Dátum poslednej aktualizácie 21.12.2022
Indikátor popisuje vývoj oddelenia vplyvu hospodárskeho rastu v priemyselnej výrobe od jeho negatívneho environmentálneho vplyvu na životné prostredie.
Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030
Hospodársky rozvoj je úzko spojený s priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou a nárokmi na dopravu a ich emisiami do ovzdušia, ktorého súčasný stav možno považovať za nepriaznivý.
Priemyselná výroba výrazne ovplyvňuje životné prostredie. Týka sa to jednotlivých zložiek životného prostredia a to najmä emisiami znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody, pôdy a horninového prostredia, dôsledkami havárií a produkciou priemyselných odpadov. Zároveň v priemyselnej výrobe dochádza k spotrebe prírodných zdrojov a k záberom pôd.
Víziou hospodárskej politiky je dosiahnuť v roku 2030 konkurencieschopné hospodárstvo umožňujúce flexibilne reagovať na nové globálne trendy a technológie. Primárnou výzvou je adaptácia na dynamické zmeny v oblasti ekonomiky, priemyselnej výroby, životného prostredia, či prístupov k riadeniu.
Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy- aktualizácia (2017)
Ciele Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy:
Analyzovať očakávané dôsledky zmeny klímy pre rozhodujúce sektory ekonomických činností;
V oblasti priemyslu vykonávanie činností s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia
Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027
Priority vodohospodárskej politiky
zabezpečiť, aby hospodárenie s vodnými zdrojmi bolo v súlade s environmentálnou etikou, založenou na bilancovaní zdrojov a potrieb vody, resp. účtovaní vody v povodí, čo má súčasne priamu väzbu aj na riešenie problému s nedostatkom vody, na základe ukazovateľov nedostatku vody určiť spôsob efektívneho využívania vody pre odvetvia využívajúce vodu, a to najmä pre priemysel a energetiku, poľnohospodárstvo a domácnosti
na základe ukazovateľov nedostatku vody určiť spôsob efektívneho využívania vody pre odvetvia využívajúce vodu, a to najmä pre priemysel a energetiku, poľnohospodárstvo a domácnosti
Nástroje na dosahovanie environmentálnych cieľov
posilňovanie prevencie v rámci znečisťovania vôd chemickými látkami, ktoré predstavujú značné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, v záujme zvyšovania primeranej úrovne ochrany životného prostredia a ľudského zdravia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách
Vývoj decouplingu v priemyselnej výrobe vzhľadom na emisie znečisťujúcich látok PM10, PM2,5, NOx a CO má pozitívny trend, kde bol dosiahnutý absolútny decoupling.
Vývoj decouplingu v priemyselnej výrobe vzhľadom na množstvo vyprodukovaných odpadov dosiahol absolútny decoupling.
Vývoj decouplingu v priemyselnej výrobe pri priemyselných odpadových vodách dosiahol absolútny decoupling.
Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
---|---|---|
![]() |
![]() |
![]() |
Každý zo sledovaných ukazovateľov zaznamenal od roku 2005 pozitívny trend. | Vývoj decouplingu v priemyselnej výrobe mal od roku 2015 pozitívny trend, kedy v každom z hodnotených ukazovateľov okrem CO a SO2. | Vývoj decouplingu si zachoval v medziročnom hodnotení pozitívny trend za všetky hodnotené ukazovatele. |
Najvýraznejší decoupling bol dosiahnutý pri emisiách hlavných znečisťujúcich látok v prípade CO v rokoch 2011 - 2013, v prípade NOx v rokoch 2014 - 2016, v prípade PM10 a PM2.5 v rokoch 2015 - 2018.
Vývoj decouplingu v priemyselnej výrobe vzhľadom na množstvo vyprodukovaných odpadov sa z absolútnej hodnoty zmenil na relatívnu od roku 2013. Od roku 2012 má pozitívny trend v podobe absolútneho decouplingu vývoj množstva vypúšťaných priemyselných odpadových vôd.