Preskočit na obsah

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2018 (Rozšírené hodnotenie kvality a starostlivosti)

Prechod na zelené a obehové hospodárstvo (interaktívna verzia)

Poľnohospodárstvo (interaktívna verzia)


Kľúčové otázky a kľúčové zistenia

Aký je stav a smerovanie poľnohospodárstva vo vzťahu k životnému prostrediu?
Súčasný stav poľnohospodárstva je značne ovplyvňovaný vedecko-technickým pokrokom ako aj politicko-ekonomickou situáciou v krajine. Na jeho budúce smerovanie výrazne pôsobí Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, ktorá rozhodujúcim spôsobom prispieva k naplneniu stratégie Európa 2020 s dôrazom na tri ciele – potravinovú bezpečnosť, udržateľné využívanie prírodných zdrojov vrátane klimatických opatrení a vyvážený územný rozvoj. Na národnej úrovni boli prijaté dva strategické dokumenty týkajúce sa ďalšieho vývoja poľnohospodárstva a to Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020, ktorého hlavným cieľom je udržateľný rozvoj pôdohospodárstva a Envirostratégia 2030, ktorá zadefinovala ciele a opatrenia zamerané na udržateľné hospodárenie s pôdou.

Napriek prijatým cieľom a opatreniam od roku 1993 je pozorovaný kontinuálny pokles výmery poľnohospodárskej pôdy. V porovnaní rokov 2005 až 2018 bol zaznamenaný pokles všetkých chovných druhov zvierat okrem oviec, ktorých počet sa mierne zvýšil. V danom období došlo k zvýšeniu spotreby priemyselných hnojív a pesticídov, pričom produkcia väčšiny poľnohospodárskych plodín s výnimkou obilnín a olejnín mala klesajúci trend.

V roku 2018 výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby dosiahla podiel 9,85 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. V roku 2005 tento podiel predstavoval približne len 4,4 %, pričom s výnimkou dvoch rokov 2012, 1013 sa neustále zvyšoval. Z dlhodobého hľadiska (1993 – 2018) podiel takto obhospodarovanej pôdy narástol o 9,23 %, čo predstavuje pozitívny trend, nakoľko aj jedným z hlavných cieľov Envirostratégie 2030 za oblasť udržateľného hospodárenia s pôdou je zvýšenie jej podielu v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby do roku 2030 minimálne na 13,5 %.

 

Aké sú interakcie poľnohospodárstva a životného prostredia?
(Náročnosť poľnohospodárstva na zdroje a jeho vplyv na životné prostredie)
Z dlhodobého hľadiska došlo k výraznému poklesu odberov povrchovej aj podzemnej vody využívanej v poľnohospodárstve. Od roku 2005 je tento trend viac menej vyrovnaný.

Poľnohospodárstvo je najväčším producentom emisií amoniaku zo všetkých sektorov hospodárstva, a to aj napriek ich poklesu v rozmedzí rokov 1993 – 2017. Poľnohospodárska výroba sa podieľa tiež na emisiách skleníkových plynov. Od roku 1993 bolo zaznamenané ich zníženie, aj keď zo strednodobého hľadiska (2005 – 2017)  je ich vývoj už bez väčších ročných zmien.

Od roku 2005 s výnimkou niektorých rokov, kleslo množstvo odpadových vôd vypúšťaných z poľnohospodárstva. Celková produkcia odpadov z poľnohospodárstva má od roku 2005 kolísavý charakter.

 

Štruktúra poľnohospodárskej pôdy

V roku 2018 predstavovala celková výmera poľnohospodárskej pôdy v SR 2 379 101 ha. Najväčšiu časť z tejto výmery tvorila orná pôda 59,17 % a trvalé trávne porasty 35,8 %. Naopak najmenšie zastúpenie mali chmeľnice 0,02 %, ovocné sady 0,71 %, vinice 1,1 % a záhrady 3,2 %. Vývoj pôdneho fondu je charakterizovaný ďalším ubúdaním poľnohospodárskej pôdy v prospech lesných, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov.


Graf. Štruktúra poľnohospodárskej pôdy k 31. 12. 2018
Zdroj: ÚGKK SR Zdrojová tabuľka

 

Spotreba priemyselných hnojív a pesticídov

Spotreba priemyselných hnojív predstavovala v roku 2018 102,4 kg čistých živín (č.ž.) na hektár poľnohospodárskej pôdy čo bolo o 0,6 kg č.ž./ha  viac ako v predchádzajúcom roku. So zmenami po roku 1989 v sektore poľnohospodárstva došlo k výraznému poklesu spotrebovaných priemyselných hnojív v poľnohospodárstve. Od roku 2005 má však priebeh spotreby priemyselných hnojív kolísavý charakter s tendenciou opätovného nárastu.


Graf. Vývoj spotreby priemyselných hnojív prepočítaná na N, P2O5 a K2O
Zdroj: ÚKSÚP Zdrojová tabuľka

 
 
Spotreba pesticídov medziročne vzrástla oproti roku 2017 o 191,4 t. V roku 2018 sa spolu aplikovalo 5 403,5 t prípravkov na ochranu rastlín, z toho približne 2 650,6 t herbicídov, 1 235,7 t fungicídov, 456,7 t insekticídov a 1 060,6 t ostatných prípravkov.


Graf. Vývoj spotreby pesticídov podľa skupín
Zdroj: ŠÚ SR Zdrojová tabuľka

 

Vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie

Najväčšie odbery povrchovej vody v poľnohospodárstve sú pre účely závlah, pričom závisia od rozsahu a časového rozloženia prirodzených zrážok vo vegetačnom období. V roku 2018 odbery povrchových vôd pre závlahy dosiahli hodnotu 12,95 mil. m3.


Graf. Vývoj využívania povrchovej vody pre závlahy
Zdroj: SHMÚ Zdrojová tabuľka
 

V roku 2018 predstavoval odber podzemnej vody v poľnohospodárstve 335,5 l.s-1.


Graf. Vývoj využívania podzemnej vody v poľnohospodárstve
Zdroj: SHMÚ Zdrojová tabuľka
 

Poľnohospodárstvo sa podieľa na emisiách skleníkových plynov, hlavne metánu (CH4) a oxidu dusného (N2O). V roku 2017 ním vyprodukované emisie vyjadrené pomocou CO2 ekvivalentu predstavovali 6 % všetkých emisií skleníkových plynov v SR (bez započítania sektora LULUCF).


Graf. Vývoj emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva

Zdroj: SHMÚ

Poznámka: Emisie stanovené k 11.4.2019

 
Poľnohospodárstvo je najväčším producentom amoniaku (NH3). Emisie NH3 majú od roku 2000 prevažne klesajúci priebeh, pričom v roku 2017 bolo z poľnohospodárstva vyprodukovaných 24 044 t.


Graf. Vývoj emisií amoniaku z poľnohospodárstva
Zdroj: SHMÚ Zdrojová tabuľka
 
V roku 2018 bolo celkovo vypustených 115 323 m3 odpadových vôd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2017 nárast o 16,7 %. V danom roku bolo v poľnohospodárstve vyprodukovaných 508 466 t nebezpečných a ostatných odpadov.

 

Ekologická poľnohospodárska výroba

V roku 2018 bolo v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby evidovaných spolu 802 subjektov hospodáriacich na výmere 192 143,1 ha poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 9,85 % z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V porovnaní s rokom 2000 sa táto výmera zvýšila o 133 803,1 ha. Jeden z hlavných cieľov Envirostratégie 2030 za oblasť udržateľného hospodárenia s pôdou je do roku 2030 zvýšenie podielu obhospodarovanej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby minimálne na 13,5 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.


Graf. Vývoj podielu výmery poľnohospodárskej pôdy v ekologickej poľnohospodárskej výrobe z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôd
Zdroj: ÚKSUP Zdrojová tabuľka

 
 
V rámci porovnania krajín EÚ z roku 2017 sa SR radí mierou podielu pôdy obhospodarovanej v ekologickej poľnohospodárskej výrobe na ôsme miesto.

Graf. Medzinárodné porovnanie podielu výmery pôdy v ekologickej poľnohospodárskej výrobe (2017)
Zdrojová tabuľka

 

Produkcia biomasy a obnoviteľnej energie z poľnohospodárstva

Do kategórie biomasy na výrobu tekutých biopalív možno zaradiť hlavne olejniny a obilniny, z ktorých sa získavajú rastlinné oleje, ich deriváty (napr. metylestery rastlinných olejov, najmä repkového MERO) a alkoholy (etanol, metanol a ich deriváty – metyl-t-butyléter (MTBE), etyl-t-butyléter ETBE). Do kategórie biomasy na výrobu plynných produktov sa zaraďujú zelené uhľohydrátové krmoviny a exkrementy hospodárskych zvierat.

V roku 2018 bolo v prevádzke 74 zariadení na výrobu bioplynu z poľnohospodárstva s celkovou produkciou bioplynu 248  tis. m3.

 

Tabuľka. Celková ročná produkcia poľnohospodárskej biomasy vhodnej na výrobu tepla v SR (2018)

Plodina Výmera (ha) Úroda biomasy (t/ha) Produkcia biomasy
(t/rok)
Hustosiate obilniny spolu 564 121 4,5 2 521 622
Kukurica 179 033 8,5 1 516 411
Slnečnica 68 795 7,3 504 265
Repka 154 163 6,2 958 893
Sady 6 801 1,0 6 801
Vinohrady 10 581 1,4 14 813
Nálet z TTP 275 000 0,9 233 750
Spolu 1 258 494 4,6 5 756 555
Zdroj: NPPC – VÚRV

 

Podpora poľnohospodárstva vo vzťahu ku zmene klímy a ŽP

Poľnohospodárstvo  je  značne  vystavené  nepriaznivým  dôsledkom  zmeny  klímy.  Výskyt náhlych intenzívnych búrkových zrážok v kombinácii s dlhšími obdobiami sucha spôsobujú nestabilitu väčšiny poľnohospodárskych ekosystémov. Naopak, procesy intenzifikácie a špecializácie poľnohospodárstva prispievajú k vytváraniu negatívneho tlaku na jednotlivé zložky životného prostredia. 
V oblasti  adaptácie  poľnohospodárstva  na  nepriaznivé  dôsledky  zmeny  klímy  je  dôležité smerovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP). V rámci politiky rozvoja vidieka SPP si členské štáty pripravujú vlastné programy v závislosti od ich potrieb, pričom aspoň 30 % celkového rozpočtu na rozvoj vidieka sa musí vyhradiť na environmentálne opatrenia a na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie v poľnohospodárstve ako aj v lesnom hospodárstve. V SR bol vypracovaný Program rozvoja vidieka SR na roky 2014 –2020, na základe ktorého je poskytovaná finančná pomoc z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) prostredníctvom súboru opatrení zoskupených okolo 6 priorít rozvoja vidieka.
Priority 4 a 5  sú zamerané na  posilnenie ekosystémov, efektívne využívanie zdrojov a podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v odvetví poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva. K dosiahnutiu týchto environmentálnych a klimatických cieľov na podporenej poľnohospodárskej pôde prispievajú nasledovné opatrenia:
 
  • Agroenvironmentálno-klimatické opatrenie (platba na záväzky agroenvironmentálno-klimatického opatrenia)
  • Ekologické poľnohospodárstvo (platba na prechod na postupy a metódy ekologického poľnohospodárstva, platba na zachovanie postupov a metód ekologického poľnohospodárstva)
  • Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode (kompenzačné platby na poľnohospodárske oblasti sústavy Natura 2000)
  • Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami (kompenzačná platba v horských oblastiach, kompenzačná platba na ostatné oblasti, ktoré čelia významným prírodným obmedzeniam a kompenzačná platba na iné oblasti postihnuté osobitnými obmedzeniami)

V rámci uplatňovania týchto opatrení bolo v roku 2017 podporených 315 494,06 ha (16,64 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy), ktoré prispievajú k podpore biodiverzity a 315 052,43 ha (16,62 %) poľnohospodárskej pôdy, ktoré prispievajú k zlepšeniu vodného hospodárstva, k zlepšeniu obhospodarovania pôdy a prevencii erózie pôdy.

 

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: