Cena elektriny a zemného plynu

Dátum poslednej aktualizácie:18.12.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj ceny elektriny pre stredne veľké domácnosti (s ročnou spotrebou medzi 2 500 a 5 000 kWh) a ceny zemného plynu pre stredne veľké domácnosti (s ročným odberom medzi 20 až 200 GJ).

Jednotka indikátora

eur/kWh, eur/GJ

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Cena elektriny pre domácnosti je definovaná ako priemerná cena v eurách za kWh bez dane platnej pre prvý polrok každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (s ročnou spotrebou medzi 2 500 a 5 000 kWh).

Ceny zemného plynu pre domácnosti sú definované ako priemerná cena v eurách za GJ bez dane platnej pre prvý polrok každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (s ročným odberom medzi 20 až 200 GJ).
 
Cena je peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Za cenu sa podľa zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách považuje aj tarifa.
 
Pod sieťovými odvetviami sa podľa zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumie:
  • elektroenergetika,
  • plynárenstvo,
  • tepelná energetika,
  • vodné hospodárstvo.

Metodika:

Regulácia cien elektriny a plynu v Slovenskej republike je od 1. januára 2003 v právomoci nezávislej inštitúcie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
V oblasti cenovej regulácie sú nástrojmi úradu na realizáciu regulačnej politiky všeobecne záväzne právne predpisy, vydané na základe splňomocňovacích ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cenová regulácia v sieťových odvetviach bola od roku 2017 riadená regulačnou politikov platnou pre 5. regulačné obdobie, ktoré prebiehalo od 1.1.2017 do 31.12.2022. Išlo o predĺžené regulačné obdobie, ktoré malo pôvodne skončiť k 31.12.2021, avšak bol prijatý Dodatok č. 1 k Regulačnej politike na regulačné obdobie 2017 – 2021. Úrad v dodatku bezprostredne reagoval na aktuálne nové výzvy a úlohy, ktoré boli relevantné z pohľadu výkonu cenovej a vecnej regulácie.

Cena elektriny pre domácnosti je úrčená nasledovne: celoštátna priemerná cena v eurách za kWh bez dane, ktorá je platná v prvom polroku každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (pásmo spotreby Dc s ročnou spotrebou od 2500 až 5000 kWh). Do roku 2007 sa cena za elektrinu určovala podľa stavu k 1. januáru každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (bežný spotrebiteľ Dc s ročnou spotrebou do 3500 kWh).

Cena zemného plynu pre domácnosti je definovaná ako: celoštátna priemerná cena v eurách za GJ vrátane daní a poplatkov platných pre prvý polrok každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (spotrebiteľské pásmo D2 s ročnou spotrebou v rozmedzí 20 až 200 GJ). Do roku 2007 boli ceny určované podľa stavu k 1. januáru každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (bežný spotrebiteľ D3 s ročnou spotrebou 83.70 GJ).
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre vybrané roky upravuje prislušná vyhláška ŠÚ SR a sú výsledkom polročných spracovaní štatistických výkazov o cenách elektriny pre konečných užívateľov. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.


Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat


Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.

Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018)

Strategický dokument dlhodobého charakteru. Hlavným cieľom je určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky Slovenska do roku 2030, ktoré má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva, založený na podpore znalostí, inovácií a konkurencieschopného hospodárstva. Stratégia je zameraná na dosiahnutie pozitívnych zmien najmä v socio-ekonomickej oblasti, ale má významný pozitívny dopad aj na environmentálne aspekty prírodného prostredia, kvality života a zdravia.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. 

Kľúčová otázka

Aký je vývoj cien elektriny a zemného plynu?

Kľúčové zistenia

  • Cena elektriny v období rokov 2005 – 2022 rástla a do roku 2022 stúpla o 34,2 % na hodnotu 0,1796 eur/kWh v roku 2022. K roku 2022 stúpla cena elektriny medziročne o 7,7 %.
  • Rovnako stúpajúci trend bol aj pri cene plynu, ktorá za sledované obdobie 2005 – 2022 stúpla o 66,5 %, s výrazným 18,8 % medziročným nárastom v roku 2022 a dosiahla hodnotu 13,552 eur/GJ.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Negativny trend emo_neutral Negativny trend
Do roku 2022 došlo k nárastu ceny elektriny aj zemného plynu. Do roku 2022 došlo k nárastu ceny elektriny a poklesu ceny zemného plynu. Medziročne v rokoch 2021 2022 došlo k nárastu ceny elektriny aj ceny zemného plynu.

 

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Z hľadiska fungovania trhu s energiami sa dá obdobie 2005 – 2021 charakterizovať ako kombinácia dôsledkov svetovej finančnej a hospodárskej krízy a postupnej liberalizácie. Rok 2022 bol poznamenaný predovšetkým prebiehajúcou krízou v energetike v Európe. Európske trhy s elektrinou zaznamenali rast ceny elektriny v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine a nedostatkom elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach z dôvodu obmedzení výroby. Neistoty s dodávkami plynu do Európy, ako aj v dôsledku metodiky stanovovania ceny na trhoch s elektrinou, kedy cenu elektriny stanovuje „najdrahší“ aktivovaný druh elektrárne, ktorým bola plynová elektráreň sa prejavili rastom cien energií.

Vzhľadom na vývoj cien elektriny a plynu bola pre rok 2022 potrebná regulácia štátu, ktorá zastropovala ceny energií pre domácnosti a tým boli zásadne eliminované dramatické dopady energetickej krízy na slovenské domácnosti.

Elektrina

Cenová regulácia dodávky elektriny zraniteľným odberateľom v roku 2022, ktorými sú odberatelia elektriny v domácnosti a malé podniky, sa vykonávala na základe regulačnej politiky.

Východiskovými parametrami, na základe ktorých sa stanovovala maximálna cena za dodávku elektriny odberateľom elektriny v domácnosti bol pre sledovaný rok aritmetický priemer denných cien oficiálneho kurzového lístka zverejneného burzou PXE na jej webovom sídle, za obdobie od 1.1.2021 do 30.6.2021, ku ktorému sa pripočítal koeficient na pokrytie plánovaného diagramu dodávky elektriny pre zraniteľných odberateľov, náklady na odchýlku súvisiace s dodávkou elektriny pre zraniteľných odberateľov a primeraný zisk. K jednotlivým sadzbám za dodávku elektriny sa pripočítava cena za distribúciu, vrátane prenosu elektriny a strát elektriny pri prenose a cena za straty elektriny pri distribúcii elektriny, tarifa za systémové služby a tarifa za prevádzkovanie systému, podľa cenových rozhodnutí, ktorými boli schválené alebo určené ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre prevádzkovateľov distribučnej sústavy, do ktorej bolo odberné miesto zraniteľného odberateľa elektriny pripojené.

Mimoriadne opatrenia vlády SR na poskytnutie zlacnenej elektriny zo zmluvy s SE a.s. budú kľúčové na minimalizáciu dopadov pre domácnosti a prípadné ďalšie cieľové skupiny odberateľov v roku 2024. Trhové ceny elektriny ovplyvňujú predovšetkým náklady na nákup elektriny, na dodávku, na straty v sústavách a na podporu zdrojov OZE a VÚKVET. Pri absencií mimoriadnych opatrení štátu by koncové ceny elektriny pre domácnosti na rok 2024 mohli vzrásť v priemere o 81 % pri súčasných úrovniach trhových cien.

Zemný plyn
Najhorší scenár od vypuknutia vojny na Ukrajine spočíval v tom, že nebude dostatok plynu v Európe. Obava z toho, že bude chýbať plyn na vykurovanie a situácia sa nebude dať vyriešiť sa napokon nenaplnila, avšak za cenu enormného nárastu trhových cien plynu. Spotreba plynu v dôsledku obavy o nedostatok plynu a vysokých trhových cien medziročne v SR klesla o približne 20 %. Trhové ceny plynu v Európe výrazne vzrástli. Boli vyššie, než v iných častiach sveta – čo vo výsledku pritiahlo do Európy veľké množstvá skvapalneného zemného plynu. Je tu množstvo neistôt spojené nielen s vojnou, ale aj s vývojom ďalších dôležitých faktorov. Zároveň platí, že domáca ťažba plynu je nízka. Minulý rok dokonca ďalej klesala a to je dlhodobým trendom. Náhrada ruského plynu, ktorý tvoril zhruba 40 % dovozu plynu do EÚ, spočívala najmä v dovoze skvapalneného zemného plynu.

V zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. cenové rozhodnutia pre dodávateľov plynu, ktorí dodávajú plyn zraniteľným odberateľom, vydané pre regulačné obdobie, zostali v platnosti na celé regulačné obdobie (2017 – 2022). V priebehu regulačného obdobia sa cenové rozhodnutia menili predovšetkým z dôvodu zmeny referenčnej ceny, ktorej hodnota je určujúca pre výpočet maximálnej ceny za dodávku plynu.

Cena zemného plynu klesla, avšak stále neregulovaná cena je takmer 3 krát vyššia ako súčasne vládou zastropovaná cena plynu pre domácnosti v roku 2023. Výsledný dopad na domácnosti v roku 2024 tak bude závisieť predovšetkým od rozsahu a spôsobu zastropovania cien mimoriadnymi opatreniami vlády SR.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Ceny elektriny pre domácnosti (Electricity prices by type of user - medium size households)

Eurostat: Ceny plynu pre domácnosti (Gas prices by type of user - medium size households)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk