Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2018 (Rozšírené hodnotenie kvality a starostlivosti)
Environmentálna ekonomika (interaktívna verzia)
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je vývoj nákladov na ochranu životného prostredia?
-
Národné výdavky na ochranu životného prostredia sú sledované za tri inštitucionálne sektory a za národné hospodárstvo spolu. Za sektor verejnej správy dosiahli 553 mil. eur (34,5 %) za sektor korporácií dosiahli 772 mil. eur (48,1 %) a za sektor domácností 279 (17,4 %). Celkové národné výdavky na ochranu životného prostredia predstavujú 1 604 mil. eur, čo v porovnaní s minulým sledovaným rokom 2015 predstavuje pokles o 16,3 %.
- Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia majú v medziročných porovnaniach kolísavý trend. Náklady v roku 2018 v porovnaní s rokom 2000 sú značne vyššie (o 225,7 %). Podiel nákladov podnikov na ochranu životného prostredia značne prevláda nad nákladmi, ktoré na ochranu životného prostredia vynaložili obce.
- Vyše polovica nákladov podnikov a obcí na ochranu životného prostredia smeruje do oblasti nakladanie s odpadmi (62,6 % v roku 2018) a druhý najvyšší podiel majú náklady v oblasti nakladania s odpadovými vodami (17,9 % v roku 2018) a tretí náklady v oblasti ochrany ovzdušia (9,9 % v roku 2018).
- SR patrí medzi krajiny EÚ s najmenším podielom daní s environmentálnym aspektom na HDP (v roku 2017 predstavoval tento podiel za SR 1,76 %, pričom priemer za EÚ28 bol 2,4 %).
Národné výdavky na ochranu životného prostredia
Národné výdavky na ochranu životného prostredia v období rokov 2008 – 2016 sú sledované za tri hlavné inštitucionálne sektory a za národné hospodárstvo spolu. Konkrétne je to sektor verejnej správy na všetkých úrovniach (orgány verejnej správy na všetkých úrovniach vrátane fondov sociálneho zabezpečenia, miestna samospráva (obecné, mestské a miestne úrady) a inštitúcie, ktoré sú financované plne alebo prevažne zo štátneho rozpočtu, t. j. rozpočtové a príspevkové organizácie), sektor korporácií – všetky podnikateľské subjekty zapísané v obchodnom registri a tretím sektorom sú domácnosti (patria sem o.i. domácnosti a tiež fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského zákona a iných právnych predpisov, nezapísané v obchodnom registri).
Celkové výdavky na ochranu životného prostredia dosiahli v roku 2016 sumu 1 604 mil. eur. V porovnaní s rokom 2008 vzrástli o 27,8 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 16,3 %.
Viac ako dve tretiny výdavkov pochádza zo zdrojov EÚ vrátane spolufinancovania (70 %), z prostriedkov štátneho rozpočtu (18 %) a z Environmentálneho fondu (10 %), najmä v podobe kapitálových výdavkov.
Tabuľka. Národné výdavky na ochranu životného prostredia (mil. eur)
|
Rok
|
Verejná správa
|
Korporácie
|
Domácnosti
|
Spolu
|
|---|---|---|---|---|
|
2008
|
500
|
510
|
245
|
1 255
|
|
2009
|
551
|
648
|
271
|
1 470
|
|
2010
|
581
|
598
|
379
|
1 558
|
|
2011
|
553
|
607
|
266
|
1 426
|
|
2012
|
574
|
720
|
294
|
1 588
|
|
2013
|
534
|
695
|
266
|
1 495
|
|
2014
|
586
|
709
|
258
|
1 553
|
|
2015
|
740
|
912
|
265
|
1 917
|
|
2016
|
553
|
772
|
279
|
1 604
|
Zdroj: ŠÚ SR
Environmentálne náklady a výnosy za podniky a obce
Finančné ukazovatele ochrany životného prostredia sú v SR systematicky sledované Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR) za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac a za obce. Vyhodnocované sú celkové vynaložené náklady na ochranu životného prostredia (ŽP) zahrňujúce investície a bežné náklady a výnosy za poskytovanie služieb v súvislosti s ochranou ŽP iným subjektom, z predaja vedľajších alebo odpadových produktov a z predaja environmentálnych výrobkov.
Náklady podnikov a obcí na ochranu ŽP majú kolísavý trend. V roku 2018 dosiahli sumu 1 139 868 tis. eur (v tom: investície 304 066 tis. eur, bežné náklady 835 802 tis. eur). V porovnaní s rokom 2005 vzrástli o 55,3 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 24,9 %. Výnosy z ochrany ŽP dosiahli v roku 2018 sumu 1 063 090 tis. eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 31,4 %.
Náklady na ochranu ŽP v oblasti ochrany pôdy a podzemných vôd v roku 2018 dosiahli 58 143 tis. eur, v porovnaní s rokom 2009 vzrástli o 18,7 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 19,4 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti ochrany ovzdušia v roku 2018 dosiahli 112 181 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 klesli o 10,6 %. A v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 7,3 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti nakladania s odpadmi v roku 2018 dosiahli 709 633 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 vzrástli o 137,6 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 46,5 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti nakladania s odpadovými vodami v roku 2018 dosiahli 202 744 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 klesli o 5,4 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 12,8 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti znižovania hluku a vibrácií v roku 2018 dosiahli 572 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 klesli o 90,1 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 83,9 %. Náklady v oblasti biodiverzity a ochrany krajiny v roku 2018 dosiahli 499 tis. eur a klesli v porovnaní s rokom 2009 o 92,4 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 91,5 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti iné v roku 2018 dosiahli 49 495 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 vzrástli o 83,8 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 45,4 %.
V roku 2018 smeroval najvyšší podiel nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP do oblasti nakladanie s odpadmi (62,6 %), nakladanie s odpadovými vodami (17,9 %) a do oblasti ochrany ovzdušia (9,9 %). Najvyšší podiel nákladov podnikov na ochranu ŽP smeroval do oblasti nakladania s odpadmi (57,9 %), oblasti nakladania s odpadovými vodami (19,4 %) a do oblasti ochrany ovzdušia (11,4 %). Najvyšší podiel nákladov obcí na ochranu ŽP smeroval do oblasti nakladania s odpadmi (77,4 %), do oblasti nakladania s odpadovými vodami (12,1 %) a oblasti ochrany ovzdušia (4,6 %).
Graf. Podiel nákladov obcí na ochranu ŽP
Graf. Vývoj nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP podľa oblastí
Graf. Vývoj nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP podľa oblastí
Podiel nákladov podnikov na ochranu ŽP na HDP má v hodnotenom období kolísavý trend. V roku 2005 podiel podnikov tvoril 1,3 % na HDP a v roku 2018 stúpol na 0,98 % HDP. V roku 2018 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu podielu nákladov o 0,15 %.
Podiel nákladov obcí na ochranu ŽP na HDP má v hodnotenom období rastúci trend. V roku 2005 podiel nákladov obcí tvoril 0,25 % a v roku 2018 dosiahol 0,28 % na HDP. V roku 2018 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu podielu nákladov o 0,03 %.
Graf. Vývoj podielu nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP na HDP
Financovanie v oblasti starostlivosti o životné prostredie
Národné zdroje
Environmentálny fond
Environmentálny fond bol zriadený zákonom č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným poslaním fondu je poskytovanie finančných prostriedkov žiadateľom vo forme dotácií alebo úverov na podporu projektov v rámci činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.
Príjmy Environmentálneho fondu z vybraných ekonomických nástrojov v roku 2018 predstavovali 26 881 251 eur. Najvyššia suma za znečisťovanie ŽP pochádzala z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a činila 10 671 632 eur (39,7 %). Pri využívaní prírodných zdrojov pochádzala najvyššia suma z poplatkov za odber podzemných vôd a činila 10 058 608 eur (37,4 %).
Fond v roku 2018 prijal finančné prostriedky aj z výnosov získaných z dražieb kvót na základe zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami vo výške 229 692 891 eur a z vyradenia neexistujúcich starých vozidiel z evidencie podľa § 54 ods. 7 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch vo výške 108 028 eur.
V roku 2018 najvyšší príjem Environmentálneho fondu z pokút tvorili pokuty v oblasti porušenia zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP 334 008 eur (26,3 %), porušenia zákona o vodách 298 910 eur (23,5 %) a porušenia zákona o ochrane ovzdušia 239 122 eur (18,8 %).
Príjmy Environmentálneho fondu z vybraných ekonomických nástrojov v roku 2018 predstavovali 26 881 251 eur. Najvyššia suma za znečisťovanie ŽP pochádzala z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a činila 10 671 632 eur (39,7 %). Pri využívaní prírodných zdrojov pochádzala najvyššia suma z poplatkov za odber podzemných vôd a činila 10 058 608 eur (37,4 %).
Fond v roku 2018 prijal finančné prostriedky aj z výnosov získaných z dražieb kvót na základe zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami vo výške 229 692 891 eur a z vyradenia neexistujúcich starých vozidiel z evidencie podľa § 54 ods. 7 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch vo výške 108 028 eur.
V roku 2018 najvyšší príjem Environmentálneho fondu z pokút tvorili pokuty v oblasti porušenia zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP 334 008 eur (26,3 %), porušenia zákona o vodách 298 910 eur (23,5 %) a porušenia zákona o ochrane ovzdušia 239 122 eur (18,8 %).
Tabuľka. Prehľad o príjmoch fondu z poplatkov a pokút v oblasti životného prostredia (2018)
| Poplatky | eur |
|---|---|
| Poplatky za znečisťovanie ovzdušia | 10 671 632 |
| Poplatky (úhrady) za vydobyté nerasty | 2 204 904 |
| Poplatky za uskladňovanie plynov a kvapalín | 979 061 |
| Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd | 2 233 696 |
| Poplatky za odber podzemnej vody | 10 058 608 |
| Poplatky (úhrady) za prieskumné územia | 733 350 |
| Finančné náhrady za zásah do biotopu európskeho významu podľa zákona o ochrane prírody a krajiny | 0 |
| Spolu za poplatky | 26 881 251 |
| Pokuty | eur |
| Porušenie zákona o vodách | 298 910 |
| Porušenie zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách | 999 |
| Porušenie zákona o ochrane ovzdušia | 239 122 |
| Porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny | 108 907 |
| Porušenie zákona o rybárstve | 0 |
| Porušenie zákona o odpadoch | 238 028 |
| Porušenie zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP | 334 008 |
| Porušenie zákona o obchodovaní s emisnými kvótami | 0 |
| Porušenie zákona o obaloch | 401 |
| Porušenie biocídneho zákona | 0 |
| Porušenie zákona o prevencii závažných priemyselných havárií | 18 000 |
| Porušenie chemického zákona | 0 |
| Porušenie zákona o používaní genetických technológii a geneticky modifikovaných organizmov | 0 |
| Porušenie zákona o environmentálnom označovaní výrobkov | 0 |
| Porušenie geologického zákona | 1 860 |
| Porušenie zákona o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES) | 29 382 |
| Blokové pokuty | 1 174 |
| Spolu za pokuty | 1 270 791 |
| Spolu za poplatky a pokuty | 28 152 042 |
V roku 2018 bolo Environmentálnym fondom poskytnutých 293 dotácií v celkovej sume 32 909 973,96 eur. Najvyššia suma dotácií smerovala do oblasti ochrany a využívania vôd 26 392 514 eur (80,2 %). Na rozvoj odpadového hospodárstva smerovalo 2 570 370 eur (7,8 %) a na ochranu ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme 1 695 016 eur (5,2 %)
Environmentálny fond rozšíril "Špecifikáciu činností podpory formou dotácií pre rok 2018" pre oblasť Zvyšovania energetickej účinnosti existujúcich budov vrátane zatepľovania kde sa poskytla dotácia vo výške 14 013 861 eur, podpory elektromobility s dotáciou 997 380 eur a pre oblasť boja proti povodniam s poskytnutou dotáciou 79 304,65 eur.
V roku 2018 bola poskytnutá finančná podpora formou úveru v dvoch prípadoch vo výške 1 178 514,21 eur.
Environmentálny fond rozšíril "Špecifikáciu činností podpory formou dotácií pre rok 2018" pre oblasť Zvyšovania energetickej účinnosti existujúcich budov vrátane zatepľovania kde sa poskytla dotácia vo výške 14 013 861 eur, podpory elektromobility s dotáciou 997 380 eur a pre oblasť boja proti povodniam s poskytnutou dotáciou 79 304,65 eur.
V roku 2018 bola poskytnutá finančná podpora formou úveru v dvoch prípadoch vo výške 1 178 514,21 eur.
Tabuľka. Prehľad poskytnutých dotácií a úverov (2018)
| Program | Environmentálny fond | Počet schválených projektov | Výška financovania (eur) |
Čerpanie k 31.12.2018 (eur) |
||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Prioritná os 1 | Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme | 1.1 Podpora výroby tepla a teplej vody prostredníctvom využívania nízkoemisných zdrojov | 3 | 225 245 | 225 244,99 | |||||||||||||
| 1.2 Podpora výroby tepla, teplej vody a elektrickej energie prostredníctvom využívania obnoviteľných zdrojov | 3 | 380 000 | 379 523,19 | |||||||||||||||
| 1.3 Podpora projektov zameraných na adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy pri súčasnom zlepšení kvality ovzdušia | 14 | 1 089 771 | 1 078 007,66 | |||||||||||||||
| Prioritná os 2 | Ochrana a využívanie vôd | 213 | 26 392 514 | 25 710 763,70 | ||||||||||||||
| Prioritná os 3 | Rozvoj odpadového hospodárstva | 3.1 Predchádzanie vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov | 22 | 1 292 168 | 1 248 643,33 | |||||||||||||
| 3.2 Zavedenie triedeného zberu v obciach a vybudovanie zberných dvorov | 15 | 1 278 202 | 1 260 483,30 | |||||||||||||||
| Prioritná os 4 | Ochrana prírody a krajiny | 4.1 Zakladanie prvkov ÚSES a zelenej infraštruktúry na základe schválenej dokumentácie ÚSES | 0 | 0 | 0 | |||||||||||||
| 4.2 Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov | 2 | 200 000 | 183 455 | |||||||||||||||
| 4.3 Realizácia schválených programov starostlivosti | 0 | 0 | 0 | |||||||||||||||
| 4.4 Realizácia opatrení v ochranných pásmach chránených území | 1 | 350 000 | 350 000 | |||||||||||||||
| 4.5 Realizácia opatrení na dosiahnutie alebo udržiavanie priaznivého stavu chránených druhov a biotopov | 3 | 330 000 | 329 989,47 | |||||||||||||||
| 4.6 Realizácia opatrení, ktorých cieľom je naplniť, dosiahnuť a udržať poslanie zoologických záhrad | 1 | 78 000 | 77 900 | |||||||||||||||
| Prioritná os 5 | Environmentálna výchova, vzdelanie a propagácia | 5.1 Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia | 13 | 973 839 | 856 528,01 | |||||||||||||
| Prioritná os 6 | Prieskum, výskum a vývoj zameraný na zisťovanie a zlepšenie stavu ŽP | 6.1 Prieskum, výskum a vývoj zameraný na zisťovanie a zlepšenie stavu životného prostredia | 2 | 320 000 | 318 685,68 | |||||||||||||
| Prioritná os 7 | Environmentálne záťaže | 7.1 Odstraňovanie environmentálnych záťaží | 0 | 0 | 0 | |||||||||||||
| 7.2 Podpora odstraňovania následkov havárie | 0 | 0 | 0 | |||||||||||||||
| 7.3 Podpora odstraňovania následkov mimoriadneho zhoršenia kvality vôd alebo mimoriadneho ohrozenia kvality vôd ohrozujúcich alebo poškodzujúcich životné prostredie | 1 | 234,96 | 234,96 | |||||||||||||||
| Výška financovania (eur) | Čerpanie k 31.12.2018 (eur) | |||||||||||||||||
| Program obnovy dediny | 800 000 | 767 097,37 | ||||||||||||||||
| Mimoriadne dotácie | 287 149 | 286 234 | ||||||||||||||||
| Služby vo verejnom záujme | 79 304,65 | 79 304,65 | ||||||||||||||||
| Kompenzácie | 10 000 000 | 10 000 000 | ||||||||||||||||
| Elektromobilita | 997 380 | 917 200,26 | ||||||||||||||||
| Zatepľovanie | 14 013 861 | 13 673 688,75 | ||||||||||||||||
Zelený vzdelávací fond
Zelený vzdelávací fond (ZVF) je nástroj environmentálnej politiky SR zameraný na podporu rozvoja environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety na území SR prostredníctvom presadzovania princípov spoločnej zodpovednosti a priamej podpory vybraných aktivít. ZVF bol zriadený pri SAŽP na základe rozhodnutí ministra životného prostredia SR o vydaní dodatku nového znenia zriaďovacej listiny SAŽP a vydaní dodatku nového znenia štatútu SAŽP v roku 2017.
