Tlačiť   PDF

Trendy v ľudských a ekonomických stratách spôsobených katastrofami súvisiacimi s vodou alebo inými prírodnými živlami

Dátum poslednej aktualizácie 22.11.2016

Definícia indikátora

Indikátor popisuje havárie (havarijné zhoršenie kvality vôd a ovzdušia) a živelné pohromy (požiare a povodne) vrátane celkových výdavkov (napr. na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce) a škôd (na majetku štátu, obcí, VÚC, obyvateľov) spôsobených povodňami a požiarmi, ako aj počet obyvateľov postihnutých povodňami a straty na ľudských životoch.

Jednotka indikátora

tis.eur, mil.eur

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Manažment povodňových rizík
 
Transpozíciou smernica 2007/60/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky je zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila 02.12.2009 a nadobudol účinnosť 01.02.2010.
Smernica 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík ukladá členským štátom Európskej únie vykonávanie činností, ktoré sa budú permanentne prehodnocovať a podľa objektívnych potrieb následne aktualizovať:
  1. Na území štátu vykonať najneskôr do 22.12.2011 predbežné hodnotenie povodňového rizika s cieľom určiť oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo možno predpokladať jeho pravdepodobný výskyt. Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa prehodnotí a v prípade potreby aktualizuje do 22.12.2018 a potom každých 6 rokov.
  2. Pre oblasti, v ktorých bola identifikovaná existencia významného povodňového rizika a oblasti, v ktorých možno predpokladať jeho pravdepodobný výskyt, najneskôr do 22.12.2013 vyhotoviť, potom do 22.12.2019 a každých 6 rokov prehodnotiť a v prípade potreby aktualizovať:
    a) mapy povodňového ohrozenia, ktoré zobrazia rozsah záplav územia povodňami s rôznymi dobami opakovania,
    b) mapy povodňového rizika, ktoré znázornia pravdepodobné následky povodní zobrazených na mapách povodňového ohrozenia na obyvateľstvo, hospodárske aktivity, kultúrne dedičstvo a životné prostredie.
  3. Pre oblasti, v ktorých boli identifikované existujúce alebo potenciálne významné povodňové riziko, na základe vyhodnotenia informácií získaných z predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika stanoviť vhodné ciele manažmentu povodňového rizika a najneskôr do 22.12.2015 vypracovať plány manažmentu povodňového rizika, ktoré budú obsahovať konkrétne opatrenia na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodní zoradené podľa poradia naliehavosti ich realizácie. Plány manažmentu povodňového rizika sa prehodnotia a v prípade potreby aktualizujú do 22.12.2021 a potom každých 6 rokov.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj v počte a následkoch udalostí negatívne ovplyvňujúcich životné prostredie?

Kľúčové zistenia

  • Počet udalostí mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV) má kolísavý charakter a v sledovanom období rokov 1993 – 2015 bolo evidovaných 2 775 udalostí. V období rokov 2000 – 2015 najmenej evidovaných MZV bolo v roku 2001 (71) a najviac v roku 2003 (176). V roku 2015 sa znížil počet MZV oproti roku 2014 o 33 udalostí.
  • V počte mimoriadnych zhoršení kvality ovzdušia bolo v rokoch 1993 – 2007 zaznamenaných 65 udalostí. Za posledných sedem rokov SIŽP nezaznamenala žiadnu udalosť vedúcu k zhoršeniu kvality ovzdušia.
  • V priebehu rokov 1993 – 2015 bolo na území SR evidovaných 246 727 požiarov, pri ktorých bolo usmrtených 1 239 a zranených 4 467 osôb. V období rokov 2000 – 2015 mali požiare kolísavý charakter, pričom v roku 2015 bol zaznamenaný nárast počtu požiarov (10 999).    
  • Celkové priame škody spôsobené požiarmi v roku 2015 oproti predchádzajúcemu roku narástli. Výška škôd v období rokov 1993 – 2015 dosiahla hodnotu 541,449 mil. eur, pričom najvyššie zaznamenané škody boli evidované v roku 2010 (69,148 mil. eur). V rokoch  2000 – 2015 výška škôd spôsobených požiarmi neklesla pod 15,000 mil. eur.
  • Celkové výdavky a škody súvisiace s povodňami v roku 2015 dosiahli 4,87 mil. eur. V sledovanom období rokov 1998 – 2015 boli celkové výdavky a škody vyčíslené na hodnotu 1 191,7 mil. eur, pričom najnižšie škody boli spôsobené v roku 2003 a najhoršie povodne boli zaznamenané v roku 2010.     
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral Neutralny trend
Počet udalostí mimoriadneho zhoršenia vôd, požiarovosti a povodní mali kolísavý charakter Pretrvával kolísavý charkater udalostí negatívne ovplyvňujúcich životné prostredie Došlo k poklesu udalostí mimoriadneho zhoršenia vôd  ale k nárastu počtu požiarov.

Sumárne zhodnotenie


 

 

Podrobné zhodnotenie

Havarijné zhoršenie kvality vôd

V roku 2015 podľa štatistík SIŽP bolo zaevidovaných 122 mimoriadnych zhoršení vôd (MZV), čo oproti predchádzajúcemu roku prestavuje pokles o 33 udalostí. Z evidovaných udalostí bolo 55 prípadov na povrchových vodách a v 67 prípadoch boli znečistené alebo ohrozené podzemné vody.
 
Prehľad MZV v SR  v rokoch 1993, 2000-2015
Rok Počet evidovaných MZV SIŽP

Mimoriadne zhoršenie vôd (MZV)

Povrchových Podzemných
Celkový počet Vodárenské toky a nádrže Hraničné toky Celk. počet Znečistenie Ohrozenie
1993 142 95 3 12 47 10 37
1995 129 82 5 11 56 8 48
2000 82 55 2 9 27 3 24
2001 71 46 1 4 25 1 24
2002 127 87 1 6 40 5 35
2003 176 134 2 3 42 0 42
2004 137 89 1 10 48 11 37
2005 119 66 2 5 53 2 51
2006 151 94 0 3 57 6 51
2007 157 97 1 4 60 4 56
2008 102 49 0 6 53 4 49
2009 101 50 1 3 51 7 44
2010 100 42 0 2 58 2 56
2011 115 59 2 5 56 1 55
2012 117 67 0 7 50 2 48
2013 110 60 1 5 50 4 46
2014 155 62 0 7 93 4 89
2015 122 55 0 2 67 1 66
Zdroj: SIŹP

V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k výraznému poklesu počtu MZV zapríčinených ropnými látkami a exkrementami hospodárskych zvierat. V roku 2015 neboli zaevidované žiadne MZV spôsobené žieravinami, pesticídmi, silážnymi šťavami a priemyselnými hnojivami. Látky, u ktorých sa nepodarilo zistiť druh škodlivej látky alebo obzvlášť škodlivej látky, nerozpustné látky a iné toxické látky boli na úrovni predchádzajúceho roka. Výraznejší nárast počtu prípadov znečistenia zaznamenali odpadové vody a iné látky.
 
Vývoj v počte MZV podľa druhu látok škodiacich vodám (LŠV)
Druh látok škodiacich vodám 1993  
1996
 
2000 2005 2010 2011 2012 2013  
2014
 
2015
Ropné látky 70 69 33 63 60 76 66 65 112 78
Žieraviny 5 5 2 0 3 0 1 1 3 0
Pesticídy 2 1 0 0 0 0 0 0 0 0
Exkrementy hospodárskych zvierat 8 14 5 14 10 10 13 9 8 1
Silážne šťavy 0 1 4 0 0 0 0 2 2 0
Priemyselné hnojivá 0 0 0 0 1 0 0 0 1 0
Iné toxické látky 5 1 12 4 1 3 3 1 1 1
Nerozpustné látky 11 4 5 4 4 0 3 1 2 2
Odpadové vody 8 6 10 10 12 14 14 18 12 21
Iné látky 4 9 2 8 6 7 3 8 5 10
Látky škodiace vodám u ktorých sa šetrením nepodarilo zistiť druh 29 7 9 10 3 5 14 5 9 9
Zdroj: SIŹP

V roku 2015 najviac MZV bolo spôsobených dopravou a prepravou znečisťujúcich látok. Ďalším významným faktorom bol nevyhovujúci technický stav zariadení alebo objektov, v ktorých sa zaobchádza so škodlivými látkami alebo obzvlášť škodlivými látkami a ľudský faktor.

Prehľad o príčinách vzniku MZV evidovaných SIŽP
MZV podľa príčiny ich vzniku  
Rok Ľudský faktor Nevyhovujúci stav zariadenia
v dôsledku
Mimoriadna udalosť Poveternostné vplyvy Doprava
a preprava
MZV vzniklo mimo
územia SR
Iná Nezistená  
nedostatočnej údržby a náhradných dielov nevhodného technického riešenia nedostatočnej kapacity skl. objektu požiar výbuch  
doprava preprava LŠV  
1993 23 14 12 1 1 0 2 29 0 7 11 44  
1996 20 11 11 3 2 - 15 20 - 3 14 18  
2000 14 7 5 1 0 1 3 11 1 5 14 19  
2001 15 4 9 1 0 1 0 9 1 0 18 0  
2002 17 8 11 6 1 0 5 28 6 0 21 24  
2003 43 14 12 3 1 3 12 28 2 2 19 37  
2004 16 9 8 4 3 0 5 19 2 7 37 27  
2005 21 6 13 5 2 0 1 40 5 3 7 16  
2006 30 7 13 5 2 2 4 38 6 1 20 23  
2007 32 5 12 6 0 4 3 50 4 0 10 31  
2008 10 10 9 2 1 2 2 38 6 1 10 12  
2009 13 10 3 1 1 1 1 27 5 0 24 15  
2010 9 9 7 5 0 3 4 24 4 0 22 13  
2011 22 11 9 0 1 2 4 28 0 1 25 12  
2012 34 13 13 0 1 1 7 17 1 1 10 19  
2013 17 12 13 2 2 0 3 34 1 0 12 13  
2014 19 8 12 3 1 0 3 41 3 0 38 27  
2015 14 10 14 1 2 2 5 39 1 1 11 21  
Zdroj: SIŽP

Havarijné zhoršenie kvality ovzdušia

V roku 2015 nebola na Útvare inšpekcie ochrany ovzdušia SIŽP zaevidovaná žiadna udalosť vedúca k zhoršeniu kvality ovzdušia.


Požiarovosť

V roku 2015 bolo v SR zdokumentovaných 10 999 požiarov, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 1 969 prípadov. V dôsledku týchto požiarov bolo usmrtených 54 osôb a rôzne druhy zranení utrpelo 242 osôb. Priame materiálne škody dosiahli 42 010,9 tis. eur, pričom výška uchránených hodnôt bola vyčíslená na 213 712,2 tis. eur. 
Z hľadiska škôd vzniknutých požiarmi v jednotlivých odvetviach ekonomických činností najviac požiarov vzniklobytovom hospodárstve – 1 892, so škodou 6 583,5 tis. eur, kde bolo 32 osôb usmrtených a zranených bolo 146 osôb. V doprave vzniklo 1 185 požiarov, pri ktorých bolo usmrtených 10 a zranených 22 osôb. Priame hmotné škody dosiahli hodnotu 5 583,4 tis. eur. Na treťom mieste sa v požiarnych štatistikách z hľadiska počtu vzniknutých požiarov umiestnilo poľnohospodárstvo s 1 505 požiarmi s priamymi materiálnymi škodami 1 859,3 tis. eur, pri ktorých bola usmrtená jedna osoba a zranené 4 osoby.
Z hľadiska územnosprávneho členenia, najviac požiarov vzniklo v roku 2015 v Košickom kraji (2 189) a najmenej v Trenčianskom kraji (952). Najvyššie priame škody v dôsledku požiarovosti vznikli  v Košickom (9 612,2 tis. eur) a Žilinskom kraji (9 307,5 tis. eur) a najmenšie v Nitrianskom kraji (2 428,3 tis. eur).
 
 

Povodne

Povodne sú prírodné javy, ktorých účinok je zosilnený ľudskou činnosťou. Územie Slovenska je od roku 1997 každoročne postihované rozsiahlymi povodňami a z plošného aj časového hľadiska sú rozdelené nerovnomerne. Povodne v jarných mesiacoch sú spôsobené dlhotrvajúcimi intenzívnymi zrážkami alebo náhlym oteplením s rýchlym topením snehu. V mesiaci jún a júl ich spôsobujú intenzívne lokálne zrážky.

Celkove bolo v roku 2015 povodňami postihnutých 69 obcí a miest, kde bolo zaplavených 1 079 bytových budov, 302 nebytových budov, 907,38 ha poľnohospodárskej pôdy, 204,22 ha lesnej pôdy a 371,16 ha intravilánov obcí a miest. Následkami povodní bolo postihnutých celkom 157 obyvateľov, straty na životoch neboli zaznamenané.
Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami v roku 2015 boli vyčíslené na 4,87 mil. eur, z toho výdavky na povodňové zabezpečovacie práce boli vyčíslené na 0,61 mil. eur, výdavky na povodňové záchranné práce na 1,14 mil. eur a povodňové škody vo výške 3,12 mil. eur.
Povodňové škody na majetku štátu boli vo výške 0,14 mil. eur, na majetku obyvateľov 0,75 mil. eur, na majetku obcí 1,30 mil. eur a vyšších územných celkov 0,75 mil. eur. Na majetku právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov boli škody 0,18 mil. eur.
V rámci legislatívnej činnosti k zákonu č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami bola schválená vyhláška MŽP SR č. 112/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika. Na území SR bolo identifikovaných spolu 559 oblastí s výskytom významného povodňového rizika – 378 geografických oblastí, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko a 181 geografických oblastí, v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný výskyt významného povodňového rizika.     

Následky povodní za obdobie rokov 1998-2015
Rok Počet povodňou postihnutých sídiel Zaplavené územia
(ha)
Škody pri povodniach
(mil. eur)
Výdavky (mil. eur) Výdavky a škody celkom 
(mil. eur)
Záchranné práce Zabezpečovacie práce
1998 75 3 952 33,34 3,94 1,28 38,56
2000 220 76 494 40,97 0,30 1,84 43,11
2001 379 22 993 65,08 1,90 1,07 68,05
2002 156 8 678 50,64 2,13 1,66 54,43
2003 41 744 1,43 0,19 0,14 1,76
2004 333 13 717 34,91 1,23 3,42 39,56
2005 237 9 237 24,03 2,24 2,67 28,94
2006 512 30 730 47,90 5,98 6,42 60,30
2007 60 339 2,49 0,30 0,21 3,00
2008 188 3 570 39,75 3,59 2,51 45,85
2009 165 6 867 8,41 1,59 1,30 11,30
2010 1 100 103 006 480,85 17,93 27,53 526,31
2011 87 3 076 20,01 2,00 12,58 34,59
2012 146* 538 2,44 0,37 0,46 3,27
2013 178* 16 783 13,46 2,72 4,75 20,93
2014 280* 4 526 36,96 5,66 11,92 54,54
2015 69* 1 482 3,12 1,14 0,61 4,87
* Počet obcí v ktorých bol vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity        
Zdroj: VÚVH, MŽP SR
 


Medzinárodné porovnanie

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Povodňou je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká, keď sa prechodne zvýši hladina vodného toku a bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva. (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami).
 
Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou. (§41 ods.1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách)

Požiar je každé nežiaduce horenie, pri ktorom sú bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb alebo zvierat, majetok alebo životné prostredie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo ktorého následkom je zranená alebo usmrtená fyzická osoba alebo zviera. (§ 2 ods.1 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi)
 

Metodika:

Ten, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV), je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) alebo okresnému úradu, alebo na jednotné európske číslo tiesňového volania 112  alebo obci, alebo správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky v Bratislave. (§41 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách). Slovenská inšpekcia životného prostredia ohlásené udalosti zaeviduje a následne prešetrí Inšpektorátmi životného prostredia SIŽP, či spĺňajú znaky mimoriadneho zhoršenia vôd. V prípade, že nahlásené udalosti spĺňajú znaky mimoriadneho zhoršenia vôd, inšpekcia zisťuje príčiny ich vzniku, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. SIŽP každoročne vydáva Správu o mimoriadnom zhoršení vôd na Slovensku za príslušný rok, ktorá obsahuje počet zaevidovaných MZV, prehľad znečisťujúcich látok a príčin, ktoré zapríčinili MZV. 

Správu o priebehu a následkoch povodní na území SR schvaľuje vláda SR svojim uznesením. Správa obsahuje základné informácie o príčinách, priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky. Príloha správy obsahuje v tabuľkách zostavené informácie o miestach a čase vyhlásenia stupňov povodňovej aktivity, silách a prostriedkoch nasadených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác na ochranu životov, zdravia, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskych činností pred nepriaznivými účinkami povodní, výdavkoch vynaložených na ich vykonávanie a prehľad verifikovaných povodňových škôd. Predkladaná správa je vypracovaná z podkladov, ktoré zostavili rezortné organizácie Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, a Slovenský hydrometeorologický ústav a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi zabezpečuje nepretržitý príjem a vyhodnocovanie informácií o zásahoch hasičských jednotiek na území Slovenskej republiky, spracúva a vedie evidencie ochrany pred požiarmi a plní úlohy v rámci automatizovaného systému podpory riadenia a spracúvania i formácií. (§ 17 ods. 1 písm. i) a písm. o) zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi)


Zdroj dát:

SIŽP, MŽP SR, MV SR


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: