Tlačiť
PDF
Cieľové hodnoty pre ozón podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
Informačné prahy a výstražné prahy podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
Kvalita ovzdušia
Dátum poslednej aktualizácie 12.12.2018
Značky
Definícia indikátora
Indikátor popisuje úroveň znečistenia ovzdušia v SR, čiže plnenie limitných, resp. cieľových hodnôt znečistenia ovzdušia pre znečisťujúce látky – SO2, NO2, CO, PM10, PM2,5, ťažké kovy (Pb, Hg, As, Cd, Ni), benzén, benzo(a)pyrén; prekročenia limitných hodnôt a priemery koncentrácie prízemného ozónu O3.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Limitné hodnoty vybraných znečisťujúcich látok, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
Cieľové hodnoty vybraných znečisťujúcich látok a termíny ich dosiahnutia podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí a termíny ich dosiahnutia
| Znečisťujúca látka | Priemerované obdobie | Limitná hodnota |
| Častice PM10 | 1 deň |
50 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 35-krát za kalendárny rok |
| kalendárny rok | 40 µg/m3 | |
| Častice PM2,5 | kalendárny rok |
Do 1. januára 2020: 25 µg/m3 Od 1. januára 2020: 20 µg/m3 |
| SO2 | 1 h |
350 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 4-krát za kalendárny rok |
| 1 deň |
125 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 3-krát za kalendárny rok |
|
| NO2 | 1 h |
200 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok |
| kalendárny rok | 40 µg/m3 | |
| CO | Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota1) | 10 mg/m3 |
| Pb | kalendárny rok | 0,5 µg/m3 |
| Benzén | kalendárny rok | 5 µg/m3 |
Kritické úrovne znečistenia ovzdušia na ochranu vegetácie
| Znečisťujúca látka | Priemerované obdobie | Kritická úroveň |
| SO2 |
Kalendárny rok a zimné obdobie od 1. októbra do 31. marca |
20 µg/m3 |
| NOx | Kalendárny rok | 30 µg/m3 NOx |
Cieľové hodnoty vybraných znečisťujúcich látok a termíny ich dosiahnutia podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
Cieľové hodnoty pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén na ochranu zdravia ľudí a vegetácie
| Znečisťujúca látka | Priemerované obdobie | Cieľová hodnota1) |
| As | 1 kalendárny rok | 6 ng/m3 |
| Cd | 1 kalendárny rok | 5 ng/m3 |
| Ni | 1 kalendárny rok | 20 ng/m3 |
| BaP | 1 kalendárny rok | 1 ng/m3 |
Poznámka:
Pre celkový obsah vo frakcii častíc PM10 priemerne za kalendárny rok.
Cieľové hodnoty pre ozón podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
Cieľové hodnoty pre ozón
| Cieľ | Priemerované obdobie | Cieľová hodnota |
| Ochrana zdravia ľudí | najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota1) | 120 µg/m3 sa neprekročí viac ako 25 dní za kalendárny rok v priemere troch rokov2) |
| Ochrana vegetácie | od mája do júla |
AOT40 vypočítaný z 1-hodinových hodnôt 18 000 (µg/m3) × h v priemere piatich rokov2) |
Poznámky:
1) Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota koncentrácie sa vyberie preskúmaním 8-hodinových plávajúcich priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8- hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do konca daného dňa.
2) Ak nemožno určiť trojročné alebo päťročné priemery na základe úplných a po sebe nasledujúcich súborov ročných údajov, najmenšie ročné údaje vyžadované na kontrolu dodržiavania cieľových hodnôt sú tieto pre cieľovú hodnotu na ochranu:
– zdravia ľudí: platné údaje za jeden rok,
– vegetácie: platné údaje za tri roky.
– zdravia ľudí: platné údaje za jeden rok,
– vegetácie: platné údaje za tri roky.
Dlhodobé ciele pre ozón
| Cieľ | Priemerované obdobie | Dlhodobý cieľ1) |
| Ochrana zdravia ľudí | najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota v kalendárnom roku | 120 µg/m3 |
| Ochrana vegetácie | od mája do júla |
AOT40 vypočítaný z 1-hodinových hodnôt 6 000 (µg/m3) × h |
1) Dátum, ku ktorému by sa mali dosiahnuť dlhodobé ciele, nie je určený.
Informačné prahy a výstražné prahy podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
A. Výstražné prahy pre znečisťujúce látky oxid siričitý a oxid dusičitý
B. Informačné a výstražné prahy pre ozón
C. Signály upozornenia a výstrahy
Signál „Upozornenie“ nasleduje pri ozóne po prekročení informačného prahu 180 µg/m3 vyjadreného ako 1-hodinový priemer a signál „Výstraha“ nasleduje po prekročení výstražného prahu 240 µg/m3 vyjadreného ako 1-hodinový priemer
Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993)
SEKTOR A - OCHRANA OVZDUŠIA A OZÓNOVEJ VRSTVY
Strategické ciele TUR, ktoré je potrebné v rámci smerovania k vyššie uvedeným dlhodobým prioritám dosiahnuť, sú:
V záujme znižovania znečisťujúcich látok v ovzduší prijme vláda podporné nástroje na znižovanie množstva emisií z priemyslu, energetiky a mobilných zdrojov a orientáciu na využívanie automobilov so zníženou emisiou.
Ciele Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy:
Vzhľadom na to, že takmer polovica Európanov (49 %) žije v oblastiach, kde sa ciele EÚ týkajúce sa kvality ovzdušia nedosiahli, Európska komisia začala s verejnými internetovými konzultáciami o svojej súčasnej politike aj v tejto oblasti, ktorá je súčasťou celkovej politiky EÚ týkajúcej sa ovzdušia v Európe zameranej na stanovenie nových dlhodobých cieľov po roku 2020.
Hodnoty sa merajú počas troch po sebe nasledujúcich hodín na miestach reprezentujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km2 alebo celú zónu, či aglomeráciu podľa toho, čo je menšie.
| Znečisťujúca látka | Výstražný prah |
| Oxid siričitý | 500 µg/m3 |
| Oxid dusičitý | 400 µg/m3 |
B. Informačné a výstražné prahy pre ozón
| Účel | Priemerované obdobie | Prah |
| Informácie | 1 h | 180 µg/m3 |
| Výstraha | 1 h1) | 240 µg/m3 |
Poznámka:
1) Na vykonávanie § 12 ods. 2 a § 13 zákona sa prekročenie prahu meria alebo predpovedá tri po sebe nasledujúce hodiny.
C. Signály upozornenia a výstrahy
Signál „Upozornenie“ nasleduje pri ozóne po prekročení informačného prahu 180 µg/m3 vyjadreného ako 1-hodinový priemer a signál „Výstraha“ nasleduje po prekročení výstražného prahu 240 µg/m3 vyjadreného ako 1-hodinový priemer
Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993)
SEKTOR A - OCHRANA OVZDUŠIA A OZÓNOVEJ VRSTVY
- Zníženie emisií základných látok znečisťujúcich ovzdušie (SO2, NOx, CO, CxHy, tuhých emisií), prchavých organických zlúčenín (VOCs) perzistentných organických látok (POPs), ťažkých kovov, CO2 a ostatných emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt na stav v súlade s medzinárodnými dohovormi.
- Vylúčenie používania plnohalogénovaných uhľovodíkov a halónov, tetrachlórmetánu (CCI4), 1,1,1-trichlóretánu a bromovaných neplnohalogenovaných uhľovodíkov, znižovanie spotreby ostatných neplnohalogénovaných uhľovodíkov a metylbromidu, uplatnenie, dodržiavanie a kontrola výroby a používania látok narušujúcich ozónovú vrstvu.
- Vypracovanie a realizácia národných programov zameraných na znižovanie emisií oxidu uhličitého a ostatných plynov vyvolávajúcich zvýšenie skleníkového efektu, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol o látkach narušujúcich ozónovú vrstvu, vrátane minimalizovania spaľovania uhlia a jeho racionálnejšieho zhodnotenia, ako aj používanie vozidiel s benzínovým motorom vybaveným trojcestným katalyzátorom.
- Zavedenie smogových varovných a regulačných systémov a jednotného havarijného systému, zabránenie vzniku smogových situácií.
- Dotvorenie uceleného systému právnych predpisov o ochrane ovzdušia a ozónovej vrstve, zosúladeného s právom EÚ, ktoré nepripustia nad prípustnú mieru činnosti ohrozujúce a poškodzujúce životné prostredie znečisťovaním ovzdušia, narúšaním ozónovej vrstvy a zmenami klímy.
- Širšie uplatnenie pohonných látok a druhov dopravy neznečisťujúcich životné prostredie (napr. plyn, elektrina, bezolovnatý benzín).
- Dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému životného prostredia SR – ovzdušie.
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (2001)
Strategické ciele TUR, ktoré je potrebné v rámci smerovania k vyššie uvedeným dlhodobým prioritám dosiahnuť, sú:
- Zníženie environmentálneho zaťaženia prostredia
- Zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy, narušenia ozónovej vrstvy a prírodných katastrof
- Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch.
Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2012 – 2016 (2012)
V záujme znižovania znečisťujúcich látok v ovzduší prijme vláda podporné nástroje na znižovanie množstva emisií z priemyslu, energetiky a mobilných zdrojov a orientáciu na využívanie automobilov so zníženou emisiou.
Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)
Ciele Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy:
- Poskytnúť objektívnu informáciu o súčasnom stave adaptačných procesov v SR;
- Na základe dostupných scenárov vývoja zmeny klímy popísať jej prejavy v SR;
- Analyzovať očakávané dôsledky zmeny klímy pre rozhodujúce oblasti/sektory ekonomických činností;
- Navrhnúť súbor vhodných proaktívnych adaptačných opatrení a mechanizmus na ich realizáciu v rámci sektorových politík, rozvojových stratégií a akčných plánov na všetkých úrovniach procesu;
- Určiť postupy pri predchádzaní a manažovaní rizík spojených s extrémnymi prejavmi počasia, s cieľom minimalizovať sociálne a ekonomické náklady s tým spojené;
- Podporiť rozvoj a aplikácie metodík, modelov a nástrojov na lepšie posudzovanie investičných rizík spojených s nákladmi na škody a adaptáciu na regionálnej, lokálnej úrovni, ale aj na úrovni individuálneho projektu;
- Na základe inventarizácie súčasného stavu prijať odporúčania pre rozvoj informačných technológií a budovania znalostnej základne pre účinnejšiu adaptáciu;
- Identifikovať príležitosti spojené s procesom adaptácie a vytvoriť podmienky na ich praktickú realizáciu;
- Navrhnúť kritériá pre výber a hodnotenie investičných priorít v rámci adaptačných opatrení;
- Navrhnúť systém na monitorovanie, hodnotenie a revíziu adaptačných opatrení s ohľadom na dynamiku a neistoty budúceho vývoja scenárov zmeny klímy;
- Umožniť efektívne prepojenie proaktívnych adaptačných opatrení na finančné zdroje v rámci pripravovaných Operačných programov na obdobie 2014 – 2020 a v rámci nového finančného nástroja LIFE;
- Konečným cieľom je vytvoriť základnú inštitucionálnu a informačnú infraštruktúru, ktorá by SR umožnila účinnú a nákladovo efektívnu adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do roku 2020.
Stratégia pre redukciu PM10 (2013)
Vzhľadom na to, že takmer polovica Európanov (49 %) žije v oblastiach, kde sa ciele EÚ týkajúce sa kvality ovzdušia nedosiahli, Európska komisia začala s verejnými internetovými konzultáciami o svojej súčasnej politike aj v tejto oblasti, ktorá je súčasťou celkovej politiky EÚ týkajúcej sa ovzdušia v Európe zameranej na stanovenie nových dlhodobých cieľov po roku 2020.
Kľúčová otázka
Darí sa dosahovať dobrú kvalitu ovzdušia, t. j. úroveň znečistenia nižšiu ako limitná/cieľová hodnota?Kľúčové zistenia
- V roku 2017 došlo k prekročeniam limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 hodinové koncentrácie na 12 monitorovacích staniciach pre PM10 a na 2 monitorovacích staniciach pre PM2,5. Vyskytli sa tiež prekročenia cieľovej hodnoty na ochranu zdravia pre BaP na 3 monitorovacích staniciach.
- Limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší stanovené na ochranu vegetácie (SO2, NOX) neboli prekročené. Prekročenie bolo zaznamenané v prípade prízemného ozónu.
- Masívne zníženie národných emisií prekurzorov ozónu za posledné roky neprinieslo zníženie koncentrácií prízemného ozónu na území SR. Niektoré charakteristiky koncentrácií prízemného ozónu v roku 2017 zotrvali na relatívne vysokej úrovni z predchádzajúcich rokov.
- Najvýznamnejšie znečisťujúce látky z hľadiska ľudského zdravia sú predovšetkým PM10, PM2,5, Benzo(a)pyrén a NO2. Kvalita ovzdušia z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva sa v SR výrazne zlepšila vďaka prijatým opatreniam politík a ich účinkom. V posledných dvoch desaťročiach bolo možné pozorovať sústavné a výrazné zlepšovanie.
- Znečisťujúce látky (SO2, NOX, VOC, prízemný ozón) a atmosférická depozícia patria medzi faktory výrazne ovplyvňujúce zdravotný stav vegetácie. Za posledných 20 rokov sa výrazne znížili emisie látok významných z hľadiska zdravotného stavu vegetácie, čo viedlo k celkovému zlepšeniu kvality ovzdušia.
| Zmena od roku 1990 | Zmena od roku 2000 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
|
| Vzhľadom k veľkému poklesu emisií a taktiež sprísneniu limitných hodnôt v tomto časovom období možno konštatovať, že kvalita ovzdušia sa od roku 1990 výrazne zlepšila. | V strednodobom časovom horizonte sledujeme výrazné spomalenie pozitívneho trendu, avšak stále ho môžeme hodnotiť pozitívne aj napriek jeho mierne kolísavému priebehu. |
Výrazné zníženie počtu prekročení limitných hodnôt oproti predchádzajúcemu roku. |
Sumárne zhodnotenie
Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia (2017)
1) maximálna osemhodinová koncentrácia
2) limitné hodnoty pre výstražné prahy
3) stanice indikujú regionálnu pozaďovú úroveň
Znečisťujúce látky, ktoré prekročili limitnú hodnotu, sú zvýraznené červeným hrubým písmom
Označenie výťažnosti: > = 85 % platných meraní
Zdroj: SHMÚ
|
AGLOMERÁCIA
Zóna |
|
Ochrana zdravia
|
VP 2)
|
|||||||||
|
Znečisťujúca látka
|
SO2
|
NO2
|
PM10
|
PM2.5
|
CO
|
Benzén
|
SO2
|
NO2
|
||||
|
Doba
spriemerovania |
1 hod
|
24 hod
|
1 hod
|
1 rok
|
24 hod
|
1 rok
|
1 rok
|
8 hod 1)
|
1 rok
|
3 hod po sebe
|
3 hod po sebe
|
|
|
Limitná hodnota (µg.m–3)
|
350
|
125
|
200
|
40
|
50
|
40
|
25
|
10 000
|
5
|
500
|
400
|
|
|
(počet prekročení)
|
(24)
|
(3)
|
(18)
|
(35)
|
||||||||
|
Bratislava
|
Bratislava, Kamenné nám.
|
|
|
|
|
0 |
19
|
11
|
|
|
|
|
|
Bratislava, Trnavské Mýto
|
|
|
0
|
39
|
24
|
25
|
|
1 004
|
0,5
|
|
0
|
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
|
|
0
|
14
|
25
|
20
|
14
|
|
|
|
0
|
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
2
|
0
|
0
|
24
|
25
|
23
|
15
|
|
|
0
|
0
|
|
|
Košice
|
Košice, Štefánikova
|
0
|
0
|
0
|
31
|
55
|
33 | 23 |
2 148
|
1,6
|
|
0
|
|
Košice, Amurská
|
|
|
|
|
36
|
28 |
19
|
|
|
|
|
|
|
Banskobystrický
kraj |
Banská Bystrica,Štefánik. náb.
|
0
|
0
|
0
|
38
|
67
|
33
|
23
|
2 238
|
1,4
|
0
|
0
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
|
|
0
|
13
|
19
|
20
|
16
|
|
|
|
0
|
|
|
Jelšava, Jesenského
|
|
|
0
|
10
|
82
|
37
|
27
|
|
|
|
|
|
|
Hnúšta, Hlavná
|
|
|
|
|
42
|
27
|
19
|
|
|
|
|
|
|
Zvolen, J. Alexyho
|
|
|
|
|
32
|
24
|
18
|
|
|
|
|
|
|
Žiar nad Hronom, Jilemnického
|
|
|
|
|
20
|
19
|
15
|
|
|
|
|
|
|
Bratislavský kraj
|
Malacky, Mierové nám.
|
0
|
0
|
0
|
29
|
20
|
23
|
17
|
1 601
|
1,2
|
0
|
0
|
|
Košický
kraj |
Kojšovská hola | 0 | 3 | |||||||||
|
Veľká Ida, Letná
|
|
|
|
|
62
|
36
|
25
|
2 470
|
|
|
|
|
|
Strážske, Mierová
|
|
|
|
|
30
|
27
|
22
|
|
|
|
|
|
|
Krompachy, SNP
|
0
|
0
|
0
|
18
|
38
|
27
|
21
|
2 033
|
2,6
|
0 |
0
|
|
|
Nitriansky kraj
|
Nitra, Janíkovce
|
|
|
0
|
14
|
25
|
24
|
19
|
|
|
|
0
|
|
Nitra, Štúrova
|
0
|
0
|
0
|
35
|
27
|
28
|
14
|
1 466
|
0,5
|
0
|
0
|
|
|
Prešovský
kraj |
Gánovce Meteo. st. | 0 | 9 | |||||||||
|
Humenné, Nám. slobody
|
|
|
0
|
11
|
36
|
26
|
22
|
|
|
|
|
|
|
Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu
|
|
|
0
|
38
|
51
|
34
|
24
|
2 214
|
2,5
|
|
0
|
|
|
Vranov nad Top., M.R.Štefánika
|
0
|
0
|
|
|
29
|
26
|
20
|
|
|
0
|
|
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP 3)
|
|
|
0
|
4
|
2
|
13
|
11
|
|
|
|
|
|
| Starina Vodná nádrž, EMEP | 0 | 3 | ||||||||||
|
Kolonické sedlo 3)
|
|
|
|
|
13
|
18
|
11
|
|
|
|
|
|
|
Trenčiansky
kraj |
Prievidza, Malonecpalská
|
0
|
0
|
0
|
19
|
24
|
26
|
18
|
|
|
0
|
|
|
Bystričany, Rozvodňa SSE
|
0
|
0
|
|
|
30
|
27
|
19
|
|
|
0
|
|
|
|
Handlová, Morovianska cesta
|
0
|
0
|
|
|
25
|
23
|
18
|
|
|
0
|
|
|
|
Trenčín, Hasičská
|
0
|
0
|
0
|
31
|
41
|
30
|
13
|
3 686
|
1,1
|
0
|
0
|
|
|
Trnavský
kraj |
Senica, Hviezdoslavova
|
0
|
0
|
|
|
25
|
25
|
16
|
|
|
0
|
|
|
Trnava, Kollárova
|
|
|
0
|
37
|
29
|
24
|
17
|
1 584
|
1,1
|
|
0
|
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP 3)
|
0
|
0
|
0
|
8
|
27
|
24
|
16
|
|
|
|
|
|
|
Žilinský
kraj |
Chopok, EMEP | 0 | 3 | |||||||||
|
Martin, Jesenského
|
|
|
0
|
26
|
29
|
28
|
22
|
2 136
|
1,5
|
|
0
|
|
|
Ružomberok, Riadok
|
0
|
0
|
0
|
21
|
44
|
30
|
24
|
3 091
|
0,8
|
0
|
|
|
|
Žilina, Obežná
|
|
|
0
|
25
|
44
|
30
|
26
|
2 156
|
|
|
0
|
|
1) maximálna osemhodinová koncentrácia
2) limitné hodnoty pre výstražné prahy
3) stanice indikujú regionálnu pozaďovú úroveň
Znečisťujúce látky, ktoré prekročili limitnú hodnotu, sú zvýraznené červeným hrubým písmom
Označenie výťažnosti: > = 85 % platných meraní
Zdroj: SHMÚ
Podrobné zhodnotenie
Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).
PM2,5
Pre častice PM2,5 je stanovený len ročný limit 25 µg.m–3, ktorý vstúpil do platnosti 1. 1. 2015. V roku 2017 táto hodnota bola prekročená na dvoch monitorovacích staniciach, a to na stanici Žilina Obežná a Jelšava Jesenského.
Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia závisia od veľkosti aj zloženia častíc a sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska a po implementácii aj slovenská legislatíva preto presúva ťažisko pozornosti na PM2,5. Jedným z ukazovateľov, ktorý má charakterizovať zaťaženie obyvateľstva zvýšenými koncentráciami PM2,5 je indikátor priemernej expozície (IPE), ktorý je pre daný rok definovaný ako nepretržitá stredná hodnota koncentrácie spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta za posledné 3 roky. Podľa prílohy č. 11 k vyhláške 360/2010 Z. z. má byť v roku 2020 dosiahnutá limitná hodnota 20 µg.m–3.
Oxid uhoľnatý
Na žiadnej z monitorovacích staníc nebola prekročená limitná hodnota a úroveň znečistenia ovzdušia za predchádzajúce obdobie rokov 2012 – 2017 je pod DMH.
Benzén
Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2017 namerala na stanici Krompachy, SNP 2,6 µg.m–3, čo je pod limitnou hodnotou 5 µg.m–3.
Počet dní s prekročením limitnej hodnoty pre 24-hodinovú koncentráciu PM10 (2017)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ
Priemerná ročná koncentrácia PM2,5 (µg.m-3), (2017)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ
Sieť monitorovacích staníc prízemného ozónu
Zdroj: SHMÚ
Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR sa v roku 2017 pohybovali v intervale 37 – 98 µg.m-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2017 mala stanica Chopok (98 µg.m-3).
Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu 2017 (µg.m-3)
Zdroj: SHMÚ
Priemerné ročné koncentrácie (µg.m-3) prízemného ozónu (2017)
Pozn. výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
Počet dní s prekročením cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí
Hodnoty AOT 40 pre ochranu vegetácie (µg.m-3.h)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA, žltá čiara ohraničuje územie s prekročenou limitnou hodnotou
Zdroj:SHMÚ
Referenčná úroveň hodnoty AOT40 na ochranu lesov je 20 000 µg.m-3.h. Dané hodnoty sú každoročne prekračované, na niektorých staniciach vo fotochemicky aktívnych rokoch dokonca viac ako dvojnásobne.
Hodnoty AOT40 pre ochranu lesov (µg.m-3.h)
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie referenčnej úrovne
Zdroj: SHMÚ
Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia
Zdroj: SHMÚ
Zdroj: SHMÚ
V súlade s požiadavkami zákona o ochrane ovzdušia bolo územie SR rozdelené do 8 zón a 2 aglomerácií a v rámci nich 12 oblastí riadenia kvality ovzdušia.
Oblasti riadenia kvality ovzdušia
Zdroj: SHMÚ
Oblasťou riadenia kvality ovzdušia je aglomerácia alebo vymedzená časť zóny, kde je prekročená:
- limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok zvýšená o medzu tolerancie,
-
limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok, ak nie je určená medza tolerancie,
-
cieľová hodnota pre ozón, častice PM2,5, arzén, kadmium, nikel alebo benzo(a)pyrén.
Oblasti riadenia kvality ovzdušia
Zdroj: SHMÚ
Oxid siričitý
V roku 2017 nebola v žiadnej aglomerácii a zóne prekročená úroveň znečistenia pre hodinové a ani pre denné hodnoty. Príslušné limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí neboli prekročené vo väčšom počte, ako stanovuje vyhláška č. 360/ 2010 Z. z. o kvalite ovzdušia. V roku 2017 sa nevyskytol žiaden prípad prekročenia výstražného prahu.
Kritická hodnota na ochranu vegetácie je 20 µg.m–3 za kalendárny rok a zimné obdobie. Táto limitná hodnota nebola prekročená v priebehu roku 2017 na žiadnej z EMEP staníc, ani za kalendárny rok, ani za zimné obdobie. Všetky hodnoty boli pod dolnou medzou pre hodnotenie (DMH) na ochranu vegetácie.
Kritická hodnota na ochranu vegetácie je 20 µg.m–3 za kalendárny rok a zimné obdobie. Táto limitná hodnota nebola prekročená v priebehu roku 2017 na žiadnej z EMEP staníc, ani za kalendárny rok, ani za zimné obdobie. Všetky hodnoty boli pod dolnou medzou pre hodnotenie (DMH) na ochranu vegetácie.
Oxid dusičitý
V roku 2017 nebola prekročená ročná limitná hodnota ani na jednej monitorovacej stanici. Prekročenie limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre hodinové koncentrácie sa nevyskytlo prekročené na žiadnej monitorovacej stanici. V roku 2017 nenastal žiaden prípad prekročenia výstražného prahu.
Kritická úroveň na ochranu vegetácie (30 µg.m–3 za kalendárny rok vyjadrená ako NOX) nebola v roku 2017 prekročená na žiadnej z EMEP staníc. Hodnoty boli hlboko pod DMH na ochranu vegetácie.
Kritická úroveň na ochranu vegetácie (30 µg.m–3 za kalendárny rok vyjadrená ako NOX) nebola v roku 2017 prekročená na žiadnej z EMEP staníc. Hodnoty boli hlboko pod DMH na ochranu vegetácie.
PM10
V roku 2017 sa vyskytli prekročenia limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24-hodinové koncentrácie na 12 staniciach, najviac na stanici Jelšava 82 krát, Banská Bystrica Štefánikova nábr. 67 krát a Veľká Ida 62 krát. Priemerná ročná hodnota nebola prekročená na žiadnej monitorovacej stanici. Monitorovanie PM10 dostatočne pokrýva územie Slovenska.
PM2,5
Pre častice PM2,5 je stanovený len ročný limit 25 µg.m–3, ktorý vstúpil do platnosti 1. 1. 2015. V roku 2017 táto hodnota bola prekročená na dvoch monitorovacích staniciach, a to na stanici Žilina Obežná a Jelšava Jesenského.
Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia závisia od veľkosti aj zloženia častíc a sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska a po implementácii aj slovenská legislatíva preto presúva ťažisko pozornosti na PM2,5. Jedným z ukazovateľov, ktorý má charakterizovať zaťaženie obyvateľstva zvýšenými koncentráciami PM2,5 je indikátor priemernej expozície (IPE), ktorý je pre daný rok definovaný ako nepretržitá stredná hodnota koncentrácie spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta za posledné 3 roky. Podľa prílohy č. 11 k vyhláške 360/2010 Z. z. má byť v roku 2020 dosiahnutá limitná hodnota 20 µg.m–3.
Oxid uhoľnatý
Na žiadnej z monitorovacích staníc nebola prekročená limitná hodnota a úroveň znečistenia ovzdušia za predchádzajúce obdobie rokov 2012 – 2017 je pod DMH.
Benzén
Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2017 namerala na stanici Krompachy, SNP 2,6 µg.m–3, čo je pod limitnou hodnotou 5 µg.m–3.
Pb, As, Ni, Cd
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2017 prekročené.
Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom cieľovej, resp. limitnej hodnoty.
BaP
Priemerná hodnota koncentrácie BaP na staniciach Veľká Ida, Letná; Nitra, Štúrova a Banská Bystrica, Štefánikovo nábr. prekročila cieľovú hodnotu 1 ng.m-3, čo môžeme na AMS vo Veľkej Ide pripísať priemyselnej činnosti (najmä výroba koksu) a čiastočnej aj vykurovaniu domácností a na ostatných monitorovacích staniciach vplyvu vykurovaniu domácností pevným palivom a cestnej doprave, najmä dieselovým motorom.
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2017 prekročené.
Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom cieľovej, resp. limitnej hodnoty.
BaP
Priemerná hodnota koncentrácie BaP na staniciach Veľká Ida, Letná; Nitra, Štúrova a Banská Bystrica, Štefánikovo nábr. prekročila cieľovú hodnotu 1 ng.m-3, čo môžeme na AMS vo Veľkej Ide pripísať priemyselnej činnosti (najmä výroba koksu) a čiastočnej aj vykurovaniu domácností a na ostatných monitorovacích staniciach vplyvu vykurovaniu domácností pevným palivom a cestnej doprave, najmä dieselovým motorom.
Matematické modelovanie je metódou, ktorá poskytuje informácie o kvalite ovzdušia na miestach, kde nie je dostupné meranie. Taktiež poskytuje, v závislosti od druhu modelu, odpovede alebo indície k otázkam, ktoré meranie nemôže vyčerpávajúco zodpovedať - napr. aký je podiel zdrojov na nameraných koncentráciách, aký je vplyv jednotlivých parametrov zdrojov a procesov v atmosfére. S použitím matematického modelovania počíta aj legislatíva EÚ – v oblastiach, kde koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú dolný prah pre hodnotenie, je postačujúce použiť na hodnotenie kvality ovzdušia matematické modelovanie, v ostatných oblastiach sa táto metóda používa ako doplnková.
SHMÚ v súčasnosti spracováva celoročné hodnotenie kvality ovzdušia týmito modelmi:
SHMÚ v súčasnosti spracováva celoročné hodnotenie kvality ovzdušia týmito modelmi:
- CEMOD – modelovanie základných znečisťujúcich látok (SO2, NOx, NO2, benzén a CO) na celom území Slovenska. Model CEMOD môže byť využitý aj pre riešenie lokálnych problémov ochrany ovzdušia (priemyselný zdroj, mesto, ulica a pod.).
- IDWA – je matematickým modelom založeným na interpolačnej metóde s inverzným vážením vzdialeností. Je to teda priestorová interpolácia koncentrácií vybraných látok (PM10, PM2,5, ťažké kovy a ozón) na celom území Slovenska.
Počet dní s prekročením limitnej hodnoty pre 24-hodinovú koncentráciu PM10 (2017)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ
Priemerná ročná koncentrácia PM2,5 (µg.m-3), (2017)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ
-
Prízemný ozón
Sieť monitorovacích staníc prízemného ozónu
Zdroj: SHMÚ
Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR sa v roku 2017 pohybovali v intervale 37 – 98 µg.m-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2017 mala stanica Chopok (98 µg.m-3).
Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu 2017 (µg.m-3)
|
Stanica
|
Koncentrácie
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
64
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
51
|
|
Košice, Ďumbierska
|
55
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
57
|
|
Jelšava, Jesenského
|
49
|
|
Kojšovská hoľa
|
80
|
|
Nitra, Janíkovce
|
60
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
52
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
63
|
|
Gánovce, Meteo. st.
|
53
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
60
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
51
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
47
|
|
Chopok, EMEP
|
98
|
|
Žilina, Obežná
|
38
|
|
Ružomberok, Riadok
|
37 |
Zdroj: SHMÚ
Priemerné ročné koncentrácie (µg.m-3) prízemného ozónu (2017)
Pozn. výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia 120 µg.m-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky. Prehľad prekročení tejto cieľovej hodnoty za obdobie 2015 – 2017 uvádza nasledujúca tabuľka. Výstražný hraničný prah (240 µg.m-3) a ani informačný hraničný prah (180 µg.m-3) pre upozornenie verejnosti pre varovanie verejnosti neboli v roku 2017 prekročené.
Počet dní s prekročením cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí
|
Stanica
|
2015
|
2016
|
2017 |
Priemer 2015 – 2017
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
60
|
11 | 38 |
36
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
38
|
6 | 22 | 22 |
|
Košice, Ďumbierska
|
24
|
8 | 10 |
14
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
*6
|
2 | 17 |
10
|
|
Jelšava, Jesenského
|
2
|
9 | 11 | 7 |
|
Kojšovská hoľa
|
*2
|
20 | 23 |
22
|
|
Nitra, Janíkovce
|
39
|
17 | 42 |
33
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
0
|
3 | 7 | 3 |
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
15
|
4 | 3 | 7 |
|
Gánovce, Meteo. st.
|
*1
|
0 | 0 |
0
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
*4
|
5 | 3 |
4
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
24
|
*0 | 19 |
22
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
7
|
7 | 8 |
7
|
|
Chopok, EMEP
|
27
|
28 | *31 |
28
|
|
Žilina, Obežná
|
0
|
6 | 3 |
3
|
| Ružomberok, Riadok | NA | 0 | 0 | 0 |
* rok sa nezapočítal do priemeru, z dôvodu nedostatku údajov v letnom období
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ
Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2015 – 2017)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2015 – 2017)
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
Cieľová hodnota expozičného indexu pre ochranu vegetácie AOT40 je 18 000 µg.m-3.h. Táto hodnota sa vzťahuje na koncentrácie, ktoré sú počítané ako priemer za obdobie piatich rokov. Priemer za roky 2013 – 2017 bol prekročený na staniciach Bratislava-Jeséniova, Banská Bystrica-Zelená, Nitra-Janíkovce a Chopok.
Hodnoty AOT 40 pre ochranu vegetácie (µg.m-3.h)
|
Stanica
|
Priemer 2013 – 2017
|
2017
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
21 677
|
25 042
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
15 932
|
21 525
|
|
Košice, Ďumbierska
|
14 025
|
11 557
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
21 263
|
17 198
|
|
Jelšava, Jesenského
|
9 434
|
12 756
|
|
Kojšovská hoľa
|
14 750 |
13 056
|
|
Nitra, Janíkovce
|
21 315
|
25 925
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
10 580
|
14 209
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
11 360
|
13 197
|
|
Gánovce, Meteo. st.
|
7 766
|
7 020
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
11 627
|
12 154
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
16 976
|
16 167
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
14 060
|
9 334
|
|
Chopok, EMEP
|
19 286
|
29 820
|
|
Žilina, Obežná
|
11 387
|
10 956
|
| Ružomberok, Riadok | 3 338 | 2 801 |
Poznámka: 1. 1. 2013 vstúpilo do platnosti nariadenie 2011/850/ES, ktorým sa zmenil prepočítavací
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými koncentráciami z hodnoty 1.996 na 2
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými koncentráciami z hodnoty 1.996 na 2
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ
Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2013 – 2017) pre ochranu vegetácie
Zdroj: SHMÚ
Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2013 – 2017) pre ochranu vegetácie
Poznámka: výsledky interpolácie IDWA, žltá čiara ohraničuje územie s prekročenou limitnou hodnotou
Zdroj:SHMÚ
Referenčná úroveň hodnoty AOT40 na ochranu lesov je 20 000 µg.m-3.h. Dané hodnoty sú každoročne prekračované, na niektorých staniciach vo fotochemicky aktívnych rokoch dokonca viac ako dvojnásobne.
Hodnoty AOT40 pre ochranu lesov (µg.m-3.h)
|
Stanica
|
2017
|
|
Bratislava, Jeséniova
|
39 083
|
|
Bratislava, Mamateyova
|
30 841
|
|
Košice, Ďumbierska
|
21 759
|
|
Banská Bystrica, Zelená
|
29 211
|
|
Jelšava, Jesenského
|
22 695
|
|
Kojšovská hoľa
|
26 794
|
|
Nitra, Janíkovce
|
44 411
|
|
Humenné, Nám. slobody
|
22 710
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
|
20 953
|
|
Gánovce, Meteo. st.
|
12 938
|
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP
|
20 400
|
|
Prievidza, Malonecpalská
|
28 210
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP
|
15 243
|
|
Chopok, EMEP
|
53 766
|
|
Žilina, Obežná
|
18 843
|
| Ružomberok, Riadok | 5 689 |
Zdroj: SHMÚ