Koordinovaný cielený monitoring

Koordinovaný cielený monitoring (KCM) sa v rezorte pôdohospodárstva vykonával od roku 1991, ukončný bol v roku 2013. Jeho cieľom bolo zistiť v reálnych podmienkach poľnohospodárskej prvovýroby a spotreby jej produkcie vo vybraných lokalitách, vzájomný vzťah medzi stupňom kontaminácie poľnohospodárskej pôdy, závlahovej vody, napájacej vody, rastlinnej a živočíšnej produkcie. Súbežne s touto náročnou úlohou bolo dôslednou realizáciou metodiky získať cenné informácie o kontaminácii jednotlivých zložiek potravinového reťazca v objektívnych podmienkach aktuálneho stavu životného prostredia vybraných lokalít Slovenskej republiky. KCM je napojený na podsystém Plošný prieskum kontaminácie pôd" systému ČMS - Pôda.

Sledované lokality boli vyberané prekrytím máp kontaminácie surovín rastlinného a živočíšneho pôvodu (vypracovanej každoročne z výsledkov plošnej kontroly cudzorodých látok od roku 1986), hodnotenia úrovne znečistenia životného prostredia SR (vypracovanej URBION-om) a honov sledovaných v danom roku ÚKSÚP-om (Metodika KCM, Bratislava 1991). KCM sa v rokoch 1991-2002 realizoval v päťročných cykloch, pričom základnou monitorovacou jednotkou je hon, plošná jednotka využívaná v poľnohospodárstve. V 1999 sa monitorovali poľnohospodárske podniky, ktoré boli predmetom Koordinovaného cieleného monitoringu v roku 1994, takže prebehol druhý päťročný cyklus. Od roku 2003 sa zmenil výber lokalít na ročný cyklus, pričom sa sledovala rastlinná produkcia z 650-800 honov ročne a živočíšna produkcia z fariem v rovnakom katastrálnom území. Od roku 2004 sa výber lokalít uskutočňuje každoročne a vyhodnocovanie je zamerané na zhodnocovanie aktuálneho stavu kontaminácie. Z hľadiska územného pokrytia SR sú zahrnuté reprezentatívne regióny. Poľnohospodárske podniky, v ktorých je realizovaný KCM v roku 2007 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke ZOZ_PD2007.HTML.

V rámci KCM boli sledované základné kontaminanty: olovo, kadmium, ortuť, arzén, chróm, nikel, kongenery PCB, dusičnany a dusitany. Rekognoskácia honov a poľnohospodárskych podnikov, čiže zistenie údajov o pestovanej plodine a druhu živočíšnej produkcie bola vykonávaná pracovníkmi Regionálnych veterinárnych a potravinových správ (RVPS) v jednotlivých okresoch. V priebehu riešenia úlohy sa robila koordinácia ČMS Cudzorodé látky v potravinách a krmivách a postupne dopĺňala databáza limitov. Priebežne sa realizovala koordinačná činnosť spoluriešiteľských organizácií i na úrovni okresov a krajov.

Odbery a analýzy pôdy realizoval jedenkrát ročne Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSUP). Vzorky krmív a potravinárskych surovín rastlinného pôvodu odoberali z vybraných honov v čase zrelosti jedenkrát ročne pracovníci RVPS, ktorí zároveň dvakrát ročne paralelne v príslušnej lokalite odobrali vzorky surovín živočíšneho pôvodu (mlieko, mäso, vnútornosti). Súčasne s odberom surovín živočíšneho pôvodu sa na daných farmách odobrali i žľabové vzorky krmív a vzorky napájacej vody (RVPS). Vzorky sa analyzovali príslušnými Štátnymi veterinárnymi a potravinovými ústavmi. Závlahovú vodu aplikovanú na sledované hony v čase závlah zabezpečili a analyzovali pracovníci Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP). Laboratória na odber vzoriek a výkon analýz (laboratórne spracovanie vzoriek) v jednotlivých lokalitách sa od roku 2000 zúčastňujú medzinárodných testov spôsobilosti orientovaných na potravinárske analýzy, programy FAPAS (Food Analyses Performance Assessment Scheme) a GEMS/Food (Global Environmental Monitoring System). Systém odberu vzoriek a sledovaných parametrov v KCM je uvedený v nasledujúcej tabuľke.



Výsledky analýz boli zasielané priebežne do Strediska pre vyhodnocovanie výskytu cudzorodých látok pri Výskumnom ústave potravinárskom.