Výdavky v cestovnom ruchu

Dátum poslednej aktualizácie:16.02.2022

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje stav a vývoj priemerných výdavkov obyvateľstva SR na dlhodobý a krátkodobý pobyt doma a výdavky domácností na rekreáciu a kultúru.

Jednotka indikátora

%, eur

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Domáci cestovný ruch - cestovanie rezidentov v rámci SR, mimo ich obvyklého prostredia.

Dlhodobý pobyt - cesta za účelom dovolenky, mimo obvyklého prostredia, na ktorej účastník trávi aspoň 4 noci za sebou; dovolenkový pobyt nesmie prekročiť  12 mesiacov.

Krátkodobý pobyt - cesta za účelom dovolenkového pobytu, mimo obvyklého prostredia, na ktorej účastník trávi najmenej 1 noc a najviac 3 noci za sebou.

Výdavky - zahŕňajú výdavky za zájazd, výdavky za ubytovanie, stravovanie a dopravu mimo zájazd, nákup tovaru (tovar spotrebovaný počas cestovania a pobytu, malé trvalé veci na osobné použitie, darčeky a suveníry) a ostatné výdavky na rekreáciu (vstupenky na kultúrne a športové podujatia, náklady za prenájom športových potrieb, poistné, poplatky za zmenárenské služby a pod.).

Širšie informácie možno získať zo štvrťročnej publikácie Základné ukazovatele za dovolenkové pobyty a služobné cesty.
 

Metodika:

Zisťovanie o dovolenkových pobytoch a služobných cestách občanov SR je zabezpečené Štatistickým úradom SR od roku 2003. Účelom zisťovania je poskytnúť základné informácie o dopytovej stránke cestovného ruchu domácim a zahraničným užívateľom v zmysle medzinárodných noriem. Ide o štvrťročné zisťovanie na reprezentatívnej vzorke 1200 respondentov, starších ako 15 rokov. Dotazník vyplní respondent, ktorý v sledovanom období uskutočnil cestu za účelom rekreácie, alebo služobnú cestu, mimo svojho obvyklého prostredia. Ostaní respondenti uvedú dôvod neúčasti na dovolenkovom pobyte. Údaje z výberového zisťovania sú prepočítané na celú populáciu (15 a viac ročných).
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR

 

Súvisiace indikátory:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 (2013)
Hlavný cieľ:
Zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia pri lepšom využívaní jeho potenciálu.
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov a vytváranie nových pracovných príležitostí.
Hlavné priority:
Zvýšenie kvality služieb a atraktivity Slovenska ako turistickej destinácie, spolu s podporou dopytu a ponuky.


Regionalizácia cestovného ruchu v SR (2005)
Cieľ:
Navrhnúť regióny cestovného ruchu tak, aby pokrývali celé územie Slovenska a zhodnotiť potenciál jednotlivých regiónov pre rozvoj cestovného ruchu a osobitne jeho najvýznamnejších foriem.
 
Marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) na roky 2014 - 2020 (2013)
Ciele:
Rast účasti na domácom a aktívnom zahraničnom cestovnom ruchu - zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu, rast počtu prenocovaní, stabilizovanie priemernej dĺžky pobytu účastníkov cestovného ruchu na Slovensku a zvýšenie využívania ubytovacej kapacity.
Aktívny zahraničný cestovný ruch - ročný nárast ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 3 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 3,5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 4 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 2,1 mil. ubytovaných zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku. Ročný nárast prenocovaní ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 4 % za rok, v roku 2016 o minimálne 4,5 % za rok, v roku 2017 o minimálne 5 % za rok, v rokoch 2018 – 2019 o minimálne 5,5 % za rok a v roku 2020 o minimálne 6 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 6,1 mil. prenocovaní zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.
Domáci cestovný ruch - ročný nárast ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 5,5 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 4,5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 5 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 približne 3,3 mil. ubytovaných domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku. Ročný nárast prenocovaní ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 5,5 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 6 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 10,3 mil. prenocovaní domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.

Kľúčová otázka

Aký je trend vo výdavkoch návštevníkov na cestovný ruch?

Kľúčové zistenia

  • Priemerné výdavky obyvateľa SR na domáci pobyt od roku 2005 narástli zo 137 eur na 148,2 eur v r. 2020), pričom výdavky na dlhodobý pobyt narástli o 31,4 % (na 239,1 eur) a na krátkodobý pobyt až o 63,3 % (na 112,7 eur) v roku 2020. 
     
  • Medziročne priemerné výdavky obyvateľa na domáci pobyt poklesli o 2,12% (na 148,2 eur).
     
  • Podiel výdavkov domácností na rekreáciu a kultúru od roku 2005 narástli z 5,7 % na 6,14 % v roku 2017, medziročne mierne poklesli (zo 6,21 % na 6,14 %).
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Pozitivny trend Pozitivny trend emo_neutral
Od roku 2005 narástli priemerné výdavky na obyvateľa aj podiel výdavkov domácností na rekreáciu a kultúru. Od roku 2015 došlo k narástu výdavkov obyvateľa na domáci pobyt. Medziročne došlo k poklesu výdavkov obyvateľa na domáci pobyt.

Sumárne zhodnotenie



Podrobné zhodnotenie


Pretrvávajúce problémy v kvalite služieb cestovného ruchu (kvalita často nezodpovedá cenám v zariadeniach) sa potom premietajú i do úrovne domáceho cestovného ruchu ako aj do úrovne aktívneho zahraničného cestovného ruchu. Domáci cestovný ruch je vo všeobecnosti na výraznom vzostupe v rámci celosvetového cestovného ruchu. Na Slovensku má však v štruktúre cestovného ruchu domáci cestovný ruch, v porovnaní s vyspelými krajinami, podstatne slabšie pozície tak jeho aktívna ako aj pasívna zložka. Hodnoty ukazovateľov svedčia o stagnácii, resp. až o poklese domáceho cestovného ruchu v SR. Počet účastníkov domáceho cestovného ruchu je trvalo podstatne nižší ako v segmente pasívneho zahraničného cestovného ruchu. Vývoj v posledných rokoch jednoznačne svedčí o preferenciách obyvateľstva SR v cestovnom ruchu v prospech jeho pasívnej zložky. Súvisí jednak s permanentným záujmom obyvateľstva o more, pričom nemenej dôležitú úlohu pri rozhodovaní obyvateľstva zohráva i súlad kvality a ceny služieb cestovného ruchu.

Kontakt na spracovateľa

RNDr. Radoslav Považan, SAŽP, radoslav.povazan@sazp.sk