Tlačiť   PDF

Prírastok / úbytok drevinovej skladby územných jednotiek v ktorých dochádza k obnove PSL voči predošlému decéniu

Dátum poslednej aktualizácie 30.11.2016

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí zmenu biodiverzity lesných drevín, resp. vývoj ich zastúpenia v lesoch ako ukazovateľ zachovania ich stability.
Každoročne sa obnovujú programy starostlivosti o lesy (PSL) na 10 % lesných pozemkov. Počet identifikovaných druhov drevín v jednotkách priestorového rozdelenia lesov (ako aj za celé územie) v porovnaní s predošlým decéniom dáva prehľad o vývoji biodiverzity lesných drevín (prípadne aj lesných typov).
 

Jednotka indikátora

%, mil.m3

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020 (2013)
 
Strategický cieľ: Zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov
 
Prioritné úlohy v rámci ekologického aspektu trvalo udržateľného obhospodarovania lesov:
  • Obnova funkcií lesov na plochách postihnutých kalamitou a zvýšenie stability lesných porastov (zabezpečiť rozsah obnovy lesa vo výmere 120 000 ha primeraným objemom mladého lesného porastu a realizovať prečistky a prebierky na rozlohe 100 000 ha lesa)
 
 
Národný lesnícky program Slovenskej republiky (2007)
 
Strategický cieľ 1: Podpora ekologického obhospodarovania lesov
Priorita 1: Podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch
Rámcové ciele:
  • Vytváranie zdravých, ekologicky stabilných a biologicky diverzifikovaných lesných ekosystémov ako základný predpoklad trvalo udržateľného hospodárenia v podmienkach synergického pôsobenia škodlivých činiteľov a predpokladanej klimatickej zmeny.
 
Priorita 3: Podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity
Rámcové ciele:
  • Zachovať a v odôvodnených prípadoch primerane zlepšovať biologickú diverzitu v lesoch s prevládajúcimi ekologickými a sociálnymi funkciami.
  • Zachovať biologické zdroje lesov, ich genetickú druhovú a ekosystémovú diverzitu, ako aj ich trvalo udržateľné využívanie na zakladanie nových lesných porastov, zachovávať všetky súčasti a zložky lesných ekosystémov v pomere, ktorý prispeje k zachovaniu, zlepšovaniu a zvyšovaniu biodiverzity.
 
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 4: Zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny
Rámcové ciele:
  • Prispôsobovanie štruktúry lesov predpokladaným dosahom klimatickej zmeny realizáciou adaptačných opatrení.
 
 
Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2013)
 
Kľúčový cieľ do roku 2020
Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010).
 
Oblasť D Boj proti rozširovaniu inváznych druhov
Cieľ D.7 Zabezpečiť, aby sa zmiernil negatívny vplyv inváznych druhov na biodiverzitu a ekosystémy na Slovensku do roku 2020.
 
 
Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z Aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)
 
Oblasť C, Cieľ C.5
Opatrenie C5.1:
Zabezpečiť zachovanie výmery pralesov a prírodných lesov, zabrániť ďalšej fragmentácii a podporiť regeneráciu lesov, pritom zabezpečiť kompenzačné mechanizmy na vykrytie straty za obhospodarovanie a preferovať alternatívne spôsoby využívania lesov s vysokou prírodnou hodnotou.
 
Oblasť D, Cieľ D.7
Opatrenie D.7.5:
Priebežne identifikovať a kontrolovať novo šíriace sa invázne druhy, trasy a spôsoby šírenia, po ktorých sa dostávajú na územie Slovenska.
  • Úloha 143. Zabezpečiť monitoring inváznych organizmov v lesoch Slovenska a výskum ciest šírenia biotických inváznych organizmov v lesných biotopoch.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj drevinovej skladby v lesoch SR?

Kľúčové zistenia

  • V lesoch SR prevláda zo stanovištne ekologického hľadiska vhodné drevinové zloženie, teda priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Pozitívne je postupné znižovanie plošného zastúpenia ihličnatých drevín (37,8 % k roku 2015) oproti listnatým (62,2 %).
  • Najvyššie zastúpenie majú dlhodobo buk (33,2 % k roku 2015, s rastúcim trendom od roku 2000), smrek (23,4 %, s klesajúcim trendom), dub (10,6 %) a borovica (6,8 %).
  • Vyhodnotenie zmien biodiverzity lesných drevín v rámci obnovných plôch PSL sa v súčasnosti metodicky a procesne pripravuje pre ďalšie obdobia hodnotenia.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend emo_smile
Z dlhodobého hľadiska je
vývoj drevinového zloženia
lesov pozitívny.
Od roku 2000 je vývoj
drevinového zloženia lesov
pozitívny.
Medziročne pokračoval
priaznivý vývoj drevinového
zloženia lesov.
 

Sumárne zhodnotenie

 



Podrobné zhodnotenie

Drevinové zloženie lesných porastov a jeho blízkosť k prirodzenému, resp. cieľovému stavu je dlhodobým  ukazovateľom miery ovplyvnenia lesa hospodárskou činnosťou. Zastúpenie drevín sa musí prispôsobovať konkrétnym stanovištným podmienkam (v súčasnosti aj predpokladanej globálnej zmene klímy) i spoločenským požiadavkám tak, aby sa optimálne plnili všetky funkcie lesov. Preto sa dlhodobo presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. Primeraná biodiverzita podstatne zvyšuje ako statickú, tak aj ekologickú stabilitu lesov, čo vytvára predpoklady na ich zachovanie aj v prípade podstatných zmien stanovištných podmienok v dôsledku antropogénnych, či prírodných vplyvov. Zmeny druhového zloženia lesov sú však dlhodobým procesom.

 


V lesoch SR prevláda vhodné drevinové zloženie, pričom pozitívne je aj postupné znižovanie plošného zastúpenia ihličnatých drevín, najmä smreka, oproti listnatým, čím sa postupne približujeme k cieľovému drevinovému zloženiu.
 
pôvodnom (historickom) zložení lesa na území Slovenska výrazne prevládali listnaté dreviny (79,3 %) nad ihličnatými (20,7 %). V cieľovom (výhľadovom) drevinovom zložení sa ráta so zvýšením listnatých drevín. NLC odvodil výhľadové drevinové zloženie na 63 % listnatých drevín a 37 % ihličnanov, k čomu sa postupne približujeme.

Porovnanie skutočného zastúpenia vybraných drevín v lesoch SR (2015) s pôvodným a cieľovým (výhľadovým)

Zdroj: NLC


  % zastúpenie drevín
pôvodné cieľové skutočné
Jedľa 14,1 6,7 4,1
Smrek 4,9 18,2 23,4
Duby 19,9 17,7 13,1
Buk 48,0 35,9 33,2
Borovica 0,7 4,2 6,8
Smrekovec 0,1 6,7 2,5
Hrab 2,6 0,93 5,9
Listnaté spolu 79,3 63,0 62,2
Ihličnaté spolu 20,7 37,0 37,8
Zdroj: NLC
 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Program starostlivosti o lesy je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa.
(§ 40 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov)

 

Metodika:

Hodnotenie drevinovej skladby lesa vychádza z informácií programov starostlivosti o lesy (PSL), pôvodných lesných hospodárskych plánov (v minulosti nazývané aj „lesnícka taxácia“). V súčasnosti sa PSL vyhotovuje pre všetky lesné pozemky na území Slovenska a to na obdobie 10 rokov, v desaťročnom cykle sa teda vypracujú pre všetky lesné pozemky na Slovensku. PSL sa vyhotovuje pre jednotlivé lesné celky (LC).
 
Náležitosti ohľadne Programu starostlivosti o lesy obsahuje druhý oddiel (§ 40 – 43) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
 

Zdroj dát:

Národné lesnícke centrum (NLC)
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: