Emisie znečisťujúcich látok z priemyselných procesov a použitia produktov

Dátum poslednej aktualizácie: 15.11.2021

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj základných znečisťujúcich látok SO2, NOx, CO, NMVOC, prachových častíc  PM10, PM2,5 a niektorých vybraných znečisťujúcich látok (POPs - PCDD/PCDF, PCB, PAH a ťažké kovy - Pb, Cd, Hg) v rámci priemyselných rocesov a použitia produktov.

Jednotka indikátora

kt

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Sektor priemyselných procesov a použitia produktov zahŕňa všetky emisie skleníkových plynov vytvorené z technologických procesov vyrábajúcich suroviny a výrobky.

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K hodnoteným znečisťujúcim látkam patria oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOX), oxid uhoľnatý (CO), nemetánové prchavé organické látky (NMVOC), prachové častice PM10, PM2,5 a niektoré vybrané znečisťujúce látky (POPs - PCDD/PCDF, PAH a ťažké kovy - Pb, Cd, Hg)

Emisie znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Tuhé znečisťujúce látky sa podľa veľkosti delia na dve hlavné skupiny:
PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý je plynná látka, ktorá pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. 

Oxidy dusíka vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme,  okysľovaní dažďových zrážok a  tvorbe smogu.

Oxid uhoľnatý je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

Prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Ozón je mimoriadne toxická látka, ktorá už vo veľmi nízkych koncentráciách negatívne vplýva na ľudské zdravie, vegetáciu. K hlavným zdrojom emisií prchavých organických látok patria: používanie náterov a lepidiel, chemické čistenie a odmasťovanie, spracovanie ropy a doprava.

Ťažké kovy sú kovy alebo v niektorých prípadoch polokovy, ktoré sú stabilné a majú hustotu väčšiu ako 4,5 g/cm3 vrátane ich zlúčenín.

 

Metodika:

Vyhláška MŽP SR č. 411/2012 Z.z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí
 
§3
Spôsob a požiadavky na zisťovanie množstva emisie
 
 (1) Množstvo emisie sa zisťuje pre znečisťujúcu látku,
a) pre ktorú je ustanovená alebo určená emisná požiadavka alebo požiadavka na zisťovanie množstva
emisie,
b) ktorá vzniká z paliva, suroviny alebo inej obdobnej látky, pre ktorú je ustanovená alebo určená emisná
požiadavka alebo požiadavka na zisťovanie množstva emisie,
c) ktorá podlieha poplatkovej povinnosti,
d) pre ktorú je ustanovený národný emisný strop.)
 
 (2) Množstvo emisie sa zisťuje ako súčet množstiev znečisťujúcej látky, ktoré sú vypustené do ovzdušia z celého stacionárneho zdroja všetkými spôsobmi, počas všetkých výrobno-prevádzkových režimov a počas všetkých ďalších nevýrobných stavov a činností vrátane mimoriadnych udalostí, ktoré za obdobie zisťovania množstva emisie nastali; množstvo emisie sa člení podľa poplatkových režimov, ak ide o znečisťujúcu látku, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti.
 
 (3) Množstvo emisie počas prevádzky stacionárneho zdroja alebo jeho zariadení v súlade s dokumentáciou sa zisťuje postupom schváleným podľa § 26 ods. 3 písm. b) zákona s prihliadnutím na požiadavky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.
 
 (4) Postupy výpočtu množstva emisie sú:
a) výpočet podľa bilančného alebo iného technického postupu, ktorý pre príslušné zariadenie ustanovuje osobitný predpis, vrátane ročnej bilancie organických rozpúšťadiel,
b) výpočet podľa jednoznačnej emisnej závislosti, ak z vlastností technológie vyplýva funkčná závislosť medzi množstvom emisie znečisťujúcej látky a vybranými technicko-prevádzkovými parametrami, ktorej charakteristiky sú uvedené v prílohe č. 1,
c) automatizovaný výpočet, ak sa množstvo emisie a údaje o dodržaní určených emisných limitov zisťujú s použitím automatizovaného meracieho systému emisií,
d) výpočet s použitím reprezentatívneho individuálneho emisného faktora alebo reprezentatívneho individuálneho hmotnostného toku, ak sa dobrovoľne na účely výpočtu množstva emisie zisťuje diskontinuálnym meraním,
e) výpočet s použitím emisného faktora, ktorý sa zisťuje periodickým meraním na účely preukázania dodr-žania emisného limitu určeného ako limitný emisný faktor, ak je z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívny,
f) výpočet s použitím hmotnostného toku alebo hmotnostnej koncentrácie, ktoré sa zisťujú periodickým meraním na účely preukázania dodržania určeného emisného limitu, ak sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne,
g) výpočet podľa všeobecnej emisnej závislosti, ktorá je uverejnená vo vestníku ministerstva, a hodnôt parametrov palív, surovín a technicko-prevádzkových zariadení, ak hodnoty  parametrov sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne; týmto výpočtom je súčasne zohľadnené aj množstvo emisie počas nábehov, zmeny výkonu a odstavení podľa uverejnených podmienok,
h) výpočet s použitím všeobecného emisného faktora, ktorý je uverejnený vo vestníku ministerstva, a hodnôt parametrov palív, surovín a technicko-prevádzkových zariadení, ak hodnoty parametrov sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne; týmto výpočtom je súčasne zohľadnené aj množstvo emisie počas nábehov, zmeny výkonu a odstavení podľa uverejnených podmienok,
i) výpočet podľa emisnej závislosti alebo s použitím emisného faktora, ktoré sú publikované v technických normách, smerniciach, pokynoch, návodoch a iných obdobných dokumentoch vydaných alebo vyhlásených kompetentným normalizačným orgánom, orgánom alebo  odbornou inštitúciou Európskej únie a jej členských štátov, Organizácie Spojených národov, medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodného dohovoru, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo inou medzinárodne akceptovanou environmentálnou organizáciou, agentúrou alebo odborným združením, a hodnôt parametrov palív, surovín a technicko-prevádzkových zariadení, ak hodnoty parametrov sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne,
j) iný vhodný postup výpočtu, ktorý vyplýva z vlastností technológie, vrátane výpočtu z hodnôt určených emisných limitov alebo z iného obdobného odborno-technického odhadu, ktorý v najvyššej miere spĺňa požiadavky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 prvom bode,
k) kombinácia postupov, ktoré sú uvedené v písme-nách a) až j).
 
 (5) Reprezentatívny individuálny emisný faktor alebo reprezentatívny individuálny hmotnostný tok, ak nie je určené inak v povolení, sa zisťuje
a) jednorazovým meraním, ak ide o občasné zariadenie alebo o mimoriadne oprávnené meranie,
b) periodickým meraním v intervale, ktorý je pre dané zariadenie a znečisťujúcu látku určený na zisťovanie a preukazovanie údajov o dodržaní určeného emisného limitu okrem veľkého spaľovacieho zariadenia a zariadenia na spaľovanie odpadov, pre ktoré je interval periodického merania najmenej jedenkrát za tri kalendárne roky.
 
 (6) Na diskontinuálne meranie reprezentatívneho individuálneho emisného faktora alebo reprezentatívneho individuálneho hmotnostného toku sa uplatňujú požiadavky na zisťovanie údajov o dodržaní emisného limitu, ktorý je vyjadrený ako limitný emisný faktor alebo ako limitný hmotnostný tok diskontinuálnym meraním okrem voľby výrobno-prevádzkového režimu, ktorý musí byť reprezentatívny z hľadiska vypusteného množstva emisie.
 
 (7) Množstvo emisie sa vypočíta vybraným postupom podľa odseku 4, ktorý v závislosti od vlastností výrobno-prevádzkového režimu alebo nevýrobného stavu v najvyššej miere spĺňa požiadavky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 prvom bode, alebo ich kombináciou, ak
a) ide o výrobno-prevádzkové režimy a nevýrobné stavy, pre ktoré nie sú postupy výpočtu množstva emisie schválené,
b) sa vypustené množstvo emisie nezistí určeným spôsobom,
c) je kontinuálne meranie nefunkčné alebo nie je v prechodnom období nainštalované a počas prechodného obdobia do vydania súhlasu na prevádzku automatizovaného meracieho systému emisií.
 
 (8) Podrobnosti o požiadavkách na postup výpočtu množstva emisie, o jednoznačnej emisnej závislosti a o zisťovaní reprezentatívneho individuálneho emisného faktora a reprezentatívneho individuálneho hmotnostného toku sú uvedené v prílohe č. 1; požiadavky na reprezentatívnosť individuálneho emisného faktora alebo individuálneho hmotnostného toku sa uplatňujú aj na hmotnostnú koncentráciu, odlučovaciu účinnosť alebo iný parameter emisií a na reprezentatívne hodnoty vzťahových parametrov palív, surovín, technicko-prevádzkových zariadení alebo času prevádzky, ak sa na účely výpočtu množstva emisie zisťujú diskontinuálnym meraním.

Podnikateľ, ktorý prevádzkuje stacionárny stredný a veľký zdroj znečisťovania (§ 15 zákona č. 137/2010 Z. z.):

  • je povinný dodržiavať ustanovené emisné limity podľa vyhlášky č. 356/2010 Z.  z., alebo vyhlášky č. 358/2010 Z. z., emisné limity určené ObÚŽP (§ 17 ods.1 písm. g zákona 137/2010 Z. z.) alebo SIŽP v integrovanom povolení (§8 ods. 2 písm. a) bod. 7 zákona  č. 245/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) a monitorovať a preukazovať ich dodržiavanie ustanoveným spôsobom (§ 4, 5, 6,7, 8 a 9 vyhlášky č. 363/2010 Z. z.),
  • je povinný zisťovať množstvo znečisťujúcich látok vypúšťaných zo zdrojov ustanoveným spôsobom (§ 3 vyhlášky č. 363/2010 Z. z.) a postupom schváleným ObÚŽP,
  • je povinný oznamovať ObÚŽP každoročne do 15. februára ustanovené informácie o zdroji, emisiách a dodržiavaní emisných limitov (tlačivá NEIS) a emisných kvót za uplynulý kalendárny rok a poskytovať orgánom ochrany ovzdušia aj ďalšie údaje potrebné na zistenie stavu ovzdušia,
  • je povinný umožniť zamestnancom príslušného orgánu ochrany ovzdušia alebo týmto orgánom povereným osobám prístup ku zdroju na účel zistenia množstva znečisťujúcich látok, kontroly zdroja, monitorovacieho systému a ich prevádzky a predkladať im potrebné podklady,
  • je povinný dodržiavať určené emisné kvóty,
  • je povinný poskytovať Slovenskému hydrometeorologickému ústavu (SHMÚ) reprezentatívne údaje v reálnom čase z automatizovaných meracích systémov kvality ovzdušia elektronickou formou v ustanovenom rozsahu a formáte a sprístupňovať v reálnom čase údaje z automatizovaných meracích systémov emisií SIŽP a ObÚŽP, 

 
Priemyselná výroba zahŕňa nasledujúce podniky s počtom zamestnancov 20 a viac:
Výroba potravín, nápojov a tabaku
Výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov
Výroba drevených a papierových výrobkov, tlač
Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
Výroba chemikálií a chemických produktov
Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
Výroba výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
Výroba elektrických zariadení
Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
Výroba dopravných prostriedkov
Ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení

 

Zdroj dát:

SHMÚ

 

Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky (2020)

Emisie do ovzdušia z priemyslu sú na Slovensku regulované od roku 1992. Postupne sa požiadavky na zdroje znečisťovania ovzdušia (vyjadrené ako emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania) sprísňujú, aby zodpovedali aktuálnemu stavu techniky. Ak dôjde k výrazným zmenám stavu techniky a ak predmetný zdroj prispieva k zhoršeniu kvality ovzdušia v danej lokalite, orgán ochrany ovzdušia má možnosť prehodnotiť požiadavky určené z hľadiska ochrany ovzdušia.

Smernica o priemyselných emisiách

Najvýznamnejší pokrok v redukcii emisií do ovzdušia z priemyslu prináša povinnosť zosúladiť sa s emisnou úrovňou zodpovedajúcou najlepším dostupným technikám v danom odvetví. Túto povinnosť majú všetky prevádzky spadajúce pod integrované povoľovanie podľa smernice o priemyselných emisiách do štyroch rokov od vydania záverov o najlepších dostupných technikách (Závery o BAT sa vydávajú vykonávacím rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady EÚ). Veľké spaľovacie zariadenia majú povinnosť zosúladiť sa s požiadavkami BAT do augusta 2021. V presne definovaných prípadoch, kedy náklady na zavedenie techniky BAT je neúmerné k očakávaným prínosom, možno týmto zariadeniam udeliť časovo limitovanú výnimku na zosúladenie.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov  2021 - 2024 (2021)

Vláda SR bude venovať systematickú pozornosť aj riešeniu problémov veľkých firiem. Bude zohľadňovať skutočnosť, že v hospodárstve SR má dominantné postavenie priemysel a priemyselná výroba a bude robiť všetko pre udržanie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, aby aj naďalej zostal kľúčovým národohospodárskym odvetvím.

Vláda SR bude pokračovať v zlepšovaní podnikateľského prostredia, v ktorom sa darí inováciám. Posilníme konkurencieschopnosť priemyslu a smerom k ekologicky čistým výrobám. Efektívnym využívaním fondov EÚ znížime regionálne rozdiely a zvýšime ochranu životného prostredia.

Inteligentný priemysel sa nezaobíde bez moderných technológií, ktoré uľahčia aj prechod na klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo so zameraním sa na oživenie všetkých priemyselných odvetví.

Vláda SR vytvorí podmienky na prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo do roku 2050. Cieľom Vlády SR bude znižovať emisie skleníkových plynov a zlepšiť schopnosť Slovenska adaptovať sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)

Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.

Čisté ovzdušie

Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 – SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %. Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia. Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie. Systém poplatkov za znečisťovanie ovzdušia bude nastavený efektívne a motivačne


Kľúčová otázka

Aký je vývoj emisii vybraných znečisťujúcich látok z priemyselných procesov a použitia produktov?

Kľúčové zistenia

  • Emisie SO2, PM10 a PM2,5, NOx a CO z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 klesli.

  • Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 zaznamenali pokles.

  • Emisie PCDD/PCDF a PAH z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 klesli.

  • V rámci emisií ťažkých kovov z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 došlo k poklesu emisií olova, kadmia a ortuti.

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Neutralny trend emo_neutral Neutralny trend
Emisie znečisťujúcich látok z priemyselných procesov a použitia produktov zaznamenali v roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 pokles. Emisie základných znečisťujúcich látok zaznamenali od roku 2015 kolísavý trend. Prachové častice PM10 výrazne stúpli v roku 2015, v ďalších rokoch nastal kolísavý trend. Prachové častice PM2,5 zaznamenali od roku 2015 klesajúci trend a rovnaký priebeh prevláda aj pri emisiách ťažkých kovov. Emisie NMVOC zaznamenali kolísavý trend. Väčšina emisií medziročne zaznamenala pokles z priemyselných procesov a použitia produktov. Výnimku tvorili emisie nemetánových prchavých organických látok a emisie PM10 a PM2,5.
 

Sumárne zhodnotenie







Podrobné zhodnotenie

Emisie CO z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2020 tvorili 25,29 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný ich pokles o 33,1 %. V roku 2020 emisie CO v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 4 %.
 
Emisie SO z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2020 tvorili 49,83 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný ich pokles o 41,9 %. V roku 2020 emisie SO2 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 13,8 %.
 
Emisie NOx z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2020 tvorili 10,26 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný ich pokles o 14,7 %. V roku 2020 emisie NOx v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 6,2 %.
 
Emisie PM10 v roku 2020 tvorili 11,1 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný pokles emisií PM10 z priemyselných procesov a použitia produktov o 34,1 %. V roku 2020 emisie PM10 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 39,8 %.
 
Emisie PM2,5 v roku 2020 tvorili 4,76 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný pokles emisií PM2,5 z priemyselných procesov a použitia produktov o 57,7 %. V roku 2020 emisie PM2,5 z priemyselných procesov a použitia produktov v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrátli o 1 %.
 
Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) v roku 2020 tvorili 29,22 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný ich pokles o 29,9 %. V roku 2020 emisie NMVOC z priemyselných procesov a použitia produktov v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 1,3 %.

Emisie perzistentných organických polutantov (POPs) z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2020 oproti predchádzajúcemu roku v prípade emisií polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH) klesli o 14,8 %, v porovnaní s rokom 2005 klesli o 24,5 %.  Emisie polychlórovaných dibenzodioxínov a dibenzofuránov (PCDD/PCDF) v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 23,5 %. S dlhodobého hľadiska v roku 2020 emisie PCDD/PCDF oproti roku 2005 kleslii o 19,6 %.

V roku 2020 došlo v porovnaní s rokom 2005 k poklesu emisií olova a kadmia aj v prípade ortuti. V roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu rovnako u emisií olova, kadmia aj ortuti.

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Miroslav Mokrý, SAŽP, miroslav.mokry@sazp.sk