Monitoring spotrebného koša

Monitoring spotrebného koša (MSK) sa realizoval od roku 1993, ukončený bol v roku 2013. Cieľom MSK bolo získať objektívne a reálne informácie o kontaminácii potravín a pitnej vody priamo v spotrebiteľskej sieti, ktoré slúžili ako podklady pre stanovenie výživovej politiky a sledovanie expozície obyvateľstva cudzorodými látkami. V rámci monitoringu spotrebného koša sa analyzovali základné ako i najfrekventovanejšie potraviny s ohľadom na stravovacie zvyklosti (nad 0.5 % spotreby) vo vybraných regiónoch Slovenska reprezentujúcich cca 20 000 obyvateľov a rôzne formy osídlenia.

Odbery vzoriek sa zabezpečovali:
A. nákupom v obchodnej sieti dvakrát ročne (máj, september)
B. každoročne v tých istých 10 lokalitách Slovenskej republiky špecifikovaných na:

  • silne znečistené oblasti,
  • stredne znečistené oblasti,
  • relatívne čisté oblasti.

Toto členenie na čisté a špinavé lokality sa vybralo z dôvodu, že údaje z MSK mali podľa koncepcie Monitoringu životného prostredia slúžiť dalšiemu ČMS a to Zátaž obyvateľstva faktormi prostredia. V týchto lokalitách mal Ústav verejného zdravotníctva vykonávat sledovanie chorobnosti, úmrtnosti, ale i expozíciu obyvateľstva SR. Na základe návrhu MZ SR bol tento ČMS uznesením vlády SR c. 357 zo 6. mája 1999 zrušený, čo bolo odôvodnené krízovým stavom v rezorte zdravotníctva a kritickým obmedzením možností čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. V súčasnosti výsledky MSK slúžia k výpočtu expozície priemerného obyvateľa SR z potravín a vody vybranými kontaminantami.


 

Do spotrebného koša bolo odoberaných 27 základných potravín (podľa štatistickej spotreby) a vzorky pitnej vody z verejných zdrojov. Odber vzoriek sa realizoval dvakrát ročne nákupom potravinárskych komodít v maloobchodnej spotrebiteľskej sieti. V rámci jedného odberu sa odobral jeden "spotrebný kôš" (naplnený sledovanými komoditami) na každých 20 tisíc obyvateľov. V prípade pitnej vody v rámci jedného odberu sa odoberú 3 vzorky vody na jeden spotrebný kôš z vodovodnej siete, z ktorých sa vypočíta priemer za lokalitu. Každá zložka spotrebného koša sa analyzuje osobitne.

Odbery a analýzy vzoriek v jednotlivých lokalitách zabezpečovali pracovníci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR a Výskumného ústavu vodného hospodárstva, vzhľadom na ich skúsenosti s touto činnosťou. V každom spotrebnom koši sa vykonávali analýzy vybraných chemických prvkov, dusičnanov, dusitanov, polyaromatických uhľovodíkov, polychlórovaných bifenylov, vybraných rezíduí pesticídov, rezíduí veterinárnych liečiv, mykotoxínov a vybraných aditívnych látok. Rádioaktívna kontaminácia (stroncium 90, cézium 137 a 134) bola sledovaná vo vzorkách mlieka a pitnej vody. Odbery vzoriek sa vykonali v máji a septembri. Systém odberu vzoriek a sledovaných parametrov v MSK je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Distribúciu vzoriek zabezpečoval odoberajúci orgán tak, aby výsledky analýz boli postúpené do Strediska pre vyhodnocovanie výskytu cudzorodých látok.

Vyhodnocovanie získaných údajov z MSK sa zameriavalo najmä na zisťovanie príjmu jednotlivých cudzorodých látok do organizmu človeka za účelom zhodnotit expozíciu obyvateľstva SR cudzorodými látkami z potravín. Získané výsledky sa posudzovali vzhľadom k platným limitným hodnotám (MRL) a zároven sa využívali k výpočtu príjmu do organizmu človeka. Pre jednotlivé kontaminanty sa každoročne s využitím údajov o spotrebe potravín (údaje zo štatistického úradu SR) vypočítala expozícia. Vypočítané hodnoty sa porovnávali s hodnotami PTWI pre arzén, kadmium, ortuť, olovo (Provisional Tolerable Weekly Intake - provizórny tolerovatelný týždenný príjem), hodnotou TDI pre nikel (Tolerable Daily Intake - tolerovatelný denný príjem), RDA pre chróm (Recommended Daily Allowances - doporučená denná dávka) a ADI pre dusičnany, PCB a pesticídy (Acceptable Daily Intake - akceptovatelný denný príjem), ktoré stanovila FAO/WHO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo pri Organizácii Spojených národov/Svetová zdravotnícka organizácia). Pre výpočty expozície sa použili ročné priemerné hodnoty jednotlivých kontaminantov v každej komodite. Naše výsledky boli porovnávané i s dostupnými údajmi zo spotrebného koša v niektorých iných štátoch sveta.