Preprava v osobnej doprave

Dátum poslednej aktualizácie: 01.12.2021

Téma

Doprava

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje počet prepravených osôb a výkonov podľa jednotlivých druhov osobnej dopravy vrátane individuálnej dopravy a MHD.

Jednotka indikátora

tis.osôb, mil.oskm, %

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Prepravené osoby vyjadrujú počet osôb prepravených dopravnými prostriedkami po dopravnej ceste v pravidelnej a nepravidelnej doprave, vnútroštátnej ako aj medzinárodnej preprave.
 
Výkony v osobnej doprave predstavujú rozsah prepravných výkonov pri preprave osôb všetkými druhmi osobnej dopravy. Jednotkou výkonu je jeden osobový kilometer.
 
Osobový kilometer (oskm) predstavuje jednotku výkonu v preprave osôb a rovná sa preprave 1 osoby na vzdialenosť 1 kilometra. Prepravný výkon v osobnej doprave spolu sa vypočítava ako súčet oskm v jednotlivých druhoch dopráv.
 
Ukazovateľ sa člení na výkony:
 
  • v železničnej osobnej doprave,
  • v cestnej osobnej a mestskej hromadnej doprave,
  • v leteckej osobnej doprave,
  • vo vodnej osobnej doprave.
 
Priemerná prepravná vzdialenosť vyjadruje pomer výkonov udávaných v tkm (tonokilometroch) resp. v oskm (osobokilometroch) a prepravených ton resp. osôb.
 
Mestská hromadná doprava (MHD) je zabezpečovaná podnikmi MHD v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici a Žiline. V ostatných mestách SR MHD zabezpečujú podniky cestnej osobnej dopravy resp. súkromníci. Takto prevádzkovaná doprava však nie je vedená ako MHD. V MHD sú ceny regulované prostredníctvom vecného usmerňovania cien vo väzbe na náklady podnikov a poskytované dotácie zo štátneho rozpočtu a rozpočtov miest.
 
Do verejnej dopravy patria subjekty s prevažujúcou dopravnou činnosťou vykonávajúce prepravu tovaru a osôb vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave vrátane vedľajších a pomocných činností v doprave (okrem cestovných kancelárií).
 
Do neverejnej dopravy sú zahrnuté podniky s prevažujúcou činnosťou nedopravnou, zapísané v obchodnom registri, vykonávajúce prepravnú činnosť pre vlastné a cudzie potreby. Prepravná činnosť pre vlastné potreby zahŕňa prepravu tovaru na zabezpečenie vlastného výrobného procesu. Prepravná činnosť pre cudzie potreby je doprava, pri ktorej vznikol právny vzťah založený na zmluve medzi prevádzkovateľom dopravy a fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej prepravná potreba sa má uskutočniť a ktorej predmetom je preprava tovaru, iných ďalších vecí a osôb, t. j. doprava uskutočnená na úplatu.

Ukazovateľ sa člení podľa druhu dopravy na:
 
  • železničnú,
  • cestnú a mestskú hromadnú dopravu,
  • leteckú,
  • vodnú,

podľa typu prepravy na :
 
  • vnútroštátnu,
  • medzinárodnú.


Metodika:

Do dopravy patria subjekty s prevažujúcou dopravnou činnosťou vykonávajúce prepravu tovaru a osôb vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave, vrátane vedľajších a pomocných činností v doprave (okrem cestovných kancelárií). Iná pozemná doprava zahŕňa cestnú dopravu, mestskú hromadnú dopravu a taxislužbu.
Štatistické zisťovanie sa vykonáva formou vyplňovania štatistických formulárov, ktoré sú dostupné na stránke štatistického úradu SR. Toto zisťovanie je súčasťou Programu štátnych štatistických zisťovaní schváleného na roky 2015 - 2017 vydaného v Zbierke zákonov SR.

Štatistické zisťovanie – zoznam formulárov (okruh Doprava) 


Zdroj dát:

ŠÚ SR


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2016)

Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.

Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.

Modálne špecifické ciele:
Cestná doprava
ŠC1: Zabezpečiť dostupnosť všetkých regiónov Slovenska prostredníctvom efektívnej a udržateľnej infraštruktúry
 
Verejná osobná a nemotorová doprava
ŠVO2: Reorganizovať inštitucionálne usporiadanie verejnej dopravy
 
Železničná doprava
ŠŽ2: Zvýšiť podiel železničnej nákladnej dopravy v celkovom dopravnom výkone
ŠŽ3: Zlepšenie kvality a environmentálnych dopadov železničnej prevádzky
 
Vodná doprava:
ŠV1: Zlepšiť plavebné podmienky na Dunaji tam a vtedy, kde sa to preukáže odôvodnené a uskutočniteľné
 
 

6. Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov

Zavedú sa emisné zóny v mestách a podporia sa dopravné riešenia bez negatívnych klimatických vplyvov.

6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave
Ceny palív by mali odzrkadľovať ich environmentálne dopady. U fosílnych palív bude preto postupne vyrovnané daňové zaťaženie benzínu a nafty s ohľadom na konkurencieschopnosť a zabezpečenie podpory alternatívnych palív spolu s budovaním infraštruktúry. Preferované budú dlhodobo udržateľné riešenia. Súčasťou podpory udržateľných riešení v doprave je úsilie o zmeny v celkovej deľbe prepravnej práce. V nákladnej doprave o presun prepravnej práce z cestnej dopravy na železničnú resp. vodnú dopravu a v osobnej doprave o presun prepravnej práce z individuálnej automobilovej dopravy na verejnú, mestskú, cyklistickú a pešiu dopravu.
 
 
Medzi ciele v sektore doprava patria:
III. 3 Zabezpečiť dostupnosť a udržateľnosť kvalitnej, modernej a efektívnej infraštruktúry, služieb a bývania pre zdravý a plnohodnotný život komunít
 
V oblasti dopravnej infraštruktúry
1. Pokračovať v rozvoji a modernizácii dopravnej infraštruktúry ako základného predpokladu pre vytvorenie funkčného, udržateľného a kvalitného dopravného systému SR podporujúceho ekonomický rozvoj SR;
2. V spolupráci štátu a územných samospráv zabezpečiť sociálne dostupnú, ekonomicky a environmentálne udržateľnú dopravnú obsluhu komunít obcí, miest a regiónov;
3. Zabezpečiť integrované technické a organizačné riešenia na regionálnej úrovni pre zlepšenie dopravnej dostupnosti verejných služieb a posilnenie environmentálnej udržateľnosti prímestskej a mestskej mobility, vrátane podpory alternatívnych spôsobov dopravy – cyklodoprava, elektromobilita a pod.;
4. Presunúť minimálne 20 % záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy na železničnú sieť a na vnútrozemskú vodnú dopravu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a tým naplniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a legislatívy a strategického smerovania EÚ;
5. Dosiahnuť podiel verejnej osobnej dopravy na celkovom objeme prepravených osôb na úrovni najmenej 30 % v roku 2030 v porovnaní s podielom 27 % v roku 2017, a to najmä jej skvalitnením a motiváciou verejnosti.

 

Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2021 – 2024 (2021)

Doprava, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast s ohľadom na ekológiu
Vláda SR sa bude pri implementácii dopravnej politiky, ktorej cieľom má byť inteligentný, integrovaný, zelený a trvalo udržateľný dopravný systém, držať nasledovných princípov:
  • rozhodovanie na základe dát a spoločenskej pridanej hodnoty,
  • dopravná politika štátu, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast ,
  • posilnenie postavenia výskumu a vývoja a podpora inovácií v oblasti dopravnej politiky štátu,
  • zapojenie nových finančných nástrojov v rámci rozvoja potenciálu jednotlivých druhov dopravy,
  • zavádzanie integrovanej dopravy zameranej na používanie ekologických spôsobov dopravy,
  • dopravná infraštruktúra bude generovať priestor pre nové služby, vyššiu spoľahlivosť a viac flexibility v oblasti dopravy a celého hospodárstva,
  • vytvorenie lepších podmienok na väčšiu konkurencieschopnosť podnikateľov v sektore dopravy a výstavby,
  • efektívne inštitucionálne zabezpečenie koordinácie dopravnej a stavebnej politiky štátu.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj v počte prepravených osôb a prepravných výkonov v osobnej doprave?

Kľúčové zistenia

  • Počas sledovaného obdobia 2005 – 2019 počet prepravených osôb v osobnej doprave (vrátane individuálnej prepravy) mal kolísavý trend s priemerným ročným pohybom na úrovni 2 600 000 tis. osôb, pričom najvyšší počet prepravených osôb bol dosiahnutý v roku 2005. Po roku 2015 počet prepravovaných osôb postupne narastal a tento stav pretrvával aj v roku 2019. Príčinou výrazného poklesu počtu prepravených osôb v roku 2020 je nedostupnosť údajov za individuálnu prepravu.
  • V roku 2020 došlo k výraznému poklesu v počte prepravených osôb vo všetkých druhoch osobnej dopravy. Pokles dopytu po dopravných službách bol spôsobený výskytom ochorenia COVID-19.
  • Nárast počtu prepravených osôb a výkonov počas celého sledovaného obdobia 2005 - 2019 zaznamenala iba individuálna automobilová doprava. Od roku 2020 sa údaje za individuálnu dopravu nesledujú.  
  • Prepravené osoby mestskou hromadnou dopravou (MHD) počas sledovaného obdobia zaznamenali kolísavý charakter pričom najvyšší počet prepravovaných osôb bol autobusovou dopravou.
  • Prepravné výkony osobnej dopravy podľa jednotlivých druhoch dopráv v sledovanom období 2005 – 2019 mali rastúci charakter s významným poklesom v roku 2010. V rozmedzí rokov 2015 – 2019 výkony začali narastať a v súčasnosti sa pohybujú na úrovni 39 000 oskm. 
  • V roku 2020 prepravné výkony vo všetkých druhoch osobnej dopravy (cestnej, železničnej, vodnej a leteckej) poklesli približne na polovicu úrovne prepravných výkonov minulého roku.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_neutral emo_neutral
Najviac osôb bolo prepravených v roku 2005 a po tomto roku vývoj v počte prepravených osôb má kolísavý charakter. Od roku 2010 prepravné výkony narastali s významnejším nárastom v roku 2015. Počet prepravených osôb postupne narastal s miernymi medziročnými výkyvmi. Prepravné výkony mali rastúci trend. V súvislosti s ochorením COVID-19 bol zaznamenaný pokles v počte prepravených osôb a prepravných výkonov. Údaje za individuálnu automobilovú dopravu sa od roku 2020 nesledujú.

Sumárne zhodnotenie


 

Podrobné zhodnotenie

Pandémia koronavírusu (COVID-19) v roku 2020 sa zásadným spôsobom dotkla všetkých odvetví národného hospodárstva a významne ovplyvnila aj vývoj v sektore dopravy, pričom viac bola ovplyvnená osobná doprava ako nákladná doprava. Realizované opatrenia vlády počas prvej a druhej vlny (tzv. lockdown-ov) dosiahli zníženie mobility obyvateľstva, čo sa prejavilo poklesom výkonov vo všetkých druhoch osobnej dopravy. Uzavretie ekonomiky, pokles výroby a dopytu po tovaroch spôsobili zníženie prepravy aj v nákladnej doprave.  
 
V preprave osôb verejnou cestnou dopravou sa zaznamenáva dlhodobý pokles počtu prepravených osôb, ako aj pokles celkových výkonov tohto druhu dopravy.
 
Vývoj v  preprave osôb verejnou cestnou dopravou od roku 2005 zaznamenáva dlhodobý medziročný pokles. V roku 2020 preprava osôb v cestnej doprave medziročne poklesla o 34,6 % a oproti roku 2005 tento pokles predstavoval 65,2 %. Minimálne medziročné nárasty a poklesy zaznamenala železničná osobná doprava. V roku 2020 bol zaznamenaný medziročný pokles o 39,1 % a dostal sa na úroveň roku 2005. Nárasty v preprave osôb boli od roku 2014 zaznamenané aj z dôvodu zatraktívniť železničnú dopravu pre cestujúcich dôchodcov a študentov dopravou zadarmo, ktorá v roku 2020 bola zrušená. Počet prepravených osôb vodnou dopravou v roku 2020 zaznamenal výrazný pokles o 70,8 % oproti roku 2019 a o 71,7% oproti roku 2005. V sledovanom období (2005 - 2020) výrazne klesol aj počet prepravených osôb leteckou osobnou dopravou (zo 1 716 tis. v roku 2005 na 39 tis. v roku 2020). Najvyšší počet prepravených osôb v leteckej doprave bol zaznamenaný v roku 2008, po tomto roku klesal počet prepravených osôb z dôvodu ekonomickej krízy a krachu leteckých spoločností.



Z hľadiska počtu prepravených osôb MHD pretrváva kolísavý charakter. Za časové obdobie rokov 2005 - 2019 nastal v dopravných podnikoch 8,3 % pokles v počte prepravených osôb. Z dôvodu pandémie COVID-19 a s ňou súvisiacich opatrení nastal prepad mobility aj vo verejnej doprave. V roku 2020 bol zaznamenaný medziročný pokles v počte prepravených osôb autobusmi mestskej hromadnej dopravy, električkami a trolejbusmi na úrovni 30 %. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.

 

 
V roku 2020 prepravné výkony vo všetkých druhoch osobnej dopravy (cestnej, železničnej, vodnej a leteckej) poklesli približne na polovicu úrovne prepravných výkonov minulého roku. Výkony cestnej osobnej dopravy v sledovanom období rokov 2005 – 2020 zaznamenali výraznejší pokles do roku 2010. Po tomto roku došlo k postupným medziročným nárastom výkonov cestnej osobnej dopravy a v období rokov 2015  - 2019 boli približne na úrovni 5 300 mil. oskm, s minimálnymi medziročnými nárastmi a poklesmi. Výkony železničnej verejnej dopravy v roku 2020 zaznamenali medziročný pokles o 46 % a dostali sa na úroveň roku 2005. K dramatickému dlhodobému nárastu prepravných výkonov došlo pri osobnej leteckej doprave do roku 2008, po tomto roku výkony klesali a od roku 2010 zaznamenali už len minimálne medziročné nárasty. K výraznejšiemu poklesu došlo aj v roku 2015 a po tomto roku začali narastať, pričom v roku 2020 opätovne výrazne poklesli.



Na uspokojovanie prepravných požiadaviek sa podieľa okrem verejnej hromadnej dopravy aj individuálna automobilová doprava, ktorá zaznamenáva medziročné nárasty. V sledovanom období rokov 2005 – 2019 nárast prepravených osôb individuálnou dopravou predstavoval 10,5 %. Výkony individuálnej dopravy tiež zaznamenali nárast o 10,7 %.
Údaje za individuálnu automobilovú dopravu sa od roku 2020 nesledujú.
 
 
 
Podiel prepravených osôb v osobnej doprave podľa jednotlivých druhov dopravy v roku 2020 (bez individuálnej dopravy) predstavoval - cestná verejná doprava - 31,9 %, MHD - 58 % a železničná doprava - 10,1 %.      


 

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Preprava osôb leteckou dopravou (Air transport of passengers)
 
Eurostat: Výkony v osobnej železničnej doprave (Rail transport of passengers)
 
Eurostat: Výkony v osobnej cestnej doprave (Passenger road transport on national territory)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk