Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Teplota vzduchu a atmosférické zrážky

Dátum poslednej aktualizácie 03.11.2022

Definícia indikátora

Indikátor popisuje pozorovateľný vývoj zmeny klímy na území SR – trendy dlhodobých časových radov vybraných klimatických prvkov, ako je priemerná teplota a zrážky, na základe porovnania hodnôt jednotlivých rokov s nomálovým obdobím v klimatológii 1961 – 1990.  Pre účely reprezentatívneho zhodnotenia ukazovateľov vo väzbe na nadmorskú výšku územia SR, sú navrhované dve monitorovacie stanice. Pre oblasti nížinného charakteru - stanica Hurbanovo, pre vyššie položené oblasti – stanica Liptovský Hrádok resp. Oravská Lesná.

Jednotka indikátora

°C, mm, %

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (1992)

Dohovor v SR vstúpil do platnosti 21. marca 1994. Slovenská republika akceptovala všetky záväzky Dohovoru a do súčasnej doby ho ratifikovalo 183 štátov sveta vrátane EÚ.

Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (1997)
SR prijala redukčný cieľ neprekročiť v rokoch 2008-2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Na jar 2007 prijal Európsky parlament jednostranný záväzok redukovať emisie skleníkových plynov v EÚ o najmenej 20 % do roku 2020 oproti roku 1990. Ďalej nasledovalo vyhlásenie, že EÚ rozšíri tento záväzok na 30 % redukciu, ak ho prijmú aj ostatné vyspelé krajiny sveta a rozvojové krajiny s vyspelejšou ekonomikou sa pripoja so záväzkami adekvátnymi k ich zodpovednosti a kapacitám.

Dodatok ku Kjótskemu protokolu (2012)
Týmto dodatkom sa rozhodlo o pokračovaní protokolu a stanovilo sa druhé funkčné záväzné osemročné obdobie (2013 – 2020). Redukčné záväzky EÚ a členských štátov na druhé obdobie KP sú rovnaké ako prijaté ciele zníženia emisií do roku 2020 podľa klimaticko-energetického balíčka, teda 20 % redukcia emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K monitorovaným šiestim skleníkovým plynom z prvého obdobia pribudne nový plyn – fluorid dusitý NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny potenciál otepľovania, čo znamená znásobenie radiačného účinku.


Parížska globálna klimatická dohoda (2016)
Dňa 4. novembra 2016 vstúpila do platnosti historicky prvá univerzálna dohoda o zmene klímy - Parížska dohoda. Slovenská republika ukončila svoj domáci ratifikačný proces 28. septembra 2016 podpisom prezidenta republiky Andreja Kisku. Európska únia pod vedením Slovenského predsedníctva Rady EÚ uložila ratifikačné listiny v sídle OSN v New Yorku 5. októbra 2016, čím sa dosiahlo dvojité kvórum pre ratifikáciu a Európska únia sa tak stala spúšťačom Parížskej dohody.
Cieľom Parížskej dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, až na 1,5 °C.
Parížska dohoda je prelomová najmä v troch dôležitých faktoroch:

  • Po prvý raz prináša redukčné záväzky nielen pre rozvinuté krajiny, ale pre všetky krajiny, ktoré sú jej zmluvnou stranou, pričom každá krajina stanovuje sama, akým spôsobom, a v ktorých sektoroch sa bude usilovať o zníženie emisií skleníkových plynov.
  • Parížska dohoda sa po prvý raz dôslednejšie venuje aj adaptácii a zakotvuje povinnosť pripravovať sa na dôsledky zmeny klímy, sledovať a hodnotiť dopady a budovať odolnosť ekosystémov a sociálnych a ekonomických systémov.
  • Povinnosť sledovať emisie a informovať o ich množstve sa vzťahuje tiež na všetky krajiny, nielen na rozvinuté.

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (Agenda 2030) bola schválená Valným zhromaždením OSN  (vrátane SR) v septembri 2015 („Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“) a predstavuje doposiaľ najkomplexnejší súbor globálnych priorít pre dosiahnutie udržateľného rozvoja. Agenda 2030 nadväzuje na Miléniovú deklaráciu OSN z roku 2000 a vyzýva štáty k spoločnému koordinovanému postupu pri riešení globálnych výziev. Ciele udržateľného rozvoja, ktoré stanovuje, sa týkajú všetkých krajín sveta bez ohľadu na ich stupeň ekonomického a sociálneho rozvoja.
Jej kľúčovými princípmitransformácia, integrácia a univerzálnosť. Obsahuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs Sustainable Development Goals) rozpracovaných do 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré majú za ambíciu usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí. Prepája všetky tri dimenzie udržateľného rozvoja: ekonomickú, sociálnu a environmentálnu. Agenda 2030 nie je právne záväzná. Vyjadruje zámer krajín viesť ich rozvoj smerom k udržateľnosti a nastaviť ich národné politiky, stratégie a plánovanie tak, aby prispievali k dosiahnutiu globálnych cieľov.
Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“ schválenom uznesením vlády č. 95/2016, pričom ju  vníma v prvom rade ako príležitosť a prostriedok určiť dlhodobé priority pre rozvoj našej krajiny. Rozpracovanie cieľov Agendy 2030 na podmienky SR do veľkej časti bude prebiehať formou aktualizácie existujúcich odvetvových plánov a koncepcií. V tejto súvislosti vznikla uznesením vlády SR č. 350 z 24. júla 2017 Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá zabezpečí, že otázka udržateľného rozvoja sa stane integrálnou súčasťou všetkých verejných politík.
 
Európska zelená dohoda
Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že sa do roku 2050 EÚ transformuje na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.
 
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy – aktualizácia
Hlavným cieľom aktualizovanej adaptačnej stratégie je zvýšenie odolnosti a zlepšenie pripravenosti Slovenskej republiky čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a ustanovenie inštitucionálneho rámca a koordinačného mechanizmu na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach.
K dosiahnutiu hlavného cieľa adaptácie by malo prispieť napĺňanie čiastkových cieľov, ktorými sú: zabezpečenie aktívnej tvorby národnej adaptačnej politiky, implementácia adaptačných opatrení a monitoring ich účinnosti, posilnenie premietnutia cieľov a odporúčaní adaptačnej stratégie v rámci viacúrovňovej správy vecí verejných a podpory podnikania, zvyšovanie verejného povedomia o problematike zmene klímy, podpora synergie medzi adaptačnými a mitigačnými opatreniami a využívanie ekosystémového prístupu pri realizácii adaptačných opatrení a podpora premietnutia cieľov a odporúčaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody.
Stratégia sa snaží v čo najširšom rozsahu oblastí a sektorov prepojiť scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných adaptačných opatrení. Z hľadiska adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa za kľúčové oblasti a sektory považujú: horninové prostredie a geológia, pôdne prostredie, prírodné prostredie a biodiverzita, vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo, sídelné prostredie, zdravie obyvateľstva, poľnohospodárstvo, lesníctvo, doprava, cestovný ruch, priemysel, energetika a ďalšie oblasti podnikania a oblasť manažovania rizík.
 
Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050
Slovenská republika si plne uvedomuje závažnosť a rozsah hrozby, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Aj z tohto dôvodu sa Slovensko ako aj celá EÚ a desiatky iných štátov na celom svete zaviazalo dosiahnuť klimatickú neutralitu už v roku 2050.
Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (ďalej stratégia) si dáva za cieľ vybrať a analyzovať opatrenia nákladovo efektívnym spôsobom, pričom pre realizáciu bude nevyhnutná podpora zo strany relevantných rezortov a orgánov štátnej a verejnej správy a čo je dôležité, aby boli tieto politiky a iné nesúvisiace politiky vzájomné prierezovo prepojené a konzistentné či už medzi jednotlivými rezortmi ale aj v rámci jednotlivých rezortov.
Stratégia predstavuje prierezový dokument naprieč všetkými sektormi hospodárstva, ktoré musia robiť jednotlivé politiky tak, aby sa navzájom dopĺňali smerom splniť spoločný cieľ, ktorým je kompletne dekarbonizovať celé Slovensko do polovice tohto storočia. Tento ambiciózny cieľ si Slovensko určilo až v poslednom štádiu prípravy tejto stratégie (keď už bolo modelovanie ukončené), a preto sú podrobne analyzované len menej ambiciózne scenáre redukcií emisií (a zvyšovania záchytov), ktoré nás nedostanú ku klimatickej neutralite.
 
 
Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050
Predstavuje plán možných opatrení do roku 2050, vďaka ktorému by EÚ mohla uskutočniť zníženie skleníkových plynov o 80 až 95 % v zmysle odsúhlaseného cieľa. Obsahuje míľniky, na základe ktorých sa bude dať priebežne posudzovať, či je EÚ na dobrej ceste splniť svoj cieľ a svoje politické úlohy, uspokojiť investičné potreby a využiť príležitosti v rôznych odvetviach s prihliadnutím na to, že cieľ zníženia emisií o 80 až 95 % bude nutné splniť prevažne interne.
 
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030
Plán je vypracovaný v zmysle čl. 9 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení EÚ a opatrení v oblasti klímy. Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014. Okrem základných pôvodných štyroch pilierov, o ktoré sa opierala energetická politika (energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky) sa plánom rozširuje aj o rozmer dekarbonizácie.

Kľúčová otázka

Aký je pozorovateľný vývoj teploty vzduchu a atmosférických zrážok?

Kľúčové zistenia

  • Najzreteľnejšie  sa  zmena  klímy  prejavuje  na  teplote  vzduchu. Jednoznačne  sa potvrdzuje  jej  vzrast. Priemerná  ročná  teplota  vzduchu  za obdobie 1981 – 2010 dosiahla v Hurbanove 10,6 °C,  čo je v porovnaní s obdobím 1951 – 1980 vzrast  o 0,7  °C.
  • Rok 2020 bol v porovnaní s rokmi 1961 – 1990 teplotne mimoriadne nadnormálny takmer na celom území Slovenska (výnimku tvorili len okresy Zlaté Moravce, Veľký Krtíš, Čadca, Ružomberok, Trebišov a Sobrance, kde bol teplotne „len“ silno nadnormálny). Najvyššiu teplotnú odchýlku sme zaznamenali v Žihárci +2,6 °C, resp. v Tatranskej Javorine +2,5 °C.
  • Bol zaznamenaný klesajúci trend ročného úhrnu atmosférických zrážok, relatívnej vlhkosti vzduchu a pokles snehovej pokrývky takmer na celom území SR (vo vyšších horských polohách mierny nárast).
  • Rok 2020 bol ako celok zrážkovo nadnormálny. Ročná hodnota priestorového úhrnu atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska, vypočítaná izohyetovou metódou, dosiahla 886 mm (prebytok 124 mm, 116 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901 – 2000).
  • Na druhej strane sa oveľa častejšie ako predtým vyskytovalo lokálne alebo celoplošné sucho, ktoré bolo zapríčinené predovšetkým dlhými periódami relatívne teplého počasia s malými úhrnmi zrážok v niektorej časti vegetačného obdobia.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_sad emo_sad
Zaznamenaný bol nárast negatívnych prejavov zmeny klímy. Pokračovali negatívne prejavy zmeny klímy (výrazná premenlivosť počasia, nadpriemerná ročná teplota, extrémne lokálne zrážky). Posledný rok bol z hľadiska negatívnych prejavov zmeny klímy veľmi výrazný.

 

 

 

Sumárne zhodnotenie

Zdroj: SHMÚ

 

Podrobné zhodnotenie

Vplyvy zmeny klímy a adaptácia na ich nepriaznivé dôsledky

Zmena klímy môže mať vplyv na zdravie ľudí, a to buď priamy – v súvislosti s fyziologickým vplyvom  horúčavy  a  chladu  –  alebo  nepriamy, ako  sú  napríklad  suchá, povodne, zmenený a kolísajúci režim prietokov povodí

Vývoj klímy je hodnotený na základe trendov v dlhodobých časových radoch (1951 ‑ 2021) jednotlivých klimatických prvkov a na základe porovnania hodnôt jednotlivých rokov s normálovým obdobím v klimatológii 1991 - 2020. Spolu s klimatickými prvkami sú hodnotené aj vybrané hydrologické charakteristiky prietoku, ktoré bezprostredne reagujú na vývoj klímy (t. j. atmosférických zrážok, teploty vzduchu a výparu). Pre účely reprezentatívneho zhodnotenia ukazovateľov vo väzbe na nadmorskú výšku územia Slovenska, boli vybraté dve monitorovacie stanice. Pre oblasti nížinného charakteru je to meteorologická stanica Hurbanovo, pre vyššie položené oblasti je to meteorologická stanica Liptovský Hrádok, resp. Oravská Lesná (pre ukazovateľ sucha).

 Klimatické prvky

Ročný úhrn atmosférických zrážok (1951  2021)

Rok 2021 bol ako celok zrážkovo normálny. Ročná hodnota priestorového úhrnu atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska, vypočítaná izohyetovou metódou,  dosiahla 761 mm (deficit 1 mm, 100 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901-2000). Na západnom Slovensku dosiahla ročná hodnota priestorového úhrnu zrážok 588 mm (deficit 74 mm, 89 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901-2000). Na strednom Slovensku to bolo 871 mm (deficit 1 mm, 100 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901-2000) a na východnom Slovensku to bolo 804 mm (prebytok 57 mm, 108 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901-2000).

Bilancia atmosférických zrážok v jednotlivých mesiacoch roka 2021 bola na Slovensku v marci, v júni, v septembri, v októbri a v novembri negatívna. V máji a v auguste boli naopak zaznamenané výdatnejšie zrážky.  V priebehu leta sa postupne začali vyskytovať v niektorých prípadoch silné búrky a ich výskyt bol dosť nápadný približne od polovice júla do polovice augusta. Deficit zrážok sa prejavil hlavne v prvej polovici jari, potom predovšetkým v júni a ešte aj na začiatku júla.  Vzniknutý deficit zrážok korigovali čiastočne letné búrkové lejaky. Ale hneď od začiatku jesene sa deficit zrážok začal opäť zvýrazňovať.

Ak v roku 2020 začalo na jeseň viac pršať, tak v roku 2021 sa stal pravý opak. Od začiatku jesene v roku 2021 sa kumuloval na Slovensku deficit zrážok a tento stav trval bez výraznejších zmien ešte aj na začiatku druhého polroka 2022.

V sieti zrážkomerných staníc SHMÚ bolo zachytených v roku 2021 6 denných úhrnov zrážok s hodnotou 100 mm a viac. Vyskytli sa 25.6.2021 a 25.7.2021. Denných úhrnov zrážok s hodnotou 70 mm a viac bolo v roku 2021 zaregistrovaných na Slovensku 43, čiže o niečo viac ako v predchádzajúcom roku. Výrazne viac bolo zaznamenaných v roku 2021 na Slovensku denných úhrnov zrážok s hodnotou 50 mm a viac, v sieti zrážkomerných staníc SHMÚ bolo takýchto úhrnov 238. Bolo to viac, ako je bežný stav a súviselo to s výskytom búrkových lejakov.

Ročný úhrn atmosférických zrážok v Hurbanove v roku 2021 bol 445,7 mm. Od roku 1951 ročný úhrn atmosférických zrážok v Hurbanove predstavuje v lineárnom trende do roku  2021 štatisticky nevýznamne stúpajúcu tendenciu (nárast o 26 mm), pričom roky 1957, 1965-1966, 2010 (maximum), 2013-2014 a 2016 boli štatisticky významne bohaté na úhrny zrážok, naopak roky 1967, 1971, 1978, 1982, 1990, 2003 a 2011 (minimum) boli najchudobnejšie na ročné úhrny. Najvyšší záporný rozdiel (deficit) v ročnom úhrne zrážok v  porovnaní s normálovou hodnotou za obdobie 1991-2020 sme pozorovali v roku 2011 (- 246,7 mm), naopak najvyšší kladný rozdiel v roku 2010 (406,5 mm).

Ročný úhrn atmosférických zrážok v Liptovskom Hrádku v roku 2021 bol 716,1 mm. Od roku 1951 ročný úhrn atmosférických zrážok v Liptovskom Hrádku predstavuje v lineárnom trende do roku  2021 štatisticky významne stúpajúcu tendenciu (nárast o 123 mm), pričom roky 1970, 1974, 2004, 2010 (maximum), 2014, 2016  a 2020 boli štatisticky významne bohaté na úhrny zrážok, naopak roky 1956 (minimum), 1968 - 1969, 1971, 1973, 1983 a 2003 boli najchudobnejšie na ročné úhrny.

Najvyšší záporný rozdiel (deficit) v ročnom úhrne zrážok v porovnaní s normálovou hodnotou za obdobie 1991 - 2020 sme pozorovali v roku 1956 (-263,2 mm), naopak najvyšší kladný rozdiel v roku 2010 (250,7 mm).

Vývoj ročných úhrnov zrážok (1951 – 2021)

 Zdroj: SHMÚ


Priemerná ročná teplota vzduchu (1951 – 2020)

Rok 2021 skončil na takmer na celom území Slovenska ako nadnormálne teplý v porovnaní s hodnotami z obdobia 1991-2020 s odchýlkami +0,4 °C až +1,3 °C. Na základe územného priemeru SR (8,8 °C) rok 2021 skončil ako 19. najteplejší aspoň od roku 1931 s odchýlkou +1,1 °C od priemeru z rokov 1961 - 1990, resp. +0,5 °C od 1981 - 2010, resp. ‑0,1 °C od 1991 - 2020. Najvyššiu priemernú ročnú teplotu vzduchu sme zaznamenali v Bratislave na letisku 11,4 °C, najnižšiu na Lomnickom štíte -2,9 °C. Ostatné 3 najteplejšie roky (z pohľadu ročnej teploty vzduchu) boli v rokoch 2014 (10,2 °C), 2019 (10,1 °C) a 2018 (10,1 °C).

Územný (Slovensko) priemer sezónnej teploty vzduchu (zima) v roku 2020/2021 (0,3 °C) bol 10. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou +1,5 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+2,6 °C, 1961 – 1990, resp. +2,0 °C, 1981 – 2010). Zima z obdobia. 2020/2021 bola teplotne normálna (odchýlky -1 až 1,5 °C) v Bratislavskom, Trenčianskom, Žilinskom, na východe Prešovského kraja (lokálne v Banskobystrickom kraji). Na väčšine Trnavského, Nitrianskeho, západnej časti Žilinského, z väčšej časti Banskobystrického ale najmä Košického a Prešovského kraja teplotne nadnormálna (odchýlky 1,6 °C až 2 °C), lokálne v Banskobystrickom kraji až silno nadnormálna (odchýlky 2,1 °C až 3 °C) v porovnaní s hodnotami z obdobia 1991 – 2020. Najvyššiu hodnotu za zimu 2020/2021 sme zaznamenali v Hurbanove 2,7 °C čo predstavuje +1,9 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+2,8 °C, 1961 – 1990, resp. +2,2 °C, 1981 – 2010), najnižšiu na Lomnickom štíte -9,0 °C čo predstavuje +0,8 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+1,7 °C, 1961 – 1990, resp. +1,2 °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer sezónnej teploty vzduchu (jar) v roku 2021 (7,1 °C) bol 11. najchladnejší aspoň od roku 1951 s odchýlkou -1,9 °C od priemeru hodnôt z obdobia rokov 1991 – 2020 (-0,9 °C, 1961 – 1990, resp. -1,5 °C, 1981 – 2010).  Najvyššiu hodnotu za sezónu (jar) sme zaznamenali v Bratislave na letisku 9,6 °C, čo predstavuje -1,7 °C odchýlku priemer od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (-0,5 °C, 1961 – 1990, resp. ‑1,3 °C, 1981 – 2010), najnižšiu na Lomnickom štíte -6,8 °C čo predstavuje -2,2 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (-1,5 °C, 1961 – 1990, resp. -1,8 °C, 1981 – 2010). Jar v roku 2021 bola na väčšine územia Slovenska teplotne podnormálna (odchýlky -2,7 °C až -1,6 °C), len okresy Stará Ľubovňa a Kežmarok mali odchýlky normálne (odchýlky -1,5 °C až +1,3 °C) v porovnaní s hodnotami z obdobia 1991 – 2020.

Územný (Slovensko) priemer sezónnej teploty vzduchu (leto) v roku 2021 (19,7 °C) bol 5. najvyšší aspoň od roku 1931 s odchýlkou +1,1 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+2,8 °C, 1961 – 1990, resp. +1,8 °C, 1981 – 2010). Leto v roku 2021 bolo teplotne normálne (odchýlky -1 °C až +1 °C) až nadnormálne (odchýlky -1,1 °C až +1,7 °C) v porovnaní s hodnotami z obdobia 1991 – 2020.  Najvyššiu hodnotu za sezónu (leto) sme zaznamenali v Bratislave na letisku 22,5 °C, čo predstavuje +1,3 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+3,3 °C, 1961 – 1990, resp. +2,1 °C, 1981 – 2010), tiež v Hurbanove 22,5 °C (+1,3°C, 1991 – 2020, resp. +3 °C, 1961 – 1990, resp. +2,1 °C, 1981 – 2010). Najnižšiu na Lomnickom štíte 5,7 °C čo predstavuje +1 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+2,8 °C, 1961 – 1990, resp. +1,8 °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer sezónnej teploty vzduchu (jeseň) v roku 2021 (8,7 °C) bol 41. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou -0,2 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+0,6°C, 1961 – 1990, resp. +0,3 °C, 1981 – 2010). Jeseň v roku 2021 bola v porovnaní s hodnotami z obdobia 1991 – 2020 teplotne normálna (odchýlky -1 °C až +1 °C).  Najvyššiu hodnotu za sezónu (jeseň) sme zaznamenali v Bratislave na letisku 11,2 °C, čo predstavuje +0,3 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+1,3 °C, 1961 – 1990, resp. +0,8 °C, 1981 – 2010), najnižšiu na Lomnickom štíte -0,6 °C čo predstavuje +1,2 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+1,8 °C, 1961 – 1990, resp. +1,8 °C, 1981 – 2010).

Územný (Slovensko) priemer za rok (2021) ako celok (8,7 °C) bol 18. najvyšší aspoň od roku 1951 s odchýlkou -0,1 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+1,0 °C, 1961 – 1990, resp. +0,4 °C, 1981 – 2010). Rok 2021 (ročná hodnota priemernej teploty vzduchu) bol z porovnaní s hodnotami z obdobia 1991 – 2020 teplotne normálny (odchýlky -0,5 °C až +0,5 °C). Najvyššiu hodnotu za obdobie (rok) 2021 sme zaznamenali v Bratislave na letisku 11,4 °C, čo predstavuje +0,2 °C odchýlku od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+1,6 °C, 1961 – 1990, resp. +0,8 °C, 1981 – 2010), najnižšiu na Lomnickom štíte -2,9 °C čo predstavuje -0,1 °C odchýlku od hodnôt z obdobia 1991 – 2020 (+0,9 °C, 1961 – 1990, resp. +0,5 °C, 1981 – 2010).

Vývoj ročnej teploty vzduchu (1951  2020)

Zdroj: SHMÚ

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

ČMS Meteorológia a klimatológia bola zriadená uznesením ministra ŽP SR OPM č. 24 z 10.3.1997. Nešlo o návrh novej monitorovacej siete, keďže meracie siete meteorológie a klimatológie sú jednými z najstarších systematických pozorovacích sietí na Slovensku. Projektom sa dopĺňa komplexný monitorovací systém životného prostredia SR o ďalšie celoplošné monitorovacie podsystémy. Úlohou meracích sietí meteorológie a klimatológie je získavanie údajov o stave a priebehu počasia a o stave a vývoji klimatického systému. Činnosť meracích sietí meteorológie a klimatológie je viazaná medzinárodnými záväzkami SR (Ratifikácia Konvencie WMO zo dňa 11.10.1947, Ratifikácia Konvencie o civilnom letectve zo dňa 18.4.1945, Ratifikácia Rámcovej konvencie o klimatickej zmene zo dňa 25.8.1994). Ratifikácia Rámcovej konvencie o klimatickej zmene Slovenskou republikou zo dňa 25.8.1994 zaväzuje SR okrem iného udržiavať dlhodobé stabilné monitorovanie klimatického systému.

Monitorovacia sieť je sieť klimatologických staníc tvorí 104 staníc s klimatologickým programom. Z nich 27 je integrovaných do siete pozemných synoptických staníc a 77 staníc je s dobrovoľným pozorovateľom, z toho 9 staníc je v správe iných organizácií, avšak s prístrojovým vybavením a pod metodickým dohľadom SHMÚ. Merania 19 veličín sa robia 3 x denne. Uvedené stanice sú vyznačené v "Mape klimatologických staníc" a súradnice staníc spolu s indikatívmi sú v "Zozname klimatologických staníc".

Na klimatologických staniciach je meraných a pozorovaných 19 veličín, v tabuľke "Merané a pozorované veličiny v sieti klimatických staníc" Uvedené veličiny tvoria základ pre spracovanie klimatických charakteristík a ukazovateľov. Merania a pozorovania na klimatologických staniciach sú vykonávané klasickým spôsobom odčítaním prístroja alebo pozorovaním javu denne o 7., 14., 21. h miestneho stredného slnečného času, meranie zrážok a snehovej pokrývky o 7. hodine, výskyt zrážok a význačných poveternostných javov sa zaznamenáva nepretržite Merania a pozorovania sú zabezpečované dobrovoľnými pozorovateľmi SHMÚ, na staniciach so synoptickými pozorovaniami profesionálnymi pozorovateľmi SHMÚ, na staniciach v správe iných inštitúcií väčšinou zamestnancami tejto inštitúcie.

Klimatický prvok je štatistická charakteristika odvodená z merania alebo pozorovania meteorologického prvku, prípadne sám meteorologický prvok, využívaný pre klimatologické účely, napr. priemerná denná, mesačná, ročná teplota vzduchu, priemerný úhrn atmosférických zrážok vo vybranom období, vlahové a teplotné bilancie, atď.

Teplota vzduchu sa meria vo výške 2 m nad povrchom. Aby sme zmerali skutočnú teplotu vzduchu, teplomer nesmie byť vystavený priamemu žiareniu (Slnka) - meriame teda v „chládku", v meteorológii sa používa špeciálna meteorologická búdka. V tejto súvislosti sa niekedy hovorí, že na slnku môže byť aj teplejšie. Ak na teplomer priamo dopadajú slnečné lúče, ukazuje veľmi skreslené hodnoty. Áno, na slnku je teplejšie, ale to je už náš subjektívny pocit, ktorý závisí na tom, či máme čierny alebo biely odev, či je naša pokožka suchá alebo mokrá atď. Teplota je (jedna) fyzikálna veličina, ktorá má na rôznych miestach a v rôznom čase rozličné hodnoty. V predpovediach uvádzame vždy najnižšiu a najvyššiu očakávanú teplotu pre daný deň. Správne je teda hovoriť (v jednotnom čísle): „teplota klesne na 2 až -2 stupne", „zajtra bude (denná, najvyššia denná, maximálna) teplota 26 až 30 stupňov", „teplota je (teraz na Slovensku) v rozpätí od 5 do 10 stupňov". Teplota sa teda nepohybuje, ale je v rozpätí od ... do..., bude, stúpne, dosiahne ... atď.

Atmosférické zrážky sú častice vody, ktoré vznikajú kondenzáciou alebo desublimáciou vodnej pary, vyskytujú sa v ovzduší pri poklese teploty vzduchu na teplotu rosného bodu a dopadajú na zemský povrch alebo vznikajú na ňom alebo na predmetoch v atmosfére. Ide teda o vodu v kvapalnom alebo v tuhom skupenstve, ktorá vypadáva z rôznych druhov oblakov (príp. z hmly) alebo sa usádza na zemskom povrchu. Atmosférické zrážky patria k hydrometeorom, ale nie všetky hydrometeory sú atmosférickými zrážkami (k zrážkam nepatria hydrometeory ako hmla, dymno, zvírený sneh, vodná triešť). V prípade, že vypadávajúce zrážky nedosahujú zemský povrch, nazývajú sa virga alebo zrážkové pruhy.

Zdroj dát: SHMÚ

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: