Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Obnoviteľné zdroje energie

Dátum poslednej aktualizácie 16.12.2020

Téma

Energetika

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj celkového podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na hrubej konečnej spotrebe energie a sektorových podielov – sektor výroba elektrickej energie, sektor výroba tepla a chladu a sektor doprava (v zmysle smernice 2009/28/ES) a plnenie orientačnej trajektórie k dosiahnutiu záväzného cieľa pre OZE na rok 2020.

Jednotka indikátora

%

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Základné priority:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Plán je vypracovaný v zmysle čl. 9 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení EÚ a opatrení v oblasti klímy. Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014. Okrem základných pôvodných štyroch pilierov, o ktoré sa opierala energetická politika (energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky) sa plánom rozširuje aj o rozmer dekarbonizácie.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020) Cieľom stratégie je načrtnúť možnosti pre ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska.

Energetická politika SR (2014)
Strategický cieľ:
Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.
Základné priority:
Optimálny energetický mix.
Zvyšovanie bezpečnosti dodávok energie.
Diverzifikácia energetických zdrojov a prepravných trás.
Podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Zavádzanie nových technológií, inovácií a najlepších dostupných techník v energetike.
 
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (2001)
Cieľ:
Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov.
 
Národný akčný plán pre energiu z OZE (2010)
Celkový národný cieľ do roku 2020:
Dosiahnutie 14 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie v roku 2020, čo predstavuje 1 572 ktoe (66 PJ) energie z OZE.
Sektorové ciele:
Sektor: Výroba tepla a chladu: podiel OZE 7,6 % v roku 2010; 14,6 % v roku 2020.
Sektor: Výroba elektrickej energie: podiel OZE 19,1 % v roku 2010; 24,0 % v roku 2020.
Sektor: Doprava: podiel OZE 4,1 % v roku 2010; 10, 0 % v roku 2020.
  
Koncepcia rozvoja výroby elektriny z malých obnoviteľných zdrojov energie v SR (2013)
Opisuje prístup k legislatívnym možnostiam finančnej podpory rozvoja malých zdrojov energie, ktoré sú určené najmä na pokrytie vlastnej spotreby domácností bez negatívneho vplyvu na stabilitu distribučných sústav a s efektom finančných úspor pre prevádzkovateľov malých zdrojov aj pre distribučné spoločnosti. Podporné mechanizmy sú aplikovateľné na všetky druhy obnoviteľných zdrojov s inštalovaným výkonom do 10 kW vhodné pre domácnosti, čiže fotovoltické panely a malé veterné turbíny, fototermálne kolektory, tepelné čerpadlá a kotly na vykurovanie biomasou.
 
Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (2011)
Cieľ: zmapovanie súčasného stavu využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov, zistenie potenciálne environmentálne prípustných možností jeho ďalšieho využitia.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe energie vo vzťahu k stanovenému cieľu pre rok 2020?

Kľúčové zistenia

  • Za celé sledované obdobie rokov 2005 – 2018 sa v SR zvýšil podiel energie z OZE zo 6,7 % v roku 2005 na 12,3 % v roku 2018, čo je pozitívnym signálom pri napĺňaní priorít energetickej politiky a energetických cieľov. V medziročnom porovnaní rokov 2017 – 2018 došlo k nárastu podielu OZE (nárast z 11,8 % na 12,3 %).
  • Podiel energie z OZE sa za obdobie rokov 2005 – 2018 zvýšil vo všetkých sektoroch. V roku 2018 bol dosiahnutý v sektore výroba elektrickej energie podiel energie z OZE na úrovni 22,2 %, v sektore výroba tepla a chladu 11,0 % a v sektore doprava 7,0 %. Rovnako v medziročnom porovnaní rokov 2017 – 2018 bol zaznamenaný rastúci, respektíve nemenný trend podielu OZE vo všetkých sektoroch. 
  • Podiel energie z OZE v roku 2018 bol nad úrovňou orientačnej trajektórie. SR je na ceste k dosiahnutiu stanoveného cieľa v roku 2020 za predpokladu realizácie plánovaných opatrení.
  • Dôraz je kladený na rozvoj využitia vodnej energie (v sektore výroba elektrickej energie) a potenciálu biomasy (v sektore výroba tepla a chladu).
 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
udaje nie su k dispozici Pozitivny trend Pozitivny trend Neutralny trend
Indikátor je hodnotený od roku 2005. Od roku 2005 sa podiel energie z OZE takmer zdvojnásobil. Medziročne došlo k nárastu podielu energie z OZE ako celkového, tak aj v jednotlivých sektoroch. Predpokladá sa dosiahnutie stanoveného cieľa za predpokladu realizácie opatrení navrhnutých v NAP OZE, zameraných najmä na podporu biomasy a biopalív.

Sumárne zhodnotenie



Podrobné zhodnotenie

Obnoviteľné zdroje sú dôležitou súčasťou energetického mixu krajiny, pretože ich využívanie vedie k znižovaniu spotreby fosílnych palív, čo prispieva k redukcii emisií znečisťujúcich látok a skleníkových plynov. Pri niektorých technológiách (využívajúcich napr. energiu vody, slnečnú energiu, veternú a pod.) nedochádza počas prevádzky dokonca k žiadnym emisiám. Zvyšovanie podielu OZE sa tak podieľa na znižovaní environmentálnych tlakov, a tým zároveň na znižovaní negatívnych dopadov na ľudské zdravie. Ich využívanie, okrem environmentálneho prínosu, zvyšuje aj sebestačnosť a energetickú bezpečnosť, ako aj diverzifikáciu dodávok energie. Znižuje sa tak závislosť krajiny od nestabilných cien ropy a zemného plynu, keďže energia vyrobená z OZE pochádza z vlastného územia.
 
Využívanie OZE okrem uvádzaných výhod prináša aj určité riziká. Najvýznamnejšie riziko vyplýva z povahy týchto zdrojov. Výroba elektriny zo slnečnej a veternej energie sa vyznačuje fluktuáciou výroby, ktorá negatívne ovplyvňuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrizačnej sústavy. Ďalším rizikom je výrazne zdraženie elektriny. Okrem týchto rizík sú tu aj environmentálne negatívne dopady nepriaznivo ovplyvňujúce vzhľad krajiny, vplyv na biotopy a ekosystémy, vodné toky a pod. Tieto negatívne vplyvy možno minimalizovať starostlivým výberom miesta a zvážením všetkých možných negatívnych dopadov danej technológie využívajúcej OZE. Pozitíva používania OZE prevažujú nad negatívami a využívanie OZE patrí medzi priority energetickej politiky SR.
 
Smernica EÚ 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie stanovila záväzné národne ciele pre celkový podiel energie z OZE na hrubej konečnej spotrebe energie pre jednotlivé štáty EÚ do roku 2020. Cieľ SR bol stanovený na úroveň 14 %. Členské štáty mali povinnosť pripraviť národné akčné plány pre energiu z OZE, v ktorých stanovili svoje národné ciele pre podiel energie z OZE v troch sektoroch: výroba elektrickej energie, výroba tepla a chladudoprava. Súčasťou plánu sú orientačné trajektórie vedúce k dosiahnutiu konečných záväzných cieľov.

V roku 2019 sa SR prihlásila k záväzku dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. To viedlo k prijatiu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý aktualizuje Energetickú politiku z roku 2014 a definuje ciele do roku 2030. Optimálne využívanie obnoviteľných zdrojov je jedným z kľúčových faktorov pre dosiahnutie nízkouhlíkovej ekonomiky, pričom dôraz bude venovaný rozvoju OZE najmä vo výrobe tepla. Plánovaný cieľ pre rok 2030 je vo výške 19,2 %.

Podiel energie z OZE od roku 2005 pozvoľna rastie. Keďže sa jedná o podiel, nie vždy rastúci podiel odzrkadľuje aj skutočný nárast energie z OZE, vyjadrenej ako hrubá celková spotreba OZE, či hrubá konečná spotreba OZE v prípade podielu energie z OZE v sektoroch. Za obdobie rokov 2005 – 2018 vzrástol celkový podiel vyrobenej energie z OZE na 12,3 %. Najvyšší podiel bol dosiahnutý v roku 2015 (12,9 %). Rast podielu OZE bol výsledkom rastu hrubej celkovej spotreby OZE, ktorá za obdobie rokov 2009 – 2018 vzrástla o 32,9 %.
 
V období rokov 2009 - 2018 bol rastúci trend zaznamenaný aj pri podieloch energie z OZE v jednotlivých sektoroch. Rast podielov bol vo všetkých sektoroch spôsobený nárastom hrubej konečnej spotreby OZE. Nárast hrubej konečnej spotreby v sektore výroby tepla a chladu z OZE bol na úrovni 26,0 %, nárast hrubej konečnej spotreby elektrickej energie z OZE bol 27,8 %. Najvýraznejší, až 107,8 % nárast bol dosiahnutý pri hrubej konečnej spotrebe OZE v doprave.


 
V roku 2018 bolo z OZE vyrobených 6 741 GWh elektrickej energie, čo je o 0,5 % menej ako v predchádzajúcom roku. Toto množstvo zodpovedá 22,2 % podielu na celkovej výrobe elektrickej energie.
 
Na podporu výroby elektriny z OZE bol v SR v roku 2009 schválený zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Uvedený zákon zlepšil fungovanie trhu s elektrinou v oblasti OZE a vytvoril stabilné podnikateľské prostredie. Zabezpečil dlhodobú garanciu výkupných cien na 15 rokov a zároveň zadal aj smerovanie pri výrobe elektriny z OZE, pretože zvýhodnil výstavbu malých a decentralizovaných zariadení. Zákon zároveň garantuje prednostný prenos a prednostnú distribúciu elektriny z OZE. Od roku 2014 sa zmenou legislatívy výrazne zjednodušil proces pripojenia malého zdroja do 10 kW pre domácnosti, ktoré si vyrobenou elektrinou pokrývajú veľkú časť svojej spotreby energie. 
 
Do roku 2010 boli hlavným a najväčším zdrojom elektriny z OZE vodné elektrárne. Vďaka podpore obnoviteľných zdrojov sa začal zvyšovať aj podiel ďalších druhov OZE čo viedlo k zvyšovaniu rôznorodosti použitých OZE (rozvoj fotovoltických elektrárni v rokoch 2011 – 2013).
 
Napriek tomu, v roku 2018 pripadol najväčší podiel výroby elektrickej energie z OZE na vodné elektrárne (64,0 %), nasledovala tuhá biomasa (18,4 %), bioplyn (8,9  %), solárne fotovoltické elektrárne (8,7 %) a veterné elektrárne (0,1%). Výraznejší nárast bol v posledných rokoch zaznamenaný pri využívaní bioplynu.


 
V sektore výroby tepla z OZE dominuje biomasa (87,3 %) a jej technický potenciál ju predurčuje k tomu, aby sa aj najviac rozvíjal jej energetický potenciál. Podiely ostatných OZE pri výrobe tepla sú minimálne – bioplyn (6,6 %), tepelné čerpadlá (4,3 %), solárna energia (1,0 %) a geotermálna energia (0,7 %). SR má rozvinutý systém centrálneho zásobovania teplom, čo vytvára predpoklady na využívanie OZE, najmä biomasy, biometánu a geotermálnej energie a postupné nahradzovanie spotreby zemného plynu pri vykurovaní. 
Geotermálna energia je v súčasnosti využívaná len na vykurovanie budov a do roku 2020 sa nepredpokladá väčší rozmach geotermálnych elektrárni
Využívanie bioplynu za posledných 6 rokov malo nevyrovnaný priebeh. Veľký potenciál má vyžívanie biometánu, ktorý je najuniverzálnejší obnoviteľný zdroj. Je ho možné využívať v elektroenergetike, v teplárenstve aj v doprave.


 
Podiel OZE v sektore doprava mal v období rokov 2005 – 2018 rastúci trend a vzrástol z 0,6 % v roku 2005 na 7,0 % v roku 2018. Najvýraznejší podiel má bionafta, v roku 2018 jej podiel predstavoval 81,8 %.
 

 
Zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie za sledované obdobie je pozitívnym signálom pre napĺňanie cieľov vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Ďalším pozitívom je zvyšovanie rôznorodosti použitých OZE, najmä solárnej energie, ku ktorému došlo v sektore výroby elektrickej energie, tepelných čerpadiel v sektore výroby tepla a chladu či elektrickej energie z OZE v sektore dopravy.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Podiel energie z OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe (Share of renewable energy in gross final energy consumption)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Obnoviteľný zdroj energie je nefosílny zdroj energie, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí, a ide o tieto zdroje: vodná energia, slnečná energia, veterná energia, geotermálna energia, biomasa vrátane všetkých produktov jej spracovania, bioplyn, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd, biometán.
 
Podiel energie z obnoviteľných zdrojov predstavuje podiel hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie a hrubej konečnej energetickej spotreby všetkých zdrojov energie. Vyjadruje sa v %.
 
Hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie je súčet
  • hrubej konečnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie,
  • hrubej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla a chladu,
  • konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave.

Hrubá konečná energetická spotreba predstavujú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby, vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo, vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu.

Podiel elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je vyjadrením pomeru medzi hrubou konečnou spotrebou elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a celkovou hrubou konečnou spotrebou elektrickej energie.

Hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie predstavuje množstvo elektriny vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.

Hrubá konečná spotreba elektrickej energie zahŕňa celkovú hrubú výrobu elektriny zo všetkých palív vrátane strát, plus dovoz elektriny, mínus vývoz elektriny.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na výrobe tepla a chladu je vyjadrením pomeru medzi hrubou konečnou spotrebou energie z obnoviteľných zdrojov na výrobu tepla a chladu  a hrubej konečnej spotreby energie na výrobu tepla a chladu zo všetkých zdrojov.
 
Hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla a chladu  predstavuje súčet množstva energie na diaľkové zásobovanie teplom a chladom z obnoviteľných zdrojov energie a spotreby iných druhov energie z obnoviteľných zdrojov energie v priemysle, domácnostiach, službách, poľnohospodárstve, lesnom a rybnom hospodárstve, na účely vykurovania, chladenia a prevádzky.
 
Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave je vyjadrením pomeru medzi množstvom energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v doprave a celkového množstva energie spotrebovanej v doprave.

Konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave predstavuje všetky druhy energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovaných vo všetkých formách dopravy.

Celkové množstvo energie spotrebovanej v doprave predstavuje spotrebu automobilového benzínu, motorovej nafty, biopalív spotrebovaných v cestnej doprave a železničnej doprave a elektrinu.

Orientačná trajektória energie z OZE je súčasťou Národného akčného plánu pre energiu z OZE a udáva odhadovaný očakávaný rast využívania OZE v jednotlivých rokoch  pre dosiahnutie cieľa v roku 2020.

Metodika:

Indikátor popisuje podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie a orientačnú trajektóriu k dosiahnutiu cieľa v roku 2020, podiel energie z OZE v sektoroch: výroba elektrickej energie, výroba tepla a chladu a doprava a podiely jednotlivých technológií pri výrobe energie z OZE v daných sektoroch. 
 
Údaje použité pri výpočte sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov ŠÚ SR a sú získavané od producentov, dovozcov, vývozcov a obchodníkov s palivami a energiou. Údaje o použití sú získavané od subjektov, ktoré jednotlivé druhy palív a energie spotrebúvajú, od dodávateľov a dopočtami. Získavanie údajov je ustanovené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 o energetickej štatistike.
 
Podiely boli vyrátané v zmysle požiadavky smernice 2009/28/ES a v súlade s metodikou Eurostatu (nariadenie (ES) č. 1099/2008). Pričom pri výpočte elektrickej energie z vodnej energie a veternej energie sa na účely výpočtu postupuje podľa normalizačných pravidiel. Pri výrobe elektrickej energie z vody sa zohľadnil 15 ročný priemer výroby elektrickej energie z vody, tzv. normalizácia výroby z vodnej energie, ktorá eliminuje ročné výkyvy pri výrobe vo vodných elektrárňach z dôvodu rôznych ročných hydrologických podmienok. V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú OZE a konvenčné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť energie, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie.
 
Hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov celková ako aj v jednotlivých sektoroch je udávaná v jednotkách ktoe.
 
Celkový skutočný príspevok jednotlivých technológií výroby energie z OZE pre podiel energie z OZE v jednotlivých sektoroch predstavuje množstvo energie skutočne vyrobené z jednotlivých zdrojov. Jedná sa o energiu: vodnú; geotermálnu, solárnu, príliv a odliv, vlny, oceán; veternú a biomasu. Udávaný je v GWh (elektrická energia) a ktoe (výroba tepla a chladu a doprava).
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR, MH SR, Eurostat
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: