Trend v rozvoji zelenej infraštruktúry

Dátum poslednej aktualizácie: 16.12.2021

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí

1.) prírastok prvkov zelenej infraštruktúry (ZI) v podmienkach SR v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP) Prioritná os 1, Investičná priorita 3,

2.) zelené plochy miest v rámci indikátorov z Informačného systému environmentálnej infraštruktúry miest (ISEIM) City Biodiversity Index: CBI1 Pomer celkovej zelenej plochy mesta k celkovej ploche mesta; CBI2 Pomer prepojených zelených plôch, t.j. zelených plôch vzdialených od seba menej ako 100 m, k celkovej zelenej ploche mesta; CBI12 Chladiaci efekt zelene),

3.) výskyt a stav mokradí v mestských sídlach a

4.) stav územného systému ekologickej stability (ÚSES).

Jednotka indikátora

%, ha, počet, m2/obyv.

Metadáta

Definície:

Zelená infraštruktúra je sieť prírodných a poloprírodných prvkov, predovšetkým plôch zelene a vodných ekosystémov, ktorá je vytváraná a spravovaná tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb, s osobitným zreteľom na zabezpečenie biologickej rozmanitosti, ekologickej stability a priaznivého životného prostredia a prepojenie urbanizovaného prostredia s okolitou krajinou

podľa §2 ods. 2zh zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

 

Územný systém ekologickej stability je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu

§2 ods. 2a

 

Biocentrum je ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev

2d

 

Biokoridor je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky

2e

 

Interakčný prvok je určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä trvalá trávna plocha, močiar, porast, jazero, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom

2f

 

Metodika:

Indikátory CBI

Indikátory CBI sú hodnotené na základe Manuálu pre stanovovanie indikátorov City Biodiversity (USER’S MANUAL ON THE SINGAPORE INDEX ON CITIES’ BIODIVERSITY - also known as the City Biodiversity Index). V prílohe na strane 44 sa nachádza vzorový formulár pre hlásenie indikátorov.
 
Použitá metodika a zdroje dát

Indikátor Výpočet
Metodika výpočtu indikátora
Zdroje dát
Uveďte zdroj/zdroje dát
Prírodná biodiverzita v meste
CBI 1.
Podiel prírodných oblastí v meste
Použitá metodika je prevzatá z Manuálu City Biodiversity Indicators: (Celková rozloha prírodných, reštaurovaných a naturalizovaných oblastí) / (Celková rozloha mesta) * 100 [%]
Ako celková rozloha mesta bolo použité jeho katastrálne územie
MÚSES, RÚSES, územný plán, ortofotomapy, Štátny zoznam osobitne chránených častí krajiny, ŠOP SR NATURA 2000 prehliadač, GIS vrstva osobitne chránených území a lokalít NATURA 2000
CBI 2.
Stanovenie konektivity ekologických sietí ako prostriedok boja s fragmentáciou
Použitá metodika je prevzaná z Manuálu CBI:
Indikátor = 1 / Atotal * (A12+ A22+ A32+...+ An2), kde
Atotal je celková rozloha všetkých prírodných oblastí
A1 až An sú rozlohy plôch, ktoré sú od seba oddelené (v zmysle definície CBI)
n je celkový počet prepojených prírodných oblastí
Konektivita ekologických sietí je stanovená s využitím výstupov predchádzajúceho indikátora (1. Podiel prírodných oblastí v meste), t. j. priestorová a plošná identifikácia prírodných oblastí v sledovanom území
Ekosystémové služby poskytované na základe biodiverzity v meste
CBI 12.
Regulácia klímy: uchovávanie uhlíka a ochladzujúci efekt vegetácie
 
Použitá metodika je prevzatá z Manuálu CBI:
Výpočet: (Plocha stromových korún) / (celková terestriálna plocha mesta) * 100 [%]
Ako terestriálna plocha mesta bolo použité jeho zastavané územie.
Ako zdroj dát bol použitý produkt služby diaľkového monitorovania zeme EÚ Copernicus – tzv. vrstva Mestskej stromovej vegetácie (Street tree layer)
Na Slovensku sú zatiaľ zmapované nasledovné mestá: Banská Bystrica, Nitra, Trenčín, Trnava

 

CBI 1: Pre stanovenie indikátora CBI1 boli plochy selektované na základe kritéria pôvodnosti, podľa definície z tretieho expertného stretnutia CBI: „Prírodné oblasti sa prevažne skladajú z pôvodných druhov a prírodných ekosystémov, ktoré nie sú alebo prestali byť, alebo sú len pod nepatrným vplyvom ľudských aktivít, okrem snáh so zámerom o ochranu, zlepšenie alebo obnovu pôvodnej biodiverzity.“

Po identifikácii osobitne chránených častí prírody a krajiny, miestnych a regionálnych biocentier, biokoridorov, genofondových lokalít a ďalších významných segmentov krajiny, boli tieto individuálne analyzované z hľadiska ich pôvodnosti a tiež schopnosti uchovávať  a poskytovať podmienky pre biodiverzitu (počet a typy biotopov, história lokality, aktuálny stav podľa dostupných zdrojov a ortofotomapy). Niektoré plochy boli vylúčené z dôvodu lokalizácie v lesoch s evidentnou lesnou ťažbou, iné boli vyhlásené na ochranu anorganických javov, ďalšie sú podľa ŠOP SR v zániku alebo predstavujú v danej lokalite súbor nepôvodných ekosystémov.

 

V rámci iniciatívy City Biodiversity a manuálu pre stanovenie indikátorov City Biodiversity (USER’S MANUAL ON THE SINGAPORE INDEX ON CITIES’ BIODIVERSITY) bolo v roku 2016 zahájené stanovenie prírodných oblastí mestskej biodiverzity v krajských mestách (Banská Bystrica, Prešov, Trnava, Žilina, Nitra, Trenčín).

V rokoch 2017 – 2020 sa pokračovalo v analyzovaní okresných miest (30 miest). Ako zdroj dát bol použitý produkt služby diaľkového monitorovania zeme EÚ Copernicus – tzv. vrstva mestskej stromovej vegetácie (Street tree layer).

Sledované boli 2 indikátory:

  1. Indikátor 1: Podiel prírodných oblastí v meste,
  2. indikátor 2: Stanovenie konektivity ekologických sietí, ako prostriedok boja s fragmentáciou.

 

Indikátor CBI 1

Pre stanovenie indikátora CBI1 boli plochy selektované na základe kritéria pôvodnosti,  podľa definície z tretieho expertného stretnutia CBI: „Prírodné oblasti sa prevažne skladajú z pôvodných druhov a prírodných ekosystémov, ktoré nie sú alebo prestali byť, alebo sú len pod nepatrným vplyvom ľudských aktivít, okrem snáh so zámerom o ochranu, zlepšenie alebo obnovu pôvodnej biodiverzity.“

Po identifikácii osobitne chránených častí prírody a krajiny, miestnych a regionálnych biocentier, biokoridorov, genofondových lokalít a ďalších významných segmentov krajiny, boli tieto individuálne analyzované z hľadiska ich pôvodnosti a tiež schopnosti uchovávať  a poskytovať podmienky pre biodiverzitu (počet a typy biotopov, história lokality, aktuálny stav podľa dostupných zdrojov a ortofotomapy). Niektoré plochy boli vylúčené z dôvodu lokalizácie v lesoch s evidentnou lesnou ťažbou, iné boli vyhlásené na ochranu anorganických javov, ďalšie sú podľa ŠOP SR v zániku alebo predstavujú v danej lokalite súbor nepôvodných ekosystémov.

 

Indikátor CBI 2

Vzhľadom na to, že fragmentáciu krajiny a ekosystémov je obtiažne definovať jednoducho, bola vybraná metodika stanovujúca mieru konektivity v danom území, t. j. pravdepodobnosť, s akou sa v danom území môžu spojiť dva náhodne vybrané body.

Tento prístup berie do úvahy nielen kvantitatívne parametre (dĺžka ciest v území, plocha zabraných biotopov), ale aj priestorovú distribúciu bariérových elementov (tzv. fragmentačná geometria).

Vo všeobecnosti sa dve plochy prírodných oblastí považujú za prepojené, ak sa nachádzajú bližšie ako 100 metrov od seba. Výnimkou sú situácie, keď prítomnosť antropogenických bariér zabraňuje konektivite. V rámci indikátora sú za takéto bariéry považované:

a.) cesty so šírkou 15 metrov a viac, alebo aj užšie ale s intenzitou premávky nad 5000 vozidiel za deň,

b.) rieky, ktoré sú silne pozmenené, umelé kanály s vysokým podielom betónu, zastavané územia,

c.) akékoľvek iné umelé štruktúry, ktoré možno považovať za bariéru.

 

Výmera verejnej zelene v mestách SR

Dotazníkový prieskum verejnej mienky bol realizovaný SAŽP v rámci PHÚ Zdravé mesta Zelené mestá v roku 2021. Bol zaslaný 141 mestám SR, ktoré zaslali evidované výmery zelene k roku 2019. SAŽP ju prepočítala  na počet obyvateľov mesta. Zdrojom údajov o počte obyvateľov v roku 2019 bol ŠÚ SR. Dotazníkoví prieskum sa plánuje realizovať každé tri roky.


Zdroj dát:

SAŽP, MŽP, ŠÚ SR

 

Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)

2 Účinná ochrana prírody a krajiny

2.5 Vytvoriť a uplatňovať integrovaný koncept ochrany krajiny

  • Bude zabezpečená ochrana prvkov územných systémov ekologickej stability.
  • Dokumentácia obsahujúca návrhy prvkov vytvárajúcich krajinu, vrátane projektov pozemkových úprav a územných plánov, bude integrovaná a bude zahŕňať koncept zelenej infraštruktúry.
  • Mestská zeleň bude mať dostatočný rozsah na zabezpečenie regulácie miestnej mikroklímy, zadržiavanie zrážkovej vody a znižovanie rýchlosti vetra v mestskom prostredí.
  • Podiel zelene v mestách, vážený počtom obyvateľov, by sa mal v celoslovenskom priemere zvyšovať aspoň na 40 % a všetci obyvatelia krajských miest by mali mať prístup k zeleni do 10 minút.

6 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov

  • Verejne financované projekty budú posudzované z pohľadu zelenej infraštruktúry.

6.3 Budovať zelenú infraštruktúru

  • Pri realizácii nových projektov a pri rekonštrukčných prácach bude dodržiavaný princíp uplatňovania „prírode blízkych riešení“ na základe využitia zelenej infraštruktúry. V projektovom návrhu riešenia bude povinne analyzovaná možnosť aplikácie takýchto riešení. Príkladom takýchto projektov môže byť zazeleňovanie striech a verejných priestranstiev, zvýšenie záchytu dažďovej vody, previazanie budovania dopravných projektov s prírodou, či rozširovanie mestských parkov a mestskej zelene a podpora biodiverzity v intravilánoch.
  • Budovanie zelenej infraštruktúry v poľnohospodárskej krajine môže tiež pomôcť pri adaptácii na zmenu klímy.

 

Kľúčová otázka

Aký je trend v rozvoji zelenej infraštruktúry?

Kľúčové zistenia

  • Podpora prvkov zelenej infraštruktúry bude vykazovaná v rámci OP KŽP - Prioritná os 1, Investičná priorita 3 „Ochrana a obnova biodiverzity a pôdy a podpora ekosystémových služieb, a to aj prostrednictvom sústavy Natura 2000 a zelenej infraštruktúry" ukazovateľom výstupu s názvom Počet realizovaných prvkov zelenej infraštruktúry". Údaje budú dostupné v priebehu neskoršej realizácie a priebežného vyhodnocovania OP KŽP, vrátane predmetného ukazovateľa výstupu.
  • Na základe výsledkov získaných pri stanovovaní hodnôt indikátorov CBI č. 1 a 2, najvyššie hodnoty spomedzi sledovaných miest dosiahol Pezinok a najnižšie Prievidza a Sobrance. Sledovaných bolo 8 krajských a 30 okresných miest SR.
  • V rámci indikátora CBI č. 12 možno konštatovať, že spomedzi 4 zmapovaných krajských miest (Banská Bystrica, Nitra, Trenčín, Trnava) na Slovensku má najvyšší podiel mestskej stromovej zelene (pouličnej) mesto Trenčín.
  • Z dotazníkového prieskumu SAŽP z roku 2021 ohľadne výmery verejnej zelene v mestách SR vyplynulo, že najviac verejnej zelene na obyvateľa majú  mestá  Vráble, Banská Bystrica, Nováky, Myjava, Dubnica nad Váhom, Vysoké Tatry a Veľký Meder. Najmenej verejnej zelene na obyvateľa majú mestá Medzev, Strážske, Moldava nad Bodvou, Gbely, Dobšiná, Sládkovičovo a Gabčíkovo.
  • V rokoch 2019 - 2021 prebehlo mapovanie mokradí v krajských a vybraných okresných mestách Slovenska. Z krajských miest má najväčšiu rozlohu mokradí na obyvateľa mesto Bratislava. Z vymapovaných okresných miest Žilinského kraja je to mesto Bytča. Z hľadiska významnosti najhodnotnejšie mokrade z medzinárodného hľadiska sa nachádzajú v mestách Turčianske Teplice, Martin, Námestovo, Tvrdošín, Bratislava, Ružomberok, ktoré sú zároveň aj  Ramsarskými lokalitami.
  • SR má spracovaný Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES) z roku 2000 a regionálne ÚSES sú k roku 2021 vypracované za 42 okresov SR.

 

Sumárne zhodnotenie

Trend prírastku prvkov zelenej infraštruktúry v priebehu realizácie a priebežného vyhodnocovania OP KŽP

 

Počet realizovaných prvkov zelenej infraštruktúry

2015

0

2016

0

2017

0

2018

0

2019

86

2020

86

Zdroj: MŽP SR

 

Vyhodnotenie indikátorov CBI 1 a CBI 2

Graf: Vyhodnotenie indikátorov CBI 1 a CBI 2

Zdroj: SAŽP

 

Plocha verejnej zelene na obyvateľa v roku 2019 v mestách SR

Názov mesta

m2 na obyv.

Názov mesta

m2 na obyv.

Bánovce nad Bebravou

N

Podolínec

N

Banská Bystrica

961,88

Poltár

N

Banská Štiavnica

N

Poprad

26,25

Bardejov

25,70

Považská Bystrica

16,58

Bojnice

43,27

Prešov

72,12

Bratislava

9,73

Prievidza

42,07

Brezno

29,78

Púchov

18,29

Brezová pod Bradlom

N

Rajec

10,09

Bytča

N

Rajecké Teplice

8,27

Čadca

10,44

Revúca

25,11

Čierna nad Tisou

N

Rimavská Sobota

36,63

Detva

25,78

Rožňava

43,52

Dobšiná

1,93

Ružomberok

56,48

Dolný Kubín

29,47

Sabinov

9,60

Dubnica nad Váhom

281,10

Sečovce

N

Dudince

N

Senec

20,74

Dunajská Streda

N

Senica

13,53

Fiľakovo

N

Sereď

38,05

Gabčíkovo

9,14

Skalica

35,28

Galanta

5,71

Sládkovičovo

2,30

Gbely

1,66

Sliač

14,52

Gelnica

N

Snina

43,08

Giraltovce

17,56

Sobrance

N

Handlová

N

Spišská Belá

N

Hanušovce na Topľou

17,69

Spišská Nová Ves

N

Hlohovec

3,05

Spišská Stará Ves

N

Hnúšťa

38,43

Spišské Podhradie

N

Holíč

N

Spišské Vlachy

N

Hriňová

N

Stará Ľubovňa

N

Humenné

23,15

Stará Turá

47,92

Hurbanovo

12,61

Strážske

0,66

Ilava

73,21

Stropkov

26,83

Jelšava

N

Stupava

39,17

Kežmarok

N

Svätý Jur

N

Kolárovo

18,89

Svidník

N

Komárno

34,70

Svit

26,51

Košice

N

Šahy

36,02

Kráľovský Chlmec

41,07

Šaľa

21,21

Krásno nad Kysucou

13,24

Šamorín

20,97

Kremnica

38,04

Šaštín - Stráže

N

Krompachy

11,14

Štúrovo

29,45

Krupina

20,22

Šurany

N

Kysucké Nové Mesto

N

Tisovec

N

Leopoldov

N

Tlmače

62,50

Levice

22,91

Topoľčany

41,90

Levoča

28,53

Tornaľa

N

Lipany

18,34

Trebišov

21,33

Lipstovský Hrádok

27,04

Trenčianske Teplice

60,19

Liptovský Mikuláš

22,99

Trenčín

N

Lučenec

N

Trnava

36,60

Malacky

25,76

Trstená

18,40

Martin

24,37

Turany

N

Medzev

0,03

Turčianske Teplice

35,39

Medzilaborce

N

Turzovka

66,53

Michalovce

23,50

Tvrdošín

20,65

Modra

17,69

Veľké Kapušany

N

Modrý Kameň

N

Veľký Krtíš

26,95

Moldava nad Bodvou

0,88

Veľký Meder

101,02

Myjava

380,41

Veľký Šariš

N

Námestovo

19,91

Vráble

4 227,58

Nemšová

N

Vranov nad Topľou

N

Nesvady

17,61

Vrbové

N

Nitra

32,13

Vrútky

N

Nová Baňa

N

Vysoké Tatry

124,72

Nová Dubnica

33,97

Zlaté Moravce

N

Nováky

397,34

Zvolen

47,43

Nové Mesto nad Váhom

24,91

Žarnovica

14,44

Nové Zámky

N

Želiezovce

76,64

Partizánske

34,15

Žiar nad Hronom

31,65

Pezinok

13,02

Žilina

37,16

Piešťany

40,97

 

 

Zdroj: SAŽP

Poznámka: N – mesto neposkytlo údaje

 

Mokrade v krajských mestách (2019) a vo vybraných mestských sídlach (2020)

Krajské mestá

m2 na obyv.

Vybrané mestské sídla

m2 na obyv.

Banská Bystrica

0,69

Bytča

15,51

Bratislava

27,34

Čadca

5,18

Košice

4,21

Dolný Kubín

0,02

Nitra

0,59

Kysucké Nové Mesto

5,07

Prešov

0,03

Liptovský Mikuláš

0,60

Trenčín

7,43

Martin

0,58

Trnava

4,64

Námestovo

1,98

Žilina

5,45

Turčianske Teplice

14,44

Zdroj: SAŽP

 

Podrobné zhodnotenie

  1. Zelená infraštruktúra
  2. City Biodiversity Index
  3. Podiel zelene v mestách na obyvateľa
  4. Mokrade v mestách
  5. ÚSES

 

Zelená infraštruktúra

Zelená infraštruktúra ponúka veľké množstvo prínosov vo forme ekosystémových služieb. Medzi najvýznamnejšie prínosy môžeme zaradiť zabránenie strate biodiverzity, zlepšovanie kvality ovzdušia, zlepšovanie mikroklímy prostredia, sekvestráciu uhlíka, eliminovanie hluku a zachytávanie prachu, zabezpečenie odvádzania zrážkovej vody, udržiavanie integrity biotopov, poskytovanie životného priestoru, ale aj priestoru pre migráciu živočíchov a ďalšie.

ZI je aj dôležitým prierezovým mitigačným a adaptačným opatrením na zmenu klímy pre všetky sektory. Jedným z významných prvkov ZI v sídlachmokrade. Okrem toho, že zmierňujú dopady zmeny klímy (zadržiavajú vodu v krajine, podieľajú sa na zlepšení mikroklímy mesta), prepájajú mestské sídla s okolitou krajinou, zvyšujú biodiverzitu, vytvárajú priestor pre migráciu živočíchov, tvoria refúgia pre zver, priestor pre hniezdenie vtáctva a poskytujú obyvateľom rad ekosystémových služieb.

Podpora prvkov ZI je o. i. vykazovaná v rámci OP KŽP Prioritná os 1, Investičná priorita 3 „Ochrana a obnova biodiverzity a pôdy a podpora ekosystémových služieb, a to aj prostredníctvom sústavy Natura 2000 a zelenej infraštruktúry" ukazovateľom výstupu s názvom Počet realizovaných prvkov zelenej infraštruktúry. V programovom období 2014 – 2020 bolo zrealizovaných celkovo 86 prvkov ZI.

 

City Biodiversity Index

Indikátor CBI 1 (Podiel prírodných oblastí v meste)

Pre stanovenie indikátora CBI1 boli plochy selektované na základe kritéria pôvodnosti.

Vyhodnotenie indikátora CBI 1: Podiel prírodných oblastí v krajských mestách SR

Mesto

Rozloha katastrálneho územia

(ha)

Rozloha prírodných oblastí v meste

(ha)

Hodnota indikátora č. 1

(%)

Skóre

Banská Bystrica

10 327,39

260,20

2,51

1

Prešov

7 043,66

66,34

0,94

0

Trnava

7 153,80

30,11

0,42

0

Žilina

8 003,86

126,67

1,58

1

Nitra

10 044,63

819,55

8,16

2

Trenčín

8 199,32

24,40

0,30

0

Košice

24 372,98

261,72

1,07

1

Bratislava

 36 758,64

962,70

2,61

1

Stav k roku 2016

Skóre (podľa CBI):

0 bodov: < 1,0 %
1 bod: 1,0 % – 6,9 %
2 body: 7 % – 13,9 %
3 body: 14,0 % – 20 %
4 body: > 20,0 %

Mapky sledovaných miest:

Banská Bystrica


Prešov


Trnava


Žilina


Nitra


Trenčín


Košice


Bratislava



Indikátor CBI 2 (Stanovenie konektivity ekologických sietí, ako prostriedok boja s fragmentáciou)

Jednou z hlavných hrozieb udržania biodiverzity v mestách je fragmentácia prírodných oblastí.

 
Vyhodnotenie indikátora CBI 2: Stanovenie konektivity ekologických sietí, ako prostriedok boja s fragmentáciou (v krajských mestách SR)

Mesto

Rozloha prírodných oblastí v meste

(ha)

Hodnota indikátora č. 2

(ha)

Skóre

 

Banská Bystrica

260,20

19,42

0

Prešov

66,34

14,84

0

Trnava

30,11

15,09

0

Žilina

126,67

42,12

0

Nitra

819,55

542,50

2

Trenčín

24,40

12,05

0

Košice

261,72

176,38

0

Bratislava

962,70

200,65

1

Stav k roku 2016
Skóre (podľa CBI):
0 bodov: < 200 ha
1 bod: 201 – 500 ha
2 body: 501 – 1 000 ha
3 body: 1 001 – 1 500 ha
4 body: > 1 500 ha
 

Sumárne vyhodnotenie indikátorov CBI 1 a CBI 2 (8 krajských a 30 okresných miest SR)

Mesto

Rozloha prírodných oblastí v meste (ha)

Indikátor CBI 1

Indikátor CBI 2

Hodnota (%)

Skóre

Hodnota (%)

Skóre

Banská Bystrica

260,20

2,51

1

19,42

0

Prešov

66,34

0,94

0

14,84

0

Trnava

30,11

0,42

0

15,09

0

Žilina

126,67

1,58

1

42,12

0

Nitra

819,55

8,16

2

542,3

2

Trenčín

24,40

0,30

0

12,05

0

Košice

261,72

1,07

1

176,38

0

Bratislava

962,70

2,61

1

200,65

1

Piešťany

399,17

9,03

2

197,58

0

Ilava

44,58

1,83

1

14,53

0

Bánovce nad Bebravou

155,49

5,86

1

43,66

0

Čadca

212,15

3,74

1

83,5

0

Martin

244,03

3,60

1

96,79

0

Dolný Kubín

235,62

4,87

1

115,4

0

Banská Štiavnica

310,54

6,64

1

78,38

0

Poprad

248,93

3,95

1

56,16

0

Liptovský Mikuláš

1 453,91

20,74

4

696,01

2

Detva

855,12

12,55

2

697,55

2

Zvolen

431,77

4,37

1

93,33

0

Levoča

733,78

6,39

1

244

1

Michalovce

59,62

1,13

1

32,69

0

Sobrance

5,50

0,51

0

3,08

0

Spišská Nová Ves

507,41

7,61

2

222,29

1

Trebišov

89,60

1,28

1

45,7

0

Malacky

24,70

0,91

1

4,88

0

Pezinok

2 190,66

30,11

4

1 561,36

4

Senec

486,35

12,56

2

451

1

Tvrdošín

485,49

8,59

2

148,61

0

Kysucké Nové Mesto

260,88

9,88

2

174,97

0

Púchov

31,01

0,75

0

24,3

0

Turčianske Teplice

18,35

0,55

0

7,33

0

Ružomberok

374,09

2,95

1

132,39

0

Rimavská Sobota

515,93

6,65

1

136,13

0

Považská Bystrica

229,43

2,53

1

9,61

0

Námestovo

180,36

4,06

1

110,43

0

Bytča

166,79

3,88

1

131,94

0

Nové Mesto nad Váhom

355,20

10,9

2

310,74

1

Prievidza

9,18

0,21

0

3,67

0

Šaľa

86,53

1,92

1

51,97

0

Zlaté Moravce

81,76

3,01

1

33,21

0

Stav k roku 2021

Skóre (podľa CBI 1)  pre podiel prírodných oblastí v meste : 0 bodov: < 1.0% ; 1 bod: 1.0% 6.9% ; 2 body: 7% 13.9% ; 3 body: 14.0% 20% ; 4 body: > 20.0%

Skóre (podľa CBI 2) pre stanovenie konektivity ekologických sietí ako prostriedok boja s fragmentáciou: 0 bodov: < 200 ha; 1 bod: 201 – 500 ha; 2 body: 501 – 1000 ha; 3 body: 1001 – 1500 ha; 4 body: > 1500 ha

 

Na základe výsledkov indikátorov CBI 1 a CBI 2, najvyššie hodnoty spomedzi sledovaných miest dosiahol Pezinoknajnižšie Prievidza a Sobrance. V Pezinku sa vyskytujú dve relatívne veľké plochy Území európskeho významu spolu s rozlohou 2190, 66 ha (CBI 1 30,11%, CBI 2 1561,36 ha čo zodpovedá najvyššiemu skóre 4): Kuchynská hornatina (SKUEV0276) s výskytom 7 biotopov európskeho významu a 5 druhov európskeho významu a Homolské Karpaty (SKUEV0104) s výskytom 8 biotopov európskeho významu a 14 druhov európskeho významu.

Na druhej strane, v meste Prievidza sú prírodné oblasti zastúpené dvomi prírodnými pamiatkami a alúviom rieky Handlovka s rozlohou 9,18 ha, čo predstavuje len 0,21 %.

 

Názorná mapa mesta Pezinok (mesto s najvyššími hodnotami indikátorov CBI 1 a CBI 2 v rámci analyzovaných miest)

Mapa: Názorná mapa mesta Pezinok (mesto s najvyššími hodnotami indikátorov CBI 1 a CBI 2 v rámci analyzovaných miest)

 

Indikátor CBI 12 (Regulácia klímy: uchovávanie uhlíka a ochladzujúci efekt vegetácie)
 
Na Slovensku sú zatiaľ zmapované nasledovné mestá: Banská Bystrica, Nitra, Trenčín, Trnava.
 
Vyhodnotenie indikátora CBI 12: Regulácia klímy, stanovený na základe dostupných dát Urban Atlas
 
Mesto Rozloha zastavaného územia
(ha)
Rozloha mestskej stromovej vegetácie
(ha)
Hodnota indikátora č. 12
(%)
Skóre
Banská Bystrica 2 047,26 345,36 16,87 1
Nitra 3 102,87 459,00 14,79 1
Trenčín 1 433,50 282,69 19,72 2
Trnava 1 712,60 102,97 6,01 0

Stav k roku 2016
Skóre (podľa CBI):
0 bodov: < 10,5 %
1 bod: 10,5 % - 19,1 %
2 body: 19,2 % - 29,0 %
3 body: 29,1 % - 59,7 %
4 body: > 59,7 %

Orientačné mapky:
 
Banská Bystrica


Nitra


Trenčín


Trnava

 

Podiel zelene v mestách na obyvateľa

V roku 2021 realizovala SAŽP dotazníkový prieskum v mestách SR s otázkou „Aká je výmera verejnej zelene v ich meste“. Oslovených bolo 141 miest, pričom na otázku odpovedalo 100 miest (70,9 %). Dotazníkoví prieskum sa plánuje realizovať každé tri roky.

 

Plocha verejnej zelene na obyvateľa v roku 2019 v mestách SR

Názov mesta

Počet obyvateľov (2019)

Výmera verejnej zelene (ha)

m2 na obyv.

Bánovce nad Bebravou

17 750

 

N

Banská Bystrica

78 084

7 510,78

961,88

Banská Štiavnica

10 004

 

N

Bardejov

32 293

83

25,70

Bojnice

4 992

21,6

43,27

Bratislava

437 726

426

9,73

Brezno

20 889

62,21

29,78

Brezová pod Bradlom

4 768

 

N

Bytča

11 363

 

N

Čadca

23 941

25

10,44

Čierna nad Tisou

3 619

 

N

Detva

14 545

37,5

25,78

Dobšiná

5 685

1,1

1,93

Dolný Kubín

18 665

55

29,47

Dubnica nad Váhom

23 550

662

281,10

Dudince

1 395

 

N

Dunajská Streda

22 684

 

N

Fiľakovo

10 568

 

N

Gabčíkovo

5 473

5

9,14

Galanta

14 990

8,5645

5,71

Gbely

5 073

0,84

1,66

Gelnica

6 047

 

N

Giraltovce

4 089

7,18

17,56

Handlová

16 890

 

N

Hanušovce na Topľou

3 782

6,69

17,69

Hlohovec

21 301

6,5

3,05

Hnúšťa

7 411

28,48

38,43

Holíč

11 156

 

N

Hriňová

7 415

 

N

Humenné

32 834

76

23,15

Hurbanovo

7 397

9,33

12,61

Ilava

5 464

40

73,21

Jelšava

3 289

 

N

Kežmarok

16 346

 

N

Kolárovo

10 586

20

18,89

Komárno

33 751

117,1

34,70

Košice

238 593

 

N

Kráľovský Chlmec

7 426

30,5

41,07

Krásno nad Kysucou

6 799

9

13,24

Kremnica

5 258

20

38,04

Krompachy

8 684

9,67

11,14

Krupina

7 912

16

20,22

Kysucké Nové Mesto

14 953

 

N

Leopoldov

4 097

 

N

Levice

32 735

75

22,91

Levoča

14 722

42

28,53

Lipany

6 542

12

18,34

Lipstovský Hrádok

7 397

20

27,04

Liptovský Mikuláš

31 000

71,27

22,99

Lučenec

27 739

 

N

Malacky

17 467

45

25,76

Martin

54 168

132

24,37

Medzev

4 482

0,0121826

0,03

Medzilaborce

6 531

 

N

Michalovce

38 776

91,14

23,50

Modra

9 046

16

17,69

Modrý Kameň

1 624

 

N

Moldava nad Bodvou

11 307

1

0,88

Myjava

11 514

438

380,41

Námestovo

7 784

15,5

19,91

Nemšová

6 414

 

N

Nesvady

5 049

8,89

17,61

Nitra

76 533

245,9372

32,13

Nová Baňa

7 314

 

N

Nová Dubnica

11 040

37,5

33,97

Nováky

4 203

167

397,34

Nové Mesto nad Váhom

20 071

50

24,91

Nové Zámky

37 512

 

N

Partizánske

22 269

76,04

34,15

Pezinok

23 034

30

13,02

Piešťany

27 336

112

40,97

Podolínec

3 155

 

N

Poltár

5 584

 

N

Poprad

51 235

134,51

26,25

Považská Bystrica

39 270

65,1

16,58

Prešov

88 464

638

72,12

Prievidza

45 634

192

42,07

Púchov

17 561

32,1153

18,29

Rajec

5 787

5,84

10,09

Rajecké Teplice

3 023

2,5

8,27

Revúca

11 949

30

25,11

Rimavská Sobota

23 751

87

36,63

Rožňava

19 045

82,887

43,52

Ružomberok

26 558

150

56,48

Sabinov

12 700

12,19

9,60

Sečovce

8 542

 

N

Senec

19 963

41,4

20,74

Senica

20 289

27,4608

13,53

Sereď

15 444

58,77

38,05

Skalica

15 022

53

35,28

Sládkovičovo

5 209

1,2

2,30

Sliač

4 959

7,2

14,52

Snina

19 520

84,1

43,08

Sobrance

6 346

 

N

Spišská Belá

6 733

 

N

Spišská Nová Ves

37 007

 

N

Spišská Stará Ves

2 230

 

N

Spišské Podhradie

3 985

 

N

Spišské Vlachy

3 459

 

N

Stará Ľubovňa

16 327

 

N

Stará Turá

8 764

42

47,92

Strážske

4 250

0,28

0,66

Stropkov

10 438

28

26,83

Stupava

12 108

47,43

39,17

Svätý Jur

5 724

 

N

Svidník

10 752

 

N

Svit

7 923

21

26,51

Šahy

7 219

26

36,02

Šaľa

21 689

46

21,21

Šamorín

13 350

28

20,97

Šaštín - Stráže

4 965

 

N

Štúrovo

10 186

30

29,45

Šurany

9 659

 

N

Tisovec

4 087

 

N

Tlmače

3 520

22

62,50

Topoľčany

24 785

103,85

41,90

Tornaľa

7 114

 

N

Trebišov

24 649

52,5735

21,33

Trenčianske Teplice

4 162

25,05

60,19

Trenčín

55 383

 

N

Trnava

65 033

238

36,60

Trstená

7 360

13,542

18,40

Turany

4 278

 

N

Turčianske Teplice

6 330

22,4

35,39

Turzovka

7 515

50

66,53

Tvrdošín

9 201

19

20,65

Veľké Kapušany

8 862

 

N

Veľký Krtíš

11 755

31,68

26,95

Veľký Meder

8 612

87

101,02

Veľký Šariš

6 426

 

N

Vráble

8 551

3 615

4 227,58

Vranov nad Topľou

22 245

 

N

Vrbové

5 907

 

N

Vrútky

7 748

 

N

Vysoké Tatry

4 009

50

124,72

Zlaté Moravce

11 375

 

N

Zvolen

42 167

200

47,43

Žarnovica

6 170

8,91

14,44

Želiezovce

6 746

51,7

76,64

Žiar nad Hronom

18 852

59,6637

31,65

Žilina

80 727

300

37,16

Zdroj: SAŽP (dotazníky miest)

Poznámka: N - mesto neposkytlo údaje

 

Mokrade v mestách

Slovenská agentúra životného prostredia v rokoch 2019 2020 mapovala mokrade v krajských mestách Slovenska a okresných mestách Žilinského kraja a v roku 2021 prebehlo mapovanie mokradí v mestách Trnavského a Bratislavského kraja (21 miest).

 

Mokrade v krajských mestách (mestských sídlach) v roku 2019                    

Názov mesta

Počet obyvateľov (2019)

Počet mokradí

Rozloha mokradí  (m2)

m2 na obyv.

Banská Bystrica

78 084

7

53 595,19

0,69

Bratislava

78 084

6

2 135 027

27,34

Košice

238 593

6

1 004 567

4,21

Nitra

76 533

7

45 097

0,59

Prešov

88 464

12

3 095

0,03

Trenčín

55 383

8

411 619

7,43

Trnava

65 033

7

301 981

4,64

Žilina

80 727

16

439 987

5,45

Zdroj: SAŽP, ŠÚ SR

 

Mokrade na základe mapovania vytypovaných mokradí v mestských sídlach v roku 2020

Názov mesta

Počet obyvateľov (2020)

Počet mokradí

Rozloha mokradí  (m2)

m2 na obyv.

Bytča

31 056

8

481 693

15,51

Čadca

89 494

6

463 916

5,18

Dolný Kubín

39 480

5

600

0,02

Kysucké Nové Mesto

32 890

9

166 593

5,07

Liptovský Mikuláš

30 808

7

18 573

0,60

Martin

53 763

11

30 946

0,58

Námestovo

7 723

7

15 300

1,98

Turčianske Teplice

15 854

8

228 864

14,44

Zdroj: SAŽP, ŠÚ SR

 

ÚSES

Základný rámec priestorovej ekologickej stability územia Slovenska v prepojení na európsky systém ekologicky stabilných území predstavuje Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES).

Mapa: GNUSES

Zdroj: SAŽP

 

RÚSES

  • V rokoch 1993 1995 sa spracovali dokumenty RÚSES všetkých okresov SR podľa vtedajšieho územnosprávneho členenia územia (vychádzali z GNÚSES, spracované v mierke M 1:50 000,  tvorili podklad pre spracovanie ÚPD VÚC).
  • V rokoch 2005 2008 sa aktualizovali dokumentácie RÚSES 8 vybraných okresov (SAŽP).
  • V rokoch 2009 2013 sa aktualizovalo 22 dokumentov RÚSES (v rámci projektu OPŽP, spracované SAŽP).
  • K roku 2021 bolo vypracovaných 42 dokumentácií RÚSES okresov. Príslušnými OÚ boli schválené  dokumentácie RÚSES pre Bánovce nad Bebravou, Nitru, Levice, Topoľčany, Šaľu, Partizánske, Veľký  Krtíš a Medzilaborce. Ostatné dokumentácie sú v schvaľovacom procese. Dokumentácie RÚSES boli spracované v mierke 1:50 000.

Mapa: ÚSES SR

Zdroj: SAŽP

 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk