Výdavky na výskum a vývoj v priemyselnej výrobe
Dátum poslednej aktualizácie: 07.12.2021
Téma
Priemyselná výrobaZnačky
Definícia indikátora
Jednotka indikátora
tis.eurMetadáta
Definície súvisiace s indikátorom:
Údaje prezentujú výdavky na výskum a vývoj členené podľa sociálno-ekonomických cieľov v priemysle a technológiách.Metodika:
Do zisťovania o výskume a vývoji sú zaradené právnické a fyzické osoby, ktorých prevažujúca činnosť je výskum a vývoj, ako aj právnické a fyzické osoby, ktorých prevažujúca činnosť je iná ako výskum a vývoj, avšak ich výskumný a vývojový potenciál predstavuje v prepočte cez ekvivalent plného pracovného času (FTE) aspoň jeden človekorok. Do činností výskumu a vývoja je zahrnutý základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj. Štatistika výskumu a vývoja je metodicky a obsahovo porovnateľná s medzinárodnou štatistikou EÚ. Je založená na metodike Frascati manuálu OECD. Údaje sú uvedené v cenách a metodike bežného roka. Vplyvom metodiky ESA2010, ktorá sa uplatňuje od septembra 2014, sa výdavky na výskum a vývoj sa započítavajú do HDP.Priemysel zahŕňa nasledujúce podniky s počtom zamestnancov 20 a viac:
Výroba potravín, nápojov a tabaku
Výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov
Výroba drevených a papierových výrobkov, tlač
Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
Výroba chemikálií a chemických produktov
Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
Výroba výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
Výroba elektrických zariadení
Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
Výroba dopravných prostriedkov
Ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení
Zdroj dát:
ŠÚ SROdkazy k problematike:
- ŠÚ SR (DATAcube.)
- C Priemyselná výroba (SK NACE)
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030
Ide o strategický dokument dlhodobého charakteru a jeho hlavným cieľom je určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky Slovenska do roku 2030. Stratégia hospodárskej politiky má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva, založený na podpore znalostí, inovácií a konkurencieschopného hospodárstva.
Návrh tohto strategického dokumentu je svojím charakterom zameraný na dosiahnutie pozitívnych zmien najmä v socio-ekonomickej oblasti, ale má významný pozitívny dopad aj na environmentálne aspekty prírodného prostredia, kvality života a zdravia. Opatrenia navrhnuté na dosiahnutie cieľov je preto možné považovať za opatrenia na predchádzanie, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie a zdravie.
V oblasti priemyslu, energetiky, pôdohospodárstva a dopravy by sa bez realizácie inovatívnych a efektívnych postupov zameraných na trvalo udržateľný rozvoj nepodarilo zmierňovať v súčasnosti definované problémy, resp. v súčasnosti definované slabé stránky a riziká. Regulácia vstupov a výstupov z týchto činností, či už po kvantitatívnej, alebo kvalitatívnej stránke, prináša výrazné zmeny, pretože práve tieto sektory sú zodpovedné za nepriaznivé dopady negatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie.
V súčasnosti inovácie tvoria jednu z najdôležitejších zdrojov ekonomického rozvoja. Investície v oblasti inovácií môžu napomôcť k dlhodobému ekonomickému rastu. V dôsledku klesajúceho celosvetového trendu v oblasti vývoja rastu investícií do inovácií ako aj v oblasti výdavkov na vedu a výskum podnikov vzniká potreba zintenzívniť investície do výskumu a vývoja. Medzi hlavné priority pre najbližšie obdobie patria najmä vytváranie nových zdrojov pre rast ťahaný inováciami a regionálne zoskupenia inovačných aktivít, ktoré sú nevyhnutné pre národné inovačné výsledky.
Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (2013)
Ciele stratégie:
-
prehlbovať integráciu a ukotvenie kľúčových priemyselných odvetví, ktoré zvyšujú miestnu pridanú hodnotu, prostredníctvom spolupráce miestnych dodávateľských reťazcov a podporou ich vzájomného sieťovania,
-
zvýšiť príspevok výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti,
-
vytvárať dynamickú, otvorenú a inkluzívnu inovatívnu spoločnosť ako jeden z predpokladov pre zlepšenie kvality života,
-
zlepšiť kvalitu ľudských zdrojov pre inovatívne Slovensko.
Pre splnenie strategického cieľa týkajúceho sa zvýšenia príspevku výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti sa ako čiastkový cieľ uvádza zvýšenie podielu celkových výdavkoch na výskumu a vývoja minimálne do výšky 1,2 % HDP do roku 2020. Ďalej sa uvádza zvýšiť podiel súkromných zdrojov do výskumu a vývoja v pomere minimálne 2:1 k verejným zdrojom pri zachovaní minimálne súčasného podielu verejných zdrojov na celkových výdavkoch na výskum a vývoj.
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 - 2024
Vláda SR podporí internacionalizáciu malých a stredných firiem a ich zapájanie do subdodávateľských reťazcov. Zároveň bude Vláda SR venovať systematickú pozornosť aj riešeniu problémov veľkých firiem. Bude zohľadňovať skutočnosť, že v hospodárstve SR má dominantné postavenie priemysel a priemyselná výroba a bude robiť všetko pre udržanie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, aby aj naďalej zostal kľúčovým národohospodárskym odvetvím. Vláda SR zváži obnovenie Štátnych programov výskumu a vývoja, ktoré podporujú rozvoj podnikov v perspektívnych odvetviach s vysokou pridanou hodnotou a navyše podporujú domáci výskum a inovácie.
láda SR bude dôsledne dbať na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť vynaložených prostriedkov na výskum a vývoj s cieľom ich postupného a zmysluplného navyšovania na úroveň okolitých krajín. Pri podpore a zavádzaní inovácií bude vláda preferovať prístupy, ktoré znižujú energetickú, materiálovú a emisnú náročnosť a umožňujú zavedenie funkčnej cirkulárnej ekonomiky v mikro alebo makro prostredí.
Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko (2016)
Kľúčovým faktorom pre pokrok Slovenska v oblasti inovácií a vo všeobecnom hospodárskom postavení bude podiel intelektuálnych aktív (výsledky výskumu a vývoja, databázy, softvér a podobné aktíva) v celkovej hodnote hmotného majetku podnikov. V tejto oblasti je potrebné dosiahnuť väčší pokrok. Slovensko musí budovať na svojich silných stránkach a najvyspelejších priemyselných odvetviach a vyvážať svoje know-how a technológie, čím sa posunie od „vyrobeného na Slovensku“ k „vytvorenému na Slovensku“.
Kľúčová otázka
Aký je vývoj výdavkov na výskum a vývoj v priemyselnej výrobe?Kľúčové zistenia
- Výdavky na výskum a vývoj v priemyselnej výrobe v hodnotenom období rastú. V roku 2020 v porovnaní s rokom 2006 došlo k rastu výdavkov o 373,8 %.
- Podiel výdavkov na výskum a vývoj v priemysle na celkových výdavkoch má rastúci trend a v roku 2020 dosiahol 34,6 %.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
 |
 |
 |
| Indikátor je sledovaný od roku 2006. |
V strednodobom hodnotení bol zaznamenaný rastúci trend. |
Medziročne došlo k poklesu výdavkov na výskum a vývoj. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Podiel výdavkov na výskum a vývoj v priemyselnej výrobe na celkových výdavkoch má kolísavý trend. Výdavky v priemyselnej výrobe v roku 2006 mali 22,9 % podiel na výdavkoch a v roku 2020 ich podiel dosiahol 34,6 %.