Tlačiť   PDF

Trend zmien priemernej teploty ovzdušia a zrážok

Dátum poslednej aktualizácie 30.11.2016

Definícia indikátora

Indikátor popisuje trendy dlhodobých časových radov vybraných klimatických prvkov, ako je priemerná teplota a zrážky, na základe porovnania hodnôt jednotlivých rokov s nomálovým obdobím v klimatológii 1961 - 1990.  Pre účely reprezentatívneho zhodnotenia ukazovateľov vo väzbe na nadmorskú výšku územia SR, sú navrhované dve monitorovacie stanice. Pre oblasti nížinného charakteru - stanica Hurbanovo, pre vyššie položené oblasti - stanica Liptovský Hrádok resp. Oravská Lesná.

Jednotka indikátora

-

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (1992)
Dohovor v SR vstúpil do platnosti 21. marca 1994. Slovenská republika akceptovala všetky záväzky Dohovoru a do súčasnej doby ho ratifikovalo 183 štátov sveta vrátane EÚ.

Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (1997)
SR prijala redukčný cieľ neprekročiť v rokoch 2008-2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Na jar 2007 prijal Európsky parlament jednostranný záväzok redukovať emisie skleníkových plynov v EÚ o najmenej 20 % do roku 2020 oproti roku 1990. Ďalej nasledovalo vyhlásenie, že EÚ rozšíri tento záväzok  na 30 % redukciu, ak ho prijmú aj ostatné vyspelé krajiny sveta a rozvojové krajiny s vyspelejšou ekonomikou sa pripoja so záväzkami adekvátnymi k ich zodpovednosti a kapacitám.

Dodatok ku Kjótskemu protokolu (2012)
Týmto dodatkom sa rozhodlo o pokračovaní protokolu a stanovilo sa druhé funkčné záväzné osemročné obdobie (2013-2020). Redukčné záväzky EÚ a členských štátov na druhé obdobie KP sú rovnaké ako prijaté ciele zníženia emisií do roku 2020 podľa klimaticko-energetického balíčka, teda 20 % redukcia emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K monitorovaným šiestim skleníkovým plynom z prvého obdobia pribudne nový plyn – fluorid dusitý NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny potenciál otepľovania, čo znamená znásobenie radiačného účinku.

Integrovaný klimaticko-energetický balíček (2008)
Je zásadným, komplexným a veľmi ambicióznym riešením pre znižovanie emisií  skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti, znižovanie spotreby fosílnych palív a podporu inovatívnych, nízko-uhlíkových technológií.


Stratégia Európa 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (2010)
- do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20% v porovnaní s úrovňami z roku 1990 alebo o 30% za priaznivých podmienok
- zvýšenie energetickej účinnosti o 20% do roku 2020
- dosiahnutie 20% podielu obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie, vrátane 10% podielu biopalív v benzíne a motorovej nafty do roku 2020.

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993)
 SEKTOR A - OCHRANA OVZDUŠIA A OZÓNOVEJ VRSTVY
  • Zníženie emisií základných látok znečisťujúcich ovzdušie (SO2, NOx, CO, CxHy, tuhých emisií), prchavých organických zlúčenín (VOCs) perzistentných organických látok (POPs), ťažkých kovov, CO2 a ostatných emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt na stav v súlade s medzinárodnými dohovormi.
  • Vylúčenie používania plnohalogénovaných uhľovodíkov a halónov, tetrachlórmetánu (CCI4), 1,1,1 - trichlóretánu a bromovaných neplnohaloge- novaných uhľovodíkov, znižovanie spotreby ostatných neplnohalogénovaných uhľovodíkov a metylbromidu, uplatnenie, dodržiavanie a kontrola výroby a používania látok narušujúcich ozónovú vrstvu.
  • Vypracovanie a realizácia národných programov zameraných na znižovanie emisií oxidu uhličitého a ostatných plynov vyvolávajúcich zvýšenie skleníkového efektu, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol o látkach narušujúcich ozónovú vrstvu, vrátane minimalizovania spaľovania uhlia a jeho racionálnejšieho zhodnotenia, ako aj používanie vozidiel s benzínovým motorom vybaveným trojcestným katalyzátorom.
  • Zavedenie smogových varovných a regulačných systémov a jednotného havarijného systému, zabránenie vzniku smogových situácií.
  • Dotvorenie uceleného systému právnych predpisov o ochrane ovzdušia a ozónovej vrstve, zosúladeného s právom EÚ, ktoré nepripustia nad prípustnú mieru činnosti ohrozujúce a poškodzujúce životné prostredie znečisťovaním ovzdušia, narúšaním ozónovej vrstvy a zmenami klímy.
  • Širšie uplatnenie pohonných látok a druhov dopravy neznečisťujúcich životné prostredie (napr. plyn, elektrina, bezolovnatý benzín).
  • Dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému životného prostredia SR - ovzdušie.
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (2001)
Strategické ciele TUR, ktoré je potrebné v rámci smerovania k vyššie uvedeným dlhodobým prioritám dosiahnuť, sú:
  • Zníženie environmentálneho zaťaženia prostredia
  • Zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy, narušenia ozónovej vrstvy a prírodných katastrof
  • Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch.
Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2012 – 2016 (2012) 
V záujme znižovania znečisťujúcich látok v ovzduší prijme vláda podporné nástroje na znižovanie  množstva  emisií  z priemyslu,  energetiky  a  mobilných  zdrojov  a orientáciu  na využívanie automobilov so zníženou emisiou.
 
Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)
Ciele Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy:
  • Poskytnúť objektívnu informáciu o súčasnom stave adaptačných procesov v SR;
  • Na základe dostupných scenárov vývoja zmeny klímy popísať jej prejavy v SR;
  • Analyzovať očakávané dôsledky zmeny klímy pre rozhodujúce oblasti/sektory ekonomických činností;
  • Navrhnúť súbor vhodných proaktívnych adaptačných opatrení a mechanizmus na ich realizáciu v rámci sektorových politík, rozvojových stratégií a akčných plánov na všetkých úrovniach procesu;
  • Určiť postupy pri predchádzaní a manažovaní rizík spojených s extrémnymi prejavmi počasia, s cieľom minimalizovať sociálne a ekonomické náklady s tým spojené;
  • Podporiť rozvoj a aplikácie metodík, modelov a nástrojov na lepšie posudzovanie investičných rizík spojených s nákladmi na škody a adaptáciu na regionálnej, lokálnej úrovni, ale aj na úrovni individuálneho projektu;
  • Na základe inventarizácie súčasného stavu prijať odporúčania pre rozvoj informačných technológií a budovania znalostnej základne pre účinnejšiu adaptáciu;
  • Identifikovať príležitosti spojené s procesom adaptácie a vytvoriť podmienky na ich praktickú realizáciu;
  • Navrhnúť kritériá pre výber a hodnotenie investičných priorít  v rámci adaptačných opatrení;
  • Navrhnúť systém na monitorovanie, hodnotenie a revíziu adaptačných opatrení s ohľadom na dynamiku a neistoty budúceho vývoja scenárov zmeny klímy;
  • Umožniť efektívne prepojenie proaktívnych adaptačných opatrení na finančné zdroje v rámci pripravovaných Operačných programov na obdobie 2014 – 2020 a v rámci nového finančného nástroja LIFE;
  • Konečným cieľom je vytvoriť základnú inštitucionálnu a informačnú infraštruktúru, ktorá by SR umožnila účinnú a nákladovo efektívnu adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do roku 2020.

Kľúčová otázka

Aký je pozorovateľný vývoj zmeny klímy na území SR?

Kľúčové zistenia

  • Najzreteľnejšie  sa  zmena  klímy  prejavuje  na  teplote  vzduchu. Jednoznačne  sa potvrdzuje  jej  vzrast. Priemerná  ročná  teplota  vzduchu  za obdobie 1981 – 2010 dosiahla v Hurbanove 10,6 °C,  čo je v porovnaní s obdobím 1951 – 1980 vzrast  o 0,7  °C. 
  • Za posledných dvadsať rokov bolo otepľovanie najvýraznejšie, v tomto období je sústredných aj 8 z 10  najteplejších  rokov  podľa  priemernej  ročnej  teploty  vzduchu  od  roku 1871 na stanici v Hurbanove. Silne teplotne nadnormálne boli v Hurbanove roky 1994, 2000, 2002, 2007 – 2008, 2012 – 2015, v Liptovskom Hrádku roky 1994, 2000, 2002, 2007 – 2009, 2013 – 2015.
  • Bol zaznamenaný klesajúci trend ročného úhrnu atmosférických zrážok, relatívnej vlhkosti vzduchu a pokles snehovej pokrývky takmer na celom území SR (vo vyšších horských polohách mierny nárast).
  • Aj charakteristiky potenciálneho a aktuálneho výparu, vlhkosti pôdy, globálneho žiarenia a radiačnej bilancie potvrdzujú, že najmä juh SR sa postupne vysušuje (rastie potenciálna evapotranspirácia a klesá vlhkosť pôdy), no v charakteristikách slnečného žiarenia nenastali podstatné zmeny (okrem prechodného zníženia v období rokov 1965 – 1985).
  • Výrazne narastá premenlivosť klímy, najmä zrážkových úhrnov. Za posledných 15 rokov došlo k významnejšiemu rastu výskytu extrémnych denných úhrnov zrážok, čo malo za následok zvýšenie rizika lokálnych povodní v rôznych oblastiach SR.
  • Na druhej strane sa oveľa častejšie ako predtým vyskytovalo lokálne alebo celoplošné sucho, ktoré bolo zapríčinené predovšetkým dlhými periódami relatívne teplého počasia s malými úhrnmi zrážok v niektorej časti vegetačného obdobia.
  • Praktickým dôsledkom vývoja klimatického systému sú reakcie flóry a fauny. Vo  fenologických  fázach,  t.j.  prejavoch  životného  cyklu  rastlín  a živočíchov,  boli zaregistrované  určité  destabilizačné  tendencie,  ktoré  môžu  mať súvislosť aj  so  zložitými prírodnými  podmienkami  SR.  Nezanedbateľné  sú  aj  zmeny  v areáloch   rozšírenia živočíchov ako aj v zmenách ich správania.

Podrobné zhodnotenie

Vplyvy zmeny klímy a adaptácia na ich nepriaznivé dôsledky

Zmena klímy môže mať vplyv na zdravie ľudí, a to buď priamy – v súvislosti s fyziologickým vplyvom  horúčavy  a  chladu  –  alebo  nepriamy, ako  sú  napríklad  suchá, povodne, zmenený a kolísajúci režim prietokov povodí

Vývoj klímy je hodnotený na základe trendov v dlhodobých časových radoch (1951 – 2015) jednotlivých klimatických prvkov a na základe porovnania hodnôt jednotlivých rokov s normálovým obdobím v klimatológii 1961 – 1990. Spolu s klimatickými prvkami sú hodnotené aj vybrané hydrologické charakteristiky prietoku, ktoré bezprostredne reagujú na vývoj klímy (t. j. atmosférických zrážok, teploty vzduchu a výparu). Na účely reprezentatívneho zhodnotenia ukazovateľov vo väzbe na nadmorskú výšku územia Slovenska, boli vybraté dve monitorovacie stanice. Pre oblasti nížinného charakteru je to meteorologická stanica Hurbanovo, pre vyššie položené oblasti je to meteorologická stanica Liptovský Hrádok, resp. Oravská Lesná (pre ukazovateľ sucha).
 

Klimatické prvky

Ročný úhrn atmosférických zrážok (1951 – 2015)
 
Ak by sme hodnotili Slovensko ako celok, tak priestorový úhrn zrážok vypočítaný izohyetovou metódou dosiahol na území Slovenska v roku 2015 hodnotu 719 mm, čo predstavuje 94 % normálu a takéto zrážky sa považujú za normálne. V jednotlivých oblastiach však určité rozdiely boli. Predovšetkým na východnom Slovensku, konkrétne na Východoslovenskej nížine, boli zrážky v roku 2015 výraznejšie podnormálne. Naopak na západnom a strednom Slovensku boli ročné úhrny zrážok väčšinou normálne a v niektorých menších regiónoch až nadnormálne.
Atmosférické zrážky na Slovensku v priebehu roka 2015 sa prejavili mimoriadne vlhkým januárom na celom území SR, suchým až veľmi suchým februárom, najmä na strednom Slovensku a krajnom východe, na západe krajiny a časti východu normálnym len miestami na krajnom severe a lokálne aj na západe krajiny vlhkým. Marec bol normálny najmä na krajnom západe a na juhu Slovenska, z väčšej časti aj na strednom Slovensku, vlhký až veľmi vlhký najmä v regiónoch Dolnej a Hornej Nitry, Turci, Dolnom Pohroní a Honte, suchý až veľmi suchý na východe krajiny. Apríl bol (s výnimkou severnejších okresov, ktoré boli normálne na toto ročné obdobie) suchý, veľmi suchý na juhu až mimoriadne suchý. Máj bol vlhký až mimoriadne vlhký najmä na juhozápade Slovenska, z väčšej časti stredného Slovenska a časti severných okresov stredného a východného Slovenska, na ostatnom území boli podmienky normálne, len na krajnom západe bol máj skôr suchý, až veľmi suchý. Jún bol suchý až veľmi suchý. Júl bol suchý až veľmi suchý na väčšine územia (výnimku tvorili len regióny stredného Slovenska ako Zvolensko (Podpoľanie) a Horehronie, kde bol skôr vlhký až veľmi vlhký. Na ostatnom území stredného Slovenska bol normálny. August bol mimoriadne vlhký najmä na západe Slovenska, suchý až mimoriadne suchý na strednom a východnom Slovensku. September bol vlhký až mimoriadne vlhký na krajnom juhu, tiež v oblasti Tatier a časti východného Slovenska. Na ostatnom území bol normálny len na Dolnej a Hornej Nitre a časti Horehronia suchý. Október bol vlhký až mimoriadne vlhký najmä v južnej polovici Slovenska, v Hornom Považí, Kysuciach a z časti na Orave suchý. November bol vlhký, veľmi vlhký až mimoriadne vlhký najmä v severných regiónoch Slovenska, normálny v strednej časti Slovenska a suchý až veľmi suchý na juhu západného Slovenska, a časti juhu Stredného Slovenska (Gemer, Spiš, Abov). December bol suchý, veľmi suchý až mimoriadne suchý na celom území Slovenska.
Pri hodnotení priestorového úhrnu atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska sa prejavuje  (po období na konci 80-tych a začiatkom 90-tych rokov 20-teho storočia) vzostupný trend (nárast ročného úhrnu). Medzi jednotlivými rokmi však môžu byť dosť veľké výkyvy.
 
Silne zrážkovo podnormálne roky, hodnotené podľa ročného úhrnu, ležiaceho v intervale pod 10 % výskytu oproti normálu, v Hurbanove boli roky: 1967, 1971, 1978, 1982, 1990, 2003 a 2011, v Liptovskom Hrádku 1956, 1968 – 1969, 1971, 1973, 1983 a 2003. Naopak, silne vlhké roky s ročným úhrnom nad 90 % výskytu oproti normálu boli v Hurbanove roky 1957, 1965 – 1966, 1995, 2010, 2013 – 2014, v Liptovskom Hrádku 1958, 1970, 1974, 1985, 2004, 2010 a 2014.
Trend ročného úhrnu atmosférických zrážok v Hurbanove za obdobie 1951 – 2015 je nevýrazný a štatisticky nevýznamný.
Trend ročného úhrnu atmosférických zrážok v Liptovskom Hrádku za obdobie 1951 – 2015 je rastúci, na hranici štatistickej významnosti.

 
Graf Vývoj ročných úhrnov zrážok
  
 Zdroj: SHMÚ

Priemerná ročná teplota vzduchu (1951 – 2015)

Rok 2015 bol na Slovensku druhý najteplejší aspoň od roku 1951 s odchýlkou 2°C od normálu 1961 – 1990.
Prispeli k tomu najmä veľmi teplý január, veľmi teplý až extrémne teplý júl, august a december.
Január bol nadnormálne teplý na celom území Slovenska. Február bol teplotne normálny až nadnormálny (najmä na východe a v severných okresoch stredného a východného Slovenska). Marec bol teplotne normálny (Dolné Považie, Dolná Nitra, Hont, Kysuce, Orava a Zamagurie) a nadnormálny na väčšine ostatného územia (výraznejšie na východe krajiny). Apríl a máj boli teplotne normálne na väčšine územia, nadnormálne teplý bol jún na celom území Slovenska. Júl bol teplotne silno až extrémne nadnormálny (najmä juhovýchodná časť Podunajska, a juh Dolného Považia, Dolná Nitra, Tekov, Podpoľanie, Hont, Horehronie a lokálne aj v oblasti Tatier a Šariša). August bol teplotne silno až extrémne nadnormálny (najmä na strednom a východnom Slovensku). Nadnormálne teplý bol september na celom území Slovenska. Október bol teplotne normálny na celom území Slovenska. Nadnormálne teplý bol november s výnimkou východného Slovenska, kde bol normálny. December bol teplotne nadnormálny, silno nadnormálny až extrémne nadnormálny (najmä na strednom Slovensku a v oblasti Tatier, lokálne aj v oblasti Bratislavy a Dolného Zemplína).
V nížinných aj vyššie položených oblastiach bol pozorovaný za obdobie 1951 – 2015 rastúci trend priemernej ročnej teploty vzduchu (v Hurbanove 1,7 °C, v Liptovskom Hrádku 1,9 °C). Priemerná ročná teplota vzduchu v roku 2015 v SR bola nad normálom o 2,0 °C. Silne teplotne podnormálne boli v Hurbanove roky 1954 – 1956, 1963, 1965, 1980 a 1985, v Liptovskom Hrádku zasa roky 1955 – 1956, 1962, 1965, 1978, 1980, 1985. Silne teplotne nadnormálne boli v Hurbanove roky 1994, 2000, 2002, 2007 – 2008, 2012, 2014 a 2015, v Liptovskom Hrádku roky 1994, 2000, 2002, 2007 – 2008 a 2013 – 2015.

 
Graf Vývoj ročnej teploty vzduchu

 
 Zdroj: SHMÚ

Zdroj: SHMÚ

Index sucha (1951 – 2015)

Index sucha vychádza z porovnania (pomeru) ročnej potenciálnej evapotranspirácie a ročného úhrnu atmosférických zrážok.
V nížinných oblastiach Slovenska bol pozorovaný za obdobie 1951 – 2015 rastúci trend indexu sucha (Hurbanovo o 0,22), pre vyššie položené oblasti (Oravská Lesná o 0,01). Index sucha v roku 2015 bol v Hurbanove 1,53 a v Oravskej Lesnej 0,50. Štatisticky výrazné sucho sa vyskytlo najmä v južných častiach Slovenska (Hurbanove) v rokoch 1967, 1982, 1990, 2000, 2003 a 2011 – 2012, na severe krajiny (Oravská Lesná) v rokoch 1954, 1959, 1963, 1982 – 1983, 2003 a 2011. Naopak, veľmi vlhké roky v Hurbanove boli 1954, 1957, 1965 – 1966, 1980, 2010 a 2014, na severe krajiny (Oravská Lesná) v rokoch 1958, 1965, 1970, 1974, 2001, 2005 a 2010.

 
Graf  Vývoj indexu sucha
 
  Zdroj: SHMÚ

Ročná teplota pôdy v hĺbke 10 cm (1951 – 2015)

Teplota pôdy v roku 2015 v hĺbke 10 cm bola v Hurbanove 13,0 °C a v Liptovskom Hrádku 9,3 °C. V nížinných aj vo vyššie položených oblastiach Slovenska bol pozorovaný za obdobie 1951 – 2015 rastúci trend priemernej ročnej teploty pôdy v hĺbke 10 cm,  výraznejší na horách (Hurbanovo 1,6 °C, Liptovský Hrádok 2,1 °C).
Významne nadnormálne roky ročnej teploty pôdy v hĺbke 10 cm v Hurbanove boli 2000, 2007 – 2009, 2012,  2014 – 2015. V Liptovskom Hrádku (od 1960) to boli roky 1994, 2000, 2007 – 2008 a 2014 – 2015. Významne podnormálne hodnoty boli v Hurbanove v rokoch 1954 – 1956, 1962, 1965, 1978, 1980, v Liptovskom Hrádku to boli roky 1962 – 1965, 1970 a 1980.

 
Graf Vývoj ročnej teploty pôdy

 Zdroj: SHMÚ

Vlny tepla (počet tropických dní) (1951 – 2015)

V roku 2015 bolo v Hurbanove zaznamenaných 47 tropických dní (štvrtý najvyšší aspoň od roku 1951), v Liptovskom Hrádku to bolo 28 (vôbec najvyšší počet aspoň od roku 1951). V nížinných aj vo vyššie položených oblastiach Slovenska pozorujeme za obdobie 1951 – 2015 rastúci trend počtu tropických dní (Hurbanovo o 20), (Liptovský Hrádok o 10). Silne nadnormálny počet tropických dní sa vyskytol v Hurbanove v rokoch 1983, 1994, 2002 ‑ 2003, 2007 a 2012 a 2015, v Liptovskom Hrádku v rokoch 1992, 1994, 2006 a 2012 – 2013 a 2015 (extrémne). Naopak, ich silne podnormálny počet bol v Hurbanove v rokoch 1953, 1955, 1960, 1965, 1975, 1977 – 1978, 1980, 1984, v Liptovskom Hrádku v rokoch 1953, 1955 – 1956, 1960, 1966, 1970, 1973, 1975, 1977 – 1980, 1982, 1985 – 1986 a 2008.


Vykurovacie obdobie (1951 – 2015)

V roku 2015 bol počet vykurovacích dní v Hurbanove 188 a v Liptovskom Hrádku 243. V nížinných aj vyššie položených oblastiach Slovenska bol pozorovaný za obdobie 1951 – 2015 pokles v trende počtu dní, kedy bolo potrebné vykurovať, a to v Hurbanove o 22 dní a v Liptovskom Hrádku o 21 dní v kalendárnom roku. Štatisticky významne nízky počet vykurovacích dní sa ukázal pre Hurbanovo v rokoch 1961, 1967, 1993, 2000, 2004, 2006, 2009 a 2014 a 2015, pre Liptovský Hrádok v rokoch 1966, 1982 – 1983, 1999, 2002, 2009 a 2011 – 2012 a 2015. Naopak štatisticky významne vysoký počet týchto dní bol v Hurbanove v rokoch 1954 – 1955, 1957, 1972, 1980, 1996, v Liptovskom Hrádku v rokoch 1962, 1965, 1970, 1972, 1980, 1984 a 1989.

 Graf  Počet vykurovacích dní
 
 Zdroj: SHMÚ
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk

Metodika:


ČMS Meteorológia a klimatológia bola zriadená uznesením ministra ŽP SR OPM č. 24 z 10.3.1997. Nešlo o návrh novej monitorovacej siete, keďže meracie siete meteorológie a klimatológie sú jednými z najstarších systematických pozorovacích sietí na Slovensku. Projektom sa dopĺňa komplexný monitorovací systém životného prostredia SR o ďalšie celoplošné monitorovacie podsystémy. Úlohou meracích sietí meteorológie a klimatológie je získavanie údajov o stave a priebehu počasia a o stave a vývoji klimatického systému. Činnosť meracích sietí meteorológie a klimatológie je viazaná medzinárodnými záväzkami SR (Ratifikácia Konvencie WMO zo dňa 11.10.1947, Ratifikácia Konvencie o civilnom letectve zo dňa 18.4.1945, Ratifikácia Rámcovej konvencie o klimatickej zmene zo dňa 25.8.1994). Ratifikácia Rámcovej konvencie o klimatickej zmene Slovenskou republikou zo dňa 25.8.1994 zaväzuje SR okrem iného udržiavať dlhodobé stabilné monitorovanie klimatického systému.

MONITOROVACIA SIEŤ
Sieť klimatologických staníc tvorí 104 staníc s klimatologickým programom. Z nich 27 je integrovaných do siete pozemných synoptických staníc a 77 staníc je s dobrovoľným pozorovateľom, z toho 9 staníc je v správe iných organizácií, avšak s prístrojovým vybavením a pod metodickým dohľadom SHMÚ. Merania 19 veličín sa robia 3 x denne. Uvedené stanice sú vyznačené v "Mape klimatologických staníc" a súradnice staníc spolu s indikatívmi sú v "Zozname klimatologických staníc".

MERANÉ A POZOROVANÉ VELIČINY
Na klimatologických staniciach je meraných a pozorovaných 19 veličín, v tabuľke "Merané a pozorované veličiny v sieti klimatických staníc" Uvedené veličiny tvoria základ pre spracovanie klimatických charakteristík a ukazovateľov. Merania a pozorovania na klimatologických staniciach sú vykonávané klasickým spôsobom odčítaním prístroja alebo pozorovaním javu denne o 7., 14., 21. h miestneho stredného slnečného času, meranie zrážok a snehovej pokrývky o 7. hodine, výskyt zrážok a význačných poveternostných javov sa zaznamenáva nepretržite Merania a pozorovania sú zabezpečované dobrovoľnými pozorovateľmi SHMÚ, na staniciach so synoptickými pozorovaniami profesionálnymi pozorovateľmi SHMÚ, na staniciach v správe iných inštitúcií väčšinou zamestnancami tejto inštitúcie.

Údaje vo forme výkazov pozorovaní sú v mesačných intervaloch zasielané na príslušné pracoviská na revíziu a prípadné opravy pred spracovaním na počítači. Vybrané stanice (cca 60 staníc) zostavujú a zasielajú denne spravodajstvo INTER. Spravodajstvo sa skladá z údajov nameraných a napozorovaných počas predchádzajúceho dňa.

Údaje sú podrobené revízii, vkladané do databanky a niekoľkoúrovňovou kontrolou autorizované. V databanke sa vykonávajú výpočty klimatických charakteristík, vyvinuté moduly databázového systému INGRES slúžia na štandardné ako aj na neštandardné výstupy


 

Zdroj dát:

SHMÚ

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: