Tlačiť   PDF

Bilancia dusíka a fosforu v poľnohospodárskej pôde

Dátum poslednej aktualizácie 04.11.2016

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj bilancií dusíka a fosforu v poľnohospodárskych pôdach.

Jednotka indikátora

kg/ha

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky SR (1993)
Priority :
III. Ochrana pôdy pred degradáciou a zabezpečenie nezávadnosti potravín a ostatných výrobkov.
V. Zachovanie biologickej rôznorodosti, ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov a optimalizácia priestorovej štruktúry a využívania krajiny.
Zásady :
9. Zavedenie prístupu k lesom ako k hlavnému ekostabilizačnému faktoru v krajine a k pôde ako k zložke životného prostredia, podmieňujúcej biologickú rôznorodosť, výživu a existenciu života; presunutie ťažiska z ochrany výmery pôdneho fondu na ochranu kvality pôdy a lesa, pričom produkčnú funkciu pôdy a lesa chápať ako súčasť ich environmentálnej funkcie.
Ciele:
Sektor F – Ochrana a racionálne využívanie horninového prostredia, pôdy a lesa
1. Zníženie výmery silne až veľmi silne ohrozených pôd (eróziou) pozemkovými úpravami, revitalizácia životného prostredia narušeného poľnohospodárskou a lesohospodárskou výrobou a vytvorenie optimálnej štruktúry pôdneho fondu a krajiny.
3. Dotvorenie uceleného systému právnych predpisov o ochrane horninového prostredia, pôdy a lesa, racionálnom využívaní týchto zdrojov podľa ich environmentálnej a verejnoprospešnej funkcie.
6. Zosúladenie ekonomických a environmentálnych hľadísk poľnohospodárskej výroby, zníženie intenzity produkčného využívania poľnohospodárskych pôd v najnákladnejších výrobných podmienkach, dosiahnutie environmentálne priaznivejšej štruktúry poľnohospodárstva a celoplošného územného systému ekologickej stability.
9. Znižovanie znečistenia pôdy a lesa na prípustnú mieru, minimalizácia chemizácie, zavedenie biotechnológie a alternatívneho spôsobu hospodárenia na poľnohospodárskej pôde; zmenšenie množstva a druhov karcinogénnych a ďalších škodlivých látok, predovšetkým v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov minerálnych vôd stolových.
 
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR (2001)
Potenciál produkčných, ekologických a environmentálnych funkcií pôdy, lesa a vody je v súčasnosti na hranici dostatočnosti. To znamená, že kvantita a kvalita prírodných zdrojov musia byť starostlivo chránené a nesmú sa pripustiť ich citeľné zmeny. Naopak potrebné sú opatrenia (odborné, právne, podporné) umožňujúce nielen trvalú udržateľnosť všetkých funkcií pôdy, lesa a vody, ale v mnohých oblastiach aj ich rozšírenú reprodukciu.
Okysľovanie pôd má nepriaznivé účinky na chemizmus pôd a živín, a znižuje úrodnosť pôd. Starostlivosť o poškodené pôdy a zlepšovanie úrodnosti pôd by mali byť v centre pozornosti ako existenčný záujem o neobnoviteľné prírodné zdroje.
Ciele:
24.  Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti hospodárstva SR.
25.  Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov.
26.  Zníženie environmentálneho zaťaženia prostredia.
 
Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom  občanov štátu a dedičstvom  budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a  sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
 
Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 (2014)
Cieľ: Udržateľný manažment prírodných zdrojov a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám.
Priorita 4: Obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom.
13. Zabezpečenie ochrany pôdy pred degradáciou.
14: Zachovanie poľnohospodárstva v menej priaznivých oblastiach a efektívne využívanie pôdneho fondu SR.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 2020 (2016)
Pre výkon svojho mandátu sa vláda zaviazala plynule pokračovať v podpore, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny.
  • Vláda bude podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vytvorí podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity.
  • Pre zachovanie celkového priaznivého stavu krajiny, ekosystémov, biodiverzity, prírodných zdrojov a produkčnej schopnosti krajiny, bude vláda presadzovať integrovaný prístup k manažmentu krajiny, ochrany prírody a racionálnemu a efektívnemu využívaniu prírodných zdrojov.
  • Vláda bude podporovať prijatie EÚ rámca na ochranu pôdy a podporí opatrenia smerujúce k zachovaniu kvality pôdy a lesov  aj prostredníctvom zníženia nepriaznivých dopadov znečistenia vôd a ovzdušia na pôdu.

Kľúčová otázka

Darí sa dosahovať bilančnú rovnováhu dusíka a fosforu v poľnohospodárskych pôdach?

Kľúčové zistenia


  • Pokles aplikácie organických a priemyselných dusíkatých hnojív do pôdy pri intenzívnom pestovaní plodín medzi rokmi 2000 – 2006 spôsobilo, že bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach bola, až na niektoré roky, kedy sa obsah dusíka v pôde stával deficitný viac menej vyrovnaná. Od roku 2007 až do roku 2015 bola zaznamenaná kladná bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach, pričom v roku 2015 predstavovala hodnotu 24,34 kg/ha.
  • Bilancia fosforu počas rokov 2000 – 2015 väčšinou dosahovala zápornú hodnotu, ktorá v roku 2015 predstavovala  -8,93 kg/ha poľnohospodárskej pôdy.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici emo_neutral Neutralny trend
Indikátor je hodnotený od roku 2000. Medzi rokmi 2000 až 2006 bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach bola väčšinou vyrovnaná. Po roku 2007 začala jej hodnota stúpať a zaznamenala kladnú bilanciu. Bilancia fosforu dosahovala od roku 2000 zväčša zápornú hodnotu. Medziročne došlo k nárastu kladnej bilancii dusíka v poľnohospodárskych pôdach. Záporná bilancia fosforu sa oproti roku 2014 ešte zvýšila.

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Hmotnostná bilancia živín je dôležitá z pohľadu hodnotenia stability systému. Vyjadruje vzťah medzi spotrebou živín v poľnohospodárstve, čo sa odráža na kvalite životného prostredia a na zásobách prirodzených živín v pôde. Trvalý prebytok dodávaných živín indikuje potenciálne riziko vzniku environmentálnych problémov – ohrozenie kvality podzemných a povrchových vôd, čo predstavuje potenciálne riziko pre vodné ekosystémy a riziko eutrofizácie vôd. Trvalý nedostatok predstavuje zase riziko vyčerpávania prirodzených živín z pôdy. Indikátor bilancie živín indikuje len možný dôsledok v životnom prostredí, pre poznanie reálneho dôsledku je potrebné poznať celkové hospodárenie s dusíkom resp. živinami na farme, typ pôdy, klimatické pomery.
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Celková bilancia živín (dusíka, fosforu) vyjadruje vzťah medzi živinami dodanými do pôdy a živinami odobratými zo systému na ha poľnohospodárskej pôdy.


Metodika:

Podľa vyhlášky MP SR č. 338/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov a o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy rastlín na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch, každý kto hospodári na poľnohospodárskej pôde, každoročne spracúva bilančné porovnanie živín na všetkých poľnohospodárskych pozemkoch vedených v evidencii podľa prílohy č. 8 tejto vyhlášky.
Bilančné porovnanie živín sa nevzťahuje na poľnohospodárske pozemky, ktoré sa využívajú na:
- ekologické pestovanie plodín,
- škôlky ovocných drevín a okrasných drevín a skleníkové hospodárstvo,
- poľnohospodárske pozemky dočasne vyradené z obhospodarovania až do skončenia takéhoto stavu.

 
Bilančné porovnanie živín za poľnohospodársky pozemok sa spracúva zo vstupov a výstupov hlavných živín, ktorými sú dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), a vyjadruje rozdiel medzi množstvom živín dodaných do poľnohospodárskej pôdy a množstvom živín odčerpaných úrodou z jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov výpočtom podľa uvedených vzorcov:
  • bilancia dusíka = (A+B+C) - (D+E),
  • bilancia fosforu a draslíka = (A+B) - (D+E), kde
A = vstup živín (v kg . ha-1) v minerálnych, organických a organicko-minerálnych hnojivách,

B = vstup živín (v kg . ha-1) v hospodárskych hnojivách a v upravených kaloch

Na určenie dávok živín na jednotlivé poľnohospodárske pozemky sa používajú obsahy živín v prvkoch uvedené na označení hnojív. Pri aplikácii organických hnojív a organicko-minerálnych hnojív vlastnej výroby, hospodárskych hnojív, upravených kalov a ďalších sekundárnych zdrojov živín sa využívajú výsledky aktuálnych analýz alebo obsahy živín podľa tabuľky uvedenej v prílohe č. 11 vyhlášky č. 338/2005 Z. z.. Súčasťou prílohy sú aj koeficienty na prepočet prvkov na oxidy a opačne a hodnoty bilančných prebytkov podľa jednotlivých živín.

C = vstup dusíka (v kg . ha-1) biologickou fixáciou

 - ak ide o ďatelinoviny (ďatelina, lucerna), 240 kg N.ha-1,
 - ak ide o strukoviny (hrach, bôb, lupina, fazuľa, šošovica, sója a iné), 80 kg N.ha-1,
 -ak ide o ostatné (t. j. ďatelinotrávne a lucerno- trávne a strukovinoobilné miešanky), 25 kg N.ha-1


D = výstup živín (v kg . ha-1) z úrody hlavného produktu

Na určenie výstupu živín úrodou hlavného a vedľajšieho produktu pri spracúvaní bilančného porovnania živín sa používajú stredné hodnoty odberu živín podľa tabuľky uvedenej v prílohe č. 12 vyhlášky č. 338/2005 Z. z..

E = výstup živín (v kg . ha-1) z úrody vedľajšieho produktu (len v prípade, ak je odvezený z poľnohospodárskeho pozemku).

Úroda vedľajšieho zberového produktu sa určuje na základe pomeru hlavného produktu a vedľajšieho produktu takto:
a) ak ide o obilniny:
množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 0, 8,
b) ak ide o kukuricu:
množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 1, 2,
c) ak ide o strukoviny:
množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 1, 1,
d) ak ide o slnečnicu:
množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 3, 1,
e) ak ide o cukrovú repu:
množstvo buliev : množstvo skrojkov 1 : 0, 7,
f) ak ide o repku olejnú:
množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 2, 0 - 3, 2,
g) ak ide o vinič:
množstvo hrozna : množstvo listov a dreva 1 : 0, 5,
h) ak ide o chmeľ:
množstvo zelených hlávok : množstvo listov
a dreva 1: 1, 5.

 
Celkové vstupy živín na jednotlivé poľnohospodárske pozemky a výstupy živín sa spracúvajú do výsledného bilančného porovnania živín za celú obhospodarovanú výmeru poľnohospodárskej pôdy.
Vysoký bilančný prebytok živín, ktorý je nežiaduci z hľadiska optimálnej výživy rastlín a ochrany životného prostredia, možno znížiť obmedzením vstupov živín zo všetkých druhov hnojív alebo zmenou osevného postupu vyšším zastúpením plodín náročnejších na živiny.
 

Zdroj dát:

ÚKSÚP


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: