Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2018 (Rozšírené hodnotenie kvality a starostlivosti)
Súhrnné hodnotenie environmentálnej situácie v Slovenskej republike
V roku 2018 prebiehali práce na príprave novej Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 pod názvom Zelenšie Slovensko (Envirostratégia 2030). Tento dokument bol prijatý vládou SR vo februári 2019 a nahradil dovtedy platnú Stratégiu, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky z roku 1993.
Vývoj emisií znečisťujúcich látok z dlhodobého hľadiska zaznamenal klesajúci trend. Pokles v posledných rokoch je však veľmi nevýrazný, resp. u niektorých znečisťujúcich látok bol zaznamenaný aj medziročný mierny nárast. SR neprekračuje emisné stropy (stanovené limitné hodnoty do roku 2020) pre žiadnu zo sledovaných látok (oxidy dusíka - NOx, oxidy síry - SOx, amoniak NH3, prchavé organické látky okrem metánu - NMVOC) . Od roku 2020 vstúpia do platnosti nové prísnejšie emisné stropy a ku sledovaným látkam pribudnú aj PM2,5. (drobné častice alebo kvapôčky s aerodynamickým priemerom menším ako 2,5 μm )
SR plní záväzky vyplývajúce z Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a jeho protokolov.
Napriek poklesom celkového množstva emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia zostáva kvalita ovzdušia jedným z najzávažnejších problémov v životnom prostredí a Envirostratégia 2030 ju definuje ako jeden z troch najväčších súčasných problémov na Slovensku. Zatiaľ sa nedarí SR plniť všetky stanovené limitné hodnoty, problémom zostáva hlavne znečistenie ovzdušia oxidom dusičitým - NO2, drobnými časticami alebo kvapôčkami s aerodynamickým priemerom menším ako 10 μm - PM10 a benzo(a)pyrénom – BaP. Taktiež problémom zostáva prízemný ozón, kde sú trvalo prekračované stanovené cieľové hodnoty.
Podľa najnovších údajov publikovaných Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) znečistenie ovzdušia spôsobilo v roku 2014 na Slovensku 5 416 predčasných úmrtí. V roku 2015 sa ich počet zvýšil na 5 421.
Z hľadiska kvantity ale aj kvality sú vodné zdroje Slovenska rozložené nerovnomerne. Dôvodom sú jednak prirodzené podmienky ale aj stále významnejšie zrážkové pomery výrazne ovplyvňované predlžujúcimi sa obdobiami sucha striedajúcimi sa s krátkodobými, ale intenzívnymi zrážkami. Napriek tomu má Slovensko dostatok vodných zdrojov s perspektívou zabezpečenia potrieb vody aj do budúcna. Avšak sú niektoré lokálne oblasti s problémom zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody pre obyvateľov.
Zatiaľ sa nedarí dosiahnuť dobrý stav a potenciál na všetkých vodných útvaroch. Aj keď objem a znečistenie vypúšťaných odpadových vôd zaznamenali v dlhodobom časovom horizonte pokles, jedným z najvýznamnejších opatrení, ktoré je potrebné realizovať je zvýšenie odvádzania a čistenia odpadových vôd v mestách a obciach.
Dlhodobo pretrváva vysoká kvalita pitnej vody dodávanej pre spotrebu obyvateľov verejnými vodovodmi.
SR má dostatok kvalitnej poľnohospodárskej pôdy pre zabezpečovanie nárokov obyvateľov súvisiacich s produkciou potravín napriek pokračujúcemu miernemu úbytku jej rozlohy. Z hľadiska znečistenia poľnohospodárskych pôd kontaminantami, toto je nevýznamné a pôda vykazuje vyhovujúcu kvalitu. Problémom je však rastúce okysľovanie pôd. Spolu s vodnou eróziou a zhutňovaním pôd negatívne ovplyvňuje produktivitu pôdy. Problémom súvisiacim s poľnohospodárskou produkciou zostáva používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín. Približne tretina územia Slovenska je vyčlenená ako územie ohrozené dusičnanmi. Cestou k znižovaniu uvedených negatívnych dopadov je podpora rastu ekologickej poľnohospodárskej výroby.
Stav druhov a biotopov európskeho významu vykazuje najmä z hľadiska ich lepšieho poznania, postupné zlepšenie. Avšak dosiahnutie cieľa do roku 2020 ohľadne výrazného a merateľného zlepšenia ich stavu je stále vzdialené. V priaznivom stave sa v roku 2018 nachádzala približne štvrtina druhov a tretina biotopov európskeho významu. Ochrana druhov a biotopov hlavne v lesných, lúčnych a mokraďových ekosystémov predstavuje druhý z troch definovaných najväčších súčasných environmentálnych problémov na Slovensku.
Takmer štvrtina územia Slovenska patrí do národnej sústavy chránených území z hľadiska ochrany prírody. Problémom však zostáva ich dôsledná ochrana a cielená starostlivosť v súlade s medzinárodnými požiadavkami. Sústava Natura 2000 zaberá približne tretinu územia Slovenska, pričom existuje prekryv medzi týmito dvoma typmi chránených území.
Emisie skleníkových plynov v dlhodobom časovom horizonte poklesli, z krátkodobejšieho hľadiska je už tento trend pomerne stabilný. Očakáva sa, že redukčné ciele stanovené do roku 2020 budú splnené. SR podporila myšlienku klimatickej neutrality, zároveň do roku 2030 si SR stanovila ambiciózne redukčné ciele, ktorých splnenie si vyžaduje prijatie ďalších konkrétnych opatrení.
V roku 2018 pokračovali negatívne prejavy zmeny klímy, rok bol mimoriadne až extrémne teplý. Na mnohých staniciach boli prekročené dlhodobé teplotné rekordy. Zrážkovo bol podnormálny, čo sa prejavilo výrazným pôdnym suchom hlavne v jarnom období. Vo viacerých okresoch Slovenska bola odhadnutá približne tretinová strata výnosov v spojitosti so suchom.
Posilnenie ekonomického rastu a rozvoja a súčasne zabezpečenie, aby prírodné bohatstvo naďalej poskytovalo zdroje a environmentálne služby, na ktorých závisí ľudský blahobyt je chápané ako zelený rast. Spája v sebe ekonomický a environmentálny kontext.
Prepojenie medzi efektívnosťou využívania prírodných zdrojov, výrobou a spotrebou je vyjadrená hodnotením environmentálnej a zdrojovej produktivity. Cieľom je dosiahnutie tzv. rozdvojenia kriviek, keď tempo rastu indikátora záťaže životného prostredia je nižšie ako miera hospodárskeho rastu a zabezpečenie čo najväčšieho ekonomického výstupu pri čo najmenšom negatívnom pôsobení na životné prostredie.
Produktivita uhlíka charakterizuje vzájomnú závislosť uhlíkového a klimatického cyklu prepojenú na environmentálnu a ekonomickú efektivitu ako výsledok politík podporujúcich nízkouhlíkové a čistejšie technológie pri využívaní energetických zdrojov. Vzhľadom na trend v emisiách skleníkových plynov a vo vývoji hrubého domáceho produktu, zatiaľ sa darí udržať rozdvojenie kriviek vývoja (tzv. absolútny decoupling), čo predstavuje pozitívny trend.
Energetická produktivita v dlhodobejšom časovom horizonte narástla, avšak stále pretrváva vysoká energetická náročnosť hospodárstva a je vysoko nad priemerom krajín EÚ. Medziročne bol zaznamenaný pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie a vzhľadom na jeho trend nie je zaručené splnenie záväzného cieľa pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Materiálová produktivita narástla avšak stále zostáva pod priemernou produktivitou EÚ.
Slovensko sa zaraďuje medzi najlesnatejšie krajiny EÚ. Trend vo výmere lesných pozemkov je síce hodnotený ako rastúci, na druhej strane však na základe satelitných snímok je dokumentovaný pokles zalesneného územia. Zdravotný stav lesov je dlhodobo považovaný za nepriaznivý pod celoeurópskym priemerom.
Zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie, minimalizovať odpad a využívanie nových zdrojov je hlavným cieľom prechodu na obehové hospodárstvo ako nástroj zeleného rastu.
Tretím najväčším environmentálnym problémom na Slovensku je odpadové hospodárstvo. Dlhodobo pretrváva vysoká miera skládkovania a nízka miera recyklácie odpadov vrátane komunálnych odpadov. Miera recyklácie odpadov je jednou z najnižších v rámci krajín EÚ aj keď v porovnaní s krajinami EÚ je produkcia komunálneho odpadu na obyvateľa nízka a je pod priemernou úrovňou EÚ. Slovensku hrozí, že nesplní ciele stanovené pre rok 2020 v oblasti recyklácie komunálneho odpadu.
Príjmy Slovenska z environmentálnych daní sú naďalej pod priemerom EÚ.
Hodnotenie vývoja jednotlivých indikátorov
| Ikona | Vysvetlenie hodnotenia |
|---|---|
 |
Pozitívny vývoj, prevažujú trendy zlepšenia. |
 |
Variabilný, nejednoznačný trend, trend bez výraznejších zmien v pozitívnom ako aj nepriaznivom smere. |
 |
Nepriaznivý vývoj, prevažujú trendy zhoršenia. |
Hodnotenie stavu jednotlivých indikátorov
| Ikona | Vysvetlenie hodnotenia |
|---|---|
|
|
Vyhovujúci stav. Plnenie limitných hodnôt a cieľov, resp. len minimálne odchýlky od nich. |
|
|
Stav, ktorému nemožno jednoznačne priradiť hodnotenie vyhovujúci, resp. nevyhovujúci. Je to napríklad z dôvodu, že pre jeho hodnotenie nie sú stanovené ciele alebo limity, resp. jeho zhodnotenie nie je jednoznačné. |
|
|
Nevyhovujúci stav. V prevažnej miere prekračovanie limitných hodnôt, neplnenie stanovených cieľov, resp. ohrozenie splnenia cieľov stanovených pre budúce obdobia |
| Ovzdušie | ||
| Emisie znečisťujúcich látok | ||
|
Zmena od roku 2005 |
|
Klesajúci trend u väčšiny sledovaných látok a celkový vývoj je možné považovať za pozitívny. |
| Posledná medziročná zmena |
|
V roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 došlo k poklesu emisií NOX a CO a tiež v prípade emisií PM10 a PM2,5 a emisie SO2 len mierne vzrástli. V roku 2017 medziročne mierne stúpli emisie Cd, Hg a Pb, rovnako v prípade emisií PCDD/PCDF, PCB a PAH zaznamenaný nárast. |
| Stav (2017) |
|
SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. |
| Kvalita ovzdušia | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Pozitívny trend vo vývoji aj napriek jeho mierne kolísavému priebehu. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Oproti predchádzajúcemu roku bolo zaznamenané zníženie prekročení limitných a cieľových hodnôt. |
|
Stav (2018) |
|
Prekročenie povolených hodnôt vo väzbe na ochranu ľudského zdravia pre NO2, PM10, BaP a prízemný ozón. Bolo tiež zaznamenané prekročenie povolených hodnôt pre prízemný ozón pre ochranu vegetácie a lesov. |
| Voda | ||
| Využívanie vôd z pohľadu zachovania vodných zdrojov | ||
|
Zmena od roku 2005 |
|
Pokles odberov povrchovej a podzemnej vody. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Mierny pokles odberov povrchovej a podzemnej vody. |
| Stav (2018) |
|
Percento celkových odberov z odtoku z územia SR dosiahlo 6,5 % a podiel využívaných podzemných vôd z celkových dokumentovaných využiteľných množstiev podzemných vôd dosiahol 13,93 %. Hoci pozitívny bilančný stav podzemných vôd je priaznivý z pohľadu životného prostredia, ďalšie znižovanie odberov podzemných vôd však už nie je vhodné z pohľadu zdravia a životnej úrovne obyvateľov SR. |
| Kvalita povrchových vôd | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Významný pokles podielu monitorovacích miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody. V hodnotení stavu vodných útvarov, realizovaného od roku 2007, bol zaznamenaný mierny pokles podielu počtu vodných útvarov v lepšom ako priemernom ekologickom stave a mierny nárast podielu počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nárastu počtu monitorovacích miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody. |
| Stav (2018) |
|
Vo väčšine monitorovacích miest neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody. Pretrvávalo prekročenie limitných hodnôt v jednotlivých skupinách ukazovateľov ako aj prioritných látok a niektorých ďalších látok hodnotených pre dodržanie environmentálnej normy kvality. |
| Kvalita podzemných vôd | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Pokles podielu analýz nevyhovujúcich požiadavkám na kvalitu vody. V hodnotení chemického stavu útvarov podzemnej vody, realizovaného od roku 2007, bolo zaznamenané zníženie počtu útvarov podzemnej vody v zlom stave o 2 útvary. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne nedošlo k významným zmenám v podiele analýz podzemných vôd nevyhovujúcim požiadavkám na kvalitu pitnej vody. |
| Stav (2018) |
|
Vo väčšine monitorovacích objektoch monitorovacej siete podzemnej vody bola prekročená limitná hodnota kvality pitnej vody aspoň jedného ukazovateľa. Limitné hodnoty boli najčastejšie prekračované v ukazovateľoch: Mn, Fecelk. a Fe2+, čo poukazuje na pretrvávajúci nepriaznivý stav oxidačno-redukčných podmienok. |
| Odpadové vody | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Pokračoval pokles objemu vypúšťaných odpadových vôd, pokles zaznamenala aj produkcia organického znečistenia. Zvýšil sa počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k miernemu poklesu objemu odpadových vôd, počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie tiež mierne narástol. |
| Stav (2018) |
|
Problémom zostáva nízke napojenie obyvateľstva na kanalizáciu (68,40 %). |
| Kvalita pitnej vody | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Pozitívny vývoj a stav kvality pitnej vody. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom sa zvýšil. |
|
Stav (2018) |
|
Kvalita pitnej vody je dlhodobo na vysokej úrovni. Hygienickým limitom vyhovuje 99,75 % analýz pitnej vody. |
| Horniny | ||
| Geologické hazardy | ||
| Zmena od roku 2006 |
|
V dôsledku dlhotrvajúcich a extrémnych zrážok narastá počet mimoriadnych udalostí, ktoré majú negatívny vplyv na život a zdravie obyvateľov a ich majetok. Najväčšiu hrozbu predstavujú opakujúce sa havarijné zosuvy. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nepatrným zmenám stabilizačných pomerov územia. |
| Stav (2018) |
|
Na viac ako 5 % územia SR sú zaznamenané svahové deformácie. V roku 2018 pribudlo 9 nových svahových deformácií. |
| Pôda | ||
| Využívanie územia | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Najväčšie zmeny vo využívaní pozemkov zaznamenal nárast zastavaných plôch a nádvorí, hlavne na úkor poľnohospodárskej pôdy. Pokračoval aj keď už miernejší trend nárastu lesných pozemkov. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo opätovne k poklesu výmery poľnohospodárskej pôdy a k nárastu lesných pozemkov a zastavaných plôch a nádvorí. |
| Stav (2018) |
|
SR má v rámci svojej štruktúry územia podľa charakteru využitia dostatok poľnohospodárskej pôdy pre zabezpečovanie nárokov obyvateľstva v súvislosti s produkciou potravín. |
| Kontaminácia pôd | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Vývoj kontaminácie pôd je veľmi pozvoľný, bez výrazných zmien. Pôdy, ktoré boli kontaminované v minulosti, sú kontaminované aj v súčasnosti. |
| Posledná medziročná zmena |
 |
V roku 2018 boli analyzované len vybrané lokality, v ktorých po vyhodnotení 4. odberového cyklu (rok odberu 2007) bola stanovená kontaminácia aspoň jedným kontaminantom. |
| Stav (2018) |
|
Takmer 99 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu je hygienicky vyhovujúcich. Zostávajúca časť kontaminovanej pôdy je viazaná prevažne na oblasti priemyselnej činnosti a na oblasti vplyvu tzv. geochemických anomálií – horské a podhorské oblasti. |
| Pôdna reakcia | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Aj keď sa zastúpenie pôd so slabo kyslou pôdnou reakciou znížilo, zastúpenie pôd s kyslou pôdnou reakciou sa zvýšilo. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Naďalej dochádza k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou pôdnou reakciou. |
|
Stav (2018) |
|
Takmer 60 % poľnohospodárskych pôd vykazuje slabo kyslú alebo kyslú pôdnu reakciu. |
| Erózia pôdy | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Od roku 2005 až po súčasný stav mala potenciálna vodná a vetrová erózia klesajúci priebeh. |
|
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k zníženiu výmery pôdy ohrozenej potenciálnou vodnou a vetrovou eróziou. |
| Stav (2018) |
|
Vodnou eróziou je potenciálne ohrozených 38,5 % a vetrovou 5,5 % poľnohospodárskych pôd. |
| Biodiverzita | ||
| Stav druhov a biotopov európskeho významu | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
V porovnaní s 1. (2004 – 2006) a 2. (2007 – 2012) reportovacím obdobím došlo v 3. reportovacom období (2013 – 2018) k výraznejšiemu zlepšeniu poznatkov, v skutočnosti je však ich stav viac-menej rovnaký (nedostatočné opatrenia). |
| Posledná medziročná zmena |
|
Stav druhov a biotopov európskeho významu sa podľa zápisov z KIMS zlepšil len minimálne. |
| Stav (2018) |
|
Stav druhov a biotopov európskeho významu do veľkej miery nie je priaznivý a dosiahnutie cieľa do roku 2020 ohľadne výrazného a merateľného zlepšenia ich stavu je stále vzdialené. |
| Stav a vývoj národnej sústavy chránených území a európskej sústavy Natura 2000 | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Mierne sa zvýšil podiel tzv. MCHÚ a naštartovalo sa budovanie európskej sústavy Natura 2000. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne sa výmera národnej sústavy CHÚ nezmenila. Boli pripravované, spracované a schvaľované ďalšie dokumenty (starostlivosti) o osobitne chránené časti prírody a krajiny. Účinnosť nadobudlo opatrenie o doplnku národného zoznamu ÚEV (druhá aktualizácia - tzv. C etapa), čím sa zvýšil ich celkový počet o 169 lokalít. |
| Stav (2018) |
|
Napriek vysokému podielu výmery CHÚ možno pozorovať v rámci národnej sústavy mnohé nedostatky (reprezentatívnosť, stav ohrozenosti, definovanie cieľového stavu ochrany, realizácia programov starostlivosti o tzv. MCHÚ). Európska sústava Natura 2000 je z veľkej časti už dobudovaná, avšak proces vyhlasovania ÚEV, ako aj prípravy programov starostlivosti je príliš pomalý. |
| Zmena klímy | ||
| Emisie skleníkových plynov | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Pokleslo množstvo emisií skleníkových plynov a produktivita CO2 narástla. Keďže emisie CO2 klesajú, zatiaľ čo hrubý domáci produkt rastie, môžeme hovoriť o absolútnom decouplingu, čo predstavuje pozitívny trend. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Emisie skleníkových plynov síce medziročne vzrástli, avšak len veľmi mierne a z krátkodobého hľadiska je trend pomerne stabilný. |
| Stav (2017) |
|
SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa emisií skleníkových plynov do ovzdušia. |
| Vývoj zmeny klímy | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Zaznamenaný bol nárast negatívnych prejavov zmeny klímy. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Pokračovali negatívne prejavy zmeny klímy (výrazná premenlivosť počasia, nadpriemerná ročná teplota, extrémne lokálne zrážky). |
|
Stav (2018) |
|
Posledný rok bol z hľadiska negatívnych prejavov zmeny klímy veľmi výrazný. |
| Ťažba nerastných surovín | ||
| Vývoj ťažby nerastných surovín | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
U väčšiny ťažených surovín objem ťažby nedosiahol stav z roku 2000, čo z hľadiska využívania prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie spojených s ťažbou možno hodnotiť pozitívne. |
| Posledná medziročná zmena |
|
V roku 2018 došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k miernemu nárastu dobývania surovín na povrchu a k miernemu poklesu pri hlbinnom dobývaní. |
| Stav (2018) |
|
Podiel ťažby nerastných surovín na ich zásobách zatiaľ neindikuje problém s ich vyčerpateľnosťou. |
| Energetika | ||
| Hrubá domáca spotreba energie (HDS) | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Od roku 2005 zaznamenaný pokles HDS. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nárastu HDS. |
| Stav (2017) |
|
Predpokladá sa dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti vyjadreného v absolútnej hodnote primárnej spotreby energie za predpokladu realizácie investícií do opatrení energetickej efektívnosti na strane premeny, prenosu a distribúcie energie a značnej aktivity súkromného sektora. |
| Výroba elektriny | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
V období rokov 2005 – 2018 došlo k poklesu výroby elektriny. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne klesla výroba elektriny. |
| Stav (2018) |
|
Zásobovanie elektrinou v SR bolo v roku 2018 spoľahlivé. SR má nízkouhlíkový mix zdrojov elektriny, podiel bezuhlíkovej výroby elektriny sa pohyboval na úrovni 80 %. |
| Konečná energetická spotreba | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Pokles konečnej energetickej spotreby. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Výrazný medziročný nárast konečnej energetickej spotreby. |
|
Stav (2016) |
|
Predpokladá sa dosiahnutie cieľa úspor energie do roku 2020 iba vo výške 84 % z celkového národného indikatívneho cieľa úspor energie v KES definovaného v Akčnom pláne energetickej efektívnosti 2014 – 2020. |
| Energetická náročnosť | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Výrazný pokles energetickej náročnosti hospodárstva. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Došlo k medziročnému nárastu energetickej náročnosti hospodárstva. |
| Stav (2017) |
|
Napriek pozitívnemu vývoju pretrváva vysoká energetická náročnosť hospodárstva. |
| Obnoviteľné zdroje energie (OZE) | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Nárast podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročný pokles podielu OZE. |
| Stav (2017) |
|
Dosiahnutie záväzného cieľa pre podiel energie z OZE v roku 2020 nie je pri súčasnom trende zaručené. |
| Emisie skleníkových plynov z energetiky | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Pokles emisií skleníkových plynov. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nárastu emisií skleníkových plynov z energetiky. |
| Stav (2017) |
|
Emisie skleníkových plynov z energetiky boli v roku 2017 jedny z najnižších od roku 1990. |
| Emisie znečisťujúcich látok z energetiky | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Pozitívny trend bol dosiahnutý pri emisiách všetkých sledovaných znečisťujúcich látok – SO2, NOx, CO, PM10, PM2,5 a NMVOC. Naopak emisie POPs okrem emisií PAH stúpli (PCDD/PCDF, PCB). Z ťažkých kovov bol nárast pri Cd, emisie Pb a Hg klesli. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Pokles emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok, nárast emisií všetkých POPs, ako aj ťažkých kovov – Cd, PB a Hg. |
| Stav (2017) |
|
Najvýznamnejší podiel energetiky na celkových emisiách je u SO2, NOx, POPs a ťažkých kovov. |
| Poľnohospodárstvo | ||
| Výmera poľnohospodárskej pôdy | ||
|
Zmena od roku 2005 |
|
Od roku 2005 došlo k poklesu výmery všetkých druhov poľnohospodárskych pozemkov. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Oproti roku 2017 bol opätovne zaznamenaný úbytok výmery poľnohospodárskej pôdy. |
| Stav (2018) |
|
Rozloha poľnohospodárskej pôdy činí 48,5 % z celkovej rozlohy územia SR. |
| Spotreba priemyselných hnojív a pesticídov | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Od roku 2005 došlo k zvýšeniu spotreby priemyselných hnojív a pesticídov. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne sa spotreba priemyselných hnojív a pesticídov zvýšila. |
| Stav (2018) |
|
Do poľnohospodárskej pôdy sa aplikovalo 5 403,5 t pesticídov. Spotreba priemyselných hnojív predstavovala 102,4 kg čistých živín na hektár pôdy. |
| Náročnosť poľnohospodárstva na vodné zdroje | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Medzi rokmi 2005 – 2018 došlo k nárastu odberu povrchovej a k poklesu odberu podzemnej vody. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne sa znížil odber povrchovej aj podzemnej vody v poľnohospodárstve. |
| Stav (2018) |
|
Podiel povrchovej a podzemnej vody využívanej v poľnohospodárstve v porovnaní s celkovými odbermi vody je zanedbateľný. |
| Bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Medzi rokmi 2000 až 2006 bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach bola väčšinou vyrovnaná. Po roku 2007 začala jej hodnota stúpať a zaznamenala kladnú bilanciu. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nárastu kladnej bilancii dusíka v poľnohospodárskych pôdach. |
| Stav (2018) |
|
V poľnohospodárskych pôdach je bilančný prebytok dusíka, ktorý je nežiadúci z hľadiska optimálnej výživy rastlín a ochrany životného prostredia. |
| Emisie skleníkových plynov a emisie amoniaku z poľnohospodárstva | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Od roku 2005 sa mierne zvýšilo množstvo emisií skleníkových plynov a kleslo množstvo emisií amoniaku z poľnohospodárstva. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k poklesu emisií skleníkových plynov a amoniaku z poľnohospodárstva. |
| Stav (2017) |
|
Poľnohospodárstvo sa podieľa 6 % na emisiách všetkých skleníkových plynov v SR a zároveň je najväčším producentom emisií amoniaku. |
| Doprava | ||
| Výkony dopravy | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Nárast prepravných výkonov nákladnej dopravy, hlavne cestnej dopravy. Pokles prepravných výkonov v osobnej doprave. |
|
Posledná medziročná zmena |
|
Prepravné výkony zaznamenali mierny medziročný nárast vo všetkých druhoch osobnej dopravy. V nákladnej doprave došlo k nárastu prepravných výkonov v cestnej a železničnej doprave. |
| Stav (2018) |
|
Pretrváva vysoký podiel cestnej dopravy na výkonoch osobnej i nákladnej dopravy ako aj vysoký podiel individuálnej prepravy osôb. |
| Emisie skleníkových plynov | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Pokles zaznamenali emisie CH4, naopak nárast zaznamenali emisie N2O a CO2. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Emisie skleníkových plynov zaznamenali mierny medziročný nárast okrem emisií CH4. |
| Stav (2017) |
|
Nedarí sa stabilizovať rast emisií skleníkových plynov z dopravy, relatívny podiel emisií z dopravy sa stále zvyšuje. |
| Emisie znečisťujúcich látok | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Emisie základných znečisťujúcich látok poklesli s minimálnymi medziročnými výkyvmi. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Emisie základných znečisťujúcich látok zaznamenali medziročný pokles, okrem emisií NOx PM2,5 a PM10, ktoré narástli. U emisií ťažkých kovov došlo k poklesu. |
| Stav (2017) |
|
Najvýznamnejší podiel dopravy je u emisií NOx (približne 46 %), ťažkých kovov (približne 5 %), CO (15 %), emisie tuhých častíc PM (približne 9 %). Podiel ostatných znečisťujúcich látok je nižší. |
| Lesné hospodárstvo | ||
| Zdravotný stav lesov | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Zdravotný stav lesov indikovaný defoliáciou sa s občasnými výkyvmi stále zhoršoval, s kulmináciou v roku 2014 za celé sledované obdobie. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu lesov. |
| Stav (2018) |
|
Zdravotný stav lesov Slovenska možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer. |
| Zásoby dreva a uhlíka v lesných ekosystémoch | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Zásoba dreva i uhlíka viazaného v lesoch dlhodobo rástla. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Došlo k ďalšiemu miernemu nárastu zásoby dreva i uhlíka viazaného v lesoch. |
| Stav (2018) |
|
Zásoby dreva a uhlíka v lesných ekosystémoch sú pomerne vysoké. |
| Využívanie lesov | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Od roku 2005 podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (využívanie lesov) mierne klesol, hospodárenie je stále udržateľné, no stále je možné konštatovať jeho vysoké hodnoty. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (CBP) medziročne vzrástol. |
| Stav (2018) |
|
Využívanie lesov je možné hodnotiť stále ako udržateľné, podiel ťažby na CBP však dosahuje vysokú hodnotu. |
| Drevinové zloženie a prirodzená obnova lesných porastov | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Vývoj v drevinovom zložení lesov, resp. v podiele prirodzenej obnovy lesných porastov je priaznivý. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Ďalšie zlepšenie drevinového zloženia lesov, ako aj pozitívny nárast podielu prirodzenej obnovy lesných porastov. |
|
Stav (2018) |
|
V lesoch SR prevláda všeobecne priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Podiel prirodzenej obnovy sa približuje úrovni lesnícky vyspelých, porovnateľných štátov. |
| Rekreácia a cestovný ruch | ||
| Smerovanie cestovného ruchu vo vzťahu k životnému prostrediu | ||
|
Zmena od roku 2005 |
|
Nejednoznačné trendy smerovania a vývoja cestovného ruchu vo vzťahu k životnému prostrediu. |
|
Posledná medziročná zmena |
|
Evidencia pozitívnych (nárast celkového počtu prenocovaní), ale aj negatívnych trendov smerovania cestovného ruchu (napr. vysoký podiel jednodňového turizmu pri zahraničných návštevníkoch) vo vzťahu k životnému prostrediu. |
|
Stav (2018) |
|
Od roku 2005 bol v roku 2018 zaznamenaný najvyšší celkový počet prenocovaní. Priemerný počet prenocovaní stagnuje. |
| Návštevnosť jaskýň | ||
|
Zmena od roku 2005 |
|
Návštevnosť jaskýň poklesla, počet informačných stredísk v chránených územiach je nedostatočný. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k poklesu počtu návštevníkov jaskýň. |
| Stav (2018) |
|
V roku 2018 navštívilo sprístupnené jaskyne v správe SSJ viac ako 630 000 návštevníkov. |
| Erózia, ohrozenie MCHÚ a počet stanovísk | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Evidovaný nárast erózie, ohrozenia tzv. MCHÚ aj počtu stanovísk z dôvodu cestovného ruchu. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne zaznamenaný mierny nárast erózie na cyklotrasách a turistických značených chodníkoch v niektorých územiach. Mierny nárast ohrozenia tzv. MCHÚ a pokles počtu stanovísk z dôvodu cestovného ruchu. |
| Stav (2018) |
|
Výskyt eróziou postihnutých turisticky značených chodníkov a cykloturistických trás na územiach národných parkov. |
| Environmentálna ekonomika | ||
| Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia | ||
| Zmena od roku 2005 |
|
Náklady na ochranu životného prostredia napriek kolísavému charakteru zaznamenali nárast. |
| Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k výraznejšiemu nárastu nákladov na ochranu životného prostredia. |
| Stav (2018) |
|
Za sledované obdobie od roku 2000 výška nákladov v roku 2018 bola v poradí druhá najvyššia. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast predstavoval takmer 25 %. |
| Materiálové toky | ||
| Produktivita zdrojov | ||
|
Zmena od roku 2005 |
|
Od roku 2005 došlo k nárastu produktivity zdrojov. |
|
Posledná medziročná zmena |
|
V porovnaní s predchádzajúcim rokom pokračoval trend rastu produktivity zdrojov. |
| Stav (2017) |
|
Aj napriek zaznamenanému rastu pretrváva nízka produktivita zdrojov v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. |
| Odpady | ||
| Celková produkcia odpadov | ||
|
Zmena od roku 2005 |
|
Celková produkcia odpadov napriek výkyvom v jednotlivých rokoch zostala zhruba na rovnakej úrovni. |
|
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nárastu vzniku odpadov. |
|
Stav (2018) |
|
Množstvom vyprodukovaných odpadov v prepočte na obyvateľa je SR pod priemerom krajín EÚ. |
| Produkcia a nakladanie s komunálnymi odpadmi | ||
|
Zmena od roku 2005 |
|
Nárast množstva vyprodukovaných komunálnych odpadov. Pretrvával vysoký podiel skládkovania a nízky podiel recyklácie. |
|
Posledná medziročná zmena |
|
Medziročne došlo k nárastu množstva komunálnych odpadov. Celkový objem skládkovaných komunálnych odpadov poklesol len veľmi mierne. |
|
Stav (2018) |
|
Napriek tomu, že podielom objemu komunálneho odpadu v prepočte na obyvateľa je SR pod priemerom EÚ, pretrváva nepriaznivý stav v nakladaní s ním (vysoký podiel skládkovania a nízky podiel recyklácie). |
| Odpady z obalov | ||
|
Zmena od roku 2010 |
|
Napriek nárastu cekového množstva vzniknutých odpadov z obalov miera recyklácie a zhodnotenia odpadov z obalov narástla. |
|
Posledná medziročná zmena |
|
Mierny pokles miery zhodnotenia odpadov z obalov. |
|
Stav (2017) |
|
Materiálovo zhodnotených bolo 65,68 % odpadov z obalov. Ciele stanovené pre odpady z obalov sa priebežne plnia. |
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|