Preskočit na obsah

Emisie skleníkových plynov

Globálne emisie skleníkových plynov sa majú v tejto dekáde stabilizovať a do roku 2050 znížiť o 50 % v porovnaní s rokom 1990. Berúc do úvahy úsilie potrebné zo strany rozvojových krajín, EÚ podporuje cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 - 95 % (v porovnaní s rokom 1990). Aj v prípade, úsilie znížiť emisie bude efektívne, určitá zmena klímy je nevyhnutná. Preto sú potrebné aj stratégie a činnosti na prispôsobenie sa jej vplyvom.

Zdroje emisií skleníkových plynov

Emisie vznikajú počas prírodných procesov a ľudských činností. Najvýznamnejším prírodným skleníkovým plynom v atmosfére je vodná para. Počas činností ľudí unikajú do atmosféry veľké množstvá ostatných skleníkových plynov, čím sa zvyšujú atmosférické koncentrácie týchto plynov, a tým sa zosilňuje skleníkový efekt a dochádza k otepľovaniu klímy.

Hlavné zdroje skleníkových plynov z ľudskej činnosti:

  • spaľovanie fosílnych palív (uhlie, ropa a plyn) pri výrobe elektrickej energie, preprave, v priemysle a domácnostiach (CO2),
  • poľnohospodárstvo (CH4) a zmeny v používaní pôdy, ako je odlesňovanie (CO2),
  • skládky odpadu (CH4),
  • používanie priemyselných plynov obsahujúcich fluór.

Najvýznamnejšou celosvetovou iniciatívou smerujúcou k zníženiu emisií skleníkových plynov je tzv. Kjótsky protokol, v ktorom sa 15 členských štátov EÚ (EÚ-15) zaviazalo v rokoch 2008 - 2012 znížiť  ich produkciu o 8 % (pod úroveň z roku 1990).

Európske spoločenstvo podpísalo protokol 29. apríla 1998. Na zasadnutí Európskej rady v Laekene v decembri 2001 Európska únia potvrdila, že by chcela, aby Kjótsky protokol nadobudol platnosť pred svetovým samitom o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu (26. augusta – 4. septembra 2002). Aby sa tento cieľ dosiahol, uvedeným rozhodnutím bol v mene Európskeho spoločenstva protokol schválený. Členské štáty sa zaviazali predložiť svoje ratifikačné listiny súčasne s listinami Európskeho spoločenstva a podľa možnosti najneskôr 1. júna 2002.

V prílohe II k uvedenému rozhodnutiu sa v súvislosti s obmedzovaním a znižovaním množstva emisií uvádzajú záväzky dohodnuté Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na prvé stanovené obdobie (2008 – 2012).

Obsah protokolu
Kjótsky protokol rieši problém emisií šiestich druhov skleníkových plynov:

  • oxidu uhličitého (CO2),
  • metánu (CH4),
  • oxidu dusného (N2O),
  • hydrofluórovaných uhľovodíkov (HFC),
  • perfluórovaných uhľovodíkov (PFC),
  • fluoridu sírového (SF6).

Kjótsky protokol predstavuje v rámci boja proti globálnemu otepľovaniu významný pokrok, pretože sa v ňom uvádzajú záväzné a kvantifikované ciele v súvislosti s obmedzovaním a znižovaním množstva skleníkových plynov.

Možnosti znižovania produkcie emisií:

  • zvyšovanie energetickej účinnosti širokej škály zariadení a prístrojov pre domácnosti,
  • povinné zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie (veterná, solárna a vodná energia, biomasa) a obnoviteľných pohonných hmôt, ako sú biopalivá,
  • podpora vývoja technológií na zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS), oxidu uhličitého (CO2) emitovaného tepelnými elektrárňami a ostatnými veľkými zariadeniami,
  • vyžívaním systému obchodovania s emisiami, hlavného nástroja EÚ na znižovanie emisií skleníkových plynov z priemyslu.

Mnohé európske krajiny prijali vnútroštátne programy zamerané na zníženie emisií. Na úrovni EÚ sa tiež prijímajú rôzne politiky a opatrenia prostredníctvom európskeho programu pre klimatické zmeny, napríklad:

  • zvýšené používanie obnoviteľnej energie (veterná, slnečná, biomasa) a kombinované zariadenia na výrobu tepla a energie,
  • zlepšenia v oblasti energetickej účinnosti, napríklad v budovách, priemysle, domácich spotrebičoch,
  • zníženie emisií oxidu uhličitého z nových osobných automobilov,
  • opatrenia na zmiernenie následkov vo výrobnom odvetví,
  • opatrenia na zníženie emisií zo skládok odpadu.

Systém obchodovania s emisiami oxidu uhličitého je základným prvkom úsilia Európskej únie na nákladovo efektívne zníženie emisií. V marci 2007 schválili vedúci predstavitelia EÚ ambiciózny plán pre klimatické zmeny a energetiku s cieľom obmedziť emisie skleníkových plynov EÚ minimálne o 20 % do roku 2020 (v porovnaní s úrovňami z roku 1990) a dosiahnuť do roku 2020 cieľ 20 % využívania obnoviteľnej energie ako primárnej energie EÚ.
V januári 2008 navrhla Európska komisia nový energetický a klimatický balík na dosiahnutie cieľa zníženia emisií. Svoju úlohu zohrajú aj rôzne odvetvia (napr. poľnohospodárstvo, doprava, stavebníctvo), ako aj členské štáty, ktoré prispejú k cieľom Európy podľa svojich príslušných finančných možností.
Pre odvetvia s vysokou spotrebou energie (napr. oceliarstvo a chemický priemysel) Komisia navrhuje posilnenie systému obchodovania s emisiami EÚ, aby bolo možné dosiahnuť cieľ 20 %. Zníženie emisií skleníkových plynov vyžaduje zvýšené využívanie obnoviteľných energií, k čomu patria aj diverzifikovanejšie dodávky energie pre Európu.

EÚ zapracováva prispôsobovanie sa klimatickej zmene aj do politík EÚ. Do roku 2013 sa prijme komplexná stratégia EÚ na prispôsobovanie sa klimatickej zmene, ktorá zlepší odolnosť EÚ voči nej.