Vývoj decouplingu v priemyselnej výrobe
Dátum poslednej aktualizácie: 21.12.2022
Téma
Priemyselná výrobaDefinícia indikátora
Indikátor popisuje vývoj oddelenia vplyvu hospodárskeho rastu v priemyselnej výrobe od jeho negatívneho environmentálneho vplyvu na životné prostredie.
Jednotka indikátora
Index 2005 = 100Metadáta
Definície súvisiace s indikátorom:
Cieľom decouplingu je prerušiť závislosť medzi negatívnym vplyvom daného sektora na životné prostredie a jeho ekonomickou výkonnosťou. Environmentálny negatívny vplyv môže byť vyjadrený napr. ako produkcia emisií skleníkových plynov a ďalších znečisťujúcich látok, produkcia odpadu a odpadových vôd, využívanie prírodných zdrojov a energie, nárast objemu automobilovej dopravy a pod. Ekonomická výkonnosť je najčastejšie vyjadrená vo forme hrubého domáceho produktu (HDP), prípadne hrubej pridanej hodnoty (HPH).
Decoupling môže byť relatívny alebo absolútny. Pri relatívnom decouplingu stúpa výkonnosť rýchlejšie ako environmentálny tlak, ktorý rastie pomalšie alebo stagnuje. Pri absolútnom decouplingu stúpa výkonnosť za súčasného poklesu environmentálneho tlaku (klesá znečistenie a využívanie zdrojov). Signálom úspešnosti implementácie environmentálnych princípov do sektorov je dosiahnutie absolútneho decouplingu. K decouplingu nedochádza, keď environmentálny tlak rastie rýchlejšie ako ekonomická výkonnosť.
Zdroj dát:
MŽP SR, ŠÚ SR
Súvisiace indikátory:
- Emisie znečisťujúcich látok z priemyselných procesov a použitia produktov
- Odpadové vody
- Vznik odpadov
Odkazy k problematike:
- Slovenský národný emisný informačný systém
- Emisie (SHMÚ)
- Čiastkový monitorovací systém Odpady (MŽP SR)
- Program predchádzania vzniku odpadov (MŽP SR)
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030
Hospodársky rozvoj je úzko spojený s priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou a nárokmi na dopravu a ich emisiami do ovzdušia, ktorého súčasný stav možno považovať za nepriaznivý.
Priemyselná výroba výrazne ovplyvňuje životné prostredie. Týka sa to jednotlivých zložiek životného prostredia a to najmä emisiami znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody, pôdy a horninového prostredia, dôsledkami havárií a produkciou priemyselných odpadov. Zároveň v priemyselnej výrobe dochádza k spotrebe prírodných zdrojov a k záberom pôd.
Víziou hospodárskej politiky je dosiahnuť v roku 2030 konkurencieschopné hospodárstvo umožňujúce flexibilne reagovať na nové globálne trendy a technológie. Primárnou výzvou je adaptácia na dynamické zmeny v oblasti ekonomiky, priemyselnej výroby, životného prostredia, či prístupov k riadeniu.
Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy- aktualizácia (2017)
Ciele Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy:
-
Analyzovať očakávané dôsledky zmeny klímy pre rozhodujúce sektory ekonomických činností;
-
V oblasti priemyslu vykonávanie činností s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia
Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027
Priority vodohospodárskej politiky
-
zabezpečiť, aby hospodárenie s vodnými zdrojmi bolo v súlade s environmentálnou etikou, založenou na bilancovaní zdrojov a potrieb vody, resp. účtovaní vody v povodí, čo má súčasne priamu väzbu aj na riešenie problému s nedostatkom vody, na základe ukazovateľov nedostatku vody určiť spôsob efektívneho využívania vody pre odvetvia využívajúce vodu, a to najmä pre priemysel a energetiku, poľnohospodárstvo a domácnosti
-
na základe ukazovateľov nedostatku vody určiť spôsob efektívneho využívania vody pre odvetvia využívajúce vodu, a to najmä pre priemysel a energetiku, poľnohospodárstvo a domácnosti
Nástroje na dosahovanie environmentálnych cieľov
-
posilňovanie prevencie v rámci znečisťovania vôd chemickými látkami, ktoré predstavujú značné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, v záujme zvyšovania primeranej úrovne ochrany životného prostredia a ľudského zdravia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách
Kľúčová otázka
Aký je vývoj decouplingu v priemyselnej výrobe?Kľúčové zistenia
-
Vývoj decouplingu v priemyselnej výrobe vzhľadom na emisie znečisťujúcich látok PM10, PM2,5, NOx a CO má pozitívny trend, kde bol dosiahnutý absolútny decoupling.
-
Vývoj decouplingu v priemyselnej výrobe vzhľadom na množstvo vyprodukovaných odpadov dosiahol absolútny decoupling.
-
Vývoj decouplingu v priemyselnej výrobe pri priemyselných odpadových vodách dosiahol absolútny decoupling.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| Každý zo sledovaných ukazovateľov zaznamenal od roku 2005 pozitívny trend. | Vývoj decouplingu v priemyselnej výrobe mal od roku 2015 pozitívny trend, kedy v každom z hodnotených ukazovateľov okrem CO a SO2. | Vývoj decouplingu si zachoval v medziročnom hodnotení pozitívny trend za všetky hodnotené ukazovatele. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Najvýraznejší decoupling bol dosiahnutý pri emisiách hlavných znečisťujúcich látok v prípade CO v rokoch 2011 - 2013, v prípade NOx v rokoch 2014 - 2016, v prípade PM10 a PM2.5 v rokoch 2015 - 2018.
Vývoj decouplingu v priemyselnej výrobe vzhľadom na množstvo vyprodukovaných odpadov sa z absolútnej hodnoty zmenil na relatívnu od roku 2013. Od roku 2012 má pozitívny trend v podobe absolútneho decouplingu vývoj množstva vypúšťaných priemyselných odpadových vôd.