Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Kvalita ovzdušia

Dátum poslednej aktualizácie 05.11.2021

Definícia indikátora

Indikátor popisuje úroveň znečistenia ovzdušia v SR, čiže plnenie limitných, resp. cieľových hodnôt znečistenia ovzdušia pre znečisťujúce látky SO2, NO2, CO, PM10, PM2,5, ťažké kovy (Pb, Hg, As, Cd, Ni), benzén, benzo(a)pyrén; prekročenia limitných hodnôt a priemery koncentrácie prízemného ozónu O3.
 

Jednotka indikátora

ug/m3, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Limitné hodnoty vybraných znečisťujúcich látok, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí a termíny ich dosiahnutia
Znečisťujúca látka Priemerované obdobie Limitná hodnota
Častice PM10 1 deň 50 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
35-krát za kalendárny rok
kalendárny rok 40 µg/m3
Častice PM2,5 kalendárny rok Do 1. januára 2020: 25 µg/m3
Od 1. januára 2020: 20 µg/m3
SO2 1 h 350 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
4-krát za kalendárny rok
1 deň 125 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
3-krát za kalendárny rok
NO2 1 h 200 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
18-krát za kalendárny rok
kalendárny rok 40 µg/m3
CO Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota1) 10 mg/m3
Pb kalendárny rok 0,5 µg/m3
Benzén kalendárny rok 5 µg/m3

 
Kritické úrovne znečistenia ovzdušia na ochranu vegetácie
Znečisťujúca látka Priemerované obdobie Kritická úroveň
SO2 Kalendárny rok a zimné obdobie
od 1. októbra do 31. marca
20 µg/m3
NOx Kalendárny rok 30 µg/m3 NOx

 
Cieľové hodnoty vybraných znečisťujúcich látok a termíny ich dosiahnutia podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
Cieľové hodnoty pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén na ochranu zdravia ľudí a vegetácie
Znečisťujúca látka Priemerované obdobie Cieľová hodnota1)
As 1 kalendárny rok 6 ng/m3
Cd 1 kalendárny rok 5 ng/m3
Ni 1 kalendárny rok 20 ng/m3
BaP 1 kalendárny rok 1 ng/m3
Poznámka:
Pre celkový obsah vo frakcii častíc PM10 priemerne za kalendárny rok.


Cieľové hodnoty pre ozón podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia
 
Cieľové hodnoty pre ozón
Cieľ Priemerované obdobie Cieľová hodnota
Ochrana zdravia ľudí najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota1) 120 µg/m3 sa neprekročí viac ako 25 dní za kalendárny rok v priemere troch rokov2)
Ochrana vegetácie od mája do júla AOT40 vypočítaný z 1-hodinových hodnôt
18 000 (µg/m3) × h v priemere piatich rokov2)
Poznámky:
1) Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota koncentrácie sa vyberie preskúmaním 8-hodinových plávajúcich priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8- hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do konca daného dňa.
2) Ak nemožno určiť trojročné alebo päťročné priemery na základe úplných a po sebe nasledujúcich súborov ročných údajov, najmenšie ročné údaje vyžadované na kontrolu dodržiavania cieľových hodnôt sú tieto pre cieľovú hodnotu na ochranu:
– zdravia ľudí: platné údaje za jeden rok,
– vegetácie: platné údaje za tri roky.
 
Dlhodobé ciele pre ozón
Cieľ Priemerované obdobie Dlhodobý cieľ1)
Ochrana zdravia ľudí najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota v kalendárnom roku 120 µg/m3
Ochrana vegetácie od mája do júla AOT40 vypočítaný z 1-hodinových hodnôt
6 000 (µg/m3) × h
1) Dátum, ku ktorému by sa mali dosiahnuť dlhodobé ciele, nie je určený.


Informačné prahy a výstražné prahy podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia

 

A. Výstražné prahy pre znečisťujúce látky oxid siričitý a oxid dusičitý
Hodnoty sa merajú počas troch po sebe nasledujúcich hodín na miestach reprezentujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km2 alebo celú zónu, či aglomeráciu podľa toho, čo je menšie.
 
Znečisťujúca látka Výstražný prah
Oxid siričitý 500 µg/m3
Oxid dusičitý 400 µg/m3

B. Informačné a výstražné prahy pre ozón
Účel Priemerované obdobie Prah
Informácie 1 h 180 µg/m3
Výstraha 1 h1) 240 µg/m3
Poznámka:
1) Na vykonávanie § 12 ods. 2 a § 13 zákona sa prekročenie prahu meria alebo predpovedá tri po sebe nasledujúce hodiny.

 
C. Signály upozornenia a výstrahy
Signál „Upozornenie“ nasleduje pri ozóne po prekročení informačného prahu 180 µg/m3 vyjadreného ako 1-hodinový priemer a signál „Výstraha“ nasleduje po prekročení výstražného prahu 240 µg/m3 vyjadreného ako 1-hodinový priemer

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (Agenda 2030) bola schválená Valným zhromaždením OSN  (vrátane SR) v septembri 2015 („Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“) a predstavuje doposiaľ najkomplexnejší súbor globálnych priorít pre dosiahnutie udržateľného rozvoja. Agenda 2030 nadväzuje na Miléniovú deklaráciu OSN z roku 2000 a vyzýva štáty k spoločnému koordinovanému postupu pri riešení globálnych výziev. Ciele udržateľného rozvoja, ktoré stanovuje, sa týkajú všetkých krajín sveta bez ohľadu na ich stupeň ekonomického a sociálneho rozvoja.
Jej kľúčovými princípmitransformácia, integrácia a univerzálnosť. Obsahuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs Sustainable Development Goals) rozpracovaných do 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré majú za ambíciu usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí. Prepája všetky tri dimenzie udržateľného rozvoja: ekonomickú, sociálnu a environmentálnu. Agenda 2030 nie je právne záväzná. Vyjadruje zámer krajín viesť ich rozvoj smerom k udržateľnosti a nastaviť ich národné politiky, stratégie a plánovanie tak, aby prispievali k dosiahnutiu globálnych cieľov.
Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“ schválenom uznesením vlády č. 95/2016, pričom ju  vníma v prvom rade ako príležitosť a prostriedok určiť dlhodobé priority pre rozvoj našej krajiny. Rozpracovanie cieľov Agendy 2030 na podmienky SR do veľkej časti bude prebiehať formou aktualizácie existujúcich odvetvových plánov a koncepcií. V tejto súvislosti vznikla uznesením vlády SR č. 350 z 24. júla 2017 Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá zabezpečí, že otázka udržateľného rozvoja sa stane integrálnou súčasťou všetkých verejných politík.
 
Európska zelená dohoda
Forma: Oznámenie Európskej komisie (COM(2019) 640 final)
Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že sa do roku 2050 EÚ transformuje na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.
 
Klimatický a energetický rámec do roku 2030
Klimatický a energetický rámec do roku 2030 zahŕňa ciele a politické ciele celej EÚ na obdobie od roku 2021 do roku 2030.
Rámec bol prijatý Európskou radou v októbri 2014. Ciele týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti boli v roku 2018 revidované smerom nahor. Záväzný cieľ znížiť do roku 2030 emisie v EÚ najmenej o 40 % pod úroveň v roku 1990. To umožní EÚ prejsť k ekonomike neutrálnej voči klíme a plniť svoje záväzky podľa Parížskej dohody.
Na dosiahnutie cieľa:
Odvetvia systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) budú musieť znížiť emisie o 43 % (v porovnaní s rokom 2005) - na tento účel sa ETS po roku 2020 revidoval.  Odvetvia, ktoré nie sú členmi ETS, budú musieť znížiť emisie o 30% (v porovnaní s rokom 2005) - to sa premietlo do individuálnych záväzných cieľov pre členské štáty.
 
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy – aktualizácia
Hlavným cieľom aktualizovanej adaptačnej stratégie je zvýšenie odolnosti a zlepšenie pripravenosti Slovenskej republiky čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a ustanovenie inštitucionálneho rámca a koordinačného mechanizmu na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach.
K dosiahnutiu hlavného cieľa adaptácie by malo prispieť napĺňanie čiastkových cieľov, ktorými sú: zabezpečenie aktívnej tvorby národnej adaptačnej politiky, implementácia adaptačných opatrení a monitoring ich účinnosti, posilnenie premietnutia cieľov a odporúčaní adaptačnej stratégie v rámci viacúrovňovej správy vecí verejných a podpory podnikania, zvyšovanie verejného povedomia o problematike zmene klímy, podpora synergie medzi adaptačnými a mitigačnými opatreniami a využívanie ekosystémového prístupu pri realizácii adaptačných opatrení a podpora premietnutia cieľov a odporúčaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody.
Stratégia sa snaží v čo najširšom rozsahu oblastí a sektorov prepojiť scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných adaptačných opatrení. Z hľadiska adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa za kľúčové oblasti a sektory považujú: horninové prostredie a geológia, pôdne prostredie, prírodné prostredie a biodiverzita, vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo, sídelné prostredie, zdravie obyvateľstva, poľnohospodárstvo, lesníctvo, doprava, cestovný ruch, priemysel, energetika a ďalšie oblasti podnikania a oblasť manažovania rizík.
 
Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050
Slovenská republika si plne uvedomuje závažnosť a rozsah hrozby, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Aj z tohto dôvodu sa Slovensko ako aj celá EÚ a desiatky iných štátov na celom svete zaviazalo dosiahnuť klimatickú neutralitu už v roku 2050.
Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (ďalej stratégia) si dáva za cieľ vybrať a analyzovať opatrenia nákladovo efektívnym spôsobom, pričom pre realizáciu bude nevyhnutná podpora zo strany relevantných rezortov a orgánov štátnej a verejnej správy a čo je dôležité, aby boli tieto politiky a iné nesúvisiace politiky vzájomné prierezovo prepojené a konzistentné či už medzi jednotlivými rezortmi ale aj v rámci jednotlivých rezortov.
Stratégia predstavuje prierezový dokument naprieč všetkými sektormi hospodárstva, ktoré musia robiť jednotlivé politiky tak, aby sa navzájom dopĺňali smerom splniť spoločný cieľ, ktorým je kompletne dekarbonizovať celé Slovensko do polovice tohto storočia. Tento ambiciózny cieľ si Slovensko určilo až v poslednom štádiu prípravy tejto stratégie (keď už bolo modelovanie ukončené), a preto sú podrobne analyzované len menej ambiciózne scenáre redukcií emisií (a zvyšovania záchytov), ktoré nás nedostanú ku klimatickej neutralite.


Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.


Stratégia pre redukciu PM10 (2013)
Vzhľadom na to, že takmer polovica Európanov (49 %) žije v oblastiach, kde sa ciele EÚ týkajúce sa kvality ovzdušia nedosiahli, Európska komisia začala s verejnými internetovými konzultáciami o svojej súčasnej politike aj v tejto oblasti, ktorá je súčasťou celkovej politiky EÚ týkajúcej sa ovzdušia v Európe zameranej na stanovenie nových dlhodobých cieľov po roku 2020.

 

 

Kľúčová otázka

Darí sa dosahovať dobrú kvalitu ovzdušia, t. j. úroveň znečistenia nižšiu ako limitná/cieľová hodnota?

Kľúčové zistenia

 

  • V roku 2020 došlo k prekročeniam limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 ho­dinové koncentrácie PM10 na 1 monitorovacej stanici. Vyskytli sa tiež prekročenia cieľovej hodnoty na ochranu zdravia pre BaP na 7 monitorovacích staniciach. Na 3 monitorovacích staniciach došlo k prekročeniu povolených hodnôt koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia.
  • Limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší stanovené na ochranu vegetácie (SO2, NOx) neboli prekročené. Na 3 monitorovacích staniach došlo k prekročeniu povolených hodnôt koncentrácie prízemného ozónu na ochranu vegetácie.
  • Zníženie národných emisií prekurzorov ozónu neprinieslo zníženie koncentrácií prízemného ozónu na území SR. Niektoré charakteristiky koncentrácií prízemného ozónu v roku 2020 zotrvali na relatívne vysokej úrovni z predchádzajúcich rokov.
  • Najvýznamnejšie znečisťujúce látky z hľadiska ľudského zdravia sú predovšetkým PM10, PM2,5, Benzo(a)pyrén a NO2. Kvalita ovzdušia z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva sa v SR výrazne zlepšila vďaka  prijatým opatreniam politík a ich účinkom. V posledných dvoch desaťročiach bolo možné pozorovať sústavné a výrazné zlepšovanie.
  • Znečisťujúce látky (SO2, NOX, VOC, prízemný ozón) a atmosférická depozícia patria medzi faktory výrazne ovplyvňujúce zdravotný stav vegetácie. Za posledných 20 rokov sa výrazne znížili emisie látok významných z hľadiska zdravotného stavu vegetácie, čo viedlo k celkovému zlepšeniu kvality ovzdušia.
 

 
 


 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend emo_smile
Vzhľadom k veľkému poklesu emisií a taktiež sprísneniu limitných hodnôt v tomto časovom období možno konštatovať, že kvalita ovzdušia sa od roku 1990 výrazne zlepšila. Pozitívny trend vo vývoji aj napriek jeho mierne kolísavému priebehu.
Oproti predchádzajúcemu roku bolo zaznamenané zníženie prekročení limitných a cieľových hodnôt.
 

 

Sumárne zhodnotenie

Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia (2020)

 

 

AGLOMERÁCIA
Zóna
 
Ochrana zdravia
VP 2)
Znečisťujúca látka
SO2
NO2
PM10
PM2.5
CO
Ben­zén
SO2
NO2
Doba
spriemerovania
1 hod
24 hod
1 hod
1 rok
24 hod
1 rok
1 rok
8 hod 1)
1 rok
3 hod po sebe
3 hod po sebe
Parameter počet prekročení počet prekročení počet prekročení priemer počet prekročení priemer priemer priemer priemer počet prekročení počet prekročení
Limitná hodnota (µg.m–3)
350
125
200
40
50
40
25
10 000
5
500
400
Maximálny počet povolených prekročení
24
3
18
35
Bratislava
Bratislava, Kamenné nám.
 
 
 
 
5
20
14
 
 
 
 
Bratislava, Trnavské Mýto
 
 
0
33
14
25
15
1 059
0,6
 
0
Bratislava, Jeséniova
0
0
0
9
4 18
12
 
 
0
0
Bratislava, Mamateyova
0
0
0
16 4
20
13
 
 
0
0
Košice
Košice, Štefánikova
0
0
0
23
19
26 16
1 247
0,6
0
 
Košice, Amurská
 
 
 
 
9
23
15
 
 
 
 
Veľká Ida, Letná         22 28 19 2 998      
Banskobys­trický
kraj
Banská Bystrica,Štefánik. náb.
0
0
0
24
23
25
16
2 068
0,8
0
0
Banská Bystrica, Zelená
 
 
0
8
1
16
14
 
 
 
0
Jelšava, Jesenského
 
 
0
8
44
30
18
 
 
 
 
Hnúšťa, Hlavná
 
 
 
 
1
20
14
 
 
 
 
Zvolen, J. Alexyho
 
 
 
 
5
17
12
 
 
 
 
Žiar nad Hronom, Jilemnického
 
 
 
 
2
16
12
 
 
 
 
Bratislavský kraj
Malacky, Mierové nám.
0
0
0
18
5
20 16
1 242
0,5
0
0
Pezinok       19 0 20 12 1 395      
Rovinka 0 0 0 12 10 23   813 0,8 0 0
Košický
kraj
Kojšovská hoľa     0 3              
Strážske, Mierová
 
 
 
 
5
20
16
 
 
 
 
Krompachy, SNP
0
0
0
14
13
23
17
1 892
1,4
0
0
Nitriansky kraj
Nitra, Janíkovce
 
 
0
8
3
20
15
 
 
 
0
Nitra, Štúrova
0
0
0
26
7
22
13
976
0,5
0
0
Prešovský
kraj
Gánovce Meteo. st.     0 8             0
Humenné, Nám. slobody
 
 
0
8
10
22
14
 
 
 
0
Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu
 
 
0
31
15
26
16
1 520
0,8
 
0
Vranov nad Top., M.R.Štefánika
0
0
 
 
6
18
14
 
 
0
0
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP 3)
 
 
0
5
0
12
9
 
 
 
0
Starina Vodná nádrž, EMEP     0 3              
Kolonické sedlo
 
 
 
 
1
16
9
 
 
 
0
Bardejov, Pod Vinbargom 0 0 0 12 0 20 18       0
Trenčiansky
kraj
Prievidza, Malonecpalská
0
0
0
14
3
16
15
 
 
0
0
Bystričany, Rozvodňa SSE
0
0
 
 
7
20
16
 
 
0
 
Handlová, Morovianska cesta
0
0
 
 
6 20 16
 
 
0
 
Trenčín, Hasičská
0
0
0
23
17
24
15
1 325
0,8
0
0
Trnavský
kraj
Senica, Hviezdoslavova
0
0
 
 
3
19
13
 
 
0
 
Trnava, Kollárova
 
 
0
27
6
22
16
1 365
0,6
 
0
Topoľníky, Aszód, EMEP
0
0
0
8
3
17
15
 
 
0
0
Sereď, Vinárska     0 11 1 23 19        
Žilinský
kraj
Chopok, EMEP     0 2             0
Martin, Jesenského
 
 
0
19
12
22
15
1 788
0,8
 
0
Ružomberok, Riadok
0
0
0
17
21
24
19
2 550
1,0
0
0
Žilina, Obežná
 
 
0
16
14
23
17
1 664
 
 
0

 


Poznámka:
1) maximálna osemhodinová koncentrácia                  
2) limitné hodnoty pre výstražné prahy

Znečisťujúce látky, ktoré prekročili limitnú hodnotu, sú zvýraznené červeným hrubým písmom
Označenie výťažnosti:     > = 90 % platných meraní
V Pezinku monitoring kvality ovzdušia začal 2. 10. 2020, v Seredi 27. 10. 2020 a v Bardejove 13. 11. 2020
Zdroj: SHMÚ
 

Podrobné zhodnotenie

Čo sa týka kvality ovzdušia, cieľom je udržať jej dobrý stav a zlepšiť ju v miestach, kde je to potrebné. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Limitné hodnoty vybraných znečisťujúcich látok, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia stanovuje vyhláška MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia. Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 stanovuje cieľ, že kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie.

Vývoj a stav kvality ovzdušia

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. Základným  východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).
 
Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia

Zdroj: SHMÚ

 
Zóny a aglomerácie tvoria rozsiahle územia a súhrnne pokrývajú celé územie  SR.  V každej zóne je priestorové  rozloženie  koncentrácií  znečisťujúcich  látok  pomerne  variabilné  – obsahuje  zvyčajne územia s významnými zdrojmi emisií a zhoršenou kvalitou ovzdušia, ale aj pomerne čisté oblasti bez zdrojov.  Z dôvodu uľahčenia riadenia kvality ovzdušia boli definované tzv. oblasti  riadenia  kvality ovzdušia. Tieto oblasti sú podmnožinou jednotlivých zón – každá zóna ich môže obsahovať niekoľko.  

Ak namerané koncentrácie niektorej znečisťujúcej látky v ovzduší na danej monitorovacej stanici prekročia v sledovanom roku limitnú alebo cieľovú hodnotu, príslušné územie, ktoré stanica svojim meraním  reprezentuje,  je  podľa  zákona  č. 137/2010 Z. z. o ovzduší  v znení  neskorších  predpisov vyhlásené za oblasť riadenia kvality ovzdušia (ORKO). Okresný  úrad v sídle kraja má povinnosť vypracovať pre túto oblasť Program na zlepšenie kvality ovzdušia. Ak sú limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty prekračované pre viac znečisťujúcich látok, okresný úrad v sídle kraja vypracuje pre ORKO integrovaný program. Sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) ako poverená organizácia vo všetkých aglomeráciách a zónach pre znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty a pre prekurzory ozónu.  
SHMÚ každoročne na základe monitorovania znečistenia ovzdušia (za obdobie dlhšie ako jeden rok) navrhuje zoznam ORKO, pričom zoznam zón a aglomerácií zostáva nezmenený. Znečisťujúca látka je vyňatá zo zoznamu ORKO až potom, keď koncentrácie znečisťujúcej látky na stanici tri roky za sebou nepresiahnu limitnú hodnotu.

Tabuľka. Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2020, vymedzené na základe merania v rokoch 2017 – 2019

AGLOMERÁCIA / zóna
Vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia
Znečisťujúca látka
BRATISLAVA územie hl. mesta SR Bratislava NO2
KOŠICE územia mesta Košice a obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany a Veľká Ida PM10, BaP
Banskobystrický kraj územie mesta Banská Bystrica PM10, BaP
územie mesta Jelšava a obcí Lubeník, Chyžné, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota PM10, PM2,5, BaP
územie mesta Hnúšťa a doliny rieky Rimavy od miestnej časti
Hnúšťa - Likier po mesto Tisovec
PM10
Košický kraj územie mesta Krompachy PM10, BaP
Prešovský kraj územia mesta Prešov a obce Ľubotice PM10, NO2
Trenčiansky kraj územie mesta Trenčín PM10
územie okresu Prievidza BaP
Žilinský kraj územie mesta Ružomberok a obce Likavka PM10
územie mesta Žilina PM10, PM2,5, BaP
Zdroj: SHMÚ
 
Oxid siričitý

V roku 2020 nebola v žiadnej aglomerácii ani zóne prekročená limitná hodnota pre priemerné hodinové a denné hodnoty SO2. Zároveň sa v tomto roku na monitorovacích staniciach v SR  nevyskytol žiaden  prípad  prekročenia  výstražného  prahu.  Merané  koncentrácie  sú  dlhodobo  pod  limitnou hodnotu.

Oxid dusičitý
V roku 2020 nebola prekročená ročná limitná hodnota pre NO2 na žiadnej monitorovacej stanici. Takisto neprišlo k prekročeniu limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre hodinové koncentrácie tejto znečisťujúcej látky. V roku 2020 nenastal ani prípad prekročenia výstražného prahu pre NO2.

PM10
V roku 2020 neprišlo na žiadnej monitorovacej stanici k prekročeniu limitnej hodnoty pre priemernú ročnú koncentráciu PM10. Prekročenia  limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 hodinové koncentrácie sa vyskytli  na  jednej  AMS:  Jelšava, Jesenského.

PM2,5
Pre  PM2,5  je stanovená limitná hodnota 20 μg.m–3  (pre priemernú ročnú koncentráciu), ktorá vstúpila do platnosti 1. 1. 2020. (Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/850/EU, Príloha 1, bod 5). V roku 2020 táto hodnota nebola prekročená na žiadnej monitorovacej stanici.

Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia závisia od veľkosti aj zloženia častíc a sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska a po implementácii aj slovenská legis­la­tí­va preto presúva ťažisko pozornosti na PM2,5. Jedným z ukazovateľov, ktorý má charakte­ri­zovať zaťaženie obyvateľstva zvýšenými koncentráciami PM2,5 je indikátor priemernej expozície (IPE), ktorý je pre daný rok definovaný ako nepretržitá stredná hodnota koncentrácie sprie­merovaná za všetky vzorkovacie miesta za posledné 3 roky. Podľa prílohy č. 11 k vyhláške 360/2010 Z. z. má byť v roku 2020 dosiahnutá limitná hodnota 20 µg.m-3. Indikátor priemernej expozície v roku 2020 mal hodnotu 16,5 µg.m-3.

Oxid uhoľnatý
Na žiadnej z monitorovacích staníc na  Slovensku  nebola  v roku 2020 prekročená limitná hodnota  pre  CO  a úroveň znečistenia ovzdušia touto znečisťujúcou látkou za predchádzajúce obdobie rokov 2012 – 2020  je  pod dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia vonkajšieho ovzdušia.

Benzén
Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2020 namerala na stanici Krompachy, SNP. Hodnoty priemerných ročných koncentrácií však boli výrazne pod limitnou hodnotou 5 μg·m–3

Pb, As, Ni, Cd
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2020 prekročené. Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom cieľovej, resp. limitnej hodnoty.

BaP
Cieľová hodnota pre BaP bola prekročená na väčšine monitorovacích staníc. Preto je potrebné tejto znečisťujúcej látke venovať zvýšenú pozornosť.  Prekročenie cieľovej hodnoty (1 ng·m–3) bolo zaznamenané na staniciach Veľká Ida, Letná; Banská Bystrica, Štefánikovo nábr.; Banská Bystrica, Zelená.; Žilina, Obežná; Jelšava, Jesenského; Krompachy, SNP  a Prievidza,  Malonecpalská. Na monitorovacej stanici Ružomberok, Riadok, boli tiež namerané vysoké koncentrácie benzo(a)pyrénu, meranie však začalo v decembri, preto nemôžeme výsledky porovnávať s cieľovou hodnotou, ktorá sa vzťahuje na priemernú ročnú koncentráciu.

 

Smogové situácie

Smogová situácia je znečistené ovzdušie v takej miere, že pri krátkodobom vystavení obyvateľstva môže dôjsť k poškodeniu ich zdravia. Legislatíva stanovuje podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie s cieľom chrániť zdravie obyvateľov aj pri krátkodobejšom zhoršení kvality ovzdušia. Podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení neskorších predpisov je oznámenie o vzniku smogovej situácie pre častice PM10 vydané, ak dvanásťhodinový kĺzavý priemer koncentrácií PM10 prekročí informačný prah 100 μg.m–3 a súčasne podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej látky v priebehu nasledujúcich 24 hodín pod hodnotu informačného prahu. Výstraha pred závažnou smogovou situáciou pre častice PM10 je vydaná, ak dvanásťhodinový kĺzavý priemer koncentrácií PM10 prekročí výstražný prah 150 μg.m–3 a súčasne podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej látky v priebehu nasledujúcich 24 hodín pod hodnotu výstražného prahu. Podmienky na vydanie oznámenia o ukončení smogovej situácie alebo oznámenia o zrušení výstrahy pred závažnou smogovou situáciu nastanú, ak koncentrácia PM10 neprekračuje príslušnú prahovú hodnotu a tento stav trvá súvisle 24 hodín, a podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať opätovné prekročenie príslušnej prahovej hodnoty v priebehu nasledujúcich 24 hodín, alebo najmenej 3 hodiny a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede je takmer vylúčené opätovné prekročenie príslušnej prahovej hodnoty v priebehu nasledujúcich 24 hodín.


Tabuľka. Trvanie prekročenia informačného a výstražného prahu pre PM10 v roku 2020
 
Stanica Trvanie prekročenia (h)
Informačného prahu Výstražného prahu
Bratislava, Trnavské Mýto 11
Košice, Amurská 1
Veľká Ida, Letná 12
Banská Bystrica, Štefánik. náb. 4
Jelšava, Jesenského 33
Rovinka, mobil AMS 10
Krompachy, SNP 21
Ružomberok, Riadok 80 3
Martin , Jesenského 8
 Zdroj: SHMÚ

 
Zákon o ovzduší č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovuje postup pre hodnotenie a kritériá kvality ovzdušia v plnom súlade so smernicami EÚ a umožňuje využiť na hodnotenie kvality ovzdušia okrem meraní pomocou monitorovacích staníc aj matematické modelovanie.
Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje SHMÚ na staniciach NMSKO. V nadväznosti na merania sa pre priestorové hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania.
Výpočty pre hodnotenie kvality ovzdušia pomocou matematického modelovania boli uskutočnené aplikáciou upravených modelov RIO a CMAQ. Tieto modely sú odlišné svojou metodikou od modelov, ktoré sa používali na hodnotenie kvality ovzdušia v predošlých rokoch. Túto skutočnosť treba brať na zreteľ pri porovnávaní aktuálnych výsledkov a výsledkov zo Správy o stave životného prostredia v SR v roku 2019 a starších.

Chemicko-transportný model CMAQ v5.3
Modelovací systém Community Multiscale Air Quality Modeling System – CMAQ16, je vyvíjaný a podporovaný vo vývojovom stredisku EPA National Exposure Research Laboratory v Research Triangle Park, NC. CMAQ predstavuje model kvality ovzdušia tretej generácie, čo znamená, že dokáže modelovať viaceré znečisťujúce látky naraz na veľkých škálach, ktoré môžu pokrývať celé kontinenty. Je to trojrozmerný eulerovský chemicko-transportný model, ktorý sa používa na simulovanie ozónu, atmosférických aerosólov (PM), oxidov síry, dusíka a iných znečisťujúcich látok v troposfére.
Interpolačno-regresný model RIO
Model RIO17 je pokročilý interpolačno-regresný model. Vstupmi sú namerané koncentrácie a rôzne pomocné priestorové polia, ktoré majú súvislosť s priestorovým rozložením danej znečisťujúcej látky - ako napríklad mapy nadmorskej výšky, intenzity dopravy, ventilačného indexu, gridovaných emisií z lokálnych kúrenísk - pričom súbor týchto tzv. driverov je špecifický pre konkrétnu znečisťujúcu látku.
IDW-R
Interpolačný model RIO patrí medzi tzv. aproximujúce interpolačné metódy, čo znamená že pole koncentrácií vyhladzuje a v miestach monitorovacích staníc nevypočíta nutne rovnakú koncentráciu ako bola nameraná. Preto výstupy modelu RIO alebo CMAQ ešte upravujeme technikou IDW-R (inverse distance weighting - regresion).

 

Mapa. Počet dní s prekročením limitnej hodnoty pre 24-hodinovú koncentráciu PM10 (2020)


Zdroj: SHMÚ


Mapa. Priemerná ročná koncentrácia PM2,5 (µg.m-3) (2020)
 



Zdroj: SHMÚ

 

Prízemný ozón

Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR sa v roku 2020 pohybovali v intervale 36 – 91 µg.m-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2020 mala stanica Chopok (91 µg.m-3).


Tabuľka. Priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu 2020 (µg.m-3)
Stanica
Koncentrácie
Bratislava, Jeséniova
61
Bratislava, Mamateyova
49
Košice, Ďumbierska
46
Banská Bystrica, Zelená
48
Jelšava, Jesenského
39
Kojšovská hoľa
72
Nitra, Janíkovce
56
Humenné, Nám. slobody
49
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
57
Gánovce, Meteo. st.
51
Starina, Vodná nádrž, EMEP
54
Prievidza, Malonecpalská
46
Topoľníky, Aszód, EMEP
24
Chopok, EMEP
91
Žilina, Obežná
36
Ružomberok, Riadok
35
      
Poznámka: Označenie výťažnosti:     > = 90 % požadovaných platných meraní
Zdroj: SHMÚ


Mapa. Priemerné ročné koncentrácie (µg.m-3) prízemného ozónu (2020)
 
Zdroj: SHMÚ

 
Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia 120 µg.m-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky. Prehľad prekročení tejto cieľovej hodnoty za obdobie 2018 – 2020 uvádza nasledujúca tabuľka. Výstražný hraničný prah (240 µg.m-3) a ani informačný hraničný prah (180 µg.m-3) pre upozornenie pre varovanie verejnosti neboli v roku 2020 prekročené.


Tabuľka. Počet dní s prekročením cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí
Stanica
2018 2019 2020
Priemer 2018 – 2020
Bratislava, Jeséniova
54 40 17 37
Bratislava, Mamateyova
33 32 12 26
Košice, Ďumbierska
16 6 0
7
Banská Bystrica, Zelená
20 2 0
7
Jelšava, Jesenského
11 4 2 6
Kojšovská hoľa
41 11 2
18
Nitra, Janíkovce
44 10 9
21
Humenné, Nám. slobody
2 3 3 3
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
33 3 5 14
Gánovce, Meteo. st.
4 0 0
1
Starina, Vodná nádrž, EMEP
7 3 4 5
Prievidza, Malonecpalská
9 1 2
4
Topoľníky, Aszód, EMEP
6 19 0
8
Chopok, EMEP
82 36 33
50
Žilina, Obežná
12 6 0
6
Ružomberok, Riadok 1 1 0 1
Poznámka:
* rok sa nezapočítal do priemeru, z dôvodu nedostatku údajov v letnom období

Červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Označenie výťažnosti:     > = 90 % požadovaných platných meraní

Zdroj: SHMÚ


Mapa. Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2018 – 2020)
 


Zdroj: SHMÚ

 
Cieľová hodnota expozičného indexu pre ochranu vegetácie AOT40 je 18 000 µg.m-3.h. Táto hodnota sa vzťahuje na koncentrácie, ktoré sú počítané ako priemer za obdobie piatich rokov. Priemer za roky 2016 – 2020 bol prekročený na staniciach Bratislava-Jeséniova, Nitra-Janíkovce a Chopok.


Tabuľka. Hodnoty AOT 40 pre ochranu vegetácie (µg.m-3.h)
 
Stanica
Priemer 2016 – 2020
2020
Bratislava, Jeséniova
19 373
  12 501
Bratislava, Mamateyova
15 726 10 655
Košice, Ďumbierska
11 305
 3 269
Banská Bystrica, Zelená
12 550
7 723
Jelšava, Jesenského
9 242
      5 191
Kojšovská hoľa
13 444
          4 995
Nitra, Janíkovce
19 140
          12 741
Humenné, Nám. slobody
11 471
          5 981
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
13 068
         7 890
Gánovce, Meteo. st.
5 476
             3 251
Starina, Vodná nádrž, EMEP
10 436
          5 072
Prievidza, Malonecpalská
11 639
             6 198
Topoľníky, Aszód, EMEP
10 944
          - 
Chopok, EMEP
23 837
          15 957
Žilina, Obežná
10 208
559
Ružomberok, Riadok 3 496              1 999
Červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ


Mapa. Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2016 – 2020) pre ochranu vegetácie

Zdroj: SHMÚ

 

Zo správy EEA „Kvalita ovzdušia v Európe – rok 2020“ vyplýva, že vystavenie jemným tuhým časticiam spôsobilo v roku 2018 približne 417 000 predčasných úmrtí v 41 európskych krajinách. Približne k 379 000 z týchto úmrtí došlo v EÚ-28, zatiaľ čo 54 000 predčasných úmrtí bolo pripisovaných oxidu dusičitému (NO2) a 19 000 predčasných úmrtí prízemnému ozónu (O3).
Vnútroštátne a miestne politiky a znižovanie emisií v kľúčových odvetviach však zlepšili kvalitu ovzdušia v celej Európe. Od roku 2000 emisie kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy vrátane oxidov dusíka (NOx) výrazne poklesli napriek rastúcemu dopytu po mobilite a súvisiacemu zvýšeniu emisií skleníkových plynov v tomto odvetví. Emisie znečisťujúcich látok z dodávok energie sa takisto výrazne znížili, zatiaľ čo pokrok v znižovaní emisií z budov a poľnohospodárstva bol pomalý.
Vďaka lepšej kvalite ovzdušia predčasne zomrelo v roku 2018 približne o 60 000 menej ľudí v dôsledku znečistenia pevnými časticami v porovnaní s rokom 2009. V prípade oxidu dusičitého je toto zníženie ešte väčšie, keďže predčasné úmrtia za posledné desaťročie klesli približne o 54 %. Pokračovanie v zlepšovaní politík v oblasti životného prostredia a klímy v celej Európe je kľúčovým faktorom.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:


Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá kvalita ovzdušia, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Hodnotením kvality ovzdušia je zisťovanie úrovne znečistenia ovzdušia použitím metód merania, výpočtu, predpovedania alebo odhadovania.

Regionálne znečistenie ovzdušia (imisná situácia) – znečistenie hraničnej vrstvy atmosféry krajiny vidieckeho typu v dostatočnej vzdialenosti od lokálnych priemyselných a mestských zdrojov. V regionálnych polohách sú už priemyselné exhaláty viac menej rovnomerne rozptýlené v celej hraničnej vrstve (do výšky asi 1 000 m) a úroveň prízemných koncentrácií je nižšia ako v mestách.
V regionálnom meradle sa uplatňujú škodliviny zo spaľovacích procesov, oxid siričitý, oxidy dusíka, uhľovodíky, ťažké kovy. Doba trvania týchto látok v ovzduší je niekoľko dní, preto môžu byť v atmosfére prenesené až do vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov od zdroja.
Pre vybrané znečisťujúce látky sa okrem limitných hodnôt, cieľových hodnôt a dlhodobých cieľov na ochranu zdravia ľudí určujú aj cieľové hodnoty a dlhodobé ciele pre ozón a kritické úrovne na ochranu ekosystémov a vegetácie, ktoré nesmú byť od ustanovených termínov prekročené
Ak dôjde k prekročeniu informačných prahov alebo výstražných prahov, poverená organizácia o tejto skutočnosti informuje verejnosť prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov

Lokálne znečistenie ovzdušia – predstavuje znečistenie ovzdušia v sídlach a pre tento účel bolo územie SR rozdelené do 8 zón a 2 aglomerácií.
Zóna – na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia vymedzená časť územia Slovenskej republiky.
Aglomerácia – na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia husto osídlená zóna, v ktorej žije viac ako 250 000 obyvateľov, alebo územie s menším počtom obyvateľov, ale s vysokou hustotou osídlenia.


Imisia – prenikanie látok znečisťujúcich ovzdušie v prízemnej vrstve z miesta vzniku na druhé miesto, je dôsledkom emisie
Limitná hodnota – úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase a od toho času nemá byť už prekročená. Limitná hodnota sa od ustanovených termínov nesmie prekročiť viac ako o medzu tolerancie. Medzou tolerancie je percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť limitná hodnota prekročená v súlade s ustanovenými podmienkami.
Cieľová hodnota – úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase, ak je to možné. Kritickou úrovňou je úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov, pri prekročení ktorej sa môžu vyskytnúť priame nepriaznivé vplyvy na stromy, iné rastliny alebo prírodné ekosystémy okrem ľudí.
Celková depozícia – celkové množstvo znečisťujúcich látok, ktoré sa prenieslo z atmosféry na povrch pôdy, vegetácie, vody a budov v danej oblasti a v danom čase
EMEP – European Monitoring and Evaluation Programme – Program pre monitorovanie a hodnotenie diaľkového prenosu znečistenia v Európe

AOT40 – cieľová hodnota indexu expozície ozónom pre ochranu vegetácie. AOT40 vyjadrený v μg/m3.h je súčet rozdielov medzi hodinovými koncentráciami väčšími
ako 80 μg/m3 (= 40 častína miliardu) a 80 μg/m3 počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných každý deň od 8.00 do 20.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ). Cieľová hodnota je 18 000 µg/m3.h (priemer za 5 rokov). Hodnota AOT40 na ochranu lesov sa počíta rovnako ako AOT40 na ochranu vegetácie, avšak za obdobie od 1. apríla do 30. septembra. Referenčná úroveňpre spravodajstvo do EK je 20 000 µg/m3.h. Táto hodnota platí len pre predmestské, vidiecke a pozaďové stanice.

Program a integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia určujú opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v oblastiach riadenia kvality ovzdušia na účely dosiahnutia dobrej kvality ovzdušia v danom čase. V oblastiach riadenia kvality ovzdušia, v ktorých dochádza k prekračovaniu limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, program alebo integrovaný program určí vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, v ktorom sú uvedené hodnoty prekračované, čo najviac skrátilo. Programy môžu zahrnúť aj opatrenia, ktoré sa uplatňujú v akčných plánoch na zabezpečenie kvality ovzdušia, a aj osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí.
 

Metodika:

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. V § 7 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov je stanovený postup pre jej hodnotenie. Kritériá kvality ovzdušia (limitné a cieľové hodnoty, medze tolerancie, horné a dolné medze na hodnotenie a ďalšie) sú uvedené vo vyhláške MŽP SR č. 360/2010  Z. z. o kvalite ovzdušia. Základným východiskom pre hodnotenie kvalityovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO), ktorej súčasťou sú aj 4 stanice s monitorovacím programom EMEP. V nadväznosti na merania sa pre plošné hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania.

Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva
a) stálym meraním v aglomeráciách alebo v zónach, kde je úroveň znečistenia ovzdušia danou znečisťujúcou látkou vyššia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, a ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén, aj v zónach a aglomeráciách, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia; stále meranie môže byť doplnené modelovacími technikami alebo indikatívnymi meraniami s cieľom poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení kvality ovzdušia,

b) kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je rovnaká alebo vyššia ako dolná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia a rovnaká alebo nižšia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia,

c) kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia v reprezentatívnom časovom období medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén,

d) modelovacími technikami alebo technikami objektívneho odhadu v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je nižšia ako dolná medza pre hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia.

 

Zdroj dát:

SHMÚ
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: