Kvalita ovzdušia

Dátum poslednej aktualizácie: 12.12.2018

Definícia indikátora

Indikátor popisuje úroveň znečistenia ovzdušia v SR, čiže plnenie limitných, resp. cieľových hodnôt znečistenia ovzdušia pre znečisťujúce látky SO2, NO2, CO, PM10, PM2,5, ťažké kovy (Pb, Hg, As, Cd, Ni), benzén, benzo(a)pyrén; prekročenia limitných hodnôt a priemery koncentrácie prízemného ozónu O3.
 

Jednotka indikátora

ug/m3, počet

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:


Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá kvalita ovzdušia, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Hodnotením kvality ovzdušia je zisťovanie úrovne znečistenia ovzdušia použitím metód merania, výpočtu, predpovedania alebo odhadovania.

Regionálne znečistenie ovzdušia (imisná situácia) – znečistenie hraničnej vrstvy atmosféry krajiny vidieckeho typu v dostatočnej vzdialenosti od lokálnych priemyselných a mestských zdrojov. V regionálnych polohách sú už priemyselné exhaláty viac menej rovnomerne rozptýlené v celej hraničnej vrstve (do výšky asi 1 000 m) a úroveň prízemných koncentrácií je nižšia ako v mestách.
V regionálnom meradle sa uplatňujú škodliviny zo spaľovacích procesov, oxid siričitý, oxidy dusíka, uhľovodíky, ťažké kovy. Doba trvania týchto látok v ovzduší je niekoľko dní, preto môžu byť v atmosfére prenesené až do vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov od zdroja.
Pre vybrané znečisťujúce látky sa okrem limitných hodnôt, cieľových hodnôt a dlhodobých cieľov na ochranu zdravia ľudí určujú aj cieľové hodnoty a dlhodobé ciele pre ozón a kritické úrovne na ochranu ekosystémov a vegetácie, ktoré nesmú byť od ustanovených termínov prekročené
Ak dôjde k prekročeniu informačných prahov alebo výstražných prahov, poverená organizácia o tejto skutočnosti informuje verejnosť prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov

Lokálne znečistenie ovzdušia – predstavuje znečistenie ovzdušia v sídlach a pre tento účel bolo územie SR rozdelené do 8 zón a 2 aglomerácií.
Zóna – na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia vymedzená časť územia Slovenskej republiky.
Aglomerácia – na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia husto osídlená zóna, v ktorej žije viac ako 250 000 obyvateľov, alebo územie s menším počtom obyvateľov, ale s vysokou hustotou osídlenia.


Imisia – prenikanie látok znečisťujúcich ovzdušie v prízemnej vrstve z miesta vzniku na druhé miesto, je dôsledkom emisie
Limitná hodnota – úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase a od toho času nemá byť už prekročená. Limitná hodnota sa od ustanovených termínov nesmie prekročiť viac ako o medzu tolerancie. Medzou tolerancie je percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť limitná hodnota prekročená v súlade s ustanovenými podmienkami.
Cieľová hodnota – úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase, ak je to možné. Kritickou úrovňou je úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov, pri prekročení ktorej sa môžu vyskytnúť priame nepriaznivé vplyvy na stromy, iné rastliny alebo prírodné ekosystémy okrem ľudí.
Celková depozícia – celkové množstvo znečisťujúcich látok, ktoré sa prenieslo z atmosféry na povrch pôdy, vegetácie, vody a budov v danej oblasti a v danom čase
EMEP – European Monitoring and Evaluation Programme – Program pre monitorovanie a hodnotenie diaľkového prenosu znečistenia v Európe

AOT40 – cieľová hodnota indexu expozície ozónom pre ochranu vegetácie. AOT40 vyjadrený v μg/m3.h je súčet rozdielov medzi hodinovými koncentráciami väčšími
ako 80 μg/m3 (= 40 častína miliardu) a 80 μg/m3 počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných každý deň od 8.00 do 20.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ). Cieľová hodnota je 18 000 µg/m3.h (priemer za 5 rokov). Hodnota AOT40 na ochranu lesov sa počíta rovnako ako AOT40 na ochranu vegetácie, avšak za obdobie od 1. apríla do 30. septembra. Referenčná úroveňpre spravodajstvo do EK je 20 000 µg/m3.h. Táto hodnota platí len pre predmestské, vidiecke a pozaďové stanice.

Program a integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia určujú opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v oblastiach riadenia kvality ovzdušia na účely dosiahnutia dobrej kvality ovzdušia v danom čase. V oblastiach riadenia kvality ovzdušia, v ktorých dochádza k prekračovaniu limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, program alebo integrovaný program určí vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, v ktorom sú uvedené hodnoty prekračované, čo najviac skrátilo. Programy môžu zahrnúť aj opatrenia, ktoré sa uplatňujú v akčných plánoch na zabezpečenie kvality ovzdušia, a aj osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí.
 

Metodika:

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. V § 7 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov je stanovený postup pre jej hodnotenie. Kritériá kvality ovzdušia (limitné a cieľové hodnoty, medze tolerancie, horné a dolné medze na hodnotenie a ďalšie) sú uvedené vo vyhláške MŽP SR č. 360/2010  Z. z. o kvalite ovzdušia. Základným východiskom pre hodnotenie kvalityovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO), ktorej súčasťou sú aj 4 stanice s monitorovacím programom EMEP. V nadväznosti na merania sa pre plošné hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania.

Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva
a) stálym meraním v aglomeráciách alebo v zónach, kde je úroveň znečistenia ovzdušia danou znečisťujúcou látkou vyššia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, a ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén, aj v zónach a aglomeráciách, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia; stále meranie môže byť doplnené modelovacími technikami alebo indikatívnymi meraniami s cieľom poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení kvality ovzdušia,

b) kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je rovnaká alebo vyššia ako dolná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia a rovnaká alebo nižšia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia,

c) kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia v reprezentatívnom časovom období medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén,

d) modelovacími technikami alebo technikami objektívneho odhadu v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je nižšia ako dolná medza pre hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia.

 

Zdroj dát:

SHMÚ
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Limitné hodnoty vybraných znečisťujúcich látok, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí a termíny ich dosiahnutia
Znečisťujúca látka Priemerované obdobie Limitná hodnota
Častice PM10 1 deň 50 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
35-krát za kalendárny rok
kalendárny rok 40 µg/m3
Častice PM2,5 kalendárny rok Do 1. januára 2020: 25 µg/m3
Od 1. januára 2020: 20 µg/m3
SO2 1 h 350 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
4-krát za kalendárny rok
1 deň 125 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
3-krát za kalendárny rok
NO2 1 h 200 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
18-krát za kalendárny rok
kalendárny rok 40 µg/m3
CO Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota1) 10 mg/m3
Pb kalendárny rok 0,5 µg/m3
Benzén kalendárny rok 5 µg/m3

 
Kritické úrovne znečistenia ovzdušia na ochranu vegetácie
Znečisťujúca látka Priemerované obdobie Kritická úroveň
SO2 Kalendárny rok a zimné obdobie
od 1. októbra do 31. marca
20 µg/m3
NOx Kalendárny rok 30 µg/m3 NOx

 
Cieľové hodnoty vybraných znečisťujúcich látok a termíny ich dosiahnutia podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
Cieľové hodnoty pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén na ochranu zdravia ľudí a vegetácie
Znečisťujúca látka Priemerované obdobie Cieľová hodnota1)
As 1 kalendárny rok 6 ng/m3
Cd 1 kalendárny rok 5 ng/m3
Ni 1 kalendárny rok 20 ng/m3
BaP 1 kalendárny rok 1 ng/m3
Poznámka:
Pre celkový obsah vo frakcii častíc PM10 priemerne za kalendárny rok.


Cieľové hodnoty pre ozón podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia

Cieľové hodnoty pre ozón
Cieľ Priemerované obdobie Cieľová hodnota
Ochrana zdravia ľudí najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota1) 120 µg/m3 sa neprekročí viac ako 25 dní za kalendárny rok v priemere troch rokov2)
Ochrana vegetácie od mája do júla AOT40 vypočítaný z 1-hodinových hodnôt
18 000 (µg/m3) × h v priemere piatich rokov2)
Poznámky:
1) Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota koncentrácie sa vyberie preskúmaním 8-hodinových plávajúcich priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8- hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do konca daného dňa.
2) Ak nemožno určiť trojročné alebo päťročné priemery na základe úplných a po sebe nasledujúcich súborov ročných údajov, najmenšie ročné údaje vyžadované na kontrolu dodržiavania cieľových hodnôt sú tieto pre cieľovú hodnotu na ochranu:
– zdravia ľudí: platné údaje za jeden rok,
– vegetácie: platné údaje za tri roky.

Dlhodobé ciele pre ozón
Cieľ Priemerované obdobie Dlhodobý cieľ1)
Ochrana zdravia ľudí najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota v kalendárnom roku 120 µg/m3
Ochrana vegetácie od mája do júla AOT40 vypočítaný z 1-hodinových hodnôt
6 000 (µg/m3) × h
1) Dátum, ku ktorému by sa mali dosiahnuť dlhodobé ciele, nie je určený.


Informačné prahy a výstražné prahy podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia

A. Výstražné prahy pre znečisťujúce látky oxid siričitý a oxid dusičitý
Hodnoty sa merajú počas troch po sebe nasledujúcich hodín na miestach reprezentujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km2 alebo celú zónu, či aglomeráciu podľa toho, čo je menšie.

Znečisťujúca látka Výstražný prah
Oxid siričitý 500 µg/m3
Oxid dusičitý 400 µg/m3

B. Informačné a výstražné prahy pre ozón
Účel Priemerované obdobie Prah
Informácie 1 h 180 µg/m3
Výstraha 1 h1) 240 µg/m3
Poznámka:
1) Na vykonávanie § 12 ods. 2 a § 13 zákona sa prekročenie prahu meria alebo predpovedá tri po sebe nasledujúce hodiny.

 
C. Signály upozornenia a výstrahy
Signál „Upozornenie“ nasleduje pri ozóne po prekročení informačného prahu 180 µg/m3 vyjadreného ako 1-hodinový priemer a signál „Výstraha“ nasleduje po prekročení výstražného prahu 240 µg/m3 vyjadreného ako 1-hodinový priemer

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993)
 SEKTOR A - OCHRANA OVZDUŠIA A OZÓNOVEJ VRSTVY
  • Zníženie emisií základných látok znečisťujúcich ovzdušie (SO2, NOx, CO, CxHy, tuhých emisií), prchavých organických zlúčenín (VOCs) perzistentných organických látok (POPs), ťažkých kovov, CO2 a ostatných emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt na stav v súlade s medzinárodnými dohovormi.
  • Vylúčenie používania plnohalogénovaných uhľovodíkov a halónov, tetrachlórmetánu (CCI4), 1,1,1-trichlóretánu a bromovaných neplnohalogenovaných uhľovodíkov, znižovanie spotreby ostatných neplnohalogénovaných uhľovodíkov a metylbromidu, uplatnenie, dodržiavanie a kontrola výroby a používania látok narušujúcich ozónovú vrstvu.
  • Vypracovanie a realizácia národných programov zameraných na znižovanie emisií oxidu uhličitého a ostatných plynov vyvolávajúcich zvýšenie skleníkového efektu, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol o látkach narušujúcich ozónovú vrstvu, vrátane minimalizovania spaľovania uhlia a jeho racionálnejšieho zhodnotenia, ako aj používanie vozidiel s benzínovým motorom vybaveným trojcestným katalyzátorom.
  • Zavedenie smogových varovných a regulačných systémov a jednotného havarijného systému, zabránenie vzniku smogových situácií.
  • Dotvorenie uceleného systému právnych predpisov o ochrane ovzdušia a ozónovej vrstve, zosúladeného s právom EÚ, ktoré nepripustia nad prípustnú mieru činnosti ohrozujúce a poškodzujúce životné prostredie znečisťovaním ovzdušia, narúšaním ozónovej vrstvy a zmenami klímy.
  • Širšie uplatnenie pohonných látok a druhov dopravy neznečisťujúcich životné prostredie (napr. plyn, elektrina, bezolovnatý benzín).
  • Dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému životného prostredia SR ovzdušie.

 

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (2001)
Strategické ciele TUR, ktoré je potrebné v rámci smerovania k vyššie uvedeným dlhodobým prioritám dosiahnuť, sú:
  • Zníženie environmentálneho zaťaženia prostredia
  • Zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy, narušenia ozónovej vrstvy a prírodných katastrof
  • Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch.

 

Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2012 – 2016 (2012) 
V záujme znižovania znečisťujúcich látok v ovzduší prijme vláda podporné nástroje na znižovanie  množstva  emisií  z priemyslu,  energetiky  a  mobilných  zdrojov  a orientáciu  na využívanie automobilov so zníženou emisiou.

 

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)
Ciele Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy:
  • Poskytnúť objektívnu informáciu o súčasnom stave adaptačných procesov v SR;
  • Na základe dostupných scenárov vývoja zmeny klímy popísať jej prejavy v SR;
  • Analyzovať očakávané dôsledky zmeny klímy pre rozhodujúce oblasti/sektory ekonomických činností;
  • Navrhnúť súbor vhodných proaktívnych adaptačných opatrení a mechanizmus na ich realizáciu v rámci sektorových politík, rozvojových stratégií a akčných plánov na všetkých úrovniach procesu;
  • Určiť postupy pri predchádzaní a manažovaní rizík spojených s extrémnymi prejavmi počasia, s cieľom minimalizovať sociálne a ekonomické náklady s tým spojené;
  • Podporiť rozvoj a aplikácie metodík, modelov a nástrojov na lepšie posudzovanie investičných rizík spojených s nákladmi na škody a adaptáciu na regionálnej, lokálnej úrovni, ale aj na úrovni individuálneho projektu;
  • Na základe inventarizácie súčasného stavu prijať odporúčania pre rozvoj informačných technológií a budovania znalostnej základne pre účinnejšiu adaptáciu;
  • Identifikovať príležitosti spojené s procesom adaptácie a vytvoriť podmienky na ich praktickú realizáciu;
  • Navrhnúť kritériá pre výber a hodnotenie investičných priorít  v rámci adaptačných opatrení;
  • Navrhnúť systém na monitorovanie, hodnotenie a revíziu adaptačných opatrení s ohľadom na dynamiku a neistoty budúceho vývoja scenárov zmeny klímy;
  • Umožniť efektívne prepojenie proaktívnych adaptačných opatrení na finančné zdroje v rámci pripravovaných Operačných programov na obdobie 2014 – 2020 a v rámci nového finančného nástroja LIFE;
  • Konečným cieľom je vytvoriť základnú inštitucionálnu a informačnú infraštruktúru, ktorá by SR umožnila účinnú a nákladovo efektívnu adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do roku 2020.

 

Stratégia pre redukciu PM10 (2013)
Vzhľadom na to, že takmer polovica Európanov (49 %) žije v oblastiach, kde sa ciele EÚ týkajúce sa kvality ovzdušia nedosiahli, Európska komisia začala s verejnými internetovými konzultáciami o svojej súčasnej politike aj v tejto oblasti, ktorá je súčasťou celkovej politiky EÚ týkajúcej sa ovzdušia v Európe zameranej na stanovenie nových dlhodobých cieľov po roku 2020.

 

Kľúčová otázka

Darí sa dosahovať dobrú kvalitu ovzdušia, t. j. úroveň znečistenia nižšiu ako limitná/cieľová hodnota?

Kľúčové zistenia

 
  • V roku 2017 došlo k  prekročeniam limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 ho­dinové koncentrácie na 12 monitorovacích staniciach pre PM10 a na 2 monitorovacích staniciach pre PM2,5. Vyskytli sa tiež prekročenia cieľovej hodnoty na ochranu zdravia pre BaP na 3 monitorovacích staniciach.
  • Limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší stanovené na ochranu vegetácie (SO2, NOX) neboli prekročené. Prekročenie bolo zaznamenané v prípade prízemného ozónu.
  • Masívne zníženie národných emisií prekurzorov ozónu za posledné roky neprinieslo zníženie koncentrácií prízemného ozónu na území SR. Niektoré charakteristiky koncentrácií prízemného ozónu v roku 2017 zotrvali na relatívne vysokej úrovni z predchádzajúcich rokov.
  • Najvýznamnejšie znečisťujúce látky z hľadiska ľudského zdravia sú predovšetkým PM10, PM2,5, Benzo(a)pyrén a NO2. Kvalita ovzdušia z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva sa v SR výrazne zlepšila vďaka  prijatým opatreniam politík a ich účinkom. V posledných dvoch desaťročiach bolo možné pozorovať sústavné a výrazné zlepšovanie.
  • Znečisťujúce látky (SO2, NOX, VOC, prízemný ozón) a atmosférická depozícia patria medzi faktory výrazne ovplyvňujúce zdravotný stav vegetácie. Za posledných 20 rokov sa výrazne znížili emisie látok významných z hľadiska zdravotného stavu vegetácie, čo viedlo k celkovému zlepšeniu kvality ovzdušia.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend emo_smile
Vzhľadom k veľkému poklesu emisií a taktiež sprísneniu limitných hodnôt v tomto časovom období možno konštatovať, že kvalita ovzdušia sa od roku 1990 výrazne zlepšila. V strednodobom časovom horizonte sledujeme výrazné spomalenie pozitívneho trendu, avšak stále ho môžeme hodnotiť pozitívne aj napriek jeho mierne kolísavému priebehu.
Výrazné zníženie počtu prekročení limitných hodnôt oproti predchádzajúcemu roku.
 

Sumárne zhodnotenie


Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia (2017)
AGLOMERÁCIA
Zóna
 
Ochrana zdravia
VP 2)
Znečisťujúca látka
SO2
NO2
PM10
PM2.5
CO
Ben­zén
SO2
NO2
Doba
spriemerovania
1 hod
24 hod
1 hod
1 rok
24 hod
1 rok
1 rok
8 hod 1)
1 rok
3 hod po sebe
3 hod po sebe
Limitná hodnota (µg.m–3)
350
125
200
40
50
40
25
10 000
5
500
400
(počet prekročení)
(24)
(3)
(18)
(35)
Bratislava
Bratislava, Kamenné nám.
 
 
 
 
0
19
11
 
 
 
 
Bratislava, Trnavské Mýto
 
 
0
39
24
25
 
1 004
0,5
 
0
Bratislava, Jeséniova
 
 
0
14
25
20
14
 
 
 
0
Bratislava, Mamateyova
2
0
0
24
25
23
15
 
 
0
0
Košice
Košice, Štefánikova
0
0
0
31
55
33 23
2 148
1,6
 
0
Košice, Amurská
 
 
 
 
36
28
19
 
 
 
 
Banskobys­trický
kraj
Banská Bystrica,Štefánik. náb.
0
0
0
38
67
33
23
2 238
1,4
0
0
Banská Bystrica, Zelená
 
 
0
13
19
20
16
 
 
 
0
Jelšava, Jesenského
 
 
0
10
82
37
27
 
 
 
 
Hnúšta, Hlavná
 
 
 
 
42
27
19
 
 
 
 
Zvolen, J. Alexyho
 
 
 
 
32
24
18
 
 
 
 
Žiar nad Hronom, Jilemnického
 
 
 
 
20
19
15
 
 
 
 
Bratislavský kraj
Malacky, Mierové nám.
0
0
0
29
20
23
17
1 601
1,2
0
0
Košický
kraj
Kojšovská hola     0 3              
Veľká Ida, Letná
 
 
 
 
62
36
25
2 470
 
 
 
Strážske, Mierová
 
 
 
 
30
27
22
 
 
 
 
Krompachy, SNP
0
0
0
18
38
27
21
2 033
2,6
0
0
Nitriansky kraj
Nitra, Janíkovce
 
 
0
14
25
24
19
 
 
 
0
Nitra, Štúrova
0
0
0
35
27
28
14
1 466
0,5
0
0
Prešovský
kraj
Gánovce Meteo. st.     0 9              
Humenné, Nám. slobody
 
 
0
11
36
26
22
 
 
 
 
Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu
 
 
0
38
51
34
24
2 214
2,5
 
0
Vranov nad Top., M.R.Štefánika
0
0
 
 
29
26
20
 
 
0
 
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP 3)
 
 
0
4
2
13
11
 
 
 
 
Starina Vodná nádrž, EMEP     0 3              
Kolonické sedlo 3)
 
 
 
 
13
18
11
 
 
 
 
Trenčiansky
kraj
Prievidza, Malonecpalská
0
0
0
19
24
26
18
 
 
0
 
Bystričany, Rozvodňa SSE
0
0
 
 
30
27
19
 
 
0
 
Handlová, Morovianska cesta
0
0
 
 
25
23
18
 
 
0
 
Trenčín, Hasičská
0
0
0
31
41
30
13
3 686
1,1
0
0
Trnavský
kraj
Senica, Hviezdoslavova
0
0
 
 
25
25
16
 
 
0
 
Trnava, Kollárova
 
 
0
37
29
24
17
1 584
1,1
 
0
Topoľníky, Aszód, EMEP 3)
0
0
0
8
27
24
16
 
 
 
 
Žilinský
kraj
Chopok, EMEP     0 3              
Martin, Jesenského
 
 
0
26
29
28
22
2 136
1,5
 
0
Ružomberok, Riadok
0
0
0
21
44
30
24
3 091
0,8
0
 
Žilina, Obežná
 
 
0
25
44
30
26
2 156
 
 
0


1) maximálna osemhodinová koncentrácia                  
2) limitné hodnoty pre výstražné prahy

3) stanice indikujú regionálnu pozaďovú úroveň       
Znečisťujúce látky, ktoré prekročili limitnú hodnotu, sú zvýraznené červeným hrubým písmom
Označenie výťažnosti:     > = 85 % platných meraní

Zdroj: SHMÚ

 
 
 

Podrobné zhodnotenie

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle  zákona č. 137/2010 Z. z. o  ovzduší. Základným  východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).

Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia



Zdroj: SHMÚ
     
V súlade s požiadavkami zákona o ochrane ovzdušia bolo územie SR rozdelené do 8 zón a 2 aglomerácií a v rámci nich 12 oblastí riadenia kvality ovzdušia
 
Oblasťou riadenia kvality ovzdušia je aglomerácia alebo vymedzená časť zóny, kde je prekročená:
  • limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok zvýšená o medzu tolerancie,
  • limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok, ak nie je určená medza tolerancie,
  • cieľová hodnota pre ozón, častice PM2,5, arzén, kadmium, nikel alebo benzo(a)pyrén.

Oblasti riadenia kvality ovzdušia


Zdroj: SHMÚ

Oxid siričitý
V roku 2017 nebola v žiadnej aglomerácii a zóne prekročená úroveň znečistenia pre hodinové a ani pre denné hodnoty. Príslušné limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí neboli prekročené vo väčšom počte, ako stanovuje vyhláška č. 360/ 2010 Z. z. o kvalite ovzdušia. V roku 2017 sa nevyskytol žiaden prípad prekročenia výstražného prahu.                                                                    
Kritická hodnota na ochranu vegetácie je 20 µg.m–3 za kalendárny rok a zimné obdobie. Táto limitná hodnota nebola prekročená v priebehu roku 2017 na žiadnej z EMEP staníc, ani za kalendárny rok, ani za zimné obdobie. Všetky hodnoty boli pod dolnou medzou pre hodnotenie (DMH) na ochranu vegetácie.                                                                   
Oxid dusičitý
V roku 2017 nebola prekročená ročná limitná hodnota ani na jednej monitorovacej stanici. Prekročenie limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre hodinové koncen­trá­cie sa nevyskytlo prekročené na žiadnej monitorovacej stanici. V roku 2017 nenastal žiaden prípad prekročenia výstražného prahu.                                                                    
Kritická úroveň na ochranu vegetácie (30 µg.m–3 za kalendárny rok vyjadrená ako NOX) nebola v roku 2017 prekročená na žiadnej z EMEP staníc. Hodnoty boli hlboko pod DMH na ochranu vegetácie.                                                                    
 
PM10
V roku 2017 sa vyskytli prekročenia limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24-ho­dinové koncentrácie na 12 staniciach, najviac na stanici Jelšava 82 krát, Banská Bystrica Štefánikova nábr. 67 krát a Veľká Ida 62 krát. Priemerná ročná hodnota nebola prekročená na žiadnej monitorovacej stanici.  Monitorovanie PM10 dostatočne pokrýva územie Slovenska.                                    

PM2,5
Pre častice PM2,5 je stanovený len ročný limit 25 µg.m–3, ktorý vstúpil do platnosti 1. 1. 2015. V roku 2017 táto hod­nota bola prekročená na dvoch monitorovacích staniciach, a to na stanici Žilina Obežná a Jelšava Jesenského.
Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia závisia od veľkosti aj zloženia častíc a sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska a po implementácii aj slovenská legis­la­tí­va preto presúva ťažisko pozornosti na PM2,5. Jedným z ukazovateľov, ktorý má charakte­ri­zovať zaťaženie obyvateľstva zvýšenými koncentráciami PM2,5 je indikátor priemernej expozície (IPE), ktorý je pre daný rok definovaný ako nepretržitá stredná hodnota koncentrácie sprie­merovaná za všetky vzorkovacie miesta za posledné 3 roky. Podľa prílohy č. 11 k vyhláške 360/2010 Z. z. má byť v roku 2020 dosiahnutá limitná hodnota 20 µg.m–3.

Oxid uhoľnatý
Na žiadnej z monitorovacích staníc nebola prekročená limitná hodnota a úroveň znečis­tenia ovzdušia za predchádzajúce obdobie rokov 2012 – 2017 je pod DMH.

Benzén
Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2017 namerala na stanici Krompachy, SNP  2,6 µg.m–3, čo je pod limitnou hodnotou 5 µg.m–3.
 
Pb, As, Ni, Cd
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2017 prekročené.                                                                    
Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom cieľovej, resp. limitnej hodnoty.                                                                    

BaP
Priemerná hodnota koncentrácie BaP na staniciach Veľká Ida, Letná; Nitra, Štúrova a Banská Bystrica, Štefánikovo nábr. prekročila cieľovú hodnotu 1 ng.m-3, čo môžeme na AMS vo Veľkej Ide pripísať priemyselnej činnosti (najmä výroba koksu) a čiastočnej aj vykurovaniu domácností a na ostatných monitorovacích staniciach vplyvu vykurovaniu domácností pevným palivom a cestnej doprave, najmä dieselovým motorom.
 
Matematické modelovanie je metódou, ktorá poskytuje informácie o kvalite ovzdušia na miestach, kde nie je dostupné meranie. Taktiež poskytuje, v závislosti od druhu modelu, odpovede alebo indície k otázkam, ktoré meranie nemôže vyčerpávajúco zodpovedať - napr. aký je podiel zdrojov na nameraných koncentráciách, aký je vplyv jednotlivých parametrov zdrojov a procesov v atmosfére.  S použitím matematického modelovania počíta aj legislatíva EÚ – v oblastiach, kde koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú dolný prah pre hodnotenie, je postačujúce použiť na hodnotenie kvality ovzdušia matematické modelovanie, v ostatných oblastiach sa táto metóda používa ako doplnková.

SHMÚ v súčasnosti spracováva celoročné hodnotenie kvality ovzdušia týmito modelmi:
  • CEMOD – modelo­vanie základných znečisťujúcich látok (SO2, NOx, NO2, benzén a CO) na celom území Slovenska. Model CEMOD môže byť využitý aj pre riešenie lokálnych problémov ochrany ovzdušia (priemyselný zdroj, mesto, ulica a pod.).
  • IDWA – je matematickým modelom založeným na interpolačnej metóde s inverzným vážením vzdialeností. Je to teda priestorová interpolácia koncentrácií vybraných látok (PM10, PM2,5, ťažké kovy a ozón) na celom území Slovenska.

Počet dní s prekročením limitnej hodnoty pre 24-hodinovú koncentráciu PM10 (2017)

Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ


Priemerná ročná koncentrácia PM2,5 (µg.m-3), (2017)

Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ


  • Prízemný ozón



Sieť monitorovacích staníc prízemného ozónu



Zdroj: SHMÚ

Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR sa v roku 2017 pohybovali v intervale 37 – 98 µg.m-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2017 mala stanica Chopok (98 µg.m-3).
 

Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu 2017 (µg.m-3)
Stanica
Koncentrácie
Bratislava, Jeséniova
64
Bratislava, Mamateyova
51
Košice, Ďumbierska
55
Banská Bystrica, Zelená
57
Jelšava, Jesenského
49
Kojšovská hoľa
80
Nitra, Janíkovce
60
Humenné, Nám. slobody
52
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
63
Gánovce, Meteo. st.
53
Starina, Vodná nádrž, EMEP
60
Prievidza, Malonecpalská
51
Topoľníky, Aszód, EMEP
47
Chopok, EMEP
98
Žilina, Obežná
38
Ružomberok, Riadok
37
      
Zdroj: SHMÚ



Priemerné ročné koncentrácie (µg.m-3) prízemného ozónu (2017)

Pozn. výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
 
Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia 120 µg.m-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky. Prehľad prekročení tejto cieľovej hodnoty za obdobie 2015 – 2017 uvádza nasledujúca tabuľka. Výstražný hraničný prah (240 µg.m-3) a ani informačný hraničný prah (180 µg.m-3) pre upozornenie verejnosti pre varovanie verejnosti neboli v roku 2017 prekročené.
 

Počet dní s prekročením cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí
Stanica
2015
2016
2017
Priemer 2015 – 2017
Bratislava, Jeséniova
60
11 38
36
Bratislava, Mamateyova
38
6 22 22
Košice, Ďumbierska
24
8 10
14
Banská Bystrica, Zelená
*6
2 17
10
Jelšava, Jesenského
2
9 11 7
Kojšovská hoľa
*2
20 23
22
Nitra, Janíkovce
39
17 42
33
Humenné, Nám. slobody
0
3 7 3
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
15
4 3 7
Gánovce, Meteo. st.
*1
0 0
0
Starina, Vodná nádrž, EMEP
*4
5 3
4
Prievidza, Malonecpalská
24
*0 19
22
Topoľníky, Aszód, EMEP
7
7 8
7
Chopok, EMEP
27
28 *31
28
Žilina, Obežná
0
6 3
3
Ružomberok, Riadok NA 0 0 0
* rok sa nezapočítal do priemeru, z dôvodu nedostatku údajov v letnom období
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ


Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2015 – 2017)

Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ

 

Cieľová hodnota expozičného indexu pre ochranu vegetácie AOT40 je 18 000 µg.m-3.h. Táto hodnota sa vzťahuje na koncentrácie, ktoré sú počítané ako priemer za obdobie piatich rokov. Priemer za roky 2013 – 2017 bol prekročený na staniciach Bratislava-Jeséniova, Banská Bystrica-Zelená, Nitra-Janíkovce a Chopok.
 

Hodnoty  AOT 40 pre ochranu vegetácie (µg.m-3.h)
Stanica
Priemer 2013 – 2017
2017
Bratislava, Jeséniova
21 677
25 042
Bratislava, Mamateyova
15 932
21 525
Košice, Ďumbierska
14 025
11 557
Banská Bystrica, Zelená
21 263
17 198
Jelšava, Jesenského
9 434
12 756
Kojšovská hoľa
14 750
13 056
Nitra, Janíkovce
21 315
25 925
Humenné, Nám. slobody
10 580
14 209
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
11 360
13 197
Gánovce, Meteo. st.
7 766
7 020
Starina, Vodná nádrž, EMEP
11 627
12 154
Prievidza, Malonecpalská
16 976
16 167
Topoľníky, Aszód, EMEP
14 060
9 334
Chopok, EMEP
19 286
29 820
Žilina, Obežná
11 387
10 956
Ružomberok, Riadok 3 338 2 801
Poznámka: 1. 1. 2013 vstúpilo do platnosti nariadenie 2011/850/ES, ktorým sa  zmenil prepočítavací
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými  koncentráciami z hodnoty 1.996 na 2
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ


Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2013 – 2017) pre ochranu vegetácie

Poznámka: výsledky interpolácie IDWA, žltá čiara ohraničuje úze­mie s prekročenou limitnou hodnotou
Zdroj:SHMÚ

Referenčná úroveň hodnoty AOT40 na ochranu lesov je 20 000 µg.m-3.h. Dané hodnoty sú každoročne prekračované, na niektorých staniciach vo fotochemicky aktívnych rokoch dokonca viac ako dvojnásobne.
 

Hodnoty  AOT40 pre ochranu lesov (µg.m-3.h)
Stanica
2017
Bratislava, Jeséniova
39 083
Bratislava, Mamateyova
30 841
Košice, Ďumbierska
21 759
Banská Bystrica, Zelená
29 211
Jelšava, Jesenského
22 695
Kojšovská hoľa
26 794
Nitra, Janíkovce
44 411
Humenné, Nám. slobody
22 710
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
20 953
Gánovce, Meteo. st.
12 938
Starina, Vodná nádrž, EMEP
20 400
Prievidza, Malonecpalská
28 210
Topoľníky, Aszód, EMEP
15 243
Chopok, EMEP
53 766
Žilina, Obežná
18 843
Ružomberok, Riadok 5 689
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie referenčnej úrovne
Zdroj: SHMÚ

Medzinárodné porovnanie


Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk