SR transponovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (smernica o EŠ) do svojho právneho poriadku zákonom č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o EŠ).
Hlavnými cieľmi smernice o EŠ je predísť environmentálnej škode (ak existuje bezprostredná hrozba, že škoda vznikne) a odstrániť environmentálnu škodu (ak už vznikla). V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ musí zodpovedný prevádzkovateľ prijať potrebné preventívne alebo nápravné opatrenia a musí znášať všetky náklady. Škoda sa považuje za odstránenú, keď sa životné prostredie vráti do stavu, v ktorom bolo pred vznikom škody. Smernica o EŠ sa vzťahuje na škodu na biodiverzite (škoda na chránených druhoch a prirodzených biotopoch európskeho významu), škodu na vode a škodu na pôde, ak táto predstavuje závažné riziko pre zdravie ľudí. Na tradičnú škodu (poškodenie majetku, strata života a ujma na zdraví alebo hospodárska strata) sa nevzťahuje.
Členské štáty EÚ od apríla 2007 do apríla 2013 oznámili približne 1 245 potvrdených prípadov environmentálnej škody, v jednotlivých krajinách bol počet prípadov veľmi rozdielny. Viac ako 86% všetkých oznámených prípadov v EÚ pripadalo na dva členské štáty (Maďarsko a Poľsko), väčšinu zostávajúcich prípadov oznámilo šesť členských štátov. Jedenásť členských štátov v čase podávania správy o uplatňovaní smernice neoznámilo žiadny prípad vzniku environmentálnej škody, vrátane Slovenska.
Z oznámených prípadov sa približne 50 % týkalo environmentálnej škody na pôde, 30 % prípadov bola environmentálna škoda na vode a 20 % prípadov bola environmentálna škoda na biodiverzite.
Graf: Oznámené prípady podľa smernice o EŠ členskými štátmi EÚ
Zdroj: EK
Z pracovných činností, ktoré sa najviac podieľali na vzniku environmentálnych škôd boli najviac zastúpené činnosti odpadového hospodárstva, činnosti súvisiace s nebezpečnými látkami, činnosti podliehajúce pod proces IPKZ, manipulácia s vodou a doprava nebezpečného a znečisťujúceho tovaru.
Smernica o EŠ a následne aj zákon o EŠ boli viackrát upravené, hlavne z dôvodu rozšírenia počtu pracovných činností a z dôvodu územného rozšírenia pôsobnosti na morské vody a morské pobrežia členských štátov EÚ.
Novelizovaným znením zákona o EŠ bola upravená jeho pôsobnosť o doplnené nové pracovné činnosti - nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu a ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia. Ďalšie zmeny priniesla novela zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorou sa zo zákona o EŠ od marca 2013 vylúčili stredné zdroje znečisťovania ovzdušia a upresnila sa povinnosť prevádzkovateľov o podmienkach preukazovania finančného krytia zodpovednosti za environmentálnu škodu.
Absencia určitých „prahových hodnôt závažnosti“ a ich rôzne interpretácie sa zdajú byť hlavnou príčinou nerovnomerného uplatňovania smernice o EŠ. Jednotlivé členské krajiny používajú rozdielne kritériá závažnosti, ktoré nie sú jednoznačnejšie zadefinované, čo vedie k značným rozdielom a k nejednotnosti.
Z hľadiska uplatňovania zákona o EŠ v podmienkach SR, boli v roku 2014 nahlásené a zaznamenané dva prípady bezprostrednej hrozby environmentálnej škody (BHEŠ) na vode. Oba prípady boli vyriešené uložením preventívnych opatrení, ktoré zrealizovali prevádzkovatelia (pôvodcovia) z vlastných finančných zdrojov prostredníctvom sanačných spoločností. Zrealizovanými opatreniami sa podarilo zabrániť vzniku environmentálnej škody (EŠ) a vážnejším následkom na životné prostredie. V roku 2017 bol podaný 1 podnet (nerelevantný) a 1 oznámenie (v riešení).
V roku 2018 bolo iniciovaných na preskúmanie ako potenciálnych prípadov EŠ a BHEŠ viacero udalostí, ktoré sa týkali najmä nelegálnych výrubov a zásahov do biotopov, nezákonného nakladania s odpadmi, manipulácie a vzdúvania povrchovej vody a kontaminácie podzemnej vody. Väčšina z nich bola riešená v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti, pričom za tieto činy boli uložené sankcie, pokuty, tresty, ale odstránenie príčin znečistenia, obnova a náprava do pôvodného stavu v mieste poškodenia sa zväčša nepožadovala. Písomne bol podaný jeden podnet a jedno oznámenie o environmentálnej škole, ktoré bolo doposiaľ riešené uložením a vykonaním preventívnych opatrení.
Tabuľka: Prehľad podaných podnetov (2014 – 2018)
2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | |
Podnety (nad rámec zákona) |
0 | 0 | 0 | 1 | 1 |
2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | |
Oznámenia (§ 26 zákona) |
2 | 0 | 0 | 1 | 1 |