Preskočit na obsah

Emisie skleníkových plynov

Nachádzame sa v rozhodujúcej fáze svetovej reakcie na núdzovú situáciu v oblasti klímy a biodiverzity. Toto desaťročie prináša rozhodujúci prelom v kontexte splnenia záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody v záujme zdravia, kvality života a prosperity nás všetkých.

EÚ určovala trendy hodné nasledovania pri stanovovaní ambicióznych cieľov zníženia čistých emisií do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990 a príkladom ide aj v úsilí stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Tieto ciele už nie sú iba predsavzatiami či ambíciami, ale povinnosťami, ktoré sú stanovené v prvom európskom klimatickom predpise a Európskej zelenej dohode, ktoré vytvárajú nové príležitosti pre inovácie, investície a zamestnanosť.

Zdroje emisií skleníkových plynov

Slnko zohrieva Zem a naša planéta vyžaruje časť tohto tepla späť do vesmíru. Avšak niektoré plyny v atmosfére pôsobia ako skleník – prepúšťajú slnečné žiarenie, ale zabraňujú úniku tepelného žiarenia. Niektoré skleníkové plyny, ako napríklad vodná para, sa vyskytujú v atmosfére prirodzene. Bez nich by priemerná teplota Zeme bola v porovnaní so súčasnou situáciou neporovnateľne nižšia. V minulosti sa klimatické zmeny diali pomaly. Dnes sa nachádzame vo fáze rýchleho otepľovania.

Emisie vznikajú počas prírodných procesov a ľudských činností. Počas činností ľudí unikajú do atmosféry veľké množstvá ostatných skleníkových plynov, čím sa zvyšujú atmosférické koncentrácie týchto plynov, a tým sa zosilňuje skleníkový efekt a dochádza k otepľovaniu klímy.

Hlavné zdroje skleníkových plynov z ľudskej činnosti:

  • spaľovanie fosílnych palív (uhlie, ropa a plyn) pri výrobe elektrickej energie, preprave, v priemysle a domácnostiach (CO2),
  • poľnohospodárstvo (CH4) a zmeny v používaní pôdy, ako je odlesňovanie (CO2),
  • skládky odpadu (CH4),
  • používanie priemyselných plynov obsahujúcich fluór.

Dňa 9. mája 1992 bol v New Yorku prijatý Rámcový dohovor OSN o zmene klímy. V mene Slovenskej republiky bol dohovor podpísaný 19. mája 1993 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 548/2006 Z. z.). Uznesením Národnej rady SR č. 555 z 18. augusta 1994 vyslovila Slovenská republika súhlas s dohovorom. 

Najvýznamnejšou celosvetovou iniciatívou smerujúcou k zníženiu emisií skleníkových plynov je tzv. Kjótsky protokol, v ktorom sa 15 členských štátov EÚ (EÚ-15) zaviazalo v rokoch 2008 – 2012 znížiť ich produkciu o 8 % (pod úroveň z roku 1990).
Európske spoločenstvo podpísalo protokol 29. apríla 1998.

Parížska dohoda z roku 2015 prvýkrát uznala povinnosť pripravovať nielen mitigačné, ale aj adaptačné opatrenia. Pri úsilí zlepšovania kolektívnych opatrení na globálnej úrovni smerujúcich k prechodu na nízko-uhlíkovú spoločnosť a obmedzeniu rastu globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 °C, a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, o 1,5 °C, je táto dohoda považovaná za míľnik v klimatických rokovaniach.

Možnosti znižovania produkcie emisií skleníkových plynov:

  • zvyšovanie energetickej účinnosti širokej škály zariadení a prístrojov pre domácnosti,
  • povinné zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie (veterná, solárna a vodná energia, biomasa) a obnoviteľných pohonných hmôt, ako sú biopalivá,
  • podpora vývoja technológií na zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS), oxidu uhličitého (CO2) emitovaného tepelnými elektrárňami a ostatnými veľkými zariadeniami,
  • vyžívaním systému obchodovania s emisiami, hlavného nástroja EÚ na znižovanie emisií skleníkových plynov z priemyslu.

Mnohé európske krajiny prijali vnútroštátne programy zamerané na zníženie emisií. Na úrovni EÚ sa tiež prijímajú rôzne politiky a opatrenia prostredníctvom európskeho programu pre klimatické zmeny, napríklad:

  • zvýšené používanie obnoviteľnej energie (veterná, slnečná, biomasa) a kombinované zariadenia na výrobu tepla a energie,
  • zlepšenia v oblasti energetickej účinnosti, napríklad v budovách, priemysle, domácich spotrebičoch,
  • zníženie emisií oxidu uhličitého z nových osobných automobilov,
  • opatrenia na zmiernenie následkov vo výrobnom odvetví,
  • opatrenia na zníženie emisií zo skládok odpadu.

Systém obchodovania s emisiami (EN) European Union Emission Trading Scheme – EU ETS) je základným kameňom stratégie Európskej únie (EÚ) v oblasti zmeny klímy a vychádza zo smernice 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.

Prvého januára 2021 vstúpil systém obchodovania s emisnými kvótami do svoje 4. fázy, ktorá bude trvať do 31. decembra 2030. Emisný strop sa počnúc rokom 2021 znižuje o lineárny koeficient 2,2 %.

Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent.

Klimatický a energetický rámec do roku 2030 (EN) zahŕňa ciele celej EÚ a ciele politiky na obdobie rokov 2021 až 2030.

Dokumenty o zmene klímy: https://www.enviroportal.sk/klimaticke-zmeny/dokumenty

Spracoval: Slovenská agentúra životného prostredia
Aktualizované: 19. 1. 2022