Degradácia pôdy
Dlhodobé intenzívne využívanie pôdy môže viesť k jej degradácii, teda k jej fyzikálnemu, chemickému a biologickému poškodeniu a znehodnoteniu. Degradácia negatívne ovplyvňuje biodiverzitu, úrodnosť pôdy a jej schopnosť zadržiavať vodu a živiny.
Tento proces môže byť spôsobený:
- prírodnými faktormi, ako napríklad mechanickým pôsobením pohybujúcich sa živlov – vzduchu, vody, ľadu či zvetralín, alebo
- činnosťou človeka, ako napríklad nekontrolovanou urbanizáciou, nevhodným obrábaním pôdy, používaním nevhodných hnojív a pesticídov a odlesňovaním.
Čiastkový monitorovací systém Pôda Poskytuje informácie o stave a vývoji vlastností pôd, sleduje vývoj poľnohospodárskych a lesných pôd a pôd nad hranicou lesa v rámci celej SR.
Čítať viac
Atlas máp stability svahov SR Prehľadný súbor digitálnych máp bol spracovaný v rokoch 1999 – 2006.
Čítať viac
Acidifikácia pôd
Acidifikácia – proces okyslenia pôdy – predstavuje jeden zo závažných procesov chemickej degradácie pôd, kedy sa znižuje jej pH. Následkom acidifikácie dochádza k poklesu hodnoty pôdnej reakcie, čo má nepriaznivý vplyv na výnos pestovaných plodín, zvyšuje sa rozpustnosť väčšiny rizikových prvkov v pôde, ktoré sú následne prijímané rastlinami, čím do potravinového reťazca prenikajú predovšetkým ťažké kovy a hliník.
Proces acidifikácie neprebieha na všetkých pôdach rovnako, náchylnejšie sú kyslé pôdy na kyslých substrátoch.
Erózia
Erózia je prirodzený proces zapríčinený najmä vodou a vetrom. Predstavuje úbytok povrchovej najúrodnejšej vrstvy poľnohospodárskej pôdy, úbytok živín, humusu, organickej hmoty, zníženie mikrobiologického života a stratu funkcií pôdy. Dlhodobý, intenzívny vplyv eróznych procesov na pôdu môže viesť až k úplnému odnosu jemnozeme a k zániku pôdy ako takej.
Zhutňovanie pôdy
Zhutňovanie prebieha pri vyvíjaní tlaku na pôdu, napríklad používaním ťažkých poľnohospodárskych strojov. Tlak mení vlastnosti pôdy, ako je štruktúra a priepustnosť. Pohyb vody a plynov je brzdený, ku koreňom rastlín sa tak nedostáva dostatok vody a kyslíka, pôda nie je schopná zadržiavať vodu, a tak môže rýchlejšie dôjsť k jej erózii.
Salinizácia a sodifikácia
Salinizácia je nadmerná koncentrácia solí rozpustných vo vode v pôde. Nadmerný výskyt sodíka je známy ako sodifikácia. Ide o procesy zasoľovania, ktoré v našich podmienkach nie sú veľmi rozšírené.
Prírodné soľné pôdy sa vyskytujú najmä na juhu Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, kde suchá a teplá klíma, výparný vodný režim pôd a prítomné mineralizované vody vytvárajú podmienky pre tieto pôdy. Vo vyšších polohách severoslovenských kotlín vzniká zasolenie pri prameňoch mineralizovaných vôd, známe sú napr. travertínové kopy na Spiši.
Aj keď sú prírodné soľné pôdy druhovo chudobné, veľkou mierou sa podieľajú na biologickej rozmanitosti krajiny. Na biotopy slaných pôd sú viazané viaceré endemické druhy rastlín európskeho významu.
Nebezpečenstvo rozširovania soľných pôd súvisí najmä s ľudskou činnosťou, a to hlavne nadmernou aplikáciou minerálnych hnojív, zavlažovaním poľnohospodársky využívaných plôch vodou s vysokým obsahom rozpustných látok, ako aj znečistením územia alkalickým odpadom z priemyslu (ako napr. v blízkosti skládky odpadu z hlinikárne v Žiary nad Hronom), čo môže mať za následok poškodenie úrodnosti našich najprodukčnejších pôd.
Rizikové látky v pôde
Rizikové látky sú prvky a zlúčeniny, ktorých prítomnosť v pôdach priamo alebo nepriamo vyvoláva alebo môže vyvolať nežiaduce zmeny fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy. Do pôdy sa dostávajú z prírodných alebo antropických zdrojov (napr. priemysel, energetika) a vyskytujú sa v nej v rôznych koncentráciách a v rôznych formách.
Pôda tieto látky absorbuje a ony sa následne dostávajú do rôznych častí rastlín. Čistiaca schopnosť pôdy je výrazne nižšia ako atmosféry, preto jej znečistenie ovplyvňuje kvalitu rastlín oveľa dlhšiu dobu. Často dochádza ku kontaminácii viacerými látkami naraz. U rastlín sa vyššie koncentrácie ťažkých kovov prejavujú viditeľnými symptómami, môže dôjsť k spomaleniu rastu rastliny či k ovplyvneniu fotosyntetickej aktivity.
Posúdenie kontaminácie pôd vychádza z hodnotenia obsahov rizikových látok v pôde, najmä rizikových prvkov (kadmium Cd, chróm Cr, olovo Pb, nikel Ni, zinok Zn, meď Cu, arzén As, ortuť Hg), F, PAU (polycyklické aromatické uhľovodíky), PCB (polychlórované bifenyly), ktoré majú vysoký stupeň biotoxicity pre živočíchy a človeka.
Základné rizikové látky
Chróm (Cr)
Je zaujímavé, že aj keď rastliny chróm prijímajú svojím koreňovým systémom, nenarúša to ich fyziologický vývoj, no do potravového reťazca môžu prenášať veľké množstvo tohto toxického prvku. Na kontaminácii pôd chrómom sa okrem prirodzených minerálnych zdrojov podieľa aj aplikácia čistiarenských kalov, kontaminovaných priemyselných kompostov a odpadových kalov.
Niektoré zlúčeniny chrómu pôsobia na ľudí ako alergény a senzibilizujúce látky.
Kadmium (Cd)
Kadmium je toxický kov, ktorý sa vyskytuje so zinkovou rudou. Do prostredia sa dostáva napríklad pri vulkanickej aktivite, spaľovaní odpadov, pri výrobe zinku či spaľovaní fosílnych palív. Z rastlín sa najčastejšie nachádza v maku a hubách. Spôsobuje rakovinu.
Olovo (Pb)
Kontaminácia pôd olovom je nevratným procesom. Olovo je vysoko toxické pre živočíšny aj rastlinný organizmus. Rastlinami je prijímané len vo veľmi malých množstvách, ukladá sa hlavne v ich koreňoch. Olovo má inhibičný účinok na množstvo životne dôležitých enzýmov v organizme, čo spôsobuje ochorenia s ťažkou identifikáciou príčin.
K hlavným zdrojom kontaminácie pôd olovom patria emisie z hutníckeho priemyslu, z dopravy a z energetiky a aplikácia agrochemikálií a kalov z čistiarní odpadových vôd do pôdy.
Oxid siričitý (SO2)
Okyslenie zapríčinené oxidom siričitým mení chemické zloženie pôdy a povrchových vôd, narúša ekosystémy a vedie k strate života zvierat a rastlín. Už pri malých koncentráciách pôsobí negatívne na rastlinstvo, poškodzuje fotosyntetický aparát, čo vedie k odumieraniu kríkov, stromov i celých lesných porastov. Najcitlivejšími sú lišajníky.
Zinok (Zn)
Zinok je nevyhnutný pre viaceré biologické aktivity rastlín, ale jeho prebytok je toxický. V poľnohospodárskych pôdach je jeho nadbytok zriedkavý, okrem toho, keď sa zneužíva čistiarenský kal a priemyselný kompost. V optimálnom množstve patrí zinok k esenciálnym prvkom pre rastlinný aj živočíšny organizmus. Jeho vysoké koncentrácie majú negatívny účinok na gastro-endokrinologický a respiračný systém človeka.
Ortuť (Hg)
Ortuť sa v životnom prostredí vyskytuje prirodzene, vo všeobecnosti však býva bezpečne uchovaná v mineráloch a nepredstavuje žiadne významné riziko. Ak sa však uvoľní do životného prostredia, môže v ňom voľne cirkulovať tisícky rokov. Do prostredia sa dostáva mnohými cestami, napríklad ťažbou a úpravou rúd medi a zinku (ortuť sa v nich často vyskytuje ako prímes), priemyselnou výrobou chlóru, spaľovaním fosílnych palív a produkciou a následným spaľovaním odpadov.
Zdravotné vplyvy závisia od dávky, najväčšie dopady má na plod a malé deti, najmä na vyvíjajúci sa mozog a nervový systém dieťaťa s vplyvom na pamäť, jazyk, pozornosť a ďalšie zručnosti.
Arzén (As)
Arzén je prirodzene sa vyskytujúci toxický prvok a patrí k najdlhšie známym jedom, používal sa už v staroveku. Často sa vyskytuje v popoloch zo spaľovania uhlia. Arzén a jeho zlúčeniny našli uplatnenie v poľnohospodárstve ako pesticídy. Z rastlín najviac arzén kumulujú ovos, tabak.
Meď (Cu)
Meď je dôležitá pre rast a vývoj rastlín, preto sa často používa vo fungicídoch. Jej vysoký obsah v pôde má vplyv na úrodnosť. Zdrojom kontaminácie sú agrochemikálie obsahujúce meď, ako aj emisie z priemyslu. Vysoký obsah medi je pre rastliny toxický, ale možno ho zmierniť vápnením a aplikáciou vysokých dávok organických hnojív.
Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU)
Ich negatívny účinok na človeka sa môže prejaviť vznikom nádorových ochorení. PAU sa vyskytujú takmer vo všetkých zložkách živej prírody, pretože neustále vznikajú pôsobením tepla pri rozklade živej hmoty. Najvyššie koncentrácie PAU a im podobných zlúčenín boli zistené v potravinách dopestovaných v blízkosti veľkých priemyselných tovární alebo u potravín, ktoré boli pražené, grilované, údené alebo inak tepelne opracované pri veľmi vysokých teplotách.
Polychlórované bifenyly (PCB)
PCB sú väčšinou antropogénneho pôvodu, do životného prostredia sa môžu dostávať aj vulkanickou činnosťou. Patria medzi potenciálne mutagény a karcinogény. Ich pôsobenie ovplyvňuje mozog, oči, srdce, imunitný a reprodukční systém a funkciu štítnej žľazy, znižuje pôrodnú váhu a deťom spôsobuje neurologické poruchy.
Kontaminácia pôd plošne nepostihuje veľké územia SR. Znečistenie nadlimitne postihuje cca do 30 000 ha poľnohospodárskych pôd.
Mapa: Kontaminácia pôd rizikovými látkami

Zdroj: Atlas krajiny SR, spracoval: SAŽP