Oprávnenými žiadateľmi na predkladanie projektových zámerov (PZ) zo zdrojov ZVF sú občianske združenia, záujmové združenia právnických osôb, nadácie a neziskové organizácie plniace verejno-prospešné služby s environmentálnym zameraním.
Pre každé kolo výzvy Komisia ZVF určuje tzv. podporované témy. Pre rok 2019 boli stanovené nasledovné podporované témy: 1. Ochrana ovzdušia, 2. Zmena klímy, 3. Prechod na obehové hospodárstvo, 4. Podpora a ochrana biodiverzity a 5. Zdravé a udržateľné budovy. V roku 2018 sa okrem vyššie uvedených tém boli podporené aj témy „Voda pre udržateľný rozvoj „ a „Čistá mobilita“.
Maximálna výška finančnej podpory, o ktorú môžu oprávnení žiadatelia požiadať je stanovená pre projektové zámery s regionálnym dosahom 5 000 € a pre projektové zámery s celoslovenským dosahom až 10 000 €.
Finančné zdroje ZVF predstavujú kombináciu verejných (z rozpočtu MŽP SR) a súkromných zdrojov od donorských organizácií, ktoré na základe výšky podpory sa stávajú platinovým (50 000 eur a viac), zlatým (30 000 eur a viac), strieborným (20 000 eur a viac), resp. bronzovým partnerom ZVF (10 000 eur a viac).
Oprávnenými žiadateľmi na predkladanie projektových zámerov (PZ) zo zdrojov ZVF sú občianske združenia, záujmové združenia právnických osôb, nadácie a neziskové organizácie plniace verejno-prospešné služby s environmentálnym zameraním.
Pre každé kolo výzvy Komisia ZVF určuje tzv. podporované témy. Pre rok 2019 boli stanovené nasledovné podporované témy: 1. Ochrana ovzdušia, 2. Zmena klímy, 3. Prechod na obehové hospodárstvo, 4. Podpora a ochrana biodiverzity a 5. Zdravé a udržateľné budovy. V roku 2018 sa okrem vyššie uvedených tém boli podporené aj témy „Voda pre udržateľný rozvoj „ a „Čistá mobilita“.
Maximálna výška finančnej podpory, o ktorú môžu oprávnení žiadatelia požiadať je stanovená pre projektové zámery s regionálnym dosahom 5 000 € a pre projektové zámery s celoslovenským dosahom až 10 000 €.
Finančné zdroje ZVF predstavujú kombináciu verejných (z rozpočtu MŽP SR) a súkromných zdrojov od donorských organizácií, ktoré na základe výšky podpory sa stávajú platinovým (50 000 eur a viac), zlatým (30 000 eur a viac), strieborným (20 000 eur a viac), resp. bronzovým partnerom ZVF (10 000 eur a viac).
Tabuľka. Implementácia ZVF
| 2017 | 2018 | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Názov ukazovateľa | Počet PZ doručených na adresu SAŽP | Počet PZ schválených ministrom ŽP SR | Počet PZ doručených na adresu SAŽP | Počet PZ schválených ministrom ŽP SR | ||||||
| Typ organizácie | ||||||||||
| Občianske združenie | 34 | 24 | 35 | 24 | ||||||
| Záujmové združenie právnických osôb | 1 | 1 | 1 | 1 | ||||||
| Nadácia | 2 | 0 | 2 | 2 | ||||||
| Nezisková organizácia poskytujúca verejno-prospešné služby s env. zameraním | 7 | 3 | 2 | 1 | ||||||
| Dosah projektu: regionálny | 20 | 18 | 19 | 14 | ||||||
| Dosah projektu: celoslovenský | 24 | 10 | 21 | 14 | ||||||
| Oprávnené PZ doručené fyzicky na adresu SAŽP | 44 | 40 | ||||||||
| PZ schválené ministrom ŽP SR | 28 | 28 | ||||||||
| Požadovaná výška fin. podpory | 294 299,55 € | 282 114,60 € | ||||||||
| Shválená výška fin. podpory | 153 809,30 | 170 797,80 | ||||||||
Zdroj: SAŽP
Operačné programy
Operačný program Kvalita životného prostredia (2014 – 2020)
OP KŽP predstavuje programový dokument SR pre čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ a Kohézneho fondu v programovom období 2014 – 2020 v oblasti udržateľného a efektívneho využívania prírodných zdrojov, zabezpečujúceho ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.
Tabuľka. Implementácia Operačného programu Kvalita životného prostredia (eur)
| Prioritná os | Alokácia 2014 – 2020 | Schválené ŽoNFP | Kontrahovanie | Čerpanie EŠIF (na národnej úrovni) | % čerpania (EÚ zdroj) | |||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| EÚ zdroj | ŠR zdroj | Schválený NFP | Zazmluvnený NFP | Zazmluvnený EÚ zdroj | Zazmluvnený ŠR zdroj | EÚ zdroj | ŠR zdroj | |||||||||
| PO 1- Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja env. Infraštruktúry | 1 475 851 729 | 147 938 969 | 1 083 188 127 | 947 543 289 | 854 917 632 | 92 625 657 | 327 142 419 | 31 560 804 | 22,17 | |||||||
| PO 2- Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy si zameraním na ochranu pred povodňami | 385 260 853 | 66 877 119 | 102 584 389 | 101 012 805 | 87 733 424 | 13 279 381 | 3 151 242 | 542 612 | 0,82 | |||||||
| PO 3 Podpora riadenia rizík, riadenia mimor. udalostí a odolnosti proti mimor. udalostiam ovplynených zmenou klímy | 260 901 369 | 42 971 993 | 204 096 199 | 184 105 001 | 150 913 655 | 26 629 094 | 4 336 226 | 765 654 | 1,66 | |||||||
| PO 4 Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch | 938 886 480 | 88 957 935 | 632 020 716 | 521 521 610 | 460 601 957 | 56 794 866 | 144 624 009 | 20 323 578 | 15,4 | |||||||
| PO 5 - Technická pomoc | 77 000 000 | 15 775 942 | 62 688 208 | 51 055 594 | 42 373 351 | 8 682 243 | 26 433 198 | 5 416 085 | 34,33 | |||||||
Program rozvoja vidieka (2014 – 2020)
Program rozvoja vidieka vo vzťahu k životnému prostrediu je zameraný v rámci dvoch oblastí na riešenie obnovy, zachovania a posilnenia ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom a propagáciou efektívneho využívania zdrojov a podpore prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
Tabuľka. Implementácia Programu rozvoja vidieka
| Prioritná os | Počet schválených žiadostí | Alokácia 2014 – 2020 (eur) |
Viazané výdavky (uzatvorené zmluvy) (eur) |
Čerpanie (eur) |
|||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
PO 4 Obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom |
4 A Obnova, zachovanie a zvýšenie biologickej diverzity vrátane na územiach sústavy Natura 2000 a v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a v poľnohospodárskej činnosti s vysokou prírodnou hodnotou a obnova, zachovanie ako aj zlepšenie stavu krajinných oblastí Európy |
189* | 2015** | 5034 | 896 538 000 | 896 238 000,00 | 526 663 324,36 | ||||||
| 2016** | 5890 | ||||||||||||
| 4 B Zlepšenie vodného hospodárstva vrátane riadenia používania hnojív a pesticídov | 2017** | 6262 | |||||||||||
| 4 C Predchádzanie erózii pôdy a zlepšenie jej obhospodarovania | 2018** | 6526 | |||||||||||
|
PO - 5Propagácia efektívneho využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v odvetví poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva |
5A Zvýšenie efektívnosti využívania vody v poľnohospodárstve | 19 223 650 | |||||||||||
| 5B Zvýšenie efektívnosti využívania energie v poľnohospodárstve a pri spracovaní potravín | |||||||||||||
| 5C Uľahčenie dodávok a využívania obnoviteľných zdrojov energie, vedľajších produktov, odpadov, zvyškov a iných nepotravinových surovín na účely bioekonomiky | 1 | 97 552 | 97 552 | ||||||||||
| 5D Zníženie emisií skleníkových plynov a amoniaku z poľnohospodárstva | |||||||||||||
| 5E Podpora zachovania a sekvestrácie oxidu uhličitého v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve | 15* | 2016** | 25 | 683 650 | 291 072 | ||||||||
| 2017** | 15 | ||||||||||||
| 2018** | 19 | ||||||||||||
Zdroj: MPRV SR
* projektové opatrenia PRV SR 2014 – 2020 v rámci priority 4 prispievajú k viacerým fokusovým oblastiam (4A, 4B a 4C)** neprojektové opatrenia (M10;M11;M12;M13;M15) PRV SR 2014 – 2020 v rámci priority 4 prispievajú k viacerým fokusovým oblastiam (4A, 4B a 4C) a opatrenie pokrač. záväzkov z PRV SR 2004 – 2006 a PRV SR 2007 – 2013 v rámci opatrenia 8.1, ktoré prispieva k P5 5E . Žiadosť o platbu sa podáva každý rok platnosti záväzku
Operačný program Rybné hospodárstvo (2014 – 2020)
Z operačného programu Rybné hospodárstvo sa financuje v rámci ochrany životného prostredia podpora akvakultúry, ktorá je environmentálne udržateľná, efektívne využíva zdroje, je inovačná, konkurencieschopná a založená na znalostiach.
Tabuľka. Implementácia Operačného programu Rybné hospodárstvo (eur)
Zdroj: ÚPVII
| Alokácia 2014 – 2020 | Schválené ŽoNFP | Kontrahovanie | Čerpanie EŠIF (na národnej úrovni) | % čerpania (EÚ zdroj) | ||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| EÚ zdroj | ŠR zdroj | Schválený NFP | Zazmluvnený NFP | Zazmluvnený EÚ zdroj | Zazmluvnený ŠR zdroj | EÚ zdroj | ŠR zdroj | |||||||||
| PO 2 - Podpora akvakultúry, ktorá je env. udržateľná, efektívne využíva zdroje, je inovačná, konkurencieschopná a založená na znalostiach | 9 406 530 | 3 135 510 | 1 087 798 | 577 752 | 433 314 | 144 438 | 0 | 0 | 0 | |||||||
Operačný program Integrovaná infraštruktúra (2014 – 2020)
Predstavuje programový dokument Slovenskej republiky o čerpaní fondov Európskej únie v sektore dopravy a informatizácie na roky 2014 – 2020. Jeho globálnym cieľom je dôraz na trvalo udržateľnú, ekologickejšiu a nákladovo efektívnejšiu dopravnú infraštruktúru.
Tabuľka: Implementácia Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (eur)
Zdroj: ÚPVII
| Prioritná os |
Alokácia 2014 – 2020 (s VR) |
Schválené ŽoNFP | Kontrahovanie | Čerpanie EŠIF (na národnej úrovni) | % čerpania (EÚ zdroj) | |||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| EÚ zdroj | ŠR zdroj | Schválený NFP | Zazmluvnený NFP | Zazmluvnený EÚ zdroj | Zazmluvnený ŠR zdroj | EÚ zdroj | ŠR zdroj | |||||||||
| PO 1 - Železničná infraštruktúra | 725 839 166 | 128 089 265 | 660 175 263 | 660 175 263 | 561 148 974 | 99 026 289 | 186 219 073 | 32 862 189 | 25,66 | |||||||
| PO 2 - Cestná infraštruktúra | 1 142 500 000 | 201 617 648 | 1 598 814 746 | 1 547 105 271 | 1 315 039 481 | 232 065 791 | 673 665 846 | 118 882 208 | 58,96 | |||||||
| PO 3 - Verejná osobná doprava | 322 350 000 | 322 350 000 | 174 805 950 | 175 185 150 | 156 726 507 | 18 458 643 | 124 493 710 | 14 656 534 | 38,62 | |||||||
| PO 4 - Infraštruktúra vodnej dopravy | 116 450 000 | 116 450 000 | 7 707 238 | 292 156 | 254 771 | 37 385 | 25 201 | 1 482 | 0,02 | |||||||
| PO 5 - Železničná infraštruktúra | 282 232 227 | 282 232 227 | 1 920 240 | 1 920 240 | 1 632 204 | 288 036 | 917 958 | 161 993 | 0,33 | |||||||
| PO 6 - Cestná infraštruktúra | 484 757 228 | 484 757 228 | 225 694 436 | 193 582 408 | 164 545 047 | 29 037 361 | 117 262 305 | 20 693 348 | 24,19 | |||||||
Integrovaný regionálny operačný program (2014 – 2020)
Európska komisia schválila nástroj, ktorý predstavuje pomoc z fondov EÚ na roky 2014 – 2020. Jednou z priorít operačného programu, ktorá súvisí s ochranou životného prostredia je bezpečná a ekologická doprava v regiónoch zameraná na nízkouhlíkové dopravné systémy alebo rozvoj mestskej mobility formou podpory cyklodopravy.
Tabuľka. Implementácia programu Integrovaný regionálny operačný program (eur)
| Prioritná os | Alokácia 2014 – 2020 | Schválené ŽoNFP | Kontrahovanie | Čerpanie EŠIF (na národnej úrovni) | % čerpania (EÚ zdroj) | |||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| EÚ zdroj | ŠR zdroj | Schválený NFP | Zazmluvnený NFP | Zazmluvnený EÚ zdroj | Zazmluvnený ŠR zdroj | EÚ zdroj | ŠR zdroj | |||||||||
| PO 1 - Bezpečná a ekologická doprava v regiónoch | 416 829 257 |
64 903 523 |
215 899 816 | 192 948 871 | 164 392 523 | 28 556 348 | 29 088 117 | 7 616 255 | 6,98 | |||||||
Zdroj: ÚPVII
Operačné programy cieľa Európska územná spolupráca
Programy cezhraničnej spolupráce
Interreg V-A Slovenská republika - Česká republika (2014 – 2020)
Európska komisia schválila program spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Česká republika na programové obdobie 2014 – 2020 v ktorom sa sústredí okrem iného na zlepšenie schopnosti efektívne zhodnocovať kultúrne a prírodné bohatstvo v záujme podpory rozvoja miestnych ekonomík.
Tabuľka. Implementácia programu Interreg V-A SK - CZ
| Prioritná os | Počet schválených projektov | Alokácia | Schválené ŽoNFP*** | Kontrahovanie | Čerpanie EŠIF (na národnej úrovni) | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| EÚ zdroj* | ŠR zdroj** | Zazmluvnené NFP** | Zazmluvnené EÚ zdroje** | Zazmluvnene ŠR zdroje** | EÚ zdroj** | ŠR zdroj** | ||||||||||||
| Kvalitné životné prostredie | Zvýšenie atraktívnosti kultúrneho a prírodného dedičstva pre obyvateľov a návštevníkov cezhraničného regiónu | 22 | 60 393 440 | 10 657 666 | 27 499 270 | 27 499 270 | 25 789 246 | 1 710 024 | 263 870 | 22 495 | ||||||||
| Ochrana biodiverzity cezhraničného územia prostredníctvom spolupráce v oblasti ochrany a koordinovaného riadenia prírodne významných území | 8 | 3 987 555 | 3 987 555 | 3 773 102 | 214 453 | 109 968 | 5 558 | |||||||||||
Zdroj: MPRV SR
Interreg V-A Slovenská republika - Rakúsko (2014 – 2020)
Program cezhraničnej spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika – Rakúsko podporuje aktivity zamerané na rozvoj prihraničných oblastí. Vychádzajúc z relatívne silného ekonomického a politického rozvoja si program za svoj cieľ kladie aj posilnenie prírodného dedičstva udržateľným spôsobom čo prispeje k atraktívnej turistickej destinácie alebo posilnenie ekologických sietí a zelených infraštruktúr s cieľom ochrany biodiverzity.
| Prioritná os | Počet schválených projektov | Alokácia | Schválené ŽoNFP (€)*** | Kontrahovanie | Čerpanie | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| EÚ zdroj* | ŠR zdroj** | Zazmluvnené NFP** | Zazmluvnené EÚ zdroje** | Zazmluvnené ŠR zdroje** | EÚ zdroj** | ŠR zdroj** | ||||||||||||
| Podpora prírodného a kultúrneho dedičstva a biodiverzity |
Podpora zhodnocovania prírodného a kultúrneho dedičstva |
7 | 27 820 000 | 1 859 804 | 13 261 229 | 10 323 065 | 9 537 393 | 785 673 | 86 653 | 11 421 | ||||||||
|
Posilnenie obnovy a riadenia ekologických koridorov |
6 | 9 344 401 | 6 668 557 | 6 337 505 | 331 052 | 110 411 | 4 146 | |||||||||||
| Podpora trvalo udržateľných riešení v doprave |
Podpora ekologicky vhodných dopravných riešení |
0 | 9 655 000 | 374 422 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | ||||||||
Zdroj: MPRV SR
Interreg V-A Slovenská republika - Maďarsko (2014 – 2020)
V zmysle nariadení Európskej komisie program INTERREG V-A Slovenská republika-Maďarsko prispieva k Stratégii Európskej únie Európa 2020 pre inteligentný a udržateľný a inkluzívny rast. Jednou z priorít je zvýšenie atraktívnosti prihraničnej oblasti prostredníctvom zachovania a ochrany životného prostredia.
| Prioritná os | Počet schválených projektov | Alokácia | Schválené ŽoNFP (€)*** | Kontrahovanie | Čerpanie | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| EÚ zdroj* | ŠR zdroj** | Zazmluvnené NFP** | Zazmluvnené EÚ zdroje** | Zazmluvnené ŠR zdroje** | EÚ zdroj** | ŠR zdroj** | ||||||||||||
| Príroda a kultúra | Zachovanie a podpora prírodného dedičstva v programovej oblasti | 15 | 67 558 119 | 3 678 161 | 20 206 035 | 20 206 035 | 19 119 335 | 1 086 700 | 407 706 | 0 | ||||||||
Zdroj: MPRV SR
Program ENI Cezhraničná spolupráca Maďarsko - Slovensko - Rumunsko - Ukrajina 2014 – 2020
Program je neoddeliteľnou súčasťou európskej susedskej politiky, ktorej cieľom je podpora cezhraničnej spolupráce medzi členskými krajinami EÚ a krajinami európskeho susedstva. V oblasti ochrany životného prostredia kladie dôraz na zmiernenie vplyvov klimatických zmien a prispôsobenie sa im.
Tabuľka. Implementácia programu ENI CBC HUSKROUA 2014 – 2020
| Prioritná os | Počet schválených projektov | Alokácia | Schválené ŽoNFP*** | Kontrahovanie | Čerpanie EŠIF (na národnej úrovni) | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| EÚ zdroj* | ŠR zdroj** | Zazmluvnené NFP** | Zazmluvnené EÚ zdroje** | Zazmluvnené ŠR zdroje* | EÚ zdroj** | ŠR zdroj** | ||||||||||||
| Ochrana životného prostredia, zmiernenie vplyvov klimatických zmien a prispôsobenie sa im | Udržateľné využívanie životného prostredia na prihraničnom území, zachovanie prírodných zdrojov, opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov a znečistenia riek. | 5 | 14 018 526 | 112 334 | 1 938 004 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | ||||||||
Zdroj: MPRV SR
Interreg V-A Poľsko - Slovenská republika (2014 – 2020)
Cieľom jednej z priorít v programe, ktorá zahŕňa ochranu životného prostredia je viesť k rozvoju nových inteligentných foriem propagovania prírodného prostredia aj kultúrneho dedičstva lokalít, zaručujúc pri tom ich efektívny, udržateľný a vyvážený spôsob využívania, obzvlášť v oblasti voľnočasových aktivít a kreatívneho priemyslu.| Prioritná os | Počet schválených projektov | Alokácia | Schválené ŽoNFP (€)*** | Kontrahovanie | Čerpanie | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| EÚ zdroj* | ŠR zdroj** | Zazmluvnený NFP** | Zazmluvnený EÚ zdroj** | Zazmluvnený ŠR zdroj** | EÚ zdroj** | ŠR zdroj** | ||||||||||||
| Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva cezhraničného územia | Výstavba nových a modernizácia už existujúcich cezhraničných turistických trás: cyklotrasy, turistické chodníky, prírodné náučné a zelené cesty (greenways) | 18 | 101 108 291 | 17 842 640 | 35 662 096 | 35662096 | 33723046 | 1939049 | 19072365 | 1070521 | ||||||||
| Rozvoj a implementácia spoločných cezhraničných štandardov/nariadení v oblasti ochrany a starostlivosti o kultúrne a prírodné dedičstvo | 1 | 534 023 | 534023 | 505229 | 28793 | 0 | 0 | |||||||||||
| Aktivity v prospech spoločnej ochrany prírodného prostredia, vrátane ochrany a obnovy riadneho stavu druhov a biotopov, zabezpečenia zachovania ekologických väzieb, zamedzenia prílivu cudzích druhov, spomalenia degradácie prírody a hodnôt krajiny | 1 | 1412624 | 1412624 | 1360875 | 51750 | 2385 | 0 | |||||||||||
Zdroj: MPRV SR
Programy medziregionálne spolupráce
Interreg Europe (2014 – 2020)
Program medziregionálnej spolupráce nadväzuje na pozitívne skúsenosti získané v rámci Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIC na Slovensku. S cieľom čo najlepšie využiť finančné prostriedky boli vybrané štyri témy, ktoré sa v dvoch prípadoch venujú ochrane životnému prostrediu. Témy sú zamerané na nízkouhlíkové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov v oblasti životného prostredia.Tabuľka. Implementácia programu Interreg Europe
| Prioritná os | Počet schválených žiadostí pre slovenských partnerov | Alokácia (eur) | Čerpanie slovenských partnerov (eur) | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| ERDF financovanie | Národné financovanie | ERDF financovanie | Národné financovanie | |||||||||||||
| PO 3 Nízkouhlíkové hospodárstvo | 3.1 Zlepšiť implementáciu politík a programov regionálneho rozvoja, najmä programov zameraných na investovanie do rastu a zamestnanosti a, pokiaľ je to relevantné, programov EÚS zaoberajúcich sa prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo | 4 | 561 439,45 | 99 077,55 | 182 414,57 | 32 190,83 | ||||||||||
| PO 4 Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov | 4.1 Zlepšiť implementáciu politík a programov regionálneho rozvoja, najmä programov zameraných na investovanie do rastu a zamestnanosti a, pokiaľ je to relevantné, programov EÚS v oblasti ochrany a rozvoja prírodného a kultúrneho dedičstva | 3 | 443 000,45 | 78 176,55 | 178 451,87 | 31 491,53 | ||||||||||
| 4.2 Zlepšiť implementáciu politík a programov reg. rozvoja, najmä programov zameraných na investovanie do rastu a zamestnanosti a, pokiaľ je to relevantné, programov EÚS zameraných na zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov, zelený rast a eko-inovácie a riadenie env. správania | 1 | 182 491,60 | 32 204,40 | 32 204,40 | 10 936,09 | |||||||||||
Zdroj: MH SR
Programy EÚ
Horizont 2020 (2014 – 2020)
Program Horizont 2020 sa zameriava na tri hlavné oblasti- excelentnú vedu, vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy. V rámci oblasti Spoločenské výzvy bolo identifikovaných sedem oblastí, kde cielené investície do výskumu a inovácií môžu byť pre občanov prínosom. Vo vzťahu k životnému prostrediu sú relevantné štyri oblasti.
Tabuľka. Implementácia programu Horizont 2020
| Spoločenské výzvy | Prioritná oblasť | Počet schválených projektov so slovenskou účasťou | Výška finančovania pre slovenských partnerov (eur) | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo, výskum námorných, morských a vnútrozemských vôd a biohospodárstvo | 23 | 24 986 503,00 | ||||||||||
| Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia | 32 | 5 209 253,00 | ||||||||||
| Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava | 37 | 5 277 200,00 | ||||||||||
| Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny | 19 | 2 722 880,00 | ||||||||||
Zdroj: MŽP SR
LIFE (2014 – 2020)
Program LIFE predstavuje finančný nástroj EÚ na podporu aktivít v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, ktorý v rokoch 2014 – 2020 poskytne 3,46 miliardy EUR. Program sa člení na dva podprogramy a v rámci každého na tri prioritné oblasti. Štruktúra programu LIFE je nasledovná:
- životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov;
- príroda a biodiverzita;
-
správa a informovanie v oblasti životného prostredia.
- zmierňovanie zmeny klímy;
- adaptácia na zmenu klímy;
- správa a informovanie v oblasti klímy.
Viacročný pracovný program 2014 – 2017
Pre obdobie 2014 – 2017 Európska komisia stanovila v dokumente Viacročný pracovný program 2014 – 2017 finančné krytie vo výške 1 796 242 000 EUR, z toho 1 347 074 499 EUR pre podprogram Životné prostredie a 449 167 501 EUR pre podprogram Ochrana klímy. Národné alokácie boli určené pre podprogram Životné prostredie pre iné ako integrované projekty, pričom alokácia pre SR predstavuje 2,15 % z tohto rozpočtu, t. j. 17 231 744 EUR.
Tabuľka. Implementácia programu LIFE
| Prioritná os | Počet schválených žiadostí pre slovenských partnerov | Výška financovania z LIFE** (eur) | Spolufinancovanie Štátny rozpočet*** (eur) | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Životné prostredie | ŽP a efektívne využívanie zdrojov | 2 | 1 186 509 | 0 | |||||
| Príroda a biodiverzita | 9 | 14 847 488 | 2 974 327,80 | ||||||
| Správa a informovanie v obalsti ŽP | 1 | 56 723 | 0 | ||||||
| Ochrana klímy | Zmierňovanie zmeny klímy | 0 | 0 | 0 | |||||
| Adaptácia na zmenu klímy | 1 | 1 360 057 | 0 | ||||||
| Správa a informovanie v oblasti klímy | 1 | 108 690 | 0 | ||||||
Zdroj: MŽP SR
* Údaje za schválené projekty LIFE s koordinujúcim príjemcom zo SR, resp. s pridruženým príjemcom zo SR (iné ako integrované projekty)
** Výška poskytnutého príspevku zo zdrojov EÚ pre príjemcov zo SR v eur
*** Výška zazmluvneného príspevku zo štátneho rozpočtu v eur (iné ako integrované projekty)
** Výška poskytnutého príspevku zo zdrojov EÚ pre príjemcov zo SR v eur
*** Výška zazmluvneného príspevku zo štátneho rozpočtu v eur (iné ako integrované projekty)
Viacročný pracovný program 2018 – 2020
Pre obdobie 2018 – 2020 EK stanovila v dokumente Viacročný pracovný program 2018 – 2020 finančné krytie vo výške 1 657 063 000 EUR, z toho 1 243 817 750 EUR pre podprogram ŽP a 413 245 250 EUR pre podprogram Ochrana klímy. Národné alokácie pre toto obdobie neboli určené.
Európska komisia v apríli 2018 vyhlásila výzvu na predkladanie projektov v rámci podprogramu Životné prostredie a podprogramu Ochrana klímy. Za Slovenskú republiku bolo podaných päť projektových návrhov s koordinujúcim príjemcom zo Slovenska, pričom všetky boli v rámci podprogramu Životné prostredie. V súčasnosti prebieha hodnotiaci proces predložených projektov na úrovni Európskej komisie.
Ďalšie vybrané finančné mechanizmy
Granty EHP a Nórska
V rámci programu budú podporované najmä projekty so zameraním na mitigačné a adaptačné opatrenia v mestách a v školách, projekty na zvyšovanie povedomia o zmene klímy a obnovu znehodnotených ekosystémov mokradí. Dôležitou súčasťou programu je aj bilaterálna spolupráca s prispievateľskými štátmi Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom. Táto prispieva k posilneniu bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskou republikou a prispievateľskými štátmi, prostredníctvom ktorého sa budú ďalej podporovať projekty aj s donorskými partnerstvami, realizácia podujatí a aktivít zameraných na nadväzovanie kontaktov pred vyhlásením výziev na predkladanie žiadostí o projekty, aj počas realizácie jednotlivých projektov.
Cieľ programu je „Zmiernená zmena klímy a znížená zraniteľnosť voči zmene klímy”, ktorý bude dosiahnutý prostredníctvom dvoch výstupov:
Prvý výstup s názvom „Zvýšená odolnosť voči zmene klímy a schopnosť reagovať na zmenu klímy v rámci cieľových území“ bude podporený prostredníctvom dvoch otvorených výziev na predkladanie projektov zameraných na akčné plány na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy realizované miestnymi orgánmi v mestských oblastiach. Ďalej bude výstup podporený prostredníctvom jednej otvorenej výzvy na predkladanie projektov a jednej schémy malých grantov (SMG) zameranej na zvyšovanie povedomia o zmene klímy. Schéma malých grantov je určená pre základné a stredné školy. Výstup bude podporený aj prostredníctvom jedného preddefinovaného projektu zameraného na opatrenia, vzdelávacie aktivity a zvyšovanie povedomia v Stredisku pre zmenu klímy a environmentálnu výchovu (Living Lab) v Dropie, ktoré bolo prispievateľskými krajinami podporené ako preddefinovaný projekt. Ambíciou projektu je viesť environmentálnu výchovu formou inovatívnych metód a demonštrácii v celej komplexnosti zmeny klímy pre školy, samosprávy a rôzne iné cieľové skupiny v rámci územia SR.
Druhý výstup s názvom „Zvýšená schopnosť cieľových ekosystémov prispôsobiť sa zmene klímy“ bude podporený prostredníctvom jednej otvorenej výzvy na predkladanie projektov zameraných na obnovu znehodnotených ekosystémov mokradí.
Výška vyčlenených finančných prostriedkov:Prvý výstup s názvom „Zvýšená odolnosť voči zmene klímy a schopnosť reagovať na zmenu klímy v rámci cieľových území“ bude podporený prostredníctvom dvoch otvorených výziev na predkladanie projektov zameraných na akčné plány na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy realizované miestnymi orgánmi v mestských oblastiach. Ďalej bude výstup podporený prostredníctvom jednej otvorenej výzvy na predkladanie projektov a jednej schémy malých grantov (SMG) zameranej na zvyšovanie povedomia o zmene klímy. Schéma malých grantov je určená pre základné a stredné školy. Výstup bude podporený aj prostredníctvom jedného preddefinovaného projektu zameraného na opatrenia, vzdelávacie aktivity a zvyšovanie povedomia v Stredisku pre zmenu klímy a environmentálnu výchovu (Living Lab) v Dropie, ktoré bolo prispievateľskými krajinami podporené ako preddefinovaný projekt. Ambíciou projektu je viesť environmentálnu výchovu formou inovatívnych metód a demonštrácii v celej komplexnosti zmeny klímy pre školy, samosprávy a rôzne iné cieľové skupiny v rámci územia SR.
Druhý výstup s názvom „Zvýšená schopnosť cieľových ekosystémov prispôsobiť sa zmene klímy“ bude podporený prostredníctvom jednej otvorenej výzvy na predkladanie projektov zameraných na obnovu znehodnotených ekosystémov mokradí.
- Finančný mechanizmus EHP: 5 000 000 eur
- Nórsky finančný mechanizmus: 11 000 000 eur
- Štátny rozpočet: 2 823 530 eur
- Celková alokácia na program: 18 823 530 eur
Súčasný stav realizácie programu:
MŽP SR je na základe Memoranda o porozumení pri implementácii Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru 2014 – 2021 a Memoranda o porozumení pri implementácii Nórskeho finančného mechanizmu 2014 – 2021 ustanovené ako správca programu.
V roku 2018 bola Výborom pre finančný mechanizmus schválená osnova programu. Prebiehali rokovania na znení Programovej dohody medzi Správcom programu (MŽP SR), Národným kontaktným bodom (ÚV SR), Ministerstvom zahraničných vecí Nórskeho kráľovstva a Úradom pre finančný mechanizmus. V súčasnosti bola ukončená interná schvaľovacia procedúra finálneho znenia programovej dohody v rámci Národného kontaktného bodu (ÚV SR) a zaslaná Úradu pre finančný mechanizmus na záverečné odsúhlasenie donorských krajín a následne uzatvoreniu Programovej dohody.
V roku 2018 bola Výborom pre finančný mechanizmus schválená osnova programu. Prebiehali rokovania na znení Programovej dohody medzi Správcom programu (MŽP SR), Národným kontaktným bodom (ÚV SR), Ministerstvom zahraničných vecí Nórskeho kráľovstva a Úradom pre finančný mechanizmus. V súčasnosti bola ukončená interná schvaľovacia procedúra finálneho znenia programovej dohody v rámci Národného kontaktného bodu (ÚV SR) a zaslaná Úradu pre finančný mechanizmus na záverečné odsúhlasenie donorských krajín a následne uzatvoreniu Programovej dohody.
Vybrané ekonomické nástroje environmentálnej politiky
V podmienkach SR sú ťažiskovou formou ekonomických nástrojov environmentálnej politiky platby/poplatky za znečisťovanie a využívanie prírodných zdrojov. Jednotlivé typy týchto ekonomických nástrojov sú definované v príslušných právnych predpisoch vrátane spôsobu ich výpočtu a ich prijímateľa.
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečistenia sú príjmom Environmentálneho fondu. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z malých zdrojov sú príjmom rozpočtu obcí.
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečistenia majú kolísavý trend a v roku 2018 dosiahli 10 671,63 tis. eur. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia v porovnaní s rokom 2005 klesli o 56,7 % a oproti predchádzajúcemu roku stúpli o 1,4 %.
Graf. Vývoj poplatkov za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd v roku 2018 dosiahli 2 233,69 tis. eur. Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd v porovnaní s rokom 2005 klesli o 62,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 43,2 %. Poplatky sú príjmom Environmentálneho fondu.
Graf. Vývoj poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd
Platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov
Platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov majú kolísavý trend a v roku 2018 dosiahli 25 608 tis. eur. Platby za odbery povrchových vôd v porovnaní s rokom 2005 klesli o 14,4 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom narástli o 2,2 %. Príjemcom platieb je príslušný správca vodného toku.
Graf. Vývoj platieb za odbery povrchových vôd z vodných tokov
Priemerná cena povrchovej vody
Priemerná cena povrchovej vody mala od roku 2005 rastúci trend a v rokoch 2011 – 2018 dosiahla úroveň 0,11 eur/m3.
Graf. Vývoj priemernej ceny povrchovej vody
Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu tokov
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečistenia sú príjmom Environmentálneho fondu. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z malých zdrojov sú príjmom rozpočtu obcí.
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečistenia majú kolísavý trend a v roku 2018 dosiahli 10 671,63 tis. eur. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia v porovnaní s rokom 2005 klesli o 56,7 % a oproti predchádzajúcemu roku stúpli o 1,4 %.
Graf. Vývoj poplatkov za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd v roku 2018 dosiahli 2 233,69 tis. eur. Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd v porovnaní s rokom 2005 klesli o 62,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 43,2 %. Poplatky sú príjmom Environmentálneho fondu.
Graf. Vývoj poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd
Platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov
Platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov majú kolísavý trend a v roku 2018 dosiahli 25 608 tis. eur. Platby za odbery povrchových vôd v porovnaní s rokom 2005 klesli o 14,4 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom narástli o 2,2 %. Príjemcom platieb je príslušný správca vodného toku.
Graf. Vývoj platieb za odbery povrchových vôd z vodných tokov
Priemerná cena povrchovej vody
Priemerná cena povrchovej vody mala od roku 2005 rastúci trend a v rokoch 2011 – 2018 dosiahla úroveň 0,11 eur/m3.
Graf. Vývoj priemernej ceny povrchovej vody
Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu tokov
Tieto platby majú kolísavý trend a v roku 2018 dosiahli 20 349 tis. eur. Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov vzrástli oproti roku 2005 o 16,8 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 23,8 %. Príjemcom platieb je príslušný správca vodného toku.
Graf. Vývoj platieb za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu tokov
Poplatky za odbery podzemných vôd
Poplatky za odbery podzemných vôd majú kolísavý trend a v roku 2018 dosiahli 10 058,6 tis. eur. Poplatky za odbery pozemných vôd v porovnaní s rokom 2005 klesli o 13,4 % a v porovnaní s minulým rokom klesli o 1,6%. Poplatky sú príjmom Environmentálneho fondu.
Graf. Vývoj poplatkov za odbery podzemných vôd
Cena za dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadových vôd
Cenová politika v oblasti vodného hospodárstva predstavuje súbor zásad a opatrení, ktoré využíva štát pri tvorbe a uplatňovaní cien so zohľadnením sociálnych a verejnoprospešných cieľov SR. Súčasťou cenovej politiky je aj regulácia cien a cenová kontrola.
Priemerná cena za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom mala stúpajúci trend v roku 2018 dosiahla 1,0518 eur za 1 m3 (bez DPH). Priemerná cena v roku 2018 v porovnaní s rokom 2005 vzrástla o 0,29 eur.
Priemerná cena za odvedenie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou má rastúci trend a v roku 2018 dosiahla 1,0003 eur za 1 m3 (bez DPH). Priemerná cena v roku 2018 v porovnaní s rokom 2005 vzrástla o 0,43 eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 0,03 eur.
Graf. Vývoj priemernej ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou
Úhrady za prieskumné územia
Úhrady za prieskumné územia sa realizujú na základe zákona 569/2007 Z. z. o geologických prácach. Úhrada vo výške 50 % je príjmom Environmentálneho fondu a vo výške 50 % rozpočtom obce, na ktorej území sa nachádza prieskumné územie.
Príjmy Environmentálneho fondu z úhrad za prieskumné územia dosiahli v roku 2018 sumu 733 350 eur. Príjmy z úhrad za prieskumné územia v roku 2018 v porovnaní s rokom 2005 vzrástli o 88,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 7,5 %.
Graf. Vývoj príjmov Environmentálneho fondu z úhrad za prieskumné územia
Úhrady za dobývací priestor
Úhrada za dobývací priestor podľa zákona 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) je vo výške 20 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 80 % príjmom obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor. Ak sa dobývací priestor nachádza na územiach viacerých obcí, obvodný banský úrad určí pomerné podiely obcí podľa veľkosti častí dobývacieho priestoru na ich územiach.
V roku 2018 výška úhrad za dobývací priestor dosiahla sumu 485 960 eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom úhrady klesli o 1,6 %.
Graf. Vývoj úhrad za dobývací priestor
Úhrady za vydobyté nerasty
Úhrady za vydobyté nerasty majú kolísavý trend. V roku 2018 úhrady za vydobyté nerasty dosiahli sumu 2 316 820,99 eur a v porovnaní s rokom 2005 klesli o 6,9 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom úhrady stúpli o 7,1 %. Úhrady sú príjmom štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí.
Graf. Vývoj úhrad za vydobyté nerasty
Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín
Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín majú kolísavý trend. V roku 2018 výška úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín dosiahla sumu 1 406 509 eur a v porovnaní s rokom 2005 vzrástli úhrady o 37,7 % (v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 12,6 %).
Graf. Vývoj úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín
Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov
Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy dosiahli v roku 2018 sumu 2 773,5 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 sa zvýšili o 267,5 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k zvýšeniu odvodov o 59,7 %.
Odvody za vyňatie lesných pozemkov dosiahli v roku 2018 sumu 770 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 klesli o 54,7 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu odvodov o 71 %.
Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov sú príjmom štátneho rozpočtu.
Graf. Vývoj odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov
Dane s environmentálnym aspektom
Podľa nariadenia EP a Rady č. 691/2011 sa dane s environmentálnym aspektom týkajú daní z energie, dopravy a znečistenia.
Podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP v SR v rokoch 2006 – 2013 mal klesajúci trend, v roku 2014 došlo k miernemu rastu na 1,77% a následne v roku 2015 pokles na 1,76%. V roku 2017 podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP predstavoval 1,76 % čo predstavuje oproti roku 2016 pokles o 0,05%.
Graf. Vývoj podielu daní s environmentálnym aspektom na HDP
V roku 2017 patrila SR patrí medzi krajiny EÚ s najmenším podielom daní s environmentálnym aspektom na HDP.
Graf. Medzinárodné porovnanie podielu daní s environmentálnym aspektom na HDP
Graf. Vývoj platieb za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu tokov
Poplatky za odbery podzemných vôd
Poplatky za odbery podzemných vôd majú kolísavý trend a v roku 2018 dosiahli 10 058,6 tis. eur. Poplatky za odbery pozemných vôd v porovnaní s rokom 2005 klesli o 13,4 % a v porovnaní s minulým rokom klesli o 1,6%. Poplatky sú príjmom Environmentálneho fondu.
Graf. Vývoj poplatkov za odbery podzemných vôd
Cena za dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadových vôd
Cenová politika v oblasti vodného hospodárstva predstavuje súbor zásad a opatrení, ktoré využíva štát pri tvorbe a uplatňovaní cien so zohľadnením sociálnych a verejnoprospešných cieľov SR. Súčasťou cenovej politiky je aj regulácia cien a cenová kontrola.
Priemerná cena za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom mala stúpajúci trend v roku 2018 dosiahla 1,0518 eur za 1 m3 (bez DPH). Priemerná cena v roku 2018 v porovnaní s rokom 2005 vzrástla o 0,29 eur.
Priemerná cena za odvedenie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou má rastúci trend a v roku 2018 dosiahla 1,0003 eur za 1 m3 (bez DPH). Priemerná cena v roku 2018 v porovnaní s rokom 2005 vzrástla o 0,43 eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 0,03 eur.
Graf. Vývoj priemernej ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou
Úhrady za prieskumné územia
Úhrady za prieskumné územia sa realizujú na základe zákona 569/2007 Z. z. o geologických prácach. Úhrada vo výške 50 % je príjmom Environmentálneho fondu a vo výške 50 % rozpočtom obce, na ktorej území sa nachádza prieskumné územie.
Príjmy Environmentálneho fondu z úhrad za prieskumné územia dosiahli v roku 2018 sumu 733 350 eur. Príjmy z úhrad za prieskumné územia v roku 2018 v porovnaní s rokom 2005 vzrástli o 88,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 7,5 %.
Graf. Vývoj príjmov Environmentálneho fondu z úhrad za prieskumné územia
Úhrady za dobývací priestor
Úhrada za dobývací priestor podľa zákona 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) je vo výške 20 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 80 % príjmom obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor. Ak sa dobývací priestor nachádza na územiach viacerých obcí, obvodný banský úrad určí pomerné podiely obcí podľa veľkosti častí dobývacieho priestoru na ich územiach.
V roku 2018 výška úhrad za dobývací priestor dosiahla sumu 485 960 eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom úhrady klesli o 1,6 %.
Graf. Vývoj úhrad za dobývací priestor
Úhrady za vydobyté nerasty
Úhrady za vydobyté nerasty majú kolísavý trend. V roku 2018 úhrady za vydobyté nerasty dosiahli sumu 2 316 820,99 eur a v porovnaní s rokom 2005 klesli o 6,9 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom úhrady stúpli o 7,1 %. Úhrady sú príjmom štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí.
Graf. Vývoj úhrad za vydobyté nerasty
Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín
Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín majú kolísavý trend. V roku 2018 výška úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín dosiahla sumu 1 406 509 eur a v porovnaní s rokom 2005 vzrástli úhrady o 37,7 % (v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 12,6 %).
Graf. Vývoj úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín
Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov
Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy dosiahli v roku 2018 sumu 2 773,5 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 sa zvýšili o 267,5 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k zvýšeniu odvodov o 59,7 %.
Odvody za vyňatie lesných pozemkov dosiahli v roku 2018 sumu 770 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 klesli o 54,7 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu odvodov o 71 %.
Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov sú príjmom štátneho rozpočtu.
Graf. Vývoj odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov
Dane s environmentálnym aspektom
Podľa nariadenia EP a Rady č. 691/2011 sa dane s environmentálnym aspektom týkajú daní z energie, dopravy a znečistenia.
Podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP v SR v rokoch 2006 – 2013 mal klesajúci trend, v roku 2014 došlo k miernemu rastu na 1,77% a následne v roku 2015 pokles na 1,76%. V roku 2017 podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP predstavoval 1,76 % čo predstavuje oproti roku 2016 pokles o 0,05%.
Graf. Vývoj podielu daní s environmentálnym aspektom na HDP
V roku 2017 patrila SR patrí medzi krajiny EÚ s najmenším podielom daní s environmentálnym aspektom na HDP.
Graf. Medzinárodné porovnanie podielu daní s environmentálnym aspektom na HDP
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|