Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2018 (Rozšírené hodnotenie kvality a starostlivosti)

Prechod na zelené a obehové hospodárstvo (interaktívna verzia)

Energetika (interaktívna verzia)


Kľúčové otázky a kľúčové zistenia

Aký je stav a smerovanie energetiky vo vzťahu k životnému prostrediu?

Z hľadiska prírodných podmienok je SR chudobná na primárne palivovo-energetické zdroje (PEZ) a väčšinu z nich dováža. Z pohľadu štruktúry použitých PEZ mala SR v roku 2017 vyvážený podiel jednotlivých zdrojov. Vývoj ich štruktúry je charakteristický zníženou spotrebou plynných a tuhých palív a jadrového paliva. Naopak, výrazne stúpla hrubá domáca spotreba obnoviteľných zdrojov.
 
V dlhodobom hodnotení rokov 1993 – 2018 došlo k nárastu výroby elektriny. Pri strednodobom porovnaní rokov 2005 – 2018 bol zaznamenaný klesajúci trend. V roku 2018 bol podiel bezuhlíkovej výroby elektriny na úrovni 80 % celej výroby. Viac ako polovica vyrobenej elektriny v roku 2018 pochádzala z jadrových elektrární.

V roku 2017 pokračoval trend medziročného nárastu konečnej energetickej spotreby (KES). To viedlo k prerušeniu pozitívneho trendu znižovania KES v strednodobom hodnotení rokov 2005 – 2017. Najvýraznejšie medziročne stúpla KES kvapalných a tuhých palív. Pozitívom je výrazný nárast KES obnoviteľných zdrojov a odpadov. V roku 2017 mali najvyšší podiel na celkovej KES plynné palivá a kvapalné palivá.

Spomedzi sektorov mal v roku 2017 najväčší podiel na KES sektor priemyslu, nasledovaný sektormi doprava, domácnosti a obchod a služby. Sektor pôdohospodárstva sa na KES podieľal len minimálne. Medziročne stúpla KES vo všetkých sektoroch s výnimkou sektora pôdohospodárstva.

Od roku 2005 došlo k výraznému poklesu energetickej náročnosti (EN) hospodárstva SR. Napriek priaznivému vývoju má SR vysokú EN v rámci krajín EÚ.

V období rokov 2005 – 2017 vzrástol celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Spomedzi OZE dominovala vodná energia (výroba elektriny) a biomasa (výroba tepla a chladu).


Aké sú interakcie energetiky a životného prostredia?

V roku 2017 emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 poklesli o viac ako polovicu (bez započítania sektora LULUCF). Rovnako v strednodobom porovnaní emisie skleníkových plynov klesli. Väčšina emisií pochádzala zo spaľovania a transformácie fosílnych palív. Klesol podiel emisií zo stacionárnych zdrojov, problémom ostáva spaľovanie fosílnych palív v domácnostiach. Napriek tomuto výraznému poklesu pripadla v roku 2017 až polovica z celkových emisií skleníkových plynov na energetiku.

V období rokov 2005 – 2017 bol dosiahnutý pozitívny trend pri sledovaných emisiách znečisťujúcich látok – SO2, NOX, CO, NMVOC, PM10PM2,5. Rovnako bol pokles ich emisií zaznamenaný aj v medziročnom porovnaní. Opačný, rastúci trend bol v rovnakom období dosiahnutý pri emisiách POPs ktoré okrem emisií PAH vzrástli ako v strednodobom, tak aj v medziročnom porovnaní. V prípade emisií ťažkých kovov nastal nárast pri emisiách Cd v strednodobom aj medziročnom porovnaní, emisie Pb a Hg v strednodobom porovnaní rokov 2005 – 2017 klesli, medziročne bol zaznamenaný ich nárast.

Na celkovom objeme odpadových vôd sa v období rokov 2006 – 2018 najviac podieľala elektroenergetika. Množstvo objemu odpadových vôd malo s výnimkou rokov 2012 – 2014, kedy bolo ovplyvnené elektrárňou Vojany, klesajúci trend. Objem odpadových vôd z teplárenstva varíroval, pozitívny je pokles jeho objemu v posledných rokoch.

Sektor energetiky sa v roku 2018 podieľal 9,7 % na celkovej produkcii odpadov. V odpade dominoval ostatný odpad.

 

Bilancia energetických zdrojov / Energetická bezpečnosť

SR patrí medzi krajiny s vysokou dovozovou závislosťou. Takmer 90 % primárnych energetických zdrojov sa dováža z teritórií mimo vnútorného trhu EÚ. Medzi domáce PEZ možno zaradiť hnedé uhlie, vodnú energiu a biomasu. Domáca ťažba ropy a zemného plynu je minimálna a väčšina plynu a ropy sa dováža z Ruskej federácie a Azerbajdžanu. Dovozom sa zabezpečuje aj všetko čierne uhlie. Z Ruskej federácie je tiež dovážané jadrové palivo.

Štruktúra použitých PEZ bola v roku 2017 charakterizovaná vyváženým podielom jednotlivých energetických zdrojov na hrubej domácej spotrebe (tzv. energetický mix). Pozitívom je dlhodobý pokles spotreby tuhých palív a zemného plynu a nárast spotreby OZE. Hrubá domáca spotreba energie (HDS) dosiahla v roku 2017 hodnotu 722 039 TJ, čo predstavuje približne 10,0 %  pokles oproti roku 2005. Medziročne HDS stúpla (6,1 %), najvýraznejšie stúpla spotreba kvapalných a plynných palív (10,2 % a 6,2 %).


Graf. Energetický mix (2017)

 

Energetická náročnosť a energetická efektívnosť

Znižovanie energetickej náročnosti (EN) hospodárstva SR, definovanej ako podiel hrubej domácej spotreby energie k vytvorenému HDP, patrí k dlhodobým cieľom energetickej politiky SR. Od roku 2005 do roku 2017 poklesla energetická náročnosť SR o 41,0 %. Tento pokles je výsledkom nárastu HDP s.c.10 (52,4 %) a súčasného poklesu HDS (10,0 %). V medziročnom porovnaní EN stúpla o 2,8 %.


Graf. Vývoj energetickej náročnosti, hrubej domácej spotreby energie a HDP s.c.10
 

Napriek priaznivému trendu patrí SR v rámci EÚ ku krajinám s vysokou energetickou náročnosťou.


Graf. Medzinárodné porovnanie energetickej náročnosti (2017)

K jedným z hlavných faktorov pri dosahovaní dlhodobých energetických a klimatických cieľov patrí energetická efektívnosť, jej zvyšovanie je zakotvené aj v Envirostratégii 2030. Na základe smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti SR prijala záväzok znížiť do roku 2020 konečnú energetickú spotrebu na úroveň 378 PJ a primárnu energetickú spotrebu na úroveň 686 PJ.

Primárna spotreba energie (PES) bola v roku 2017 na úrovni 676 034 TJ. V medziročnom porovnaní rokov 2016 – 2017 došlo k 5,7 % nárastu PES. V hodnotení rokov 2005 – 2017 klesla PES s miernymi výkyvmi o 10,0 %.


Graf. Vývoj primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby

V roku 2017 dosiahla konečná energetická spotreba hodnotu 410 403 TJ. Vzhľadom k jej výraznému medziročnému nárastu v roku 2017 (7,2 %), ako aj v predchádzajúcich rokoch, bol prerušený pozitívny trend jej poklesu do roku 2014 a KES v roku 2017 bola v porovnaní s rokom 2005 vyššia o 1,6 %. Medziročne stúpla KES vo všetkých sektoroch s výnimkou sektora pôdohospodárstva. Najvýraznejší nárast bol zaznamenaný v sektore dopravy (13,8 %) a obchodu a služieb (9,0 %). Spomedzi sektorov mal v roku 2017 najväčší podiel na celkovej energetickej spotrebe priemysel (35,0 %) nasledovaný tromi sektormi: doprava (27,5 %), domácnosti (21,5 %) a obchod a služby (14,6 %). Najnižší, len 1,5 % podiel mal sektor pôdohospodárstva.


Graf. Vývoj konečnej energetickej spotreby v sektoroch hospodárstva

 

Udržateľnosť energetiky

Trend výroby elektriny kolísal. Keď pri dlhodobom porovnaní rokov 1993 – 2018 bol zaznamenaný 12,8 % nárast výroby elektriny, pri strednodobom porovnaní rokov 2005 – 2018, ako aj v medziročnom porovnaní 2017 – 2018 došlo k poklesu výroby elektriny (13,2 %, 3,1 %). V roku 2018 bolo na území SR vyrobených 27 149 GWh elektriny. SR má už v súčasnosti nízkouhlíkový mix zdrojov elektriny, nakoľko podiel bezuhlíkovej výroby elektriny sa v roku 2018 pohyboval na úrovni cca 80 %. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2018 bol najvyšší podiel elektriny vyrobený z jadrového paliva. Z dlhodobého hľadiska postupne klesá výroba elektriny v tepelných elektrárňach a rastie význam jadrovej energie a energie z OZE.


Graf. Výroba elektriny podľa zdroja (2018)

 
Jedným z cieľov Envirostratégie 2030 je rozvoj obnoviteľných zdrojov šetrných k životnému prostrediu. V tejto oblasti prijala SR národný cieľ do roku 2020 dosiahnuť 14 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov postupne rastie a za obdobie rokov 2005 – 2017 sa zvýšil podiel zo 6,7 % v roku 2005 na 11,5 % v roku 2017. Medziročne celkový podiel OZE poklesol.

V roku 2017 pochádzalo 21,3 % vyrobenej elektriny z OZE. Najviac elektriny bolo vyrobenej vo vodných elektrárňach, z toho dôvodu je množstvo elektriny vyrobenej z OZE v SR závislé od vhodných hydrologických podmienok. Vďaka podpore obnoviteľných zdrojov došlo v posledných rokoch k nárastu výroby elektriny v solárnych elektrárňach.
Podiel energie z OZE pri výrobe tepla a chladu bol v roku 2017 na úrovni 9,8 % s dominantným podielom využitia biomasy.

 
Graf. Vývoj podielu energie z OZE z hľadiska plnenia národného cieľa v roku 2020
 
Graf. Medzinárodné porovnanie podielu energie z OZE (2017)

 

Vplyv energetiky, teplárenstva a plynárenstva na životné prostredie

Napriek výraznému poklesu emisií skleníkových plynov zo sektora energetiky v porovnaní s rokom 1990 patrí tento sektor k najväčším ich producentom. V roku 2017 bolo zo sektora energetiky vyprodukovaných 21 782,6 Gg CO2 ekvivalentu emisií skleníkových plynov, čo predstavovalo 50,3 % z celkových emisií vyprodukovaných v SR. V porovnaní s rokom 1990 klesli emisie do roku 2017 o 55,9 %. Tento výrazný pokles emisií je výsledkom zvýšenia podielu služieb na tvorbe HDP, zvýšenia podielu zemného plynu v palivovej základni, štrukturálnych zmien a poklesu spotreby energie v energeticky náročných odvetviach. V medziročnom porovnaní rokov 2016 – 2017 bol zaznamenaný nárast emisií skleníkových plynov z energetiky o 4,0 %, čo bolo spôsobené najmä zvýšením priemyselnej výroby a spotreby palív v službách.  


Graf. Vývoj emisií skleníkových plynov z energetiky

Energetika je významným producentom emisií SO2, NOX, CO, NMVOC, PM10 a PM2,5.

V období rokov 2005 – 2017 bol dosiahnutý pozitívny trend pri sledovaných emisiách znečisťujúcich látok. Rovnako pozitívny trend bol dosiahnutý aj v medziročnom porovnaní rokov 2017 a 2016. Viac ako 7 % medziročný pokles bol zaznamenaný pri emisiách PM10 (7,5 %), SO2 (7,2 %) a PM2,5 (7,1 %). V roku 2017 sa sektor energetiky podieľal na 48,5 % celkových emisií SO2, 21,6 % NOX a 11,0 % NMVOC. Podiel energetiky na emisiách ostatných hodnotených látok bol menej ako 7 %.


Graf. Vývoj emisií SO2, NOX, CO, NMVOC, PM10 a PM2,5 zo sektora energetiky

V bilancii emisií perzistentných organických látok (POPs) sú v sektore energetiky sledované emisie dioxínov a furánov (PCDD/PCDF), emisie polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH) a emisie polychlórovaných bifenylov (PCB). V rozmedzí rokov 2005 – 2017 došlo len k poklesu emisií PAH o 13,3 %. Naopak emisie PCDD/PCDF stúpli o 19,7 % a PCB o 11,5 %. Tento trend je výsledkom výrazného medziročného nárastu emisií u všetkých  sledovaných POPs, kde emisie PCDD/PCDF stúpli o 28,6 %, emisie PCB o 20,3 % a emisie PAH o 15,2 %. Sektor energetiky mal v roku 2017 významný podiel na celkových emisiách POPs. Vyprodukoval 83,0 % celkových emisií PCDD/PCDF, 78,9 %  celkových emisií PCB a 60,3 % emisií PAH.


Graf. Vývoj emisií POPs v sektore energetiky

 
Pri emisiách sledovaných ťažkých kovov (ŤK) olova (Pb), ortuti (Hg) a kadmia (Cd) z energetiky bol zaznamenaný stúpajúci trend pri kadmiu, ktorého emisie stúpli ako v strednodobom hodnotení rokov 2005 – 2017 (75,4 %), tak aj medziročne (22,5 %). Množstvo emisií olova a ortuti v rozmedzí rokov 2005 – 2017 kleslo (40,2 % a 55,8 %) napriek medziročnému nárastu (3,6 % a 14,7 %). V roku 2017 bol podiel emisií Hg z energetiky na celkových emisiách Hg na úrovni 67,0 %, podiel Cd na úrovni 51,5 % a Pb na úrovni 36,4 %.


Graf. Vývoj emisií olova, ortuti a kadmia zo sektora energetiky

 
Na celkovom objeme vypúšťaných odpadových vôd sa zo sektora energetiky najviac podieľala elektroenergetika. Odpadové vody, ktoré produkujú elektrárne, majú predovšetkým charakter vôd z technologických a chladiacich procesov, v menšej miere sa na odpadových vodách podieľajú splaškové vody. Odpadové vody z technológií sú znečistené chemicky, v prípade jadrových elektrární v primárnom okruhu aj rádiochemicky. U vôd, ktoré sa využívajú na chladenie, dochádza prevažne k tepelnému znečisteniu.


Graf. Vývoj objemu vypúšťaných odpadových vôd z energetiky

V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2017 bol v roku 2018 zaznamenaný 4,5 % nárast objemu vypúšťaných odpadových vôd z elektroenergetiky. Naopak, množstvo odpadových vôd z teplárenstva medziročne kleslo o 26,6 %. V porovnaní s rokom 2006 došlo k výraznému poklesu množstva odpadových vôd z elektroenergetiky (77,8 %), ako aj množstva odpadových vôd z teplárenstva (41,1 %).

V roku 2018 bolo v sektore dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu vyprodukovaných 1 083 487,9 ton odpadu umiestneného na trh, čo predstavuje zvýšenie produkcie o cca 20,9 % oproti roku 2017. Nebezpečný odpad predstavoval len 0,2 % (2 367 t) a ostatný odpad až 99,8 % (1 081 121 t). Na celkovej produkcii odpadov podľa klasifikácie ekonomických činností sa táto sekcia v roku 2018 podieľala 9,7 %.

 

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: