Cena elektriny a zemného plynu

Dátum poslednej aktualizácie: 13.12.2021

Téma

Energetika

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj ceny elektriny pre stredne veľké domácnosti (s ročnou spotrebou medzi 2 500 a 5 000 kWh) a ceny zemného plynu pre stredne veľké domácnosti (s ročným odberom medzi 20 až 200 GJ).

Jednotka indikátora

eur/kWh, eur/GJ

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Cena elektriny pre domácnosti je definovaná ako priemerná cena v eurách za kWh bez dane platnej pre prvý polrok každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (s ročnou spotrebou medzi 2 500 a 5 000 kWh).

Ceny zemného plynu pre domácnosti sú definované ako priemerná cena v eurách za GJ bez dane platnej pre prvý polrok každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (s ročným odberom medzi 20 až 200 GJ).
 
Cena je peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Za cenu sa podľa zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách považuje aj tarifa.
 
Pod sieťovými odvetviami sa podľa zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumie:
  • elektroenergetika,
  • plynárenstvo,
  • tepelná energetika,
  • vodné hospodárstvo.

Metodika:

Regulácia cien elektriny a plynu v Slovenskej republike je od 1. januára 2003 v právomoci nezávislej inštitúcie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
V oblasti cenovej regulácie sú nástrojmi úradu na realizáciu regulačnej politiky všeobecne záväzne právne predpisy, vydané na základe splňomocňovacích ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cenovú reguláciu na regulačné obdobie 2017 až 2021 definuje Vyhláška ÚRSO č. 18/2017 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike.

Cena elektriny pre domácnosti je úrčená nasledovne: celoštátna priemerná cena v eurách za kWh bez dane, ktorá je platná v prvom polroku každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (pásmo spotreby Dc s ročnou spotrebou od 2500 až 5000 kWh). Do roku 2007 sa cena za elektrinu určovala podľa stavu k 1. januáru každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (bežný spotrebiteľ Dc s ročnou spotrebou do 3500 kWh).

Cena zemného plynu pre domácnosti je definovaná ako: celoštátna priemerná cena v eurách za GJ vrátane daní a poplatkov platných pre prvý polrok každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (spotrebiteľské pásmo D2 s ročnou spotrebou v rozmedzí 20 až 200 GJ). Do roku 2007 boli ceny určované podľa stavu k 1. januáru každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (bežný spotrebiteľ D3 s ročnou spotrebou 83.70 GJ).
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre vybrané roky upravuje prislušná vyhláška ŠÚ SR a sú výsledkom polročných spracovaní štatistických výkazov o cenách elektriny pre konečných užívateľov. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.


Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat


Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)

Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu.

Vízia do roku 2030 – dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.

Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)

Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.

Strategický cieľ energetickej politiky SR – dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj.

Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)

Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.

Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:

Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť

Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení

Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Znižovanie závislosti dodávok energie z rizikových oblastí a diverzifikácia zdrojov, ako aj dopravných ciest.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj cien elektriny a zemného plynu?

Kľúčové zistenia

  • Cena elektriny od roku 2004 rástla s výnimkou rokov 2008, 2010 a rokov 2013 - 2016, pričom jej cena medziročne v roku 2020 stúpla o 6,9 %.  Za obdobie rokov 2004 – 2020 celkovo vzrástla cena elektriny o 38,4 % na hodnotu 0,1686 eur/kWh v roku 2020.
  • Rovnako stúpajúci trend bol aj pri cene plynu, ktorá za sledované obdobie 2004 – 2020 stúpla o 74,8 % na hodnotu 12,704 eur/GJ s 1,9 % medziročným nárastom v roku 2020.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici Negativny trend Negativny trend
Do roku 2004 boli ceny elektriny aj zemného plynu regulované. Od roku 2004 došlo k nárastu ceny elektriny aj zemného plynu. Medziročne došlo k nárastu ceny elektriny aj ceny zemného plynu.

 

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Elektrina

Do roku 2003 boli  ceny energií deformované krížovými dotáciami, ktoré boli v roku 2004 úplne odstránené u všetkých kategórií odberateľov. Z hľadiska fungovania trhu s energiami by sa hodnotené obdobie dalo charakterizovať ako kombinácia dôsledkov svetovej finančnej a hospodárskej krízy a postupnej liberalizácie. V posledných rokoch stúpol počet alternatívnych dodávateľov elektrickej energie na slovenský trh, čím sa nastoľuje konkurenčné prostredie.

Koncovú cenu elektriny tvorí cena silovej elektriny, ktorá je pri domácnostiach stanovená regulačným úradom, ostatné regulované položky a odvod do národného jadrového fondu. Silová elektrina (tvorí cca 40 % ceny) kopírujúca trendy predovšetkým na nemeckom trhu, sa nakupuje na energetických burzách. Tieto ceny sú referenčné pre určenie regulovaných cien. Pokiaľ ide o regulované položky súvisiace so sieťovými poplatkami, tie sa podieľajú na koncovej cene elektriny takmer 50 %. V rámci tejto tarify všetci odberatelia prispievajú na podporu obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby elektriny a tepla, produkcie elektriny z domáceho uhlia a činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Odvod do národného jadrového fondu slúži na pokrytie historického dlhu spojeného s úhradou nákladov na krytie záverečnej časti jadrovej energetiky.
Na základe schválenej regulačnej politiky na roky 2017 - 2022, sa v posledných 3 rokoch  uplatňovala metóda cenového stropu, tzv. price - cap. Táto stimulačná metóda cenovej regulácie dávala príležitosť prevádzkovateľom sústav ponechať si dosiahnutý primeraný zisk, ak sa budú správať efektívne a budú optimalizovať svoje náklady.

Ceny elektrickej energie v SR sledujú vývoj na svetových a európskych trhoch. Ceny elektriny od roku 2004 do roku 2020 rástli. Nárast cien elektriny ovplyvnilo viacero aspektov, ako napríklad podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (najmä fotovoltické zdroje), zvýšenie DPH z 19 na 20 %, zavedenie poplatku za odvod do Národného jadrového fondu s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a pod.

Rok 2020 bol výrazne ovplyvnený pandémiou koronavírusu, kedy došlo k poklesu ceny elektriny na burze, čo pozitívne ovplyvní koncovú cenu elektriny pre zraniteľných odberateľov v roku 2021. Opatrenia prijaté vládou SR, najmä počas prvého polroka 2020, kedy museli byť zatvorené aj niektoré významné priemyselné podniky, spôsobili pokles koncovej spotreby elektriny, čím klesli aj výnosy, čo viedlo k tomu, že v roku 2020 sa zvýšili výdavky na podporu elektriny vyrobenej z OZE a VÚKVET. Dôsledky pandémie sa odzrkadlia v cenovej regulácii v ďalšom období.

Zemný plyn

Rovnako aj cena zemného plynu zásadným spôsobom ovplyvňuje výdavky domácností, keďže táto komodita je na Slovensku významne využívaná na vykurovanie. Pri koncových cenách zemného plynu je situácia odlišná ako pri elektrickej energii. Na jednej strane odpadávajú poplatky spojené s fyzikálnymi vlastnosťami elektriny (nemožnosť jej uskladnenia, značné straty v sústave), no z druhej strany jej určenie je vo veľkej miere ovplyvnené jedným dodávateľom, keďže väčšinu plynu odoberáme od dominantného ruského dodávateľa. V zásade aj koncovú cenu zemného plynu možno rozdeliť na cenu za komoditu, ktorá je pre domácnosti stanovená regulačným úradom a regulované položky za distribúciu, prepravu a dodávku. Pre slovenský trh sú rozhodujúce ceny na rakúskej plynárenskej burze (CEGH) a energetickej burze v nemeckom Lipsku (EEX). Trhovú cenu zemného plynu ovplyvňuje viacero faktorov, medzi najvýznamnejšie patrí vývoj cien ropy, ľahkého a ťažkého vykurovacieho oleja ako aj výmenný kurz Eur/USD, keďže sa ropa a ropné produkty na medzinárodnom trhu obchodujú v amerických dolároch (USD). Trhová cena má len asi 30 % vplyv pri stanovení ceny pre regulované subjekty na Slovensku, zvyšných 70 % pripadá na dlhodobý kontrakt SPP s ruským Gazpromom.

Plynárenstvo v SR je v rámci EÚ špecifické najmä charakterom a rozsahom plynárenských sietí. Prepravná sieť je charakteristická výrazným tranzitným využitím. Spotreba zemného plynu bola v SR v sledovanom roku na úrovni približne 8 % z celkového objemu prepraveného plynu v roku 2020. Prepravná sieť tranzitom zabezpečovala približne 15 % potreby zemného plynu v EÚ. Ďalším špecifikom je rozsah distribučných sietí. SR je po Holandsku druhou najplynofikovanejšou krajinou EÚ. Prevádzkovateľ distribučnej siete SPP - distribúcia, a.s., zabezpečoval v roku 2020 distribúciu plynu do viac ako 1,5 mil. odberných miest pre viac ako 94 % obyvateľstva SR s prístupom k zemnému plynu.

V  roku 2020 sme zaznamenali razantný pokles cien zemného plynu na komoditných burzách, po predchádzajúcich rokoch rastu cien zemného plynu, čo bolo spôsobené nižším dopytom po zemnom plyne, ale aj klimatickými zmenami. Cena zemného plynu za posledných 15 rokov mala rastúci trend a v roku 2020 bola takmer o tri štvrtiny vyššia ako v roku 2004.

Výhľad pre nasledujúce roky je skôr opačný, predpokladá sa postupný rast cien zemného plynu a to predovšetkým v  dôsledku postupujúcej vlny dekarbonizácie naprieč všetkými európskymi štátmi a  s  tým spojeným zvyšujúcim sa dopytom po plyne, ako alternatívnym palivom pre uhoľné elektrárne v určitom prechodnom období.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Ceny elektriny pre domácnosti (Electricity prices by type of user - medium size households)

Eurostat: Ceny plynu pre domácnosti (Gas prices by type of user - medium size households)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk