Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Spotreba priemyselných hnojív a pesticídov

Dátum poslednej aktualizácie 28.11.2022

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí vývoj spotreby priemyselných hnojív - dusíkatých (N), fosforečných (P2O5) a draselných (K2O) v kilogramoch čistých živín na hektár poľnohospodárskej pôdy ako aj  vývoj spotreby pesticídov - insekticídov, herbicídov, fungicídov a ostatných pesticídov používaných v poľnohospodárstve.

Jednotka indikátora

t, kg č.ž./ha

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom  občanov štátu a dedičstvom  budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a  sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
 
Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 (2014)
Cieľ: Udržateľný manažment prírodných zdrojov a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám.
Priorita 4: Obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom.
13. Zabezpečenie ochrany pôdy pred degradáciou.
14: Zachovanie poľnohospodárstva v menej priaznivých oblastiach a efektívne využívanie pôdneho fondu SR.

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:
  • Využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy.
  • Pôdoochranné minimalizačné technológie.
  • Organické poľnohospodárske systémy a aplikácia organických hnojív.
  • Podpora  zvýšenia  živočíšnej  výroby,  ktorej  deficitom  trpí aj zdroj  organickej  hmoty v pôde.
  • Aplikácia organického hnojenia v súlade splatnou legislatívou.
  • Podpora integrovanej produkcie a opatrení ekologického poľnohospodárstva.
  • Postupy  tzv.  konzervačného  poľnohospodárstva  (ponechanie  veľkého  množstva rastlinných  zvyškov na povrchu  pôdy  alebo  udržiavanie  trvalého rastlinného  porastu dlhoročnými plodinami).
Adaptačné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva:
  • Šetrné pestovateľské technológie.
  • Využitie rezistentných odrôd a používanie certifikovaného množiteľského materiálu.
  • Podpora biologickej ochrany a integrovanej produkcie.
  • Podpora  diverzity  plodín na zabezpečenie  udržateľnej  produkcie a zavádzanie integrovaného manažmentu ochrany rastlín proti škodcom.
  • Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.
  • Podpora využitia starých krajových odrôd (napr. starých odrôd ovocných drevín) lokálne lepšie adaptovaných v rámci budovania krajinných prvkov využívajúcich nelesnú drevinovú vegetáciu.
  • Podpora šľachtenia a výroby osív, ktoré budú vhodné do zmenených klimatických podmienok.
  • Zabezpečenie  odrôd slovenského  šľachtenia –podpora slovenského  šľachtenia a následne vytvorenie  domácich  odrôd  adaptabilných do našich  klimatických  podmienok  (teplomilné a odolné voči suchu), ktoré budú zárukou dosiahnutia stabilnejších úrod.
  • Zavádzanie integrovaných metód kontroly škodcov v poľnohospodárstve.
 
Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
Priority:
  • Ekologická poľnohospodárska výroba bude v roku 2030 zaberať minimálne 13,5 % pôdy.
  • Najmä na veľkých poľnohospodárskych plochách sa bude vyžadovať dôsledné striedanie plodín, v závislosti od ich požiadaviek na živiny, závlahu a hĺbku zakorenenia.
  • Diverzifikácia plodín zabráni strate živín v pôde, jej vysušovaniu a bude slúžiť ako prevencia proti škodcom.
  • Tradičné lokálne odrody, ktoré sa vedia lepšie adaptovať na miestne klimatické podmienky, budú zachované a chránené.
  • Zavedie sa prísnejšia kontrola predaja a používania priemyselných látok v poľnohospodárstve.
  • Zníži sa spotreba pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečí sa ich kontinuálny pokles. Takéto rozhodnutia budú podložené odbornými analýzami, ktoré budú konzultované so zainteresovanými stranami.
  • V oblastiach zraniteľných dusičnanmi sprísni kontrola dodržiavania akčného programu pre dané oblasti a budú podporené opatrenia na zvýšenie organickej hmoty v pôde.
  • Z hľadiska udržateľného hospodárenia s pôdou sa bude vo vyššej miere využívať hnojenie spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom.
 
Cieľ Integrovaného rozvojového programu I.

Rast a kvalitatívny rozvoj populácie, so špeciálnym dôrazom na vzdelanie, zdravie, kultúru, rozvoj občianskej spoločnosti a právneho štátu a ochrana a udržateľný manažment a rozvoj prírodných zdrojov.

I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov

  • Zabezpečiť ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírodných zdrojov vrátane zabezpečenia stability a zdravia ekosystémov a ich služieb a premietnutie adaptačných a mitigačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do všetkých rezortných strategických dokumentov a dokumentov rozvoja obcí a regiónov ako nadradený verejný záujem (napr. v plánovaní dopravy, v energetike, územnom plánovaní, vodnom hospodárstve, pôdohospodárstve, lesníctve, udržateľnom cestovnom ruchu, v celkovej starostlivosti o krajinu a iné).
  • Definovať znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok do životného prostredia a zamedzenie degradácie strategických prírodných zdrojov (voda, lesy a pôda) ako verejný záujem.
  • Znížiť acidifikáciu poľnohospodárskych pôd melioračným vápnením alebo podporiť základné agrochemické a agrotechnické opatrenia na celkové zlepšenie pôdnych kvalitatívnych parametrov s cieľom lepšieho využívania živín z hnojív.
  • Zvýšiť plochy pôdy s ekologickou poľnohospodárskou výrobou na úroveň 16 %, čo predstavuje ambiciózny nárast oproti terajšiemu dlhoročnému stavu (10 %), a tak sa priblížiť k ambíciám stanoveným v stratégiách EÚ.
 
Hlavný cieľ:

Prostredníctvom implementácie prierezových a špecifických adaptačných opatrení a úloh zvýšiť pripravenosť Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.

Špecifický cieľ 2 - Udržateľné poľnohospodárstvo:

Zvýšiť adaptačnú schopnosť obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny uplatňovaním opatrení zameraných na ochranu pôdy, prírodných zdrojov a podporu biodiverzity poľnohospodárskej krajiny a podporu udržateľnej rastlinnej a živočíšnej výroby.

Špecifické opatrenia:

  • Podpora opatrení na ochranu pôdy

Kľúčová otázka

Znižuje sa množstvo agrochemikálií používaných v poľnohospodárstve?

Kľúčové zistenia

 

 
  • So zmenami po roku 1989 v sektore poľnohospodárstva, a to najmä znížením intenzifikácie, došlo k výraznému poklesu spotrebovaných priemyselných hnojív v poľnohospodárstve.
  • V období rokov 1990 – 2021 klesla spotreba dusíkatých hnojív o 21,4 %, spotreba fosforečných hnojív o 75,6 % a draselných hnojív o 85 %. V roku 2021 celková spotreba priemyselných hnojív predstavovala 100,7 kg čistých živín (č. ž.) na hektár poľnohospodárskej pôdy, čo bolo o 2,7 kg č. ž./ha menej ako v predchádzajúcom roku. Medzi rokmi 2005 – 2021 sa spotreba priemyselných hnojív zvýšila o 55,2 %.
  • V jednotlivých skupinách pesticídov došlo v porovnaní rokov 2005 – 2021 k nárastu ich spotreby. V roku 2021 sa spolu aplikovalo 4 979,6 t prípravkov na ochranu rastlín, z toho približne 2 670,1 t herbicídov, 1 203,2 t fungicídov, 660,5 t insekticídov a 445,8 t ostatných prípravkov. Spotreba pesticídov v roku 2021 zaznamenala medziročný pokles.

 

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_sad Pozitivny trend
Došlo k zvýšeniu spotreby  priemyselných hnojív a pesticídov. Od roku 2015 spotreba priemyselných hnojív a pesticídov zaznamenala vyrovnaný, mierne rastúci  trend. Medziročne došlo k miernemu poklesu spotreby priemyselných hnojív a pesticídov.

 

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Hnojenie patrí medzi významné agrotechnické opatrenia, najmä v období intenzifikácie, kedy  priemyselné hnojivá predstavujú jednu z foriem živín prichádzajúcich do agroekosystému. Požiadavky rastlín na živiny sa navzájom odlišujú, pričom sú ovplyvnené aj ďalšími faktormi ako napríklad: spôsobom obhospodarovania pôdy, pôdnym typom, klimatickými podmienkami. Nadmerná a nesprávna aplikácia priemyselných hnojív ovplyvňuje negatívne nielen pôdu, ale aj ostatné zložky životného prostredia. Môže dôjsť k vyplavovaniu živín z pôdy do podzemných a povrchových vôd, kde pri prehnojení dusíkom sú ohrozené kontamináciou dusičnanmi zdroje pitnej vody.  Podmienky skladovania a uvádzania hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok na úpravu vlastností pôdy do obehu, ako aj používanie hnojív  ustanovuje zákon č.136/2000 Z. z. o hnojivách.

Za účelom ochrany poľnohospodárskych plodín sa aplikujú  pesticídy, čo sú prípravky na ochranu rastlín pred hubami, rastlinnými a živočíšnymi škodcami. Pesticídy sa do pôdy dostávajú jednak priamou aplikáciou, zmývaním z listov ošetrených rastlín a aj v dôsledku strhávania vetrom pri aplikácii. Pretrvávanie pesticídov v pôde ovplyvňujú viaceré faktory, ako napríklad: chemická štruktúra pesticídu, typ pôdy, na ktorej sa pesticíd aplikuje (najmä obsah organickej hmoty, vodné zrážky a vlhkosť pôdy), pôdna mikroflóra v ošetrenej pôde, hĺbka, do ktorej sa pesticíd zapracuje, priemerná teplota pôdy, obsah minerálnych látok a pôdna reakcia ošetrenej pôdy, hustota rastlinného porastu, forma úpravy a koncentrácia použitého pesticídu. Racionálna aplikácia  a dobrý technický stav aplikačnej techniky priaznivo ovplyvňujú využitie a spotrebu pesticídov ako aj zníženie ich reziduálnych účinkov. Dozor nad technickým stavom aplikačnej techniky rieši zákon č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Najväčšie potenciálne riziko pre životné prostredie predstavujú perzistentné pesticídy. Ľahko degradovateľné pesticídy môžu byť zase príčinou závažných havárií. Medzi perzistentné pesticídy sa zaraďujú chlórované insekticídy ako aj množstvo anorganických chemikálií, niektoré herbicídy, najmä triazínové, niektoré fungicídy, najmä ortuťové. Riziko požívania pesticídov spočíva v tom, že môžu zasiahnuť aj tie organizmy, ktorým pesticíd pôvodne nebol určený. Priamo ohrozené sú pôdne a vodné organizmy a prostredníctvom potravinového reťazca aj ostatné organizmy vrátane človeka.

 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Hnojivom je:
1. látka organického pôvodu alebo anorganického pôvodu, ktorá obsahuje živiny na výživu rastlín a lesných drevín na udržanie alebo zlepšenie pôdnej úrodnosti a priaznivého ovplyvnenia úrody alebo kvality produkcie,
2. pôdna pomocná látka na úpravu vlastností pôdy, ktorá bez účinného množstva rastlinných živín pôdu biologicky, chemicky alebo fyzikálne ovplyvňuje zlepšovaním jej vlastností alebo zvyšuje účinnosť a využitie živín z hnojív,
3. pestovateľský substrát slúžiaci na zakoreňovanie a pestovanie rastlín; substrátom je najmä rašelina, zemina alebo ich zmesi,
4. rastlinná pomocná látka na báze humátov, ktorá bez účinného množstva živín zvyšuje účinnosť a využitie živín z hnojív a z pôdy.

Spotreba priemyselných hnojív je celkové množstvo spotrebovaných hnojív v poľnohospodárskych podnikoch za hospodársky rok.

Pesticídy sú prípravky na ochranu rastlín, sú to aktívne látky alebo zmesi týchto látok chemického, biologického alebo biotechnologického pôvodu používané na ošetrovanie rastlín alebo ich produktov proti škodlivým činiteľom a na reguláciu biologických a fyziologických procesov v rastlinách.

Rozlišujeme ich na:
  • herbicídy – prípravky na ochranu rastlín proti burinám,
  • insekticídy – prípravky na ochranu rastlín proti hmyzu,
  • fungicídy – prípravky na ochranu rastlín proti hubám,
  • ostatné prípravky na ochranu rastlín predstavujú napr. fumiganty, rodenocídy a pod.


Metodika:

Zo zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike vyplýva podnikateľským subjektom v poľnohospodárstve spravodajská povinnosť vyplniť štatistický formulár (Ročný výkaz o rastlinnej výrobe) obsahujúci údaje o spotrebe priemyselných hnojív a pesticídov, ktorý doručia v stanovenom termíne ŠÚ SR - príslušnej krajskej správe. Dotknuté subjekty priebežne počas celého roku evidujú spotrebu pesticídov a raz ročne  formou vyplneného formulára a informačného listu poskytujú údaje.

Na základe vyhlášky č.151/2016 Z. z. zákona o hnojivách č.136/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív sú poľnohospodári povinní viesť evidenciu použitých hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín, kompostov, spracovávať bilančné porovnanie živín ako aj poskytovať tieto údaje kontrolnému ústavu - ÚKSUPu formou elektronického podania na formulári zverejnenom na ich webovom sídle.
 

Zdroj dát:

ÚKSUP, ŠÚSR


Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: