Tlačiť   PDF

Konečná energetická spotreba v pôdohospodárstve

Dátum poslednej aktualizácie 01.02.2017

Definícia indikátora

Indikátor popisuje podiel konečnej energetickej spotreby v sektore pôdohospodárstva na konečnej energetickej spotrebe v SR ako aj jej vývoj podľa jednotlivých  druhov palív.

Jednotka indikátora

TJ

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Energetická politika SR (2014)
Strategický cieľ:
Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.
Základné priority:
Optimálny energetický mix.
Zvyšovanie bezpečnosti dodávok energie.
Energetická efektívnosť a znižovanie energetickej náročnosti.
Kvalita dodávok energie za prijateľné ceny.
Využívanie jadrovej energie ako bezuhlíkového zdroja elektriny.
Podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky SR.

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (2001)
Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti hospodárstva SR.
Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov.

Koncepcia Energetickej efektívnosti (2007)
Dosiahnutie postupného zníženia energetickej náročnosti na úroveň priemeru pôvodných 15 členských štátov EÚ.
Dosiahnutie celkového národného indikatívneho cieľa úspor energie za 9 rokov (2008 – 2016) podľa smernice 2006/32/ES o efektívnosti kumulovanú hodnotu úspor vo výške 9% konečnej energetickej spotreby t.j. 37 215 TJ.

Národný program reforiem SR na roky 2011 - 2014 (2011)
Zvýšiť energetickú efektívnosť do roku 2020 meranú na konečnej spotrebe energie o 11% oproti priemeru rokov 2001 – 2005.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 - 2016 s výhľadom do roku 2020 (2014)
Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016 je v poradí tretím akčným plánom (3. AP).
3.AP v sebe spája požiadavky smernice 2002/36/ES o energetických službách ako aj nové požiadavky smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.
Národný indikatívny cieľ energetickej efektívnosti SR podľa smernice 2012/27/EÚ
Úspora KES
Ročný: 3 416 TJ/rok
Trojročný (nekumulatívny): 10 247 TJ
Do roku 2020 (kumulatívny): 79 695 TJ, čo predstavuje 23 %

Operačný program Kvalita životného prostredia (2014)
Globálny cieľ :podpora udržateľného a efektívneho využívania prírodných zdrojov, podpora aktívnej adaptácie na zmenu klímy a energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.
Tri základné tematické ciele:
Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch.
Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika.
Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov.

Kľúčová otázka

Klesá spotreba energie a palív v pôdohospodárstve?

Kľúčové zistenia

  • Konečná energetická spotreba (KES) v sektore pôdohospodárstva  bola v roku 2001  na úrovni 7 689 TJ, čo predstavovalo 1,7 % z konečnej energetickej spotreby v SR. KES v sektore pôdohospodárstva mala od roku 2001 do 2015 prevažne klesajúci priebeh, kedy predstavovala hodnotu 6 297 TJ, pričom v roku 2015 jej podiel na konečnej energetickej spotrebe v SR činil 1,6 %.
 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici Pozitivny trend emo_sad
V roku 2001 došlo k zmene metodiky a údaje sú navzájom neporovnateľné. Od roku 2001 klesla konečná energetická spotreba v sektore pôdohospodárstva o 18,1 %. Medziročne došlo k nárastu KES v sektore pôdohospodárstva o 9,4 %.

Sumárne zhodnotenie


Podrobné zhodnotenie

Za obdobie rokov 2001 – 2015 v sektore pôdohospodárstva najvýraznejšie poklesla konečná energetická spotreba tuhých palív o 94,4 %, tepla o 80,8 %, elektriny o 50,3 % a plynných palív o 52,1 %. Pokles aj keď už miernejší bol dosiahnutý aj pri kvapalných palivách. Naopak konečná energetická spotreba OZE a odpadov v danom sektore zaznamenala najväčší nárast oproti roku 2001.

 

Medzinárodné porovnanie

Podiel konečnej spotreby energie podľa sektoru - Poľnohospodárstvo/Lesné hospodárstvo (Final energy consumption by sector - Agriculture/Forestry)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Konečná energetická spotreba je rozdiel konečnej spotreby a konečnej neenergetickej spotreby. 

Konečná spotreba sa vypočíta ako hrubá domáca spotreba mínus transformácia vstup, plus transformácia výstup, plus reklasifikácia a spätné toky, mínus spotreba energetického odvetvia a straty pri prenose a v rozvodoch.

Konečná neenergetická spotreba sú energetické produkty použité ako surovina v rôznych odvetviach; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.

Vo všeobecnosti predstavuje konečná energetická spotreba energetickú bilanciu danej oblasti, ktorá vyjadruje množstvo energie vstupujúcej (zmeranej pred vstupom) do spotrebičov, v ktorých sa využije pre finálny úžitok, nie však pre výrobu inej formy energie.
V elektroenergetike zahŕňa konečná energetická spotreba spotrebu elektriny v jednotlivých sektoroch hospodárstva. Jej súčasťou nie je spotreba elektriny pri tzv. transformačných procesoch – spotreba na čerpanie v prečerpávacích vodných elektrárňach, spotreba elektriny na výrobu a dodávku tepla, spotreba elektriny na dobývanie energetických surovín.

Metodika:

V štatistike energetiky došlo od roku 2001 k metodickým zmenám, ktoré zabezpečujú pokrývanie požiadaviek domácich používateľov z oblasti verejnej správy aj súkromného sektora a tiež údaje podľa noriem a požiadaviek Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre roky 2015 až 2017 upravuje vyhláška 291/2014 Z. z. a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podkla dy pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 
V indikátore sú zahrnuté sektory klasifikované podľa platnej Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) vydanej vyhláškou ŠÚ SR č. 306/2007 Z. z.
 
Pôdohospodárstvo sekcia A – Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

Zdroj dát:

ŠÚ SR

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: