Tlačiť   PDF

Stav a trend vtákov viazaných na vodné a mokraďové ekosystémy

Dátum poslednej aktualizácie 27.11.2016

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí trendy početnosti zimujúceho vodného vtáctva od roku 1991.
 

Jednotka indikátora

Index 1991 = 100

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

28. Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch

  • ochrana biodiverzity prírody a krajiny, prednostná dlhodobá ochrana cenných území, ich ekosystémov a druhová ochrana ”in situ”.

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993)
 
Ciele v sektore E - Starostlivosť o prírodu, krajinu a územný rozvoj
7. Zastavenie procesu znižovania biologickej rôznorodosti, vypracovanie a realizácia záchranných programov vybraných ohrozených druhov fauny a flóry; vypracovanie Národnej stratégie ochrany biodiverzity, udržanie a zlepšenie stavu osobitne chránených území.
 
 
Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)

Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4 Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
 
 
Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z aktualizovanej Národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)
Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1
Dosiahnutie cieľa EÚ: do roku 2020 zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu, aby (v porovnaní so súčasnými hodnoteniami) o 100 % viac hodnotení biotopov a o 50 % viac hodnotení druhov podľa smernice o biotopoch vykázalo zlepšený stav ochrany a o 50 % viac hodnotení druhov v rámci smernice o ochrane vtáctva vykazovalo bezpečný alebo zlepšený stav.
V rámci dosiahnutia cieľa pre vtáky je potrebné zlepšiť stav ochrany minimálne 64 druhov vtáctva, predovšetkým tých, pre ktoré sa vyhlasujú chránené vtáčie územia; zlepšenie stavu bolo navrhnuté napr. pre bociana čierneho, dropa fúzatého, jarabicu poľnú, hlucháňa, dravce a pre druhy viazané na mokraďové biotopy.
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
3. Monitorovať druhy a biotopy európskeho významu
4. Zabezpečiť vypracovanie a aktualizáciu červených zoznamov ohrozených druhov Slovenska a vybraných regiónov
8. Zlepšiť hniezdne možnosti výberových i ostatných vtáčích druhov v chránených vtáčích územiach (CHVÚ) a v urbánnych biotopoch a zabezpečiť zmapovanie a ochranu potravných biotopov kritériových druhov vtákov v CHVÚ
9. Eliminovať úhyn vtákov na elektrickom vedení a netopierov a vtákov pri zatepľovaní budov
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4
Opatrenie C.4.3 Identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Navrhované úlohy:
 
 
Koncepcia ochrany prírody a krajiny (2006)
 
Oblasť 3.2.  Druhová ochrana a ochrana drevín
Strategický cieľ 3.2.1.: Zaviesť systém výskumu a monitoringu chránených druhov európskeho a národného významu a nepôvodných druhov
Strategický cieľ 3.2.2.: Zabezpečiť podmienky na udržanie diverzity pôvodných druhov a dosiahnutie priaznivého stavu druhov z hľadiska ochrany prírody.

Kľúčová otázka

Aký je stav a trend vtákov viazaných na vodné a mokraďové ekosystémy?

Kľúčové zistenia

  • Celková početnosť najpočetnejších druhov vodného vtáctva a index početnosti zimujúceho vodného vtáctva vykazoval nárast a od roku 1991 narástla početnosť zimujúceho vodného vtáctva na Slovensku o 44 %.
  • Za tento nárast sú zodpovedné predovšetkým potápavé kačice, niektoré druhy rybožravých vtákov a čajky. Celkovú mieru nárastu početnosti vodného vtáctva naopak znižovali niektoré ubúdajúce druhy ako je napríklad potápač malý.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend emo_sad
V hodnotenom období rokov 1991 – 2015 dochádza k nárastu početnosti zimujúceho vodného vtáctva. V období rokov 2000 – 2015 dochádza k nárastu početnosti zimujúceho vodného vtáctva. Medziročne k roku 2013 početnosť poklesla.

Sumárne zhodnotenie


Podrobné zhodnotenie

Vtáctvo veľmi citlivo reaguje na zmeny vo využívaní krajiny a indikuje tak celkový stav biodiverzity. Keďže stojí na vrcholových priečkach potravnej pyramídy, bolo navrhnuté ako bioindikátor, ktorý by mal vyhodnocovať zmeny v biodiverzite na európskej úrovni.
 
V predchádzajúcich desaťročiach hospodárenie v Európe prešlo zásadnými a hlbokými zmenami, a to ako vo využívaní poľnohospodárskej pôdy, tak aj lesov. Vo veľkej časti Európy tento vývoj znamenal intenzifikáciu hospodárstva a v jeho dôsledku aj väčší tlak na prírodu. Tento tlak sa neskôr odrazil v celkovej biodiverzite, a teda aj v zmenách početnosti vtáctva, predovšetkým v nelesnej krajine.

V prípade najpočetnejšieho druhu, kačice divej, bol zistený mierny pokles početnosti. U ďalších rozptýlených druhov ako je rybárik riečny a vodnár potočný bol zistený stabilný trend početnosti s medziročnými fluktuáciami. U potápavých druhov kačíc a u rybožravých vtákov vo všeobecnosti prevládal stabilný trend početnosti alebo nárast početnosti.
 
Pokles sa týkal predovšetkým druhov, pre ktorých je Slovensko južným okrajom zimovísk a v dôsledku klimatických zmien sa ťažiská zimovísk týchto druhov posúvajú viac na sever (napríklad potápač malý).
 
U viacerých iných druhov však v dôsledku klimatických zmien alebo zmien biotopov u nás došlo ku nárastu početnosti a to v dôsledku presunu ťažiska zimovísk z južných krajín Európy na severovýchod, teda ku nám. V dôsledku toho rástla početnosť väčšiny z 20 najpočetnejších druhov vodného vtáctva zimujúceho na Slovensku.
 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Metodika

Indikátor hodnotí trendy početnosti zimujúceho vodného vtáctva od roku 1991.
 
Pre výpočet celkového populačného indexu zimujúceho vodného vtáctva boli použité zmeny početnosti nasledovných 20 druhov: Alcedo atthis, Anas crecca, Anas platyrhynchos, Anser albifrons, Anser anser, Ardea cinerea, Aythya ferina, Aythya fuligula, Bucephala clangula, Cinclus cinclus, Cygnus olor, Egretta alba, Fulica atra, Larus canus, Larus cachinnans/michahellis, Larus ridibundus, Mergellus albellus, Mergus merganser, Phalacrocorax carbo, Tachybaptus ruficollis.
 
Sčítanie vodného vtáctva sa realizuje metódami v súlade s medzinárodnými odporúčaniami a odporúčaniami dlhodobo používanými na Slovensku (Gilissen et al. 2002, Karaska 1998, Ridzoň 2005, Slabeyová et al. 2008, 2009, 2011, 2012). Sčítania sa pravidelne opakovali na vymedzených úsekoch (v tých istých hraniciach úseku) každý rok, aby sa minimalizovali skreslenia trendov. Vodné toky boli sčítavané metódou pásového transektu, t. j. počas sčítania bolo sčítané vodné vtáctvo v celej šírke vodného toku na danom úseku (priemerná dĺžka úseku je približne 8 km vodného toku). Vodné plochy boli sčítané z vybraných bodov na brehu vodných nádrží či jazier, tak aby mal sčítavateľ prehľad o výskyte vodného vtáctva na celej vodnej ploche. Trendy boli hodnotené celkovo na 1 147 lokalitách zrátaných na Slovensku, ktoré predstavovali dĺžku vodných tokov súhrnne viac ako 2 600 km a rozlohu vodných plôch viac ako 200 km2.
 
Vtáctvo sa sčítavalo počas medzinárodného januárového termínu týždeň pred alebo týždeň po ústrednom sčítacom termíne, ktorý bol vždy cez víkend bližšie k 15. dňu mesiaca.
 
Sčítanie bolo realizované na všetkých vodných tokoch a vodných plochách s výskytom vodného vtáctva, ktoré mali sčítatelia možnosť navštíviť. Sčítavalo sa na maximálne možnom počte lokalít, pričom cieľom bolo najvýznamnejšie vodné toky pre vtáctvo a vodné nádrže zmonitorovať v celej ich dĺžke a rozlohe (Dunaj, Morava, Váh, Hron, Orava, Hornád, Kysuca a iné) a ostatné lokality v dostatočnej rozlohe.
 
Hranice úsekov sčítaných už v minulosti sa oproti predchádzajúcim rokom nemenili. Väčšinu takýchto úsekov sčítali rovnakí sčítatelia ako v predchádzajúcich sezónach s cieľom minimalizovať chyby spôsobené rozdielmi medzi pozorovateľmi a umožniť čo najkorektnejší výpočet trendov početnosti v sledovanom období.
 
Trendy boli vypočítané na základe výsledkov z januárových sčítaní vodného vtáctva z rokov 1991 – 2012. Na výpočet trendov bol použitý program TRIM 3.54. Ako základ (100 %) pre výpočet indexu sa spravidla bral rok 1991 (referenčný rok pre porovnanie zmien početnosti). U niektorých druhov bol však vybratý iný referenčný rok, zvlášť ak v roku 1991 pre daný druh bolo málo záznamov, alebo početnosť narástla prudko v posledných rokoch sčítania, takže by pri referenčnom roku 1991 v percentuálnom vyjadrení vychádzali aj štvorciferné hodnoty nárastu.
 
Pri výpočte trendov, resp. indexov a odhadovaných počtov bol v programe zvolený pri takmer každom druhu model zahŕňajúci časové efekty („time effects“). Výnimkou boli druhy, pri ktorých v niektorých rokoch (resp. mesiacoch) nebol zaznamenaný ani jeden jedinec. V takomto prípade bol zvolený model s lineárnym trendom a tzv. bodmi zmeny („changepoints“) stanovenými pre každý rok, ak sa pre takto zvolený model dali vypočítať indexy. Ak nie, vybral sa taký model, aby boli body zmeny stanovené pre čo najväčší počet mesiacov.

Zdroj dát:

SOS/BirdLife Slovensko

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: