Stav druhov európskeho významu

Definícia

Indikátor hodnotí podiel stavu (priaznivý, nevyhovujúci, zlý, neznámy) druhov rastlín európskeho významu (celkovo, príp. nižšie a vyššie rastliny) a druhov živočíchov európskeho významu (celkovo, príp. podľa skupiny – bezstavovce, ryby, obojživelníky, plazy, cicavce) v zmysle čl. 17 smernice EÚ o biotopoch a s ňou súvisiaceho reportingu pre Európsku komisiu (na základe hodnotiacich správ vydávaných každých 6 rokov).
 

Kľúčové zistenia

• V roku 2019 bola spracovaná v poradí už tretia 6-ročná hodnotiaca Správa o stave druhov a biotopov európskeho významu (za roky 2013 – 2018) a predložená na EK, v zmysle článku 17 smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“);
• V porovnaní s druhým reportovacím obdobím (2007 – 2012) došlo k ďalšiemu zlepšeniu poznatkov a teda toto hodnotenie podáva reálnejší obraz, resp. poznanie skutočného stavu druhov. Stav druhov vykazuje síce z tohto dôvodu zhoršenie (ako dôsledok zlepšenia poznatkov), v skutočnosti však je ich stav viac-menej rovnaký ako v predchádzajúcich obdobiach;
• Podľa výsledkov 3. reportovacieho obdobia sa k roku 2019 nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) 74,9 % druhov európskeho významu;
• Skutočná zmena oproti predchádzajúcemu hodnoteniu bola zaznamenaná iba v prípade Liparis loeselii (jedno miesto v panónskom biogeografickom regióne bolo zaplavené – prírodné procesy a populácia zmizla).

• V roku 2024 začala príprava novej 6-ročnej správy pre EK o stave biotopov a druhov európskeho významu na Slovensku (za obdobie 2019 – 2024).
• V rámci monitoringu druhov a biotopov bol v roku 2024 naštartovaný nový projekt (tzv. Monitoring 3), ktorý koordinuje ŠOP SR v spolupráci správami národných parkov.

Hodnotenie z pohľadu ES 2030

Ciele

Zastaviť stratu biodiverzity

Hodnotenie

• V roku 2019, kedy bola spracovaná zatiaľ posledná hodnotiaca Správa o stave druhov a biotopov európskeho významu (za roky 2013 – 2018) pre EK, sa nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) 74,9 % druhov európskeho významu.
• Keďže sa hodnotenie stavu druhov a biotopov európskeho významu spracováva v 6-ročných intervaloch, nie sú zatiaľ od roku 2019 dostupné novšie údaje.

Podrobnejšie zhodnotenie

Zo smernice o biotopoch vyplýva o. i. aj tzv. ochrana druhov pre vybrané taxóny rastlín a živočíchov európskeho významu (EV), povinnosť monitorovania stavu týchto druhov uvedených v prílohách smernice a ich vyhodnocovania, vrátane reportingu pre EK raz za 6 rokov. 

ŠOP SR sústreďuje a spracováva podklady k hodnotiacej správe o stave biotopov a druhov európskeho významu (EV) v zmysle článku 17 smernice o biotopoch. Prvá správa bola spracovaná a podaná na EK v roku 2007 (za roky 2004 – 2006), druhá v roku 2013 (za roky 2007 – 2012) a tretia v roku 2019 (za roky 2013 – 2018).

[graf_id:27561;lang:sk]

Porovnanie stavu druhov európskeho významu podľa taxonomického členenia

Zdroj: ŠOP SR
Poznámka: Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch. 2007 – stav za prvý hodnotiaci cyklus (reportovacie obdobie 2004 – 2006), 2013 – druhý hodnotiaci cyklus (za obdobie 2007 – 2012) a 2019 – tretí hodnotiaci cyklus (za obdobie 2013 – 2018).

Hodnotenie stavu druhov EV podľa 3. hodnotiacej správy (2013 – 2018)

Nová správa za roky 2013 – 2018 (publikácia Černecký et al., 2020) vychádza predovšetkým z údajov KIMS, vďaka ktorému sa významne znížil počet neznámych hodnotení stavu biotopov a druhov európskeho významu.

Obsahuje komplexné informácie o veľkosti populácií, vyhliadkach do budúcnosti, mapovom rozšírení, vplyvoch a ohrozeniach a ďalších dôležitých parametroch. Celkovo bolo hodnotených 150 druhov živočíchov a 50 druhov rastlín, z ktorých 5 druhov sa dlhodobejšie nevyskytlo a podáva sa o nich len skrátená informácia.

Porovnanie ochranárskeho statusu 9 skupín druhov európskeho významu medzi reportingami 2007, 2013 a 2019

Zdroj: Černecký et al., 2020
Poznámka: Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v obidvoch  bioregiónoch. 
 

Nižšie rastliny

Z porovnania celkových hodnotení nižších rastlín medzi reportingovými obdobiami vyplýva, že sa vďaka zavedenému systematickému monitoringu (od roku 2013) zlepšilo poznanie všetkých druhov z tejto skupiny, pretože ani jeden nie je vyhodnotený v neznámom stave (XX). Z celkového počtu 11 hodnotení sú 3 druhy v priaznivom stave – Dicranum viride (ALP), Buxbaumia viridis (ALP) a Leucobryum glaucum (PAN). 50 % hodnotení je v stave nepriaznivom.

[graf_id:29752;lang:sk]

Odhadovaná priemerná veľkosť populácií 9 druhov nižších rastlín európskeho významu na Slovenku

Zdroj: Černecký et al., 2020
 

Vyššie rastliny

V súčasnosti evidujeme na Slovensku výskyt 42 taxónov vyšších rastlín EV, z toho jeden taxón – plavúň (Lycopodium spp.) agreguje 6 druhov. Pozitívne je objavenie novej lokality ľanolistníka bezlistencového (Thesium ebracteatum), ktorý bol donedávna na Slovensku považovaný za vyhynutý a táto nová lokalita bola zaradená do národného zoznamu ÚEV. Lepší stav zachovania dosahujú tie druhy rastlín, ktoré sa vyskytujú v alpskom biogeografickom regióne (stredná a severná časť Slovenska), čo vyplýva z menšieho narušenia prírodného prostredia.
 

[graf_id:29952;lang:sk]

K najviac ohrozeným druhom zo skupiny patria bahnička kranská (Eleocharis carniolica), mečík močiarny (Gladiolus palustris), marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia) a hľuzovec Loeselov (Liparis loeseli) hodnotené v stave U2, pretože sú závislé na špecifickom vodnom režime ich biotopov. Z dôvodu obmedzeného počtu lokalít výskytu či nízkej početnosti populácií, patria medzi veľmi ohrozené druhy (U2) kosatec piesočný Iris humilis subsp. arenaria (1 lokalita v ÚEV Čenkov), kosienka karbincolistá Klasea lycopifolia (1 lokalita v ÚEV Žalostiná), marsilea štvorlistá Marsilea quadrifolia (iba lokality v ÚEV Latorica). „Špecialistom“ je aj druh hodnotený v stave U1, slezinník nepravý (Asplenium adulterinum), ktorý vyžaduje špecifické podmienky geologického podkladu a mikroklímy – vyskytuje sa len na hadcových horninách, kde rastie na holých skalách a polozatienených štrbinách.
 
V priaznivom stave sa na Slovensku nachádzajú niektoré druhy vysokohorského pásma, ako napr. lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae), palina skalná (Artemisia eriantha), alebo niektoré druhy, ktorých areál je viazaný výlučne na územie Slovenska – cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), peniažtek slovenský (Thlaspi jankae), lykovec muránsky (Daphne arbuscula) a rastú práve v oblastiach s adekvátnym stupňom ochrany a kategórie chránených území, ktoré im zabezpečujú vhodné podmienky pre ich dlhodobé prežívanie.
 
Nasledovné grafy ukazujú priemerné odhadované veľkosti populácii druhov vyšších rastlín, vypočítané z údajov z reportingu 2019.
 
Odhadovaná priemerná veľkosť populácií vybraných druhov vyšších rastlín EV na Slovensku (počet)

Zdroj: Černecký et al., 2020
 
Odhadovaná priemerná veľkosť populácií vybraných druhov vyšších rastlín EV na Slovensku (počet)

Zdroj: Černecký et al., 2020
 
Odhadovaná priemerná veľkosť populácií vybraných druhov vyšších rastlín EV na Slovensku (počet)

Zdroj: Černecký et al., 2020

Bezstavovce

V reportingu 2019 bolo vyhodnotených 16 druhov motýľov, pričom až 78 % hodnotení motýľov je v nepriaznivom – nevyhovujúcom stave a len 7 % v priaznivom. Ide o výrazne zhoršené hodnotenie oproti reportingu 2013, a to z dôvodu využitia presnejších dát o týchto druhoch a ich biotopoch získaných zo systematického monitoringu. Medzi najviac ohrozené druhy je možné zaradiť Lopinga achine a  Colias myrmidone.
 
Hodnotených bolo aj celkovo 15 druhov chrobákov európskeho významu, z ktorých až 94 % druhov je v nepriaznivom stave. Ich poznanie sa síce zlepšilo, ale ich stav vo voľnej prírode Slovenska je alarmujúci a je nevyhnutné vyvinúť opatrenia na ich zlepšenie. Medzi najohrozenejšie druhy patria Boros schneideri, Carabus hungaricus a Bolbelasmus unicornis.
 
V skupine vážok bolo v rámci reportingu 2019 hodnotených 6 druhov a pribudol nový druh Leucorrhinia caudalis, ktorý sa vyskytuje len na jednej lokalite v SR. Všetky reportované druhy vážok boli hodnotené v nepriaznivom stave, pričom však nejde o zhoršenie stavu oproti reportingu 2013, ale o kvalitnejšiu bázu dát z pravidelného monitoringu.
 
Skupinu rovnokrídlovcov zastupuje 7 druhov európskeho významu. V reportingu 2019 pribudol druh Isophia costata (U2 ALP), ktorý sa na SR vyskytuje na 1 lokalite. Medzi ďalšie U2 druhy patria Saga pedo a Paracaloptenus caloptenoides. V porovnaní s výsledkami reportingu 2013 sa zlepšilo poznanie druhov, pričom všetky reportované druhy sú v nepriaznivom stave.
 
Zo 7 druhov reportovaných mäkkýšov je len 1 druh v priaznivom stave (slimák záhradný, Helix pomatia). Zvyšné hodnotenia sú nepriaznivé – až 2/3 hodnotených druhov sú v nepriaznivom - nevyhovujúcom stave. V zlom stave v panónskom biogeografickom regióne je vyhodnotený druh Vertigo moulinsiana a Vertigo angustior. Najzávažnejším negatívnym vplyvom sú zásahy do vodného režimu, vysušovanie mokradí a nadmerné hnojenie, ale aj intenzívna pastva a eutrofizácia.
 
Z dvoch hodnotených druhov rakov (Astacus astacus, Austropotamobius torrentium) je jeden v zlom a jeden v nevyhovujúcom stave. Najväčšími faktormi ohrozenia rakov sú zmeny v hydrologickom režime, znečistenie z poľnohospodárskej činnosti (napr. pesticídy, kontaminované kaly, odpadové vody – silážne šťavy) a invázne druhy.
 
Z veľkého počtu 44 druhov článkonožcov EV majú v obidvoch bioregiónoch zlý stav Bolbelasmus unicornis a žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone). V zlom stave sú tiež niektoré druhy chrobákov viazané na mŕtve drevo. Celkový stav motýľov EV je na Slovensku nepriaznivý (až 90 % hodnotení ich stavu je nevyhovujúcich alebo zlých).
 

Stavovce

Zo 40 hodnotení (23 druhov) plazov a obojživelníkov európskeho významu na Slovensku  sú len 3 hodnotenia priaznivé pre druhy Pelophylax ridibundus (FV ALP/PAN) a Ablepharus kitaibelii (FV PAN). Celkovo až 90 % hodnotení je nepriaznivých, čo odráža aj negatívny stav biotopov, v ktorých tieto druhy žijú. Stav U1 je u väčšiny zástupcov tejto skupiny nezmenený od prvého reportingu 2007. Druh Emys orbicularis má na Slovensku minimum reprodukčných lokalít, preto prioritou je realizácia opatrení programu záchrany pre tento druh v oblasti legislatívy, monitoringu, ale najmä praktickej starostlivosti o vodné útvary, kde sa korytnačka vyskytuje.
 
V reportingu 2019 sa hodnotilo 24 druhov rýb a mihulí EV. Prvýkrát bol reportovaný aj druh Acipenser ruthenus v rieke Dunaj. Okrem dvoch hodnotení druhov v priaznivom stave – Lampetra planeri (FV ALP) a Rhodeus amarus (FV PAN), troch hodnotení v neznámom stave – Eudontomyzon mariae (XX PAN) a Eudontomyzon vladykovi (XX PAN/ALP), sú hlavne kvôli taxonomickým nejasnostiam ostatné druhy v nepriaznivom stave. Oproti roku 2013 sa ich poznanie však zlepšilo. Alarmujúca je situácia s niektorými v minulosti bežnými druhmi rýb (hlavátka, lipeň, mrena), ktorých populácie sú v súčasnosti ohrozované najmä reguláciami tokov, výstavbou bariér (malé vodné elektrárne) a predáciou kormorána veľkého.
 
48 hodnotených druhov cicavcov je v rámci Slovenska najlepšie preskúmanou skupinou živočíchov. Výnimku tvorí 28 u nás zaznamenaných druhov netopierov a niektoré druhy hlodavcov. Pozitívny trend bol zaznamenaný u druhov zubor hrivnatý (Bison bonasus), kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), bobor vodný (Castor fiber), vydra riečna (Lutra lutra), medveď hnedý (Ursus arctos) a vlk dravý (Canis lupus). Negatívny trend bol vyhodnotený pri druhoch plch lesný (Dryomys nitedula), hraboš severský (Microtus oeconomus mehelyi), hraboš tatranský (Microtus tatricus), tchor stepný (Mustela eversmanii), tchor tmavý (Mustela putorius) a syseľ pasienkový (Spermophilus citellus). Stav väčšiny druhov netopierov bol hodnotený ako priaznivý, pričom ide o zmenu v porovnaní s reportingom 2013, kde bolo až 75 % hodnotení v stave neznámom.
 

Hodnotenie trendu
 

[graf_id:29953;lang:sk]

Hodnotenie podľa biogeografických regiónov

Stav druhov európskeho významu podľa biogeografických regiónov Slovenska za obdobie rokov 2013 – 2018

Zdroj: Černecký et al., 2020

Poznámka: PAN – panónsky biogeografický región, ALP – alpský biogeografický región; počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch

SR rovnako predložila Európskej komisii aj správu o výnimkách v zmysle čl. 16 smernice o biotopoch (za roky 2017 – 2018). Správa je dostupná na https://cdr.eionet.europa.eu/sk/eu/habides/

Hodnotenie stavu druhov EV podľa 2. hodnotiacej správy (2007 – 2012)

[graf_id:29972;lang:sk]

Na základe porovnania stavu druhov s hodnotením v roku 2007 môžeme konštatovať, že došlo k zlepšeniu poznatkov, t. j. menej hodnotení vykazuje stav neznámy. Celkový podiel druhov s priaznivým hodnotením stavu sa zlepšil, čo je ale spôsobené najmä spomínaným zlepšením poznatkov. Podiel druhov nachádzajúcich sa v zlom stave sa viac-menej nezmenil, čo nasvedčuje tomu, že potrebné opatrenia na obnovu biotopov alebo populácií druhov, alebo revitalizáciu lokalít na ktorých sa nachádzajú, sú stále aplikované nedostatočne. V rámci druhov európskeho významu bol vyhodnotený stav a ďalšie parametre podľa schváleného formátu pre 195 druhov.

Stav druhov európskeho významu podľa taxonomických skupín*

Zdroj: ŠOP SR
zelená: FV – Priaznivý, šedá: XX – Neznámy, oranžová: U1 – Nepriaznivý – nevyhovujúci, červená: U2 – Nepriaznivý – zlý

* Širšia línia v grafe odpovedá perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z reportingovej periódy za roky 2004 – 2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012, nie počty druhov v tej ktorej skupine.
 

• Lepší stav zachovania dosahujú rastliny, ktoré sa vyskytujú v alpskom bioregióne (stredná a severná časť Slovenska), čo vyplýva z menšieho narušenia prírodného prostredia. K najviac ohrozeným druhom aj naďalej patria napr. jesienka piesočná (Colchicum arenarium) a kosatec piesočný (Iris humilis subsp. arenaria), ktoré na Slovensku rastú len na jedinej lokalite, na severnej hranici svojho areálu. Väčšina druhov, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivom stave ochrany, sa vyskytuje na veľmi špecifických a zraniteľných typoch biotopoch (rašeliniská, slatiny, podmáčané lúky, viate piesky, atď.). Najväčšiu skupinu tvoria rastliny, ktoré sa nachádzajú v nevyhovujúcom stave. V priaznivom stave ochrany sa na Slovensku nachádzajú druhy ako snežienka jarná (Galanthus nivalis), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata) a ďalšie, ktoré sú v západnej Európe už pomerne vzácne alebo sa tam už vôbec nevyskytujú, napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae) či vrchovka alpínska (Tozzia carpathica). Čo sa týka nižších rastlín, v súčasnosti je pri 45 % neznámy stav zachovania machorastov. Zavedený systematický monitoring však zlepšuje poznanie nižších rastlín európskeho významu vo významnej miere a v ďalšom reportingovom kole už budú z hľadiska stavu hodnotené všetky druhy nižších rastlín EV.
• Z rýb sa v priaznivom stave nachádza len boleň dravý (Aspius aspius), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus) a hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) v alpskom bioregióne, ktorých populácie a areál boli hodnotené ako vyhovujúce. U všetkých ostatných druhov rýb však majú byť väčšie ako v súčasnosti. Celkový stav je pri mnohých druhoch klasifikovaný ako neznámy. Všeobecne môžeme povedať, že chránené druhy rýb sú malo preskúmané, preto bude nevyhnutné venovať im väčšiu pozornosť. Napriek tomu, že sa v poslednom desaťročí v našich tokoch zlepšila čistota vody, v oblasti revitalizácie poškodených úsekov tokov a spriechodnenia riek máme obrovské rezervy.
• Celkový stav zachovania plazov a obojživelníkov vyplývajúci z údajov z reportingu je veľmi negatívny. Žiadny z hodnotených druhov plazov EV nebol vyhodnotený v stave priaznivom. Až 3 druhy plazov sú v zlom stave. Všetky ostatné plazy sú hodnotené v stave nevyhovujúcom. Aj v rámci celej Európy sa javí skupina plazov a obojživelníkov ako najviac ohrozená spomedzi všetkých druhov EV a je potrebné venovať im nemalú pozornosť.
• V rámci cicavcov bolo hodnotených 48 druhov. S výnimkou všetkých u nás zaznamenaných 28 druhov netopierov ide o najlepšie preskúmanú skupinu živočíchov.
• V rámci skupiny hlodavcov je v priaznivom stave vyhodnotený len druh bobor vodný (Castor fiber). Všetky ostatné druhy hlodavcov sú v nepriaznivom stave, čo je pomerne negatívny výsledok.
• Zo šeliem EV boli v priaznivom stave hodnotené len druhy medveď hnedý (Ursus arctos) a vlk dravý (Canis lupus) v alpskom bioregióne. Všetky ostatné druhy boli vyhodnotené v nepriaznivom stave. V zlom stave bol vyhodnotený druh tchor stepný (Mustela eversmanii).
• Stav väčšiny druhov netopierov bol hodnotený ako neznámy. Napriek realizácii čiastkového monitoringu netopierov je odhad ich populácií veľmi problematický.
• V rámci skupiny kopytníkov sa hodnotili dva druhy, a to kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) a zubor európsky (Bison bonasus). Pozitívnym výsledkom je, že v prípade kamzíka sa jeho stav zlepšil z kategórie nepriaznivý – zlý na kategóriu nepriaznivý – nevyhovujúci aj vďaka faktu, že sa za obdobie šiestich rokov od posledného hodnotenia veľkosť populácie takmer zdvojnásobila. Zubor európsky má stanovené hodnotenie stavu ako nepriaznivý – nevyhovujúci.

Porovnanie stavu druhov v alpskom a panónskom biogeografickom regióne za 1. a 2. hodnotiace obdobie

Zdroj: ŠOP SR

Poznámka: širšia línia v grafe odpovedá 2. perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z 1. reportingovej periódy za roky 2004 – 2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012.
 

Medzinárodné porovnanie

Graf: Medzinárodné porovnanie stavu druhov európskeho významu

https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/daviz/proportion-of-species-assessments-in#tab-chart_1