Dátum poslednej aktualizácie 01.12.2021
Indikátor popisuje pozorovateľný vývoj zmeny klímy na území SR – trendy dlhodobých časových radov vybraných klimatických prvkov, ako je priemerná teplota a zrážky, na základe porovnania hodnôt jednotlivých rokov s nomálovým obdobím v klimatológii 1961 – 1990. Pre účely reprezentatívneho zhodnotenia ukazovateľov vo väzbe na nadmorskú výšku územia SR, sú navrhované dve monitorovacie stanice. Pre oblasti nížinného charakteru - stanica Hurbanovo, pre vyššie položené oblasti – stanica Liptovský Hrádok resp. Oravská Lesná.
Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (1992)
Parížska globálna klimatická dohoda (2016)
Dňa 4. novembra 2016 vstúpila do platnosti historicky prvá univerzálna dohoda o zmene klímy - Parížska dohoda. Slovenská republika ukončila svoj domáci ratifikačný proces 28. septembra 2016 podpisom prezidenta republiky Andreja Kisku. Európska únia pod vedením Slovenského predsedníctva Rady EÚ uložila ratifikačné listiny v sídle OSN v New Yorku 5. októbra 2016, čím sa dosiahlo dvojité kvórum pre ratifikáciu a Európska únia sa tak stala spúšťačom Parížskej dohody.
Cieľom Parížskej dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, až na 1,5 °C.
Parížska dohoda je prelomová najmä v troch dôležitých faktoroch:
Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2005 | Posledná medziročná zmena |
---|---|---|
![]() |
![]() |
![]() |
Zaznamenaný bol nárast negatívnych prejavov zmeny klímy. | Pokračovali negatívne prejavy zmeny klímy (výrazná premenlivosť počasia, nadpriemerná ročná teplota, extrémne lokálne zrážky). | Posledný rok bol z hľadiska negatívnych prejavov zmeny klímy veľmi výrazný. |
Zdroj: SHMÚ
Zmena klímy môže mať vplyv na zdravie ľudí, a to buď priamy – v súvislosti s fyziologickým vplyvom horúčavy a chladu – alebo nepriamy, ako sú napríklad suchá, povodne, zmenený a kolísajúci režim prietokov povodí
Vývoj klímy je hodnotený na základe trendov v dlhodobých časových radoch (1951 ‑ 2020) jednotlivých klimatických prvkov a na základe porovnania hodnôt jednotlivých rokov s normálovým obdobím v klimatológii 1961 - 1990. Spolu s klimatickými prvkami sú hodnotené aj vybrané hydrologické charakteristiky prietoku, ktoré bezprostredne reagujú na vývoj klímy (t. j. atmosférických zrážok, teploty vzduchu a výparu). Pre účely reprezentatívneho zhodnotenia ukazovateľov vo väzbe na nadmorskú výšku územia Slovenska, boli vybraté dve monitorovacie stanice. Pre oblasti nížinného charakteru je to meteorologická stanica Hurbanovo, pre vyššie položené oblasti je to meteorologická stanica Liptovský Hrádok, resp. Oravská Lesná (pre ukazovateľ sucha).
Rok 2020 bol ako celok zrážkovo nadnormálny. Ročná hodnota priestorového úhrnu atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska, vypočítaná izohyetovou metódou, dosiahla 886 mm (prebytok 124 mm, 116 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901-2000). Na západnom Slovensku dosiahla ročná hodnota priestorového úhrnu zrážok 731 mm (prebytok 69 mm, 110 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901 - 2000). Na strednom Slovensku to bolo 997 mm (prebytok 125 mm, 114 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901-2000) a na východnom Slovensku to bolo 901 mm (prebytok 154 mm, 121 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901-2000). Najvyššie ročné úhrny zrážok boli zaznamenané v oblasti Tatier, Nízkych Tatier, ale aj Kremnických vrchov a Vtáčnika, napríklad Skalnaté Pleso 1629 mm, Tatranská Javorina 1422 mm, Kľak 1376 mm, Zuberec-Zverovka 1363 mm, Kordíky 1358 mm, Luková pod Chopkom 1344 mm, Ždiar-Podspády 1326 mm, pričom ešte vyššie mohli byť ročné úhrny zrážok v polohách nad 2000 m nad morom. Naopak najnižšie hodnoty ročných úhrnov zrážok boli zaregistrované na niektorých miestach na juhu a juhovýchode Podunajskej nížiny a v dolných častiach povodia Ipľa, napríklad Hurbanovo 522 mm, Santovka 523 mm, Mužla 544 mm, Čechy a Pataš 551 mm, Dedina Mládeže 559 mm, Rúbaň 560 mm, Radvaň nad Dunajom 563 mm, Sazdice 567 mm, Salka 570 mm, Jur nad Hronom 572 mm. Bilancia atmosférických zrážok v jednotlivých mesiacoch roka 2020 bola v januári, v apríli, v máji a v novembri negatívna. Vo februári, na konci septembra a v októbri boli naopak zaznamenané výdatné zrážky. Hneď na začiatku leta sa začali vyskytovať v niektorých prípadoch silné búrky a ich výskyt pretrvával v priebehu celého leta. Deficit zrážok sa prejavil počas väčšiny jari. Vzniknutý deficit zrážok korigovali čiastočne letné búrkové lejaky a potom jesenné dažde a zrážky na začiatku zimy.
V sieti zrážkomerných staníc SHMÚ bolo zachytených v roku 2020 8 denných úhrnov zrážok s hodnotou 100 mm a viac. Vyskytli sa 14.6.2020, 26.6.2020, 17.8.2020 a 25.9.2020, najvyšší z nich mal hodnotu 155 mm a zaznamenali ho vo Veľkých Kosihách (okres Komárno) 17.8.2020. Najnižší z týchto najvyšších denných úhrnov zrážok roka 2020 bol zaregistrovaný v Gabčíkove (okres Dunajská Streda), kde napršalo 14.6.2020 101 mm zrážok. Denných úhrnov zrážok s hodnotou 70 mm a viac bolo v roku 2020 zaregistrovaných na Slovensku 32. Neporovnateľne viac bolo zaznamenaných v roku 2020 na Slovensku denných úhrnov zrážok s hodnotou 50 mm a viac, v sieti zrážkomerných staníc SHMÚ bolo takýchto úhrnov 246. Bolo to viac, ako je bežný stav a súčasne o niečo viac ako v predchádzajúcom roku 2019.
Ročný úhrn atmosférických zrážok v Hurbanove za obdobie 1951 - 2020 predstavuje štatisticky nevýrazný trend i keď v ostatných 10 rokov sa vyskytli 4 prípady s vyššími ročnými hodnotami. Medzi roky s významne nízkymi ročnými úhrnmi atmosférických zrážok patria 1967, 1971, 1978, 1982, 1990, 2003 a 2011. Naopak medzi roky bohaté na zrážky v ročnom úhrne patria 1957, 1965 - 1966, 2010 (maximum), 2013 - 2014 a 2016. Najvyššie percento normálu sme zaznamenali v roku 2010 (187% , čo predstavuje 977 mm), najniž3ie v roku 1956 (62%, čo predstavuje 523 mm), v roku 2020 bol úhrn zrážok 523 mm čo predstavuje 99,8% normálu.
Ročný úhrn atmosférických zrážok v Liptovskom Hrádku za obdobie 1951 - 2020 sa prejavuje rastúci trend mierne nad hranicou štatistickej významnosti (pre p=0,05). Medzi roky s významne nízkymi ročnými úhrnmi atmosférických zrážok patria 1956, 1968 - 1969, 1971, 1973, 1983 a 2003 . Naopak medzi roky bohaté na zrážky v ročnom úhrne patria 1970, 1974, 2004, 2010, 2014, 2016 a 2020. Najvyššie percento normálu sme zaznamenali v roku 2010 (144% , čo predstavuje 977 mm), najniž3ie v roku 1956 (68%, čo predstavuje 463 mm), v roku 2020 bol úhrn zrážok 842 mm čo predstavuje 124% normálu.
Zdroj: SHMÚ
Rok 2020 skončil na takmer na celom území Slovenska ako mimoriadne teplý v porovnaní s hodnotami z obdobia 1961-1990 s odchýlkami +1,1 °C až +2,6 °C, (resp. silno teplotne nadnormálny a vo vyšších horských polohách a miestami aj na strednom a východnom Slovensku aj mimoriadne teplotne nadnormálny v porovnaní s hodnotami z referenčného obdobia 1981 - 2010), pričom v najvyšších horských polohách to bol vôbec najteplejší rok aspoň od roku 1931 (Lomnický štít). Na základe územného priemeru SR (9,6 °C) rok 2020 skončil ako 5. najteplejší aspoň od roku 1931 s odchýlkou +1,9 °C od priemeru z rokov 1961 - 1990, resp. +1,3 °C od 1981 - 2010, resp. +0,8 °C od 1991 - 2020. Najvyššiu priemernú ročnú teplotu vzduchu sme zaznamenali v Žihárci 12,2 °C, najnižšiu na Lomnickom štíte -1,6 °C (čo je zároveň aj najvyššia priemerná ročná teplota vzduchu na tejto meteorologickej stanici). Ostatné 3 najteplejšie roky (z pohľadu ročnej teploty vzduchu) boli v rokoch 2014 (10,15 °C), 2019 (10,07 °C) a 2018 (10,06 °C).
Najvyššiu teplotnú odchýlku od dlhodobého priemeru hodnôt z obdobia 1961 - 1990 sme zaznamenali +4,3 °C v oblasti Rabča (resp. 1981 - 2010, +3,6 °C v oblasti Rabča, Tatranská Javorina a Plaveč nad Popradom. Letné, tropické a dni s 35 °C a viac, ľadové, mrazové a arktické dni, vlny tepla a chladu (1951 – 2020). V roku 2020 sme zaznamenali prvý letný deň (LD, tmax ≥ 25 °C) na území Slovenska 13.apríla. Spolu sa na Slovensku v roku 2020 vyskytlo 124 letných dní. Najdlhšiu periódu po sebe idúcich letných dní na Slovensku sme zaznamenali v čase od 21.6. do 31.8.2020 v celkovom počte 72. Najdlhšiu periódu po sebe idúcich tropických dní sme pozorovali v Dolných Plachtinciach a v Somotore (zhodne 11 v období 6. 8. - 19. 8. 2020).
V roku 2020 sme zaznamenali prvý deň (TD35, tmax≥35 °C) na území Slovenska 10.júla. Celkovo sa na Slovensku v roku 2020 vyskytlo 7 dní s maximálnou dennou teplotou 35 °C a viac. Najdlhšia perióda bola 2 - dňová a to 7. 8. - 8. 8. 2020 a 29. 8. - 30. 8. 2020.
Od roku 1951 ročná teplota vzduchu v Hurbanove predstavuje v lineárnom trende do roku 2020 štatisticky významne stúpajúcu tendenciu (nárast o 2,1 °C), pričom významne chladné roky boli 1954 - 1956, 1963, 1965, 1980, 1985, naopak významne teplé roky boli 2000, 2007, 2014 - 2015 a 2018 - 2020. Najväčší záporný rozdiel odchýlky priemernej ročnej teploty vzduchu v Hurbanove sme zaznamenali v roku 1956 (-1,6 °C oproti normálu 1961-1990) a najväčší kladný rozdiel v roku 2019 (+2,4 °C).
Od roku 1951 ročná teplota vzduchu v Liptovskom Hrádku predstavuje v lineárnom trende do roku 2020 štatisticky významne stúpajúcu tendenciu (nárast o 2.2 °C), pričom významne chladné roky boli 1955 - 1956, 1962, 1965, 1978, 1980, 1985. Naopak významne teplé roky boli v Liptovskom Hrádku r. 2000, 2007 - 2008, 2014 - 2015 a 2018 - 2019. Najväčší záporný rozdiel odchýlky priemernej ročnej teploty vzduchu v Liptovskom Hrádku sme zaznamenali v roku 1956 (-1,4 °C oproti normálu 1961-1990) a najväčší kladný rozdiel v roku 2014 (+2,9 °C).
Vývoj ročnej teploty vzduchu (1951 – 2020)