Preskočit na obsah

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2018 (Rozšírené hodnotenie kvality a starostlivosti)

Súhrnné hodnotenie environmentálnej situácie v Slovenskej republike


V roku 2018 prebiehali práce na príprave novej Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 pod názvom Zelenšie Slovensko (Envirostratégia 2030). Tento dokument bol prijatý vládou SR vo februári 2019 a nahradil dovtedy platnú Stratégiu, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky z roku 1993.
 
Vývoj emisií znečisťujúcich látok z dlhodobého hľadiska zaznamenal klesajúci trend. Pokles v posledných rokoch je však veľmi nevýrazný, resp. u niektorých znečisťujúcich látok bol zaznamenaný aj medziročný mierny nárast.  SR neprekračuje emisné stropy (stanovené limitné hodnoty do roku 2020) pre žiadnu zo sledovaných látok (oxidy dusíka - NOx, oxidy síry - SOx, amoniak NH3, prchavé organické látky okrem metánu - NMVOC) . Od roku 2020 vstúpia do platnosti nové prísnejšie emisné stropy a ku sledovaným látkam pribudnú aj PM2,5. (drobné častice alebo kvapôčky s aerodynamickým priemerom menším ako  2,5 μm )
SR plní záväzky vyplývajúce z Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov  a  jeho protokolov.
Napriek poklesom celkového množstva emisií znečisťujúcich látok  do ovzdušia zostáva kvalita ovzdušia jedným z najzávažnejších problémov v životnom prostredí a Envirostratégia 2030 ju  definuje ako jeden z troch najväčších súčasných problémov na Slovensku. Zatiaľ sa nedarí SR plniť všetky stanovené limitné hodnoty, problémom zostáva hlavne znečistenie ovzdušia oxidom dusičitým - NO2,  drobnými časticami alebo kvapôčkami s aerodynamickým priemerom menším ako 10 μm -  PM10 a benzo(a)pyrénom – BaP. Taktiež problémom zostáva prízemný ozón, kde sú trvalo prekračované stanovené cieľové hodnoty.
Podľa najnovších údajov publikovaných Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) znečistenie ovzdušia spôsobilo v roku 2014 na Slovensku 5 416 predčasných úmrtí. V roku 2015 sa ich počet zvýšil na 5 421.
 
Z hľadiska kvantity ale aj kvality  sú vodné zdroje Slovenska rozložené nerovnomerne. Dôvodom sú jednak prirodzené podmienky ale aj stále významnejšie zrážkové pomery výrazne ovplyvňované predlžujúcimi sa obdobiami sucha striedajúcimi sa s krátkodobými, ale intenzívnymi zrážkami. Napriek tomu má Slovensko dostatok vodných zdrojov s perspektívou zabezpečenia potrieb vody aj do budúcna.  Avšak sú niektoré lokálne oblasti  s problémom zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody pre obyvateľov.
Zatiaľ sa nedarí dosiahnuť dobrý stav a potenciál na všetkých vodných útvaroch. Aj keď objem a znečistenie vypúšťaných odpadových vôd zaznamenali v dlhodobom časovom horizonte pokles, jedným z najvýznamnejších opatrení, ktoré je potrebné realizovať  je zvýšenie odvádzania a čistenia odpadových vôd v mestách a obciach.
Dlhodobo pretrváva vysoká kvalita pitnej vody dodávanej pre spotrebu obyvateľov verejnými vodovodmi.
 
SR má dostatok kvalitnej poľnohospodárskej pôdy pre zabezpečovanie nárokov obyvateľov súvisiacich s produkciou potravín napriek pokračujúcemu miernemu úbytku jej rozlohy. Z hľadiska znečistenia poľnohospodárskych pôd kontaminantami, toto je nevýznamné a pôda vykazuje vyhovujúcu kvalitu. Problémom je však rastúce okysľovanie pôd.  Spolu s vodnou eróziou a zhutňovaním pôd negatívne ovplyvňuje  produktivitu pôdy. Problémom súvisiacim s poľnohospodárskou produkciou zostáva používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín. Približne tretina územia Slovenska je vyčlenená ako územie ohrozené dusičnanmi. Cestou k znižovaniu uvedených negatívnych dopadov je podpora rastu ekologickej poľnohospodárskej výroby.
 
Stav druhov a biotopov európskeho významu vykazuje najmä z hľadiska ich lepšieho poznania, postupné zlepšenie. Avšak dosiahnutie cieľa do roku 2020 ohľadne výrazného a merateľného zlepšenia ich stavu je stále vzdialené. V priaznivom stave sa v roku 2018 nachádzala približne štvrtina druhov a tretina biotopov európskeho významu. Ochrana druhov a biotopov hlavne v lesných, lúčnych a mokraďových ekosystémov predstavuje druhý z troch definovaných najväčších súčasných environmentálnych problémov na Slovensku.
Takmer štvrtina územia Slovenska patrí do národnej sústavy chránených území z hľadiska ochrany prírody. Problémom však zostáva ich dôsledná ochrana a cielená starostlivosť v súlade s medzinárodnými požiadavkami. Sústava Natura 2000 zaberá približne tretinu územia Slovenska, pričom existuje prekryv medzi týmito dvoma typmi chránených území.
Emisie skleníkových plynov v dlhodobom časovom horizonte poklesli, z krátkodobejšieho hľadiska je už tento trend pomerne stabilný.   Očakáva sa, že redukčné ciele stanovené do roku 2020 budú splnené. SR podporila myšlienku klimatickej neutrality, zároveň do roku 2030 si SR stanovila ambiciózne redukčné ciele, ktorých splnenie si vyžaduje prijatie ďalších konkrétnych opatrení.
V roku 2018 pokračovali negatívne prejavy zmeny klímy, rok bol mimoriadne až extrémne teplý. Na mnohých staniciach boli prekročené dlhodobé teplotné rekordy. Zrážkovo bol podnormálny, čo sa prejavilo výrazným pôdnym suchom hlavne v jarnom období. Vo viacerých okresoch Slovenska bola odhadnutá približne tretinová strata výnosov v spojitosti so suchom.
 
Posilnenie ekonomického rastu a rozvoja a súčasne zabezpečenie, aby prírodné bohatstvo naďalej poskytovalo zdroje a environmentálne služby, na ktorých závisí ľudský blahobyt je chápané ako zelený rast. Spája v sebe ekonomický a environmentálny kontext.
Prepojenie medzi efektívnosťou využívania prírodných zdrojov, výrobou a spotrebou je vyjadrená hodnotením environmentálnej a zdrojovej produktivity. Cieľom je dosiahnutie  tzv. rozdvojenia kriviek,  keď tempo rastu indikátora záťaže životného prostredia je nižšie ako miera hospodárskeho rastu a zabezpečenie čo najväčšieho ekonomického výstupu pri čo najmenšom negatívnom pôsobení na životné prostredie.
Produktivita uhlíka charakterizuje vzájomnú závislosť uhlíkového a klimatického cyklu prepojenú na environmentálnu a ekonomickú efektivitu ako výsledok politík podporujúcich nízkouhlíkové a čistejšie technológie pri využívaní energetických zdrojov. Vzhľadom na trend v emisiách skleníkových plynov a vo vývoji hrubého domáceho produktu, zatiaľ sa darí udržať rozdvojenie kriviek vývoja (tzv. absolútny decoupling), čo predstavuje pozitívny trend.
Energetická produktivita v dlhodobejšom časovom horizonte narástla, avšak stále pretrváva vysoká energetická náročnosť hospodárstva a je vysoko nad priemerom krajín EÚ. Medziročne bol zaznamenaný pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie a vzhľadom na jeho trend nie je zaručené splnenie záväzného cieľa pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Materiálová produktivita narástla avšak stále zostáva pod priemernou produktivitou EÚ.
 
Slovensko sa zaraďuje medzi najlesnatejšie krajiny EÚ. Trend vo výmere lesných pozemkov je síce hodnotený ako rastúci, na druhej strane však na základe satelitných snímok je dokumentovaný pokles zalesneného územia. Zdravotný stav lesov je dlhodobo považovaný za nepriaznivý pod celoeurópskym priemerom.
 
Zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie, minimalizovať odpad a využívanie nových zdrojov je hlavným cieľom prechodu na obehové hospodárstvo ako nástroj zeleného rastu.
Tretím najväčším environmentálnym problémom na Slovensku je odpadové hospodárstvo. Dlhodobo pretrváva vysoká miera skládkovania a nízka miera recyklácie odpadov vrátane komunálnych odpadov. Miera recyklácie odpadov je jednou z najnižších v rámci krajín EÚ aj keď v porovnaní s krajinami EÚ je produkcia komunálneho odpadu na obyvateľa nízka a je pod priemernou úrovňou EÚ. Slovensku hrozí, že nesplní ciele stanovené pre rok 2020 v oblasti recyklácie komunálneho odpadu.
 
Príjmy Slovenska z environmentálnych daní sú naďalej pod priemerom EÚ.

 

Hodnotenie vývoja jednotlivých indikátorov

 
Ikona Vysvetlenie hodnotenia
emo_smile  Pozitívny vývoj, prevažujú trendy zlepšenia.
emo_neutral  Variabilný, nejednoznačný trend,  trend bez výraznejších zmien v pozitívnom ako aj nepriaznivom smere.
emo_sad  Nepriaznivý vývoj, prevažujú trendy zhoršenia.

 

Hodnotenie stavu jednotlivých indikátorov

Ikona Vysvetlenie hodnotenia
emo_smile  Vyhovujúci stav. Plnenie limitných hodnôt a cieľov, resp. len minimálne odchýlky od nich.
emo_neutral Stav, ktorému nemožno jednoznačne priradiť hodnotenie vyhovujúci, resp. nevyhovujúci. Je to napríklad z dôvodu, že pre jeho hodnotenie nie sú stanovené ciele alebo limity, resp. jeho zhodnotenie nie je jednoznačné.
 
emo_sad Nevyhovujúci stav. V prevažnej miere prekračovanie limitných hodnôt, neplnenie stanovených cieľov, resp. ohrozenie splnenia cieľov stanovených pre budúce obdobia


 

Ovzdušie
Emisie znečisťujúcich látok
Zmena od roku 2005
 
 emo_smile Klesajúci trend u väčšiny sledovaných látok a celkový vývoj je možné považovať za pozitívny.
Posledná medziročná zmena  emo_neutral V roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 došlo k poklesu  emisií  NOX a CO a tiež v prípade emisií PM10 a PM2,5 a emisie SO2 len mierne vzrástli. V roku 2017 medziročne mierne stúpli emisie Cd, Hg a Pb, rovnako v prípade emisií PCDD/PCDF, PCB a PAH zaznamenaný nárast.
Stav (2017)  emo_smile SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia.
Kvalita ovzdušia
Zmena od roku 2005  emo_smile Pozitívny trend vo vývoji aj napriek jeho mierne kolísavému priebehu.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Oproti predchádzajúcemu roku bolo zaznamenané zníženie prekročení limitných a cieľových hodnôt.
Stav (2018)
 
 emo_sad Prekročenie povolených hodnôt vo väzbe na ochranu ľudského zdravia pre NO2, PM10, BaP a prízemný ozón. Bolo tiež zaznamenané prekročenie povolených hodnôt pre prízemný ozón pre ochranu vegetácie a lesov.
Voda
Využívanie vôd z pohľadu zachovania vodných zdrojov
Zmena od roku 2005
 
 emo_smile Pokles odberov povrchovej a podzemnej vody.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Mierny pokles odberov povrchovej a podzemnej vody.
Stav (2018)  emo_smile Percento celkových odberov z odtoku z územia SR  dosiahlo 6,5 % a podiel využívaných podzemných vôd z celkových dokumentovaných využiteľných množstiev podzemných vôd dosiahol 13,93 %.
Hoci pozitívny bilančný stav podzemných vôd je priaznivý z pohľadu životného prostredia, ďalšie znižovanie odberov podzemných vôd však už nie je vhodné z pohľadu zdravia a životnej úrovne obyvateľov SR.
Kvalita povrchových vôd
Zmena od roku 2005  emo_smile Významný pokles podielu monitorovacích miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody. V hodnotení  stavu vodných útvarov, realizovaného od roku 2007, bol zaznamenaný mierny pokles podielu počtu vodných útvarov v lepšom ako priemernom ekologickom stave a mierny nárast podielu počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Medziročne došlo k nárastu počtu monitorovacích miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody.
Stav (2018)  emo_sad Vo väčšine monitorovacích miest neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody.
Pretrvávalo prekročenie limitných hodnôt v jednotlivých skupinách ukazovateľov ako aj prioritných látok a niektorých ďalších látok hodnotených pre dodržanie environmentálnej normy kvality.
Kvalita podzemných vôd
Zmena od roku 2005  emo_smile Pokles podielu analýz nevyhovujúcich požiadavkám na kvalitu vody. V hodnotení chemického stavu útvarov podzemnej vody, realizovaného od roku 2007, bolo zaznamenané zníženie počtu útvarov podzemnej vody v zlom stave o 2 útvary.
Posledná medziročná zmena  emo_neutral Medziročne nedošlo k významným zmenám v podiele analýz podzemných vôd nevyhovujúcim požiadavkám na kvalitu pitnej vody.
Stav (2018)  emo_sad Vo väčšine monitorovacích objektoch monitorovacej siete podzemnej vody bola prekročená limitná hodnota kvality pitnej vody aspoň jedného ukazovateľa. Limitné hodnoty boli najčastejšie prekračované v ukazovateľoch: Mn, Fecelk. a Fe2+, čo poukazuje na pretrvávajúci nepriaznivý stav oxidačno-redukčných podmienok.
Odpadové vody
Zmena od roku 2005  emo_smile Pokračoval pokles objemu vypúšťaných odpadových vôd, pokles zaznamenala aj produkcia organického znečistenia. Zvýšil sa počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Medziročne došlo k miernemu poklesu objemu odpadových vôd, počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie tiež mierne narástol.
Stav (2018)  emo_sad Problémom zostáva nízke napojenie obyvateľstva na kanalizáciu (68,40 %).
Kvalita pitnej vody
Zmena od roku 2005  emo_smile Pozitívny  vývoj a stav kvality pitnej vody.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom sa zvýšil.
Stav (2018)
 
 emo_smile Kvalita pitnej vody je dlhodobo na vysokej úrovni. Hygienickým limitom vyhovuje 99,75 % analýz pitnej vody.
Horniny
Geologické hazardy
Zmena od roku 2006  emo_sad V dôsledku dlhotrvajúcich a extrémnych zrážok narastá počet mimoriadnych udalostí, ktoré majú negatívny vplyv na život a zdravie obyvateľov a ich majetok. Najväčšiu hrozbu predstavujú opakujúce sa havarijné zosuvy.
Posledná medziročná zmena  emo_neutral Medziročne došlo k nepatrným zmenám stabilizačných pomerov územia.
Stav (2018)  emo_sad Na viac ako 5 % územia SR sú zaznamenané svahové deformácie. V roku 2018 pribudlo 9 nových svahových deformácií.
Pôda
Využívanie územia
Zmena od roku 2005  emo_neutral Najväčšie zmeny vo využívaní pozemkov zaznamenal nárast zastavaných plôch a nádvorí, hlavne na úkor poľnohospodárskej pôdy. Pokračoval aj keď už miernejší trend nárastu lesných pozemkov.
Posledná medziročná zmena  emo_neutral Medziročne došlo opätovne k poklesu výmery poľnohospodárskej pôdy a k nárastu lesných pozemkov a zastavaných plôch a nádvorí.
Stav (2018)  emo_smile SR má v rámci svojej štruktúry územia podľa charakteru využitia dostatok poľnohospodárskej pôdy pre zabezpečovanie nárokov obyvateľstva v súvislosti s produkciou potravín.
Kontaminácia pôd
Zmena od roku 2005  emo_neutral Vývoj kontaminácie pôd  je veľmi pozvoľný, bez výrazných zmien. Pôdy, ktoré boli kontaminované v minulosti, sú kontaminované aj v súčasnosti.
Posledná medziročná zmena  emo_none V roku 2018 boli analyzované len vybrané lokality, v ktorých po vyhodnotení 4. odberového cyklu (rok odberu 2007) bola stanovená kontaminácia aspoň jedným kontaminantom.
Stav (2018)  emo_smile Takmer 99 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu je hygienicky vyhovujúcich. Zostávajúca časť kontaminovanej pôdy je viazaná prevažne na oblasti priemyselnej činnosti a na oblasti vplyvu tzv. geochemických anomálií – horské a podhorské oblasti.
Pôdna reakcia
Zmena od roku 2005  emo_sad Aj keď sa  zastúpenie pôd so slabo kyslou pôdnou reakciou znížilo, zastúpenie pôd s kyslou pôdnou reakciou sa zvýšilo.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Naďalej dochádza k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou pôdnou reakciou.
Stav (2018)
 
 emo_sad Takmer 60 % poľnohospodárskych pôd vykazuje slabo kyslú alebo kyslú pôdnu reakciu.
Erózia pôdy
Zmena od roku 2005  emo_smile Od roku 2005 až po súčasný stav mala potenciálna vodná a vetrová erózia klesajúci priebeh.
Posledná medziročná zmena
 
 emo_smile Medziročne došlo k zníženiu výmery pôdy ohrozenej potenciálnou vodnou a vetrovou eróziou.
Stav (2018)  emo_sad Vodnou eróziou je potenciálne ohrozených 38,5 % a vetrovou 5,5 % poľnohospodárskych pôd.
Biodiverzita
Stav druhov a biotopov európskeho významu
Zmena od roku 2005  emo_neutral V porovnaní s 1. (2004 – 2006) a 2. (2007 – 2012) reportovacím obdobím došlo v 3. reportovacom období (2013 – 2018) k výraznejšiemu zlepšeniu poznatkov, v skutočnosti je však ich stav viac-menej rovnaký (nedostatočné opatrenia).
Posledná medziročná zmena  emo_neutral Stav druhov a biotopov európskeho významu sa podľa zápisov z KIMS zlepšil len minimálne.
Stav (2018)  emo_sad Stav druhov a biotopov európskeho významu do veľkej miery nie je priaznivý a dosiahnutie cieľa do roku 2020 ohľadne výrazného a merateľného zlepšenia ich stavu je stále vzdialené.
Stav a vývoj národnej sústavy chránených území a európskej sústavy Natura 2000
Zmena od roku 2005  emo_smile Mierne sa zvýšil podiel tzv. MCHÚ a naštartovalo sa budovanie európskej sústavy Natura 2000.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Medziročne sa výmera národnej sústavy CHÚ nezmenila. Boli pripravované, spracované a schvaľované ďalšie dokumenty (starostlivosti) o osobitne chránené časti prírody a krajiny. Účinnosť nadobudlo opatrenie o doplnku národného zoznamu ÚEV (druhá aktualizácia - tzv. C etapa), čím sa zvýšil ich celkový počet o 169 lokalít.
Stav (2018)  emo_neutral Napriek vysokému podielu výmery CHÚ možno pozorovať v rámci národnej sústavy mnohé nedostatky (reprezentatívnosť, stav ohrozenosti, definovanie cieľového stavu ochrany, realizácia programov starostlivosti o tzv. MCHÚ). Európska sústava Natura 2000 je z veľkej časti už dobudovaná, avšak proces vyhlasovania ÚEV, ako aj prípravy programov starostlivosti je príliš pomalý.
Zmena klímy
Emisie skleníkových plynov
Zmena od roku 2005  emo_smile Pokleslo množstvo emisií skleníkových plynov a produktivita CO2 narástla. Keďže emisie CO2 klesajú, zatiaľ čo hrubý domáci produkt rastie, môžeme hovoriť o absolútnom decouplingu, čo predstavuje pozitívny trend.
Posledná medziročná zmena emo_neutral Emisie skleníkových plynov síce medziročne vzrástli, avšak len veľmi mierne a z krátkodobého hľadiska je trend pomerne stabilný.
Stav (2017)  emo_smile SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa emisií skleníkových plynov do ovzdušia.
Vývoj zmeny klímy
Zmena od roku 2005  emo_sad Zaznamenaný bol nárast negatívnych prejavov zmeny klímy.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Pokračovali negatívne prejavy zmeny klímy (výrazná premenlivosť počasia, nadpriemerná ročná teplota, extrémne lokálne zrážky).
Stav (2018)
 
emo_sad Posledný rok bol z hľadiska negatívnych prejavov zmeny klímy veľmi výrazný.
Ťažba nerastných surovín
Vývoj ťažby nerastných surovín
Zmena od roku 2005  emo_smile U väčšiny ťažených surovín objem ťažby nedosiahol stav z roku 2000, čo z hľadiska využívania prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie spojených s ťažbou možno hodnotiť pozitívne.
Posledná medziročná zmena  emo_sad V roku 2018 došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k miernemu nárastu dobývania surovín na povrchu a k miernemu poklesu pri hlbinnom dobývaní.
Stav (2018)  emo_smile Podiel ťažby nerastných surovín na ich zásobách zatiaľ neindikuje problém s ich vyčerpateľnosťou.
Energetika
Hrubá domáca spotreba energie (HDS)
Zmena od roku 2005  emo_smile Od roku 2005 zaznamenaný pokles HDS.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Medziročne došlo k nárastu HDS.
Stav (2017)  emo_neutral Predpokladá sa dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti vyjadreného v absolútnej hodnote primárnej spotreby energie za predpokladu realizácie investícií do opatrení energetickej efektívnosti na strane premeny, prenosu a distribúcie energie a značnej aktivity súkromného sektora.
Výroba elektriny
Zmena od roku 2005  emo_smile V období rokov 2005 – 2018 došlo k poklesu výroby elektriny.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Medziročne klesla výroba elektriny.
Stav (2018)  emo_smile Zásobovanie elektrinou v SR bolo v roku 2018 spoľahlivé. SR má nízkouhlíkový mix zdrojov elektriny, podiel bezuhlíkovej výroby elektriny sa pohyboval na úrovni 80 %.
Konečná energetická spotreba
Zmena od roku 2005  emo_smile Pokles konečnej energetickej spotreby.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Výrazný medziročný nárast konečnej energetickej spotreby.
Stav (2016)
 
 emo_neutral Predpokladá sa dosiahnutie cieľa úspor energie do roku 2020 iba vo výške 84 % z celkového národného indikatívneho cieľa úspor energie v KES definovaného v Akčnom pláne energetickej efektívnosti 2014 – 2020.
Energetická náročnosť
Zmena od roku 2005  emo_smile Výrazný pokles energetickej náročnosti hospodárstva.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Došlo k medziročnému nárastu energetickej náročnosti hospodárstva.
Stav (2017)  emo_sad Napriek pozitívnemu vývoju pretrváva vysoká energetická náročnosť hospodárstva.
Obnoviteľné zdroje energie (OZE)
Zmena od roku 2005  emo_smile Nárast podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Medziročný pokles podielu OZE.
Stav (2017)  emo_neutral Dosiahnutie záväzného cieľa pre podiel energie z OZE v roku 2020 nie je pri súčasnom trende zaručené.
Emisie skleníkových plynov z energetiky
Zmena od roku 2005  emo_smile Pokles emisií skleníkových plynov.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Medziročne došlo k nárastu emisií skleníkových plynov z energetiky.
Stav (2017)  emo_smile Emisie skleníkových plynov z energetiky boli v roku 2017 jedny z najnižších od roku 1990.
Emisie znečisťujúcich látok z energetiky
Zmena od roku 2005  emo_neutral Pozitívny trend bol dosiahnutý pri emisiách všetkých sledovaných znečisťujúcich látok – SO2, NOx, CO, PM10, PM2,5 a NMVOC. Naopak emisie POPs okrem emisií PAH stúpli (PCDD/PCDF, PCB). Z ťažkých kovov bol nárast pri Cd, emisie Pb a Hg klesli.
Posledná medziročná zmena  emo_neutral Pokles emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok, nárast emisií všetkých POPs, ako aj ťažkých kovov – Cd, PB a Hg.
Stav (2017)  emo_neutral Najvýznamnejší podiel energetiky na celkových emisiách je u SO2, NOx, POPs a ťažkých kovov.
Poľnohospodárstvo
Výmera poľnohospodárskej pôdy
Zmena od roku 2005
 
 emo_sad Od roku 2005 došlo k poklesu výmery všetkých druhov poľnohospodárskych pozemkov.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Oproti roku 2017 bol opätovne zaznamenaný úbytok výmery poľnohospodárskej pôdy.
Stav (2018)  emo_smile Rozloha poľnohospodárskej pôdy činí 48,5 % z celkovej rozlohy územia SR.
Spotreba priemyselných hnojív a pesticídov
Zmena od roku 2005  emo_sad Od roku 2005 došlo k zvýšeniu spotreby  priemyselných hnojív a pesticídov.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Medziročne sa spotreba priemyselných hnojív a pesticídov zvýšila.
Stav (2018)  emo_neutral Do poľnohospodárskej pôdy sa aplikovalo 5 403,5 t pesticídov. Spotreba priemyselných hnojív predstavovala 102,4 kg čistých živín na hektár pôdy.
Náročnosť poľnohospodárstva na vodné zdroje
Zmena od roku 2005  emo_neutral Medzi rokmi 2005 – 2018 došlo k nárastu odberu povrchovej a k poklesu odberu podzemnej vody.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Medziročne sa znížil odber povrchovej aj podzemnej vody v poľnohospodárstve.
Stav (2018)  emo_smile Podiel povrchovej a podzemnej vody využívanej v poľnohospodárstve v porovnaní s celkovými odbermi vody je zanedbateľný.
Bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach
Zmena od roku 2005  emo_neutral Medzi rokmi 2000 až 2006 bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach bola väčšinou vyrovnaná. Po roku 2007 začala jej hodnota stúpať a zaznamenala kladnú bilanciu.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Medziročne došlo k nárastu kladnej bilancii dusíka v poľnohospodárskych pôdach.
Stav (2018)  emo_sad V poľnohospodárskych pôdach je bilančný prebytok dusíka, ktorý je nežiadúci z hľadiska optimálnej výživy rastlín a ochrany životného prostredia.
Emisie skleníkových plynov a emisie amoniaku z poľnohospodárstva
Zmena od roku 2005  emo_neutral Od roku 2005 sa mierne zvýšilo množstvo emisií skleníkových plynov a kleslo množstvo emisií amoniaku z poľnohospodárstva.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Medziročne došlo k poklesu emisií skleníkových plynov a amoniaku z poľnohospodárstva.
Stav (2017)  emo_neutral Poľnohospodárstvo sa podieľa 6 % na emisiách všetkých skleníkových plynov v SR a zároveň je najväčším producentom emisií amoniaku.
Doprava
Výkony dopravy
Zmena od roku 2005  emo_neutral Nárast prepravných výkonov nákladnej dopravy, hlavne cestnej dopravy. Pokles prepravných výkonov v osobnej doprave.
Posledná medziročná zmena
 
 emo_neutral Prepravné výkony zaznamenali mierny medziročný nárast vo všetkých druhoch osobnej dopravy. V nákladnej doprave došlo k nárastu prepravných výkonov v cestnej a železničnej doprave.
Stav (2018)  emo_sad Pretrváva vysoký podiel cestnej dopravy na výkonoch osobnej i nákladnej dopravy ako aj vysoký podiel individuálnej prepravy osôb.
Emisie skleníkových plynov
Zmena od roku 2005  emo_sad Pokles zaznamenali emisie CH4, naopak nárast zaznamenali emisie N2O a CO2.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Emisie skleníkových plynov zaznamenali mierny medziročný nárast okrem emisií CH4.
Stav (2017)  emo_sad Nedarí sa stabilizovať rast emisií skleníkových plynov z dopravy, relatívny podiel emisií z dopravy sa stále zvyšuje.
Emisie znečisťujúcich látok
Zmena od roku 2005  emo_smile Emisie základných znečisťujúcich látok poklesli s minimálnymi medziročnými výkyvmi.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Emisie základných znečisťujúcich látok zaznamenali medziročný pokles, okrem emisií NOx PM2,5 a PM10, ktoré narástli. U emisií ťažkých kovov došlo k poklesu.
Stav (2017)  emo_sad Najvýznamnejší podiel dopravy je u emisií NOx (približne 46 %), ťažkých kovov (približne 5 %),  CO (15 %), emisie tuhých častíc PM (približne 9 %). Podiel ostatných znečisťujúcich látok je nižší.
Lesné hospodárstvo
Zdravotný stav lesov
Zmena od roku 2005  emo_sad Zdravotný stav lesov indikovaný defoliáciou sa s občasnými výkyvmi stále zhoršoval, s kulmináciou v roku 2014 za celé sledované obdobie.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Medziročne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu lesov.
Stav (2018)  emo_sad Zdravotný stav lesov Slovenska možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer.
Zásoby dreva a uhlíka v lesných ekosystémoch
Zmena od roku 2005  emo_smile Zásoba dreva i uhlíka viazaného v lesoch dlhodobo rástla.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Došlo k ďalšiemu miernemu nárastu zásoby dreva i uhlíka viazaného v lesoch.
Stav (2018)  emo_smile Zásoby dreva a uhlíka v lesných ekosystémoch sú pomerne vysoké.
Využívanie lesov
Zmena od roku 2005  emo_neutral Od roku 2005 podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (využívanie lesov) mierne klesol, hospodárenie je stále udržateľné, no stále je možné konštatovať jeho vysoké hodnoty.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (CBP) medziročne vzrástol.
Stav (2018)  emo_neutral Využívanie lesov je možné hodnotiť stále ako udržateľné, podiel ťažby na CBP však dosahuje vysokú hodnotu.
Drevinové zloženie a prirodzená obnova lesných porastov
Zmena od roku 2005  emo_smile Vývoj v drevinovom zložení lesov, resp. v podiele prirodzenej obnovy lesných porastov je priaznivý.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Ďalšie zlepšenie drevinového zloženia lesov, ako aj pozitívny nárast podielu prirodzenej obnovy lesných porastov.
Stav (2018)
 
 emo_smile V lesoch SR prevláda všeobecne priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Podiel prirodzenej obnovy sa približuje úrovni lesnícky vyspelých, porovnateľných štátov.
Rekreácia a cestovný ruch
Smerovanie cestovného ruchu vo vzťahu k životnému prostrediu
Zmena od roku 2005
 
 emo_neutral Nejednoznačné trendy smerovania a vývoja cestovného ruchu vo vzťahu k životnému prostrediu.
Posledná medziročná zmena
 
 emo_neutral Evidencia  pozitívnych (nárast celkového počtu prenocovaní), ale aj negatívnych trendov smerovania cestovného ruchu (napr. vysoký podiel jednodňového turizmu pri zahraničných návštevníkoch) vo vzťahu k životnému prostrediu.
Stav (2018)
 
 emo_smile Od roku 2005 bol v roku 2018 zaznamenaný najvyšší celkový počet prenocovaní. Priemerný počet prenocovaní stagnuje.
Návštevnosť jaskýň
Zmena od roku 2005
 
 emo_sad Návštevnosť jaskýň poklesla, počet informačných stredísk v chránených územiach je nedostatočný.
Posledná medziročná zmena  emo_sad Medziročne došlo k poklesu počtu návštevníkov jaskýň.
Stav (2018)  emo_neutral V roku 2018 navštívilo sprístupnené jaskyne v správe SSJ viac ako 630 000 návštevníkov.
Erózia, ohrozenie MCHÚ a počet stanovísk
Zmena od roku 2005  emo_sad Evidovaný nárast erózie, ohrozenia tzv. MCHÚ aj počtu stanovísk z dôvodu cestovného ruchu.
Posledná medziročná zmena  emo_neutral Medziročne zaznamenaný mierny nárast erózie na cyklotrasách a turistických značených chodníkoch v niektorých územiach. Mierny nárast ohrozenia tzv. MCHÚ a pokles počtu stanovísk z dôvodu cestovného ruchu.
Stav (2018)  emo_sad Výskyt eróziou postihnutých turisticky značených chodníkov a cykloturistických trás na územiach národných parkov.
Environmentálna ekonomika
Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia
Zmena od roku 2005  emo_smile Náklady na ochranu životného prostredia napriek kolísavému charakteru zaznamenali nárast.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Medziročne došlo k výraznejšiemu nárastu nákladov na ochranu životného prostredia.
Stav (2018)  emo_smile Za sledované obdobie od roku 2000 výška nákladov v roku 2018 bola v poradí druhá najvyššia. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast predstavoval takmer 25 %.
Materiálové toky
Produktivita zdrojov
Zmena od roku 2005
 
 emo_smile Od roku 2005 došlo k nárastu produktivity zdrojov.
Posledná medziročná zmena
 
 emo_smile V porovnaní s predchádzajúcim rokom pokračoval trend rastu produktivity zdrojov.
Stav (2017)  emo_sad Aj napriek zaznamenanému rastu pretrváva nízka produktivita zdrojov v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ.
Odpady
Celková produkcia odpadov
Zmena od roku 2005
 
 emo_neutral Celková produkcia odpadov napriek výkyvom v jednotlivých rokoch zostala zhruba na rovnakej úrovni.
Posledná medziročná zmena
 
 emo_sad Medziročne došlo k  nárastu vzniku odpadov.
Stav (2018)
 
 emo_neutral
 
Množstvom vyprodukovaných odpadov v prepočte na obyvateľa je SR pod priemerom krajín EÚ.
Produkcia a nakladanie s komunálnymi odpadmi
Zmena od roku 2005
 
 emo_sad
 
Nárast  množstva vyprodukovaných komunálnych odpadov. Pretrvával  vysoký podiel skládkovania a nízky podiel recyklácie.
Posledná medziročná zmena
 
 emo_sad
 
Medziročne došlo k nárastu množstva komunálnych odpadov. Celkový objem skládkovaných komunálnych odpadov poklesol len veľmi mierne.
Stav (2018)
 
 emo_sad Napriek tomu, že podielom objemu komunálneho odpadu v prepočte na obyvateľa je SR pod priemerom EÚ, pretrváva nepriaznivý stav v nakladaní s ním (vysoký podiel skládkovania a nízky podiel recyklácie).
Odpady z obalov
Zmena od roku 2010
 
 emo_smile Napriek nárastu cekového množstva vzniknutých odpadov z obalov miera recyklácie a zhodnotenia odpadov z obalov narástla.
 
Posledná medziročná zmena
 
 emo_sad Mierny pokles miery zhodnotenia odpadov z obalov.
Stav (2017)
 
 emo_smile Materiálovo zhodnotených bolo 65,68 % odpadov z obalov. Ciele stanovené pre odpady z obalov sa priebežne plnia.
Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: