Počet dopravných nehôd a počet usmrtených a zranených osôb v dôsledku dopravnej prevádzky

Dátum poslednej aktualizácie:14.11.2023

Téma

Doprava

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje počet dopravných nehôd v cestnej premávke (vrátane krajov), v železničnej doprave, počet usmretených a zranených osôb.

Jednotka indikátora

počet

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Nehody sú nechcená alebo neúmyselná náhla udalosť alebo určitý sled takýchto udalostí, ktoré majú škodlivé následky.
 
Dopravná nehoda je udalosť, ku ktorej došlo pohybom vozidla v cestnej premávke a mala za následok škody na životoch, zdraví alebo majetku, bez ohľadu na to, či bola klasifikovaná ako trestný čin resp. priestupok a či bola prejednávaná súdom alebo trestnou komisiou dopravného inšpektorátu. Patria sem i dopravné nehody, ku ktorým došlo na miestach obmedzene prístupných pre cestnú premávku (napr. na poľných a lesných cestách, v závodoch, v dvoroch a pod.). Pri každej dopravnej nehode sa zisťuje len hlavná príčina vzniku nehody. K nehodám zavineným “inou príčinou” patria najmä zrážky s lesnou zverou, pád osoby z vozidla za jazdy, nehody zavinené spolujazdcom a pod.
 
Závažnosť dopravných nehôd delíme podľa toho, či pri nich vznikla:
  • iba hmotná škoda,
  • ich účastníci boli ľahko či ťažko zranený,
  • alebo dokonca usmrtení.
 
Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť, ktorou je udalosť v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, ak
  • nie je splnená niektorá z povinností účastníka škodovej udalosti,
  • je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo
  • sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Usmrtená osoba je každá osoba usmrtená ihneď pri nehode, alebo ktorá zomrela do 30 dní následkom nehody so zranením. Do počtu usmrtených osôb sú zahrnuté len osoby, ktoré zomreli následkom zranenia pri dopravnej nehode do 24 hodín po vzniku dopravnej nehody.
 
Ťažko zranená osoba je každá zranená osoba, ktorá bola hospitalizovaná po dobu dlhšiu ako 24 hodín.

Zranená osoba je každá osoba, ktorá nebola usmrtená, ale ktorá ako následok nehody so zranením utrpela zranenie, ktoré si vyžaduje lekárske ošetrenie.
 
Železničné nehody sú nehody, na ktorých sa podieľa aspoň jedno pohybujúce sa železničné vozidlo.

Nehody sú rozdelené do týchto kategórií:
- zrážky,
- vykoľajenia,
- nehody na úrovňovom priecestí,
- nehody osôb spôsobené pohybom železničného vozňa,
- požiare vo vozňovom parku,
- iné.
 

Metodika:

V zmysle zákona 8/2009 Z.z  o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa §67 Evidencia dopravných nehôd je informačný systém Policajného zboru, ktorý sa vedie na účely získavania informácií o stave dopravnej nehodovosti na území SR a poskytovania údajov z tejto evidencie.

V evidencii dopravných nehôd sa vedú osobné údaje o účastníkoch dopravných nehôd v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa pobytu, údaje o vozidlách zúčastnených na dopravnej nehode, údaje o ceste v mieste a čase dopravnej nehody, časové, lokačné a doplňujúce údaje o dopravnej nehode.
Od roku 2009 sa v evidencii dopravných nehôd neuvádzajú udalosti v cestnej prevádzke, ktoré zákonodarca vymedzil ako škodové udalosti, nakoľko tieto policajný zbor neobjasňuje. 
 
Železnice Slovenskej republiky v súlade s § 15 ods. 1 k) zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach vydali predpis D 17 (Z 17) (doc.) „Nehody a mimoriadne udalosti“,  ktorý obsahuje ustanovenia o nehodách a mimoriadnych udalostiach vzniknutých pri prevádzkovaní železničnej dopravy na dráhach v správe ŽSR. Určuje podrobnú kategorizáciu, spôsob zisťovania príčin a zavinení nehôd a mimoriadnych udalostí, stanovuje spôsob ich ohlasovania a evidovania s cieľom prijímania opatrení na zamedzenie ich vzniku.    
(Podľa definície sú samovraždy vylúčené, pretože sa považujú za úmyselné činy. Z toho dôvodu samovraždy vo svojich štatistikách železničných nehôd neberú do úvahy ani UIC a ani medzinárodné štatistiky cestných dopravných nehôd. Vzhľadom na ich význam pre bezpečnosť železničnej prevádzky, štatistické údaje o samovraždách by sa mali zhromažďovať oddelene. Nepatria sem teroristické činy.)
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR
 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 
„Vízia nula“ (tiež „Vízia 0“, anglicky „Vision Zero“) je medzinárodnou víziou, ktorá považuje za neprijateľné, aby došlo k usmrteniu alebo vážnemu zraneniu účastníkov cestnej premávky pri dopravných nehodách.
Pri stanovení kvantitatívneho cieľa zníženia dopravnej nehodovosti na národnej úrovni je potrebné postupovať v súlade so spoločným prístupom EÚ. Na tomto základe boli stanovené dva strednodobé strategické ciele pre SR na obdobie rokov 2021 – 2030 a jeden dlhodobý strategický cieľ na obdobie do roku 2050.
 
STREDNODOBÝ STRATEGICKÝ CIEĽ č. 1:
Zníženie počtu usmrtených osôb v dôsledku cestných dopravných nehôd v SR o polovicu do roku 2030 v porovnaní s ich počtom v referenčnom roku 2020.
V referenčnom roku 2020 bolo pri dopravných nehodách v SR usmrtených 224 osôb, strategickým cieľom je preto do roku 2030 znížiť ich počet na 112 usmrtených a menej.
 
STREDNODOBÝ STRATEGICKÝ CIEĽ č. 2:
Zníženie počtu ťažko zranených osôb v dôsledku cestných dopravných nehôd v SR o polovicu do roku 2030 v porovnaní s ich počtom v referenčnom roku 2020.
V referenčnom roku 2020 bolo pri dopravných nehodách v SR ťažko zranených 914 osôb, strategickým cieľom je preto do roku 2030 znížiť ich počet na 457 ťažko zranených a menej.
 
DLHODOBÝ STRATEGICKÝ CIEĽ „VÍZIA NULA“:
Zníženie počtu usmrtených osôb a ťažko zranených osôb v dôsledku cestných dopravných nehôd v SR na nulový počet do roku 2050.
 
V záujme dosiahnutia reálneho zníženia dopravnej nehodovosti a jej následkov je potrebné sledovať priebežné plnenie strednodobých strategických cieľov na ročnej báze, ktorých medziročné poklesy sledovaných hodnôt by mali dosahovať pri rovnomernom vývoji priemerne 5 % ročne, aby sa zamedzilo jednorazovému výraznému poklesu na konci sledovaného obdobia.

 

 
OBLASŤ DOPRAVY A VÝSTAVBY
 
V oblasti dopravy vláda:
  • zabezpečí aktualizáciu strategického rámca v oblasti dopravy. Vyhodnotí plnenie cieľov a opatrení dlhodobého strategického dokumentu Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a v nadväznosti na výstupy hodnotenia stratégie pristúpi k jej aktualizácii s presahom do konca roka 2050
 
 
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
 
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
 

Kľúčová otázka

Znižuje sa počet dopravných nehôd?

Kľúčové zistenia

  • Počet dopravných nehôd v období rokov 2005 – 2008 sa pohyboval sa na úrovni 60 000 nehôd ročne. Od roku 2009 počet nehôd zaznamenal výrazný pokles (z dôvodu legislatívnych zmien). V roku 2022 tento pokles predstavoval 79,9 % oproti roku 2005 a v porovnaní s rokom 2009 je to pokles o 53,6 %.
  • Počet dopravných nehôd v roku 2022 oproti roku 2021 narástol o 1,5 %.
  • Medziročný nárast (2021 – 2022) o 7,9 % bol zaznamenaný v počte usmrtených osôb, 7,1 % ľahko zranených a 1,5 % ťažko zranených osôb.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
emo_smile emo_neutral emo_sad emo_sad
V rozmedzí rokov 2005 – 2008 dopravné nehody mali kolísavý trend a od roku 2009 ich počet klesol z dôvodu legislatívnych zmien. Počet dopravných nehôd sa pohyboval v rozmedzí 12 000 - 14 000 nehôd.
Bol zaznamenaný medziročný (2021 – 2022)  nárast v počte nehôd, ako aj v počte usmrtených  a zranených osôb.
Primárny kvantitatívny cieľ v podobe zníženia počtu usmrtených osôb  pri dopravných nehodách do roku 2030 v porovnaní s referenčným rokom 2020 je dosiahnuť úroveň 112 usmrtených osôb.

Sumárne zhodnotenie



 

Podrobné zhodnotenie

Medzi priame vplyvy v sektore dopravy, ktoré bezprostredne pôsobia na ľudskú populáciu a všetky zložky životného prostredia patrí dopravná nehodovosť.

Počas sledovaného obdobia (2005 – 2020) počet dopravných nehôd má klesajúci charakter. K poklesu nehôd prispelo aj viacero legislatívnych zmien, úprava pravidiel cestnej premávky a sprísnenie postihu za ich porušenie, ako aj legislatíva upravujúca bezpečnosť vozidiel.  

Počet a výskyt dopravných nehôd výrazne ovplyvňuje kvalita dopravnej infraštruktúry. Dopravná nehodovosť na extravilánových úsekoch je spojená predovšetkým s automobilovou dopravou, v intravilánoch má výrazný podiel aj pešia doprava. Pri zvýšenej dopravnej nehodovosti nerastú len priame náklady súvisiace s odstraňovaním škôd, ale aj náklady na lekársku starostlivosť. Prichádza tiež k zvýšeniu rizika environmentálnych havárií a to najmä v oblastiach so sťaženými dopravnými podmienkami (horské prechody) a oblastiach, ktoré sú významné z biologického a hydrologického hľadiska (chránené územia, chránené vodohospodárske oblasti).
 
V období rokov 2015 – 2022 v členení podľa krajov, došlo k poklesu v počte nehôd v Bratislavskom kraji, nárast bol zaznamenaný v Prešovskom kraji.
 

 
V počte dopravných nehôd v železničnej doprave po roku 2009 bol zaznamenaný klesajúci trend, pričom na označené železničné priecestia pripadalo približne 60 nehôd ročne.
 

 

 

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Počet usmrtených osôb cestnou dopravou (People killed in road accidents)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk