Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2018 (Rozšírené hodnotenie kvality a starostlivosti)

Aké geologické hazardy najviac ohrozujú prírodné prostredie a v konečnom dôsledku aj človeka?
Svahové pohyby predstavujú jeden z najvýznamnejších geodynamických procesov. V SR bolo zaregistrovaných 21 190 svahových deformácií s rozlohou 257,5 tis. ha, čo predstavuje 5,25 % rozlohy územia SR. Najväčšie zastúpenie v rámci svahových deformácií mali zosuvy (19 104).

Za posledné roky v dôsledku nepriaznivých klimatických pomerov predstavujú najväčšiu hrozbu svahové deformácie, ktoré často priamo ohrozujú životy a majetok obyvateľov. V priebehu roku 2018 nastali viaceré situácie, keď ŠGÚDŠ informoval o výnimočných skutočnostiach, zistených na základe monitorovania, resp. v 12 prípadoch poskytol stanovisko na základe žiadosti obce. V roku 2018 bola vykonaná registrácia 9 svahových deformácií.

V roku 2018 bolo makroseizmicky na území Slovenska pozorovaných päť zemetrasení, z toho 4 s epicentrom na území Slovenska a 1 zemetrasenie s epicentrom v Poľsku.

Aký je stav vo využívaní geotermálnej energie v SR?
Geotermálna energia predstavuje značný tepelno-energetický potenciál SR. V súčasnosti sa vyžívajú geotermálne vody na 48 lokalitách najmä na rekreáciu, ako i na vykurovanie. Celkový tepelno-energetický potenciál geotermálnej energie je odhadovaný na 6 234 MWt.

 

Geologické faktory životného prostredia

• Zosuvy a iné svahové deformácie,
• Tektonická a seizmická aktivita územia,
• Vplyv ťažby na životné prostredie,
• Monitoring objemovej aktivity radónu v geologickom prostredí,
• Stabilita horninových masívov pod historickými objektmi,
• Monitorovanie riečnych sedimentov.

Na základe výsledkov monitorovania je možné sledovať vzniknuté ohrozenie a následne prijať opatrenia, ktoré umožňujú s dostatočným predstihom predchádzať mimoriadnym udalostiam, a tak chrániť životy a zdravie ľudí a predchádzať škodám na majetku.

V roku 2013 bol prijatý a následne v roku 2018 aktualizovaný Program prevencie a manažmentu zosuvných rizík (2014 - 2020), ktorého kľúčovým cieľom je do roku 2020 znížiť zosuvné riziká na životy ľudí, majetok a životné prostredie a zamedziť degradáciu prírodného prostredia, ekosystémov a ich služieb. Jedným z cieľov Envirostratégie 2030  je efektívne monitorovať a minimalizovať geologické hazardy a riziká.

 

Zosuvy a iné svahové deformácie

Tektonická a seizmická aktivita územia

Vplyv ťažby na životné prostredie

Monitoring vplyvov ťažby na životné prostredie pokračoval v roku 2018 na 11 rizikových lokalitách ťažby rúd Pezinok, Štiavnicko-hodrušský rudný obvod, Kremnický rudný obvod, Špania Dolina, Liptovská Dúbrava, Rožňava, Nižná Slaná, Smolník, Slovinky, Rudňany, Novoveská Huta. Na týchto lokalitách sa monitorujú inžinierskoeologické, hydrogeologické a geochemické aspekty vplyvov ťažby na životné prostredie v účelových pozorovacích sieťach monitorovaných objektov. V rámci monitoringu inžinierskogeologických aspektov boli zaznamenané na dvoch lokalitách výskyty nových prejavov nestability povrchu, súvisiacich s podrúbaním a prítomnosťou banských diel. Na lokalite Rudňany – Poráč bol zaznamenaný nový zával v strednej časti závalového pásma Baniská. Na lokalite Nižná Slaná (ložisko Kobeliarovo) bol zaznamenaný ďalší rozvoj aktivity poklesávania územia v pásme trhlín, ktorá sa prejavuje rozvojom existujúcich a  vznikom nových trhlín.
Monitoring hydrogeologických aspektov vplyvov ťažby na životné prostredie bol aj v roku 2018 zameraný hlavne na kontrolné merania veľkosti odtoku z najvýznamnejších odvodňovacích objektov. Merania na 10 lokalitách poukazujú na pretrvávajúci hydrodynamicky ustálený režim odtoku, úzko naviazaný na sezónne zmeny zrážkových úhrnov a teploty ovzdušia. Neboli zaznamenané zmeny režimu odtoku, spôsobené umelými zásahmi alebo zavaľovaním stropu chodieb v banských priestoroch. Hydrogeologicky neustálený režim je v súčasnosti na sideritovom ložisku Manó v Nižnej Slanej, kde od  augusta 2011 prebieha zatápanie bane. Špecifický stav odvodňovania pretrváva na Novej štôlni pri Tepličke nad Hornádom (ložisková oblasť Novoveskej Huty). Odvodňovanie čerpaním banskej vody pokračuje v nezmenenom režime na ložisku sadrovca v Novoveskej Hute a na bani Mária v Rožňave.
V roku 2018 sa dokumentoval v sledovaných oblastiach pretrvávajúci stav negatívneho ovplyvnenia kvality miestnych povrchových tokov banskými vodami, drenážnymi vodami odkalísk a priesakovými vodami háld a prírodných ložiskových (geochemických) anomálií. Najnepriaznivejšia situácia je naďalej v oblastiach s výskytom rudných ložísk, hlavne v Smolníku, Liptovskej Dúbrave, Španej Doline, Pezinku, Slovinkách a Rudňanoch.

Monitoring objemovej aktivity radónu v geologickom prostredí

Lokality pre meranie pôdneho radónu sú situované do oblastí zvýšeného radónového rizika obytných zón väčších miest Slovenska. Monitoring objemovej aktivity radónu na zlomoch bol vybratý na základe výsledkov zhodnotenia základných meraní OAR v pôdnom vzduchu na niektorých zlomoch Slovenska. Monitoring koncentrácií radónu v pôdnom vzduchu nad tektonickou dislokáciou bol v roku 2018 naďalej zameraný do oblasti lokality Dobrá Voda, na ktorej je monitorovaná tektonická a seizmická aktivita územia v podsystéme Tektonická a seizmická aktivita územia ČMS GF. Výber vodných zdrojov pre monitoring radónu je cielený hlavne na minerálne a termálne pramene, kde boli zaznamenané aj v minulosti vysoké hodnoty radónu.


Mapa radónového rizika
 
Zdroj: ŠGÚDŠ

Stabilita horninových masívov pod historickými objektmi

V roku 2018 bolo monitorovaných 7 hradov – ich skalné bralá (hrady Trenčiansky, Pajštúnsky, Uhrovský, Plavecký, Oravský, Spišský a Strečniansky) vrátane porúch v stavebných objektoch.

Monitorovanie riečnych sedimentov

Z pohľadu kontaminácie sú dlhodobo znečistené toky Nitra (odberové miesta Chalmová, Lužianky, Nitriansky Hrádok), Štiavnica (ústie), Hron (odberové miesta Kalná nad Hronom, Kamenica), Hornád (odberové miesto Krompachy) a Hnilec (odberové miesto prítok do  nádrže Ružín). Znečistené toky Štiavnica, Hron, Hornád a Hnilec reprezentujú geogénno-antropogénne anomálie viazané na bansko-štiavnickú a spišsko-gemerskú rudnú oblasť. Anomálne koncentrácie niektorých kovov (Zn, Pb, As, Sb) svedčia o pomerne značnom zaťažení oblastí potenciálnymi nebezpečnými látkami, ktoré pretrváva aj po útlme baníctva na Slovensku. Závažné sú aj obsahy ortuti a arzénu na rieke Nitra pochádzajúce z intenzívnej priemyselnej činnosti na hornom Ponitrí.
Zo zisťovaných obsahov organických látok sa javia závažné predovšetkým pretrvávajúce vysoké koncentrácie polycyklických aromatických uhľovodíkov (PCB) v riečnych sedimentoch Laborca (stanovište Lastomír). Opakovane boli zistené vysoké koncentrácie polycyklických aromatických uhľovodíkov v riečnych sedimentoch Kysuce (stanovište Považský Chlmec) a Latorice (stanovište Lelleš).

 

Geotermálna energia

V súčasnosti je na území Slovenska vymedzených 27 geotermálnych oblastí, resp. štruktúr. Ide najmä o terciérne panvy, prípadne vnútrohorské depresie, ktoré sú rozložené v pásme vnútorných Západných Karpát. Médiom na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia sú geotermálne vody, ktoré sa vyskytujú hlavne v triasových dolomitoch a vápencoch vnútrokarpatských tektonických jednotiek, ako i v neogénnych pieskoch, pieskovcoch a zlepencoch, resp. v neogénnych andezitoch a ich pyroklastikách. Uvedené kolektory geotermálnych vôd sa nachádzajú v hĺbke od 200 do 5 000 m s teplotou geotermálnych vôd od 20 do 240 ^oC. Celkový tepelno-energetický potenciál geotermálnej energie vo vymedzených geotermálnych oblastiach je vyčíslený na 6 234 MWt. V týchto vymedzených oblastiach bolo doteraz realizovaných 152 geotermálnych vrtov, ktorými bolo overených 2 100,4 l.s^-1 vôd s teplotou na ústiach vrtov od 18 do 129 ^oC.

 

Staré banské diela

 

Bilancia zásob ložísk nerastných surovín