporený implementáciou prijatých strategických dokumentov indikuje, že SR sa blíži k splneniu stanovených cieľov, resp. u niektorých znečisťujúcich látok ich plní už aj v súčasnosti. | |
Kvalita ovzdušia | ||
Zmena od roku 2005 | Zaznamenaný bol pozitívny trend vo vývoji kvality ovzdušia aj napriek jeho mierne kolísavému priebehu. | |
Posledná medziročná zmena | Oproti predchádzajúcemu roku bolo zaznamenané zníženie počtu prekročení limitných a cieľových hodnôt. | |
Stav (2019) | Stále sú zaznamenávané prekročenia povolených hodnôt vo väzbe na ochranu ľudského zdravia pre PM10, BaP a prízemný ozón a tiež prekročenia povolených hodnôt pre prízemný ozón pre ochranu vegetácie a lesov. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Trend znižovania emisií, implementácia ďalších prijatých opatrení indikujú ďalšie zlepčovanie kvality ovzdušia. Riziko splnenia cieľa, v zmysle ktorého by malo dôjsť k výraznému zlepšeniu kvality ovzdušia bez významných nepriaznivých vplyvov na ľudské zdravie a životné prostredie, je spojené s faktom, že zníženie emisií v zmysle nastavených cieľov nemusí byť dostatočné pre dosiahnutie kvality ovzdušia, ktorá nebude mať uvedené negatívne vplyvy . | |
Zelené hospodárstvo | ||
Smerom k obehovému hospodárstvu | ||
Produkcia a nakladanie s komunálnymi odpadmi | ||
Zmena od roku 2005 | Došlo k pomerne výraznému nárastu množstva vyprodukovaných komunálnych odpadov. Napriek poklesu množstva odpadov ukladaných na skládku, stále pretrváva vysoký podiel skládkovania. Miera recyklácie odpadov rastie, tempo rastu je však nedostatočné pre splnenie cieľa v roku 2020. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo opätovne k nárastu množstva komunálnych odpadov. Celkový objem skládkovaných komunálnych odpadov poklesol len veľmi mierne. Miera recyklácie narástla len minimálne, percentuálny prírastok recyklácie sa oproti predchádzajúcemu roku znížil. | |
Stav (2019) | Pokračoval nárast objemu vyprodukovaného komunálneho odpadu. Pretrváva nepriaznivý stav v nakladaní s ním (vysoký podiel skládkovania a nedostatočný nárast miery recyklácie). | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Spomalenie rastu miery recyklácie komunálneho odpadu a poklesu miery skládkovania komunálneho odpadu indikujú problém so splnením cieľa do roku 2030 zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie, na 60 % a do roku 2035 znížiť mieru jeho skládkovania na menej ako 25 %. | |
Odpady z obalov | ||
Zmena od roku 2010 | Napriek nárastu cekového množstva vzniknutých odpadov z obalov miera recyklácie a zhodnotenia odpadov z obalov narástla. | |
Posledná medziročná zmena | Mierny nárast miery zhodnotenia odpadov z obalov. | |
Stav (2018) | Materiálovo zhodnotených bolo 66,60 % odpadov z obalov. Ciele stanovené pre odpady z obalov sa priebežne plnia. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | - | |
Produktivita zdrojov | ||
Zmena od roku 2005 | Od roku 2005 došlo k nárastu produktivity zdrojov. | |
Posledná medziročná zmena | V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k miernemu poklesu produktivity zdrojov. | |
Stav (2019) | Aj napriek zaznamenanému dlhodobejšiemu rastu pretrváva nízka produktivita zdrojov v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | - | |
Zelené verejné obstarávanie (GPP) | ||
Zmena od roku 2007 | Trend uplatňovania GPP bol kolísavý s negatívnym vývojom v posledných rokoch. | |
Posledná medziročná zmena | Nastal pokles v podiele počtu zákaziek s uplatnením GPP vo vzťahu k celkovému počtu zákaziek realizovaných verejnými inštitúciami, rovnako ako pokles podielu finančného objemu zákaziek s uplatnením GPP oproti celkovému objemu realizovaných zákaziek. | |
Stav (2019) | Úroveň GPP bola veľmi nízka, hodnotenie vychádzalo z dotazníkového prieskumu, do ktorého sa zapojila len zhruba pätina dotknutých verejných inštitúcií. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Negatívny trend vývoja napriek prijatým podporným dokumentom vyvoláva obavy zo splnenia cieľa - zelenym verejným obstarávaním zabezpečovať aspoň 70 % z celkovej hodnoty verejného obstarávania. | |
Ekonomická a zároveň ekologická energia | ||
Energetická efektívnosť vyjadrená vo forme primárnej energetickej spotreby (PES) | ||
Zmena od roku 2005 | Od roku 2005 zaznamenaný pokles primárnej energetickej spotreby. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k minimálnemu poklesu primárnej energetickej spotreby. | |
Stav (2018) | Národný indikatívny cieľ energetickej efektívnosti pre rok 2020 v primárnej energetickej spotrebe SR priebežne plní na 102,1%. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Dosiahnutie cieľa 30,3 % pre energetickú efektívnosť (v podobe 30,3 % zníženia PES) je podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030. | |
Energetická efektívnosť vyjadrená vo forme konečnej energetickej spotreby (KES) | ||
Zmena od roku 2005 | Došlo k nárastu konečnej energetickej spotreby. | |
Posledná medziročná zmena | Zaznamenaný bol minimálny medziročný nárast konečnej energetickej spotreby. | |
Stav (2018) | Národný indikatívny cieľ energetickej efektívnosti pre rok 2020 v konečnej energetickej spotrebe SR sa priebežne plní na úrovni 92 %. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Dosiahnutie cieľa 30,3 % pre energetickú efektívnosť (v podobe 30,3 % zníženia KES) je podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030. | |
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) | ||
Zmena od roku 2005 | Došlo k nárastu podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe. | |
Posledná medziročná zmena | Dosiahnutý bol mierny medziročný nárast podielu OZE. | |
Stav (2018) | Dosiahnutie záväzného cieľa pre podiel energie z OZE v roku 2020 nie je pri súčasnom trende zaručené. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Dosiahnutie cieľa 19,2 % zvýšenia podielu OZE bude podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030. Prioritou bude využívanie OZE najmä v doprave a na výrobu tepla a chladu. | |
Emisie skleníkových plynov z energetiky | ||
Zmena od roku 2005 | Pokles emisií skleníkových plynov. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k poklesu emisií skleníkových plynov z energetiky. | |
Stav (2018) | Emisie skleníkových plynov z energetiky boli v roku 2018 jedny z najnižších od roku 1990. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | Pokles emisií skleníkových plynov z energetiky a predpokladu prijatia a aplikovania cielených politík, opatrení a investícií by mala viesť k poklesu celkových emisií skleníkových plynov v SR a tým k prispeniu dosiahnutia EÚ cieľov zníženia emisií skleníkových plynov. | |
Ekonomické nástroje pre lepšie životné prostredie | ||
Dane s environmentálnym aspektom | ||
Zmena od roku 2005 | Od roku 2005 nedošlo takmer k žiadnej zmene vo výške príjmov z environmentálnych daní. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k miernemu poklesu daní s environmentálnym aspektom. | |
Stav (2019) | Objem príjimov z environmentálnych daní má stagnujúci charakter a naďalej sa ich výška pohybuje v priemerných hodnotách v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | V roku 2019 sa vykonala revízia údajov vybraných environmentálnych daní čím došlo k ich rozšíreniu v súlade s cielmi ES. | |
Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia | ||
Zmena od roku 2005 | Náklady na ochranu životného prostredia napriek kolísavému charakteru zaznamenávajú od roku 2016 pravidelný nárast. | |
Posledná medziročná zmena | Medziročne došlo k miernemu nárastu nákladov na ochranu životného prostredia. | |
Stav (2019) | V roku 2019 si podniky a obce v oblasti nákladov na ochranu životného prostredia udržali rastúci trend. | |
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 | - |
Kapitola na stiahnutie: | |
Kapitola komplet: |