Konečná energetická spotreba

Dátum poslednej aktualizácie: 14.01.2022

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj konečnej energetickej spotreby (KES) jednotlivých palív, elektriny a tepla vrátane ich podielu na celkovej KES v danom roku, vývoj konečnej energetickej spotreby vo vybraných sektoroch hospodárstva SR (priemysel, doprava, pôdohospodárstvo, obchod a služby a domácnosti), ako aj ich podielu na celkovej KES v danom roku.

Jednotka indikátora

TJ, %

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Vo všeobecnosti predstavuje konečná energetická spotreba energetickú bilanciu danej oblasti, ktorá vyjadruje množstvo energie vstupujúcej (zmeranej pred vstupom) do spotrebičov, v ktorých sa využije pre finálny úžitok, nie však pre výrobu inej formy energie.
 
Konečná energetická spotreba je rozdiel konečnej spotreby a konečnej neenergetickej spotreby.
 
Konečná spotreba sa vypočíta ako hrubá domáca spotreba mínus transformácia (vstup) plus transformácia (výstup) plus reklasifikácia a spätné toky mínus spotreba energetického odvetvia mínus straty pri prenose a v rozvodoch.
 
Hrubá domáca spotreba sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.
 
Transformácia – vstup zahŕňa množstvo palív transformovaných na iné palivá alebo spotrebovaných na výrobu elektriny a časť palív spotrebovaných na výrobu tepla.
 
Transformácia – výstup zahŕňa výťažky energetických procesov, tzn. množstvo vyrobených palív a energie, získaných zušľachťovaním iných palív a energií. Jednotlivé zložky výstupu zodpovedajú položkám transformácie – vstupu.
 
Reklasifikácia a spätné toky predstavujú množstvo produktov preklasifikovaných na surovinu alebo iný produkt a množstvo výrobkov vrátených z petrochémie na ďalšie spracovanie.
 
Spotreba energetického odvetvia sú palivá použité energetickým priemyslom na podporu ťažby (ťažba ropy, uhlia a plynu) alebo transformačných aktivít.
 
Straty pri prenose a v rozvodoch vyjadrujú rozdiel medzi vstupom palív a energie do diaľkových dopravných systémov (ropovodov, plynovodov a verejných rozvodov elektriny a tepla) a výstupom z nich (nie sú tu zahrnuté straty vo vnútropodnikových rozvodoch, ktoré sú súčasťou spotreby. Zahrnuté sú aj odôvodnené straty spôsobené znehodnotením a zničením.
 
Konečná neenergetická spotreba sú energetické produkty použité ako surovina v rôznych odvetviach; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.

   
Metodika:

Indikátor hodnotí vývoj konečnej energetickej spotreby palív a energie v členení na tuhé, kvapalné a plynné palivá, OZE a odpady, elektrina a teplo (jadrové palivo). Ďalej KES vo vybraných sektoroch - pôdohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod a služby a domácnosti. Súčasťou je aj vyjadrenie podielu KES jednotlivých palív, energie ako aj sektorov na celkovej KES SR.

V štatistike energetiky došlo od roku 2001 k metodickým zmenám, ktoré zabezpečujú pokrývanie požiadaviek domácich používateľov z oblasti verejnej správy aj súkromného sektora a tiež údaje podľa noriem a požiadaviek Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry. Údaje spred roku 2001 a po tomto roku sú navzájom neporovnateľné.
 
Spotreba palív, elektriny a tepla v priemyselných odvetviach obsahuje údaje o spotrebe palív, elektriny a tepla podľa jednotlivých druhov palív. Údaje sú zozbierané za organizácie s počtom pracovníkov 20 a viac. Pričom pri spotrebe palív je uvedená spotreba jednotlivých druhov palív vrátane vsádzkovej a prevádzkovej spotreby v procesoch výroby elektriny a tepla a v procesoch zušľachťovania palív. Spotreba automobilových benzínov a motorovej nafty sa uvádza vrátane spotreby v cestnej automobilovej doprave. Pri spotrebe tepla je uvedená spotreba nakúpeného tepla a spotreba tepla vyrobeného z vlastných zdrojov. Spotreba tepla z vlastných zdrojov je uvedená iba za teplo vyrobené v kotloch s menovitým výkonom 0,35 MW. (resp. za teplo vyrobené v kotolni, kde je aspoň jeden kotol s menovitým výkonom 0,35 MW /t/ alebo vyšším). Spotreba tepla je vykázaná odlišne od predchádzajúcich rokov (zahŕňa aj spotrebu tepla na výrobu elektriny). Spotreba elektriny uvádza spotrebu  elektriny vrátane vlastnej spotreby na výrobu elektriny, spotreby na výrobu tepla a spotreby na prečerpanie v MWh.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre jednotlivé roky upravuje vždy vyhláška a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 
V indikátore sú zahrnuté sektory klasifikované podľa platnej Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) vydanej vyhláškou ŠÚ SR č. 306/2007 Z. z.
 
Pôdohospodárstvo sekcia A – Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
Priemysel sekcia B, C, D, E - Ťažba a dobývanie, Priemyselná výroba, Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov
Doprava sekcia H – Doprava a skladovanie
 


Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

 

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. 

Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska. 
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017 – 2019 s výhľadom do roku 2020 (2017)
Kladie dôraz na nízkouhlíkové opatrenia, najmä na energetickú efektívnosť, využívanie OZE s ohľadom na ochranu životného prostredia, najmä v súvislosti s produkciou emisií skleníkových plynov a emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Je v poradí štvrtým vykonávacím plánom Koncepcie energetickej efektívnosti a plynulo nadväzuje na predchádzajúce tri akčné plány. 
Národný indikatívny cieľ SR podľa smernice 2012/27/EÚ pre rok 2020 (v porovnaní s rokom 2007) vyjadrený vo forme:
absolútnej hodnoty primárnej energetickej spotreby (PES): 20 %, 686 PJ a 
absolútnej hodnoty konečnej energetickej spotreby (KES): 31 %, 387 PJ.
Kumulatívne ciele úspory energie za roky 2017 – 2020:
Úspora energie PES: 27 362 TJ
Úspora energie KES: 27 362 TJ

Národný akčný plán pre energiu z OZE (2010)
Stanovuje národné ciele SR pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov aj podiely OZE pre jednotlivé sektory – doprava, výroba elektriny a v sektore výroby tepla a chladu v roku 2020.
Celkový národný cieľ: zvýšiť využívanie OZE v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020, čo predstavuje 1 572 ktoe (66 PJ) energie z OZE v roku 2020.
Sektorové ciele pre rok 2020:
Výroba elektrickej energie 24 %,
Výroba tepla a chladu 14,6 %,
Doprava 10 %.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 - 2024 (2021)

Vláda SR chce zaručiť právo na priaznivé životné prostredie každému občanovi štátu a zdôrazňuje našu zodpovednosť za ochranu a tvorbu životného prostredia. Vyhlasuje, že vynaloží maximálne úsilie, aby sme nezhoršili prírodný potenciál Slovenska, a bude realizovať postupné kroky na dosiahnutie vyššej kvality životného prostredia a podporenie prechodu na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo.

V oblasti energetiky vláda:

  • podporí energetické riešenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým v podobe lokálnych zdrojov energie, ale tak, aby nemali žiadny dopad na koncovú cenu elektriny, resp. len minimálny,
  • prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti cestou motivácií pre rozsiahlejšiu obnovu budov, výstavbu energeticky hospodárnych budov a úspory energie,
  • zavedie viacpilierový systém financovania výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, s cieľom zníženia koncových cien elektriny, 
  • na dosiahnutie uhlíkovej neutrality nákladovo efektívnym spôsobom vláda reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu a Národný integrovaný energetický a klimatický plán, prijme zákon o zmene klímy a podporí decentralizáciu a dereguláciu energetiky,
  • prijme opatrenia na zvýšenie odolnosti a adaptability prostredia na dopady zmeny klímy na všetkých úrovniach s osobitným zreteľom na energetiku, pôdohospodárstvo, biodiverzitu, lesné a vodné hospodárstvo, výstavbu, dopravu a územné/krajinné plánovanie.

Prioritou Vlády SR bude ukončenie dotovania elektriny z domáceho uhlia v termíne dohodnutom s Európskou komisiou, t. j. najneskôr k 31. 12. 2023 a vzorová transformácia regiónu Hornej Nitry na moderný región zameraný na perspektívne oblasti priemyslu a nízkouhlíkové technológie.

MŽP SR navrhne vylúčiť hnedé uhlie a lignit z bilančných zásob energetických surovín v SR, zrušiť dotácie do fosílnych palív a odstrániť výnimky v spotrebných daniach s prihliadnutím na oblasti so zlou kvalitou ovzdušia a sociálne slabšie skupiny.

Kľúčová otázka

Klesá konečná energetická spotreba v SR?

Kľúčové zistenia

  • Konečná energetická spotreba v SR mala v období rokov 2005 až 2020 nevyrovnaný priebeh. Zatiaľ čo do roku 2015 mala s niekoľkými výkyvmi prevažne klesajúci trend, od roku 2016 konečná energetická spotreba začala stúpať. Stúpajúci trend sa zastavil v roku 2020, keď spotreba medziročne klesla o 5,3 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2019 a dosiahla hodnotu 401 530 TJ. V porovnaní s rokom 2005 bola spotreba nižšia len o 0,6 %.
  • V sledovanom období rokov 2005 – 2020 najvýraznejšie poklesla konečná energetická spotreba tuhých palív (pokles o 42,3 %), ktorého podiel na celkovej KES bol v roku 2020 na úrovni 3,8 %. Výrazný pokles bol zaznamenaný aj pri konečnej energetickej spotrebe tepla (pokles o 36,4 %), so 6,3 % podielom na celkovej spotrebe KES. Poklesla aj spotreba plynných palív (pokles o 26,8), ktoré mali napriek tomu v roku 2020 druhý najvyšší podiel na KES (27,4 %). Naopak najvýraznejší nárast v sledovanom období zaznamenali OZE a odpady, ktorých konečná energetická spotreba narástla za sledované obdobie viac ako 4 násobne, pričom v roku 2020 bol podiel KES OZE na úrovni 6,2 %. Rastúci trend bol v sledovanom období dosiahnutý tiež pri kvapalných palivách (nárast o 28,1 %) s najvyšším 29,2 % podielom v roku 2020. O 4,2 % vzrástla aj konečná spotreba elektriny, ktorej  podiel v roku 2020 predstavoval 21,3 %.
  • Spomedzi sektorov mal v roku 2020 najväčší podiel na konečnej energetickej spotrebe priemysel s 32,6 %, nasledovaný sektormi: domácnosti (28,6 %), doprava (25,8 %), a obchod a služby (11,6 %). Najnižší, len 1,4 % podiel mal sektor pôdohospodárstva. Situácia súvisiaca s pandémiou koronavírusu sa odzrkadlila v medziročných porovnaní energetickej spotreby v jednotlivých sektoroch.  V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo v roku 2020 k nárastu KES v sektore domácnosti (3,8 %) a pôdohospodárstva, kde bol nárast len minimálny (1,9 %). KES v ostatných sektoroch medziročne klesla. Poklesy v jednotlivých sektoroch boli viac menej vyrovnané (obchod a služby (pokles 9,3 %), priemysel (pokles 9,2 %) a doprava (pokles 7,8 %). Za celé sledované obdobie 2005 – 2020 bol stúpajúci trend v sektore dopravy (nárast o 38,5 %) a v sektore domácností (nárast o 8,3). KES v ostatných sektoroch mala od roku 2005 s miernymi výkyvmi klesajúci trend (pôdohospodárstvo pokles o 19,4 %, priemysel pokles o 11,9 %, obchod a služby pokles o 31,3 %).
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
  Pozitivny trend
V porovnaní s rokom 2005 bola KES nižšia len minimálne. V porovnaní s rokom 2015 bola KES vyššia o 4,9 %. Medziročne došlo k poklesu konečnej energetickej spotreby. Cieľ úspor energie vyjadreného vo forme KES pre rok 2020  definovaného v Akčnom pláne energetickej efektívnosti 2014 – 2020 sa nepodarilo dosiahnuť.

 

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Typ a rozsah tlakov na životné prostredie spojených so spotrebou energie (napr. emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia a pod.) závisí ako od použitých zdrojov energie tak aj od celkového množstva spotrebovanej energie. Jedným zo spôsobov ako znížiť tento tlak je používať menej energie. To sa môže dosiahnuť buď znížením dopytu po energetických službách (potreba tepla, elektriny, osobná alebo nákladná doprava a pod.), alebo využívaním energie efektívnejším spôsobom s dôrazom na úspory energie (tým, že sa spotrebuje na jednotku činnosti menej energie). Znižovanie konečnej energetickej spotreby je jedným z národných indikatívnych cieľov energetickej efektívnosti, kde sa predpokladalo, že KES bude v roku 2020 na úrovni 378 PJ. 

V období rokov 2005 – 2015 sa darilo znižovať celkovú spotrebu energie v jednotlivých sektoroch. Tento vývoj bol najmä výsledkom zavedenia energeticky menej náročných technológií v priemysle a úsporných opatrení v domácnostiach (napr. zatepľovanie budov, energetické štítky a používanie energeticky úspornejších spotrebičov, energetické audity a pod.) Zmena nastala v posledných rokoch (2016, 2017, 2018, 2019) charakteristických hospodárskym rastom, čo sa odrazilo aj na náraste spotreby energie. KES v roku 2020 bola v porovnaní s rokom 2005 nižšia len o 0,6 %. Štruktúra použitých palív bola pestrá. V KES prevládali fosílne palivá. Z nich mali v roku 2020 najvyšší podiel na celkovej KES kvapalné paliva (od roku 2018), nasledované plynnými palivami a elektrinou. Oproti predchádzajúcemu obdobiu stúpol podiel KES OZE a odpadov, podiel KES tepla a tuhých palív bol v roku 2020 pod úrovňou 7 %.

Plynné palivá

Konečná energetická spotreba plynných palív za obdobie rokov 2005 – 2020 klesla zo 150 427 TJ v roku 2005 na 110 063 TJ v roku 2020 (pokles o 19,3 %). Najvyššia spotreba plynných palív v roku 2020 bola v sektore domácnosti (43,5 %), nasledovali sektory priemysel (41,8 % podiel) a obchod a služby (13,5 % podiel). Sektory pôdohospodárstva a dopravy sa na KES plynných palív v roku 2020 podieľali len minimálne (0,9 % a 0,3 %). Za celé sledované obdobie rokov 2005 – 2020 mala KES plynných palív klesajúci trend vo všetkých hodnotených sektoroch. K najvýraznejšiemu poklesu došlo v sektore obchodu a služieb (53,0 %) a pôdohospodárstva (50,4 %). Najmenej poklesla KES plynných palív v sektore dopravy (4,5 %).

Kvapalné palivá

Konečná energetická spotreba kvapalných palív mala v období rokov 2005 – 2020 stúpajúci trend (nárast o 28,1 %) a stúpla z 91 387 TJ v roku 2005 na 117 111 TJ v roku 2020. Z pomedzi sledovaných sektorov mal na celkovej KES kvapalných palív dominantné postavenie sektor dopravy, v roku 2020 bol jeho podiel na úrovni 86,7 %. Podiely sektorov pôdohospodárstva a priemyslu boli do 11 % (2,1 % a 10,7 %). Podiely sektorov obchodu a služieb (0,2 %) a domácností (0,2 %) boli len minimálne.
Vývoj KES kvapalných palív je z toho dôvodu odrazom KES kvapalných palív v sektore dopravy. Tá v období rokov 2005 – 2020 stúpla o 40,2 %. KES v ostatných sektoroch klesla, pričom najmenší 1,2 % pokles bol v sektore priemyslu. Naopak v sektore obchodu a služieb došlo v rovnakom období k výraznému poklesu KES (91,3 %), o niečo nižší pokles bol dosiahnutý v sektore pôdohospodárstva (spotreba nafty) (27,2 %) a v sektore domácnosti (14,3 %).

Elektrina 

Konečná energetická spotreba elektriny mala v období rokov 2005 – 2020 rastúci priebeh s 4,2 % nárastom (nárast z 82 260 TJ v roku 2005 na 85 726 TJ v roku 2020). Najväčší podiel na KES elektriny spomedzi sektorov mal v roku 2020 priemysel (44,1 %), nasledovaný sektormi: obchodu a služieb (28,1 %) a domácnosti (24,7 %). Minimálne, len 2,1 % a 1,0 % podiely mali v roku 2020 sektory dopravy a pôdohospodárstva. V sledovanom období došlo k nárastu KES v sektoroch obchodu a služieb (8,7 %) a domácností ( 24,9 %). KES v ostatných sektoroch zaznamenala pokles (v sektore pôdohospodárstva pokles o 36,5 %, v sektore dopravy o 11,7 % a v sektore priemyslu o 4,8 %).

Teplo 

Konečná energetická spotreba tepla za obdobie rokov 2005 – 2020 klesla z 39 883 TJ v roku 2005 na 25 385 v roku 2020 (pokles o 36,4 %). Najväčší podiel na KES tepla má dlhodobo sektor domácnosti (74,9 %), a to aj napriek poklesu spotreby tepla v tomto sektore v horizonte rokov 2005 – 2020 (27,4 %). Na druhom mieste bol v roku 2020 sektor obchodu a služieb (14,2 % podiel) s výrazným poklesom v období rokov 2005 – 2020 (64,1 %). Sektor priemyslu sa so svojim 10,7 % podielom nachádzal na treťom mieste. KES tepla v tomto sektore klesla v období rokov 2005 – 2020 o 21,1 %. Najnižší, len 0,2 % podiel, mal v roku 2020 sektor pôdohospodárstva, s poklesom KES tepla v tomto sektore o 69,2 %.

Obnoviteľné zdroje a odpady

V období rokov 2005 – 2020 bol zaznamenaný výrazný nárast konečnej energetickej spotreby obnoviteľných zdrojov a odpadov, ktorá stúpla z 13 879 TJ v roku 2005 na 48 119 TJ v roku 2020 (246,7 %). Najvýraznejšie sa na spotrebe podieľal sektor domácnosti (50,6 %), v ktorom KES OZE a odpadov stúpla v sledovanom období viac ako 17-násobne. Na konečnej spotrebe obnoviteľných zdrojov a odpadov v tomto sektore sa najvýznamnejšie podieľala spotreba dreva. Tento nárast bol spôsobený najmä zarátaním nových údajov o KES, ktoré boli prvýkrát použité v štatistike v roku 2019. Nasledoval priemysel, ktorého podiel v roku 2020 bol na úrovni 43,7 %. Rovnako aj tu KES stúpla v porovnaní s rokom 2005 (70,8 %). Podiely sektorov pôdohospodárstva a obchodu a služieb boli v roku 2020 len minimálne (2,2 % a 3,4 %).

Tuhé palivá 

Najmenej sa na celkovej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 podieľali tuhé palivá. Ich konečná energetická spotreba za obdobie rokov 2005 – 2020 klesla z 26 232 TJ v roku 2005 na 15 126 TJ v roku 2020 (pokles o 42,3 %). Najvyšší podiel na tejto spotrebe mal v roku 2020 sektor priemyslu (72,1 %), nasledovali sektory domácnosti (14,7 %) a obchodu a služieb (13,1 %). Podiel pôdohospodárstva bol v roku 2020 len minimálny (0,1 %). KES tuhých palív v období rokov 2005 – 2020 klesla v sektoroch pôdohospodárstva (83,1 %) a priemyslu (52,9 %). Nárast bol zaznamenaný v sektore obchodu a služieb (73,6 %) a domácností (19,5 %).

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Konečná energetická spotreba (Final energy consumption by product)
Eurostat: Konečná energetická spotreba v sektoroch (Final energy consumption by sectors)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk