Bilancia energetických zdrojov

Dátum poslednej aktualizácie: 21.12.2021

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj hrubej domácej spotreby energie (tuhé palivá, ropa a ropné produkty, zemný plyn, OZE a odpady, jadrové palivo (teplo) a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach), vývoj primárnej spotreby energie a závislosť SR na dovoze primárnych zdrojov energie.

Jednotka indikátora

%, PJ

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Hrubá domáca spotreba sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), po prvotnej úprave (napr. úprava triedením, praním), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.

Dovoz zahŕňa dovoz všetkých druhov palív do SR.

Vývoz zahŕňa predaj všetkých druhov palív do zahraničia.

Zmena stavu zásob (čerpanie alebo doplnenie zásob) - zásoby palív ťažobných, výrobných podnikov a odbytových organizácií (zásoby sú určené pre odbyt, nie pre vlastnú spotrebu) ďalej sú to zásoby predajcov palív v maloobchode (uhoľné sklady) a spotrebiteľské zásoby (t.j. zásoby jednotlivých spotrebiteľov určené pre ich výrobu a prevádzku).

Primárna energetická spotreba je hrubá domáca spotreba po odčítaní neenergetickej spotreby.
 
Neenergetická spotreba - energetické produkty použité ako suroviny v rôznych sektoroch; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.
 
Energetická závislosť (závislosť SR na dovoze primárnych zdrojov energie) ukazuje, do akej miery sa hospodárstvo daného štátu spolieha na dovoz energetických komodít za účelom uspokojovania svojich energetických potrieb.
Vypočítava sa ako čistý dovoz vydelený hrubou dostupnou energiou. Energetická závislosť = čistý dovoz / hrubá dostupná energia. Čistý dovoz sa vypočíta ako celkový dovoz mínus celkový vývoz. Hrubá dostupná energia je vypočítaná hodnota definovaná ako: primárna produkcia + regenerované a recyklované produkty + dovoz – vývoz + zmena zásob.


Metodika:

Indikátor hodnotí vývoj hrubej domácej spotreby tuhých palív, ropy a ropných produktov, zemného plynu, OZE a odpadov, jadrového paliva (teplo) a elektriny vyrobenej vo vodných elekrárňach. Ďalej popisuje vývoj dovozovej závislosti SR.

V štatistike energetiky od roku 2001 došlo k metodickým zmenám, ktoré zabezpečujú pokrývanie požiadaviek domácich používateľov z oblasti verejnej správy aj súkromného sektora a tiež údaje podľa noriem a požiadaviek Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry. Údaje spred roku 2001 a po tomto roku sú navzájom neporovnateľné, preto je hrubá domáca spotreba hodnotená až od roku 2001.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre jednotlivé roky upravuje vyhláškou a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Získavanie informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.


Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. 

Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska. 
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017 – 2019 s výhľadom do roku 2020 (2017)
Kladie dôraz na nízkouhlíkové opatrenia, najmä na energetickú efektívnosť, využívanie OZE s ohľadom na ochranu životného prostredia, najmä v súvislosti s produkciou emisií skleníkových plynov a emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Je v poradí štvrtým vykonávacím plánom Koncepcie energetickej efektívnosti a plynulo nadväzuje na predchádzajúce tri akčné plány. 
Národný indikatívny cieľ SR podľa smernice 2012/27/EÚ pre rok 2020 (v porovnaní s rokom 2007) vyjadrený vo forme:
absolútnej hodnoty primárnej energetickej spotreby (PES): 20 %, 686 PJ a 
absolútnej hodnoty konečnej energetickej spotreby (KES): 31 %, 387 PJ.
Kumulatívne ciele úspory energie za roky 2017 – 2020:
Úspora energie PES: 27 362 TJ
Úspora energie KES: 27 362 TJ

Národný akčný plán pre energiu z OZE (2010)
Stanovuje národné ciele SR pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov aj podiely OZE pre jednotlivé sektory – doprava, výroba elektriny a v sektore výroby tepla a chladu v roku 2020.
Celkový národný cieľ: zvýšiť využívanie OZE v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020, čo predstavuje 1 572 ktoe (66 PJ) energie z OZE v roku 2020.
Sektorové ciele pre rok 2020:
Výroba elektrickej energie 24 %,
Výroba tepla a chladu 14,6 %,
Doprava 10 %.

Aktualizácia surovinovej politiky SR (2004)
Dlhodobé ciele:
Efektívne využívanie domácej surovinovej základne.
Stanovenie miery sebestačnosti v jednotlivých druhoch nerastných surovín v dlhodobej perspektíve.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Znižovanie závislosti dodávok energie z rizikových oblastí a diverzifikácia zdrojov, ako aj dopravných ciest.
Bezpečné zásobovanie hospodárstva ropou, zemným plynom, teplom a elektrinou.
Znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky SR.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 - 2024 (2021)

Vláda SR chce zaručiť právo na priaznivé životné prostredie každému občanovi štátu a zdôrazňuje našu zodpovednosť za ochranu a tvorbu životného prostredia. Vyhlasuje, že vynaloží maximálne úsilie, aby sme nezhoršili prírodný potenciál Slovenska, a bude realizovať postupné kroky na dosiahnutie vyššej kvality životného prostredia a podporenie prechodu na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo.

V oblasti energetiky vláda:

  • podporí energetické riešenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým v podobe lokálnych zdrojov energie, ale tak, aby nemali žiadny dopad na koncovú cenu elektriny, resp. len minimálny,
  • prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti cestou motivácií pre rozsiahlejšiu obnovu budov, výstavbu energeticky hospodárnych budov a úspory energie,
  • zavedie viacpilierový systém financovania výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, s cieľom zníženia koncových cien elektriny, 
  • na dosiahnutie uhlíkovej neutrality nákladovo efektívnym spôsobom vláda reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu a Národný integrovaný energetický a klimatický plán, prijme zákon o zmene klímy a podporí decentralizáciu a dereguláciu energetiky,
  • prijme opatrenia na zvýšenie odolnosti a adaptability prostredia na dopady zmeny klímy na všetkých úrovniach s osobitným zreteľom na energetiku, pôdohospodárstvo, biodiverzitu, lesné a vodné hospodárstvo, výstavbu, dopravu a územné/krajinné plánovanie.

Prioritou Vlády SR bude ukončenie dotovania elektriny z domáceho uhlia v termíne dohodnutom s Európskou komisiou, t. j. najneskôr k 31. 12. 2023 a vzorová transformácia regiónu Hornej Nitry na moderný región zameraný na perspektívne oblasti priemyslu a nízkouhlíkové technológie.

MŽP SR navrhne vylúčiť hnedé uhlie a lignit z bilančných zásob energetických surovín v SR, zrušiť dotácie do fosílnych palív a odstrániť výnimky v spotrebných daniach s prihliadnutím na oblasti so zlou kvalitou ovzdušia a sociálne slabšie skupiny.

Kľúčová otázka

Znižuje sa hrubá domáca spotreba energie a závislosť SR na dovoze primárnych zdrojov energie?

Kľúčové zistenia

 
  • Hrubá domáca spotreba energie (HDS) zaznamenala za obdobie rokov 2005 až 2020 s miernymi výkyvmi pokles o 14,1 %. V roku 2020 dosiahla hodnotu 689 372 TJ. Oproti predchádzajúcemu roku 2019 HDS klesla o 3,5 %. Cieľ energetickej efektívnosti vyjadrený v absolútnej hodnote primárnej spotreby energie pre rok 2020 bol splnený (686 PJ).
  • V štruktúre použitých primárnych energetických zdrojov (PEZ) v SR (tzv. energetický mix) v roku 2020 naďalej prevládala spotreba fosílnych palív (61,3 %). Napriek poklesu spotreby plynných a tuhých palív v období rokov 2005 – 2020 (pokles o 31,0 % a 46,1 %), v roku 2020 pripadol najväčší podiel z pomedzi fosílnych palív na plynné palivá (24,8 %), podiel tuhých palív bol na štvrtom mieste (13,7 %). HDS plynných palív sa medziročne zmenila len minimálne, HDS tuhých palív klesla o 16,9 %. Podiel ropy a ropných produktov bol v roku 2020 na úrovni 22,7 %, jej HDS za sledované obdobie vzrástla o 5,1 % s minimálnym medziročným nárastom. V rovnakom období vzrástla hrubá domáca spotreba obnoviteľných zdrojov energie (OZE, odpady a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach), ktorej podiel v roku 2020 bol na úrovni cca 14,4 %. Dominantné postavenie mala biomasa a vodná energia. Medziročne hrubá domáca spotreba OZE klesla o 2,9 %. HDS elektriny medziročne poklesla o 17,3 %. Mimoriadne významnú úlohu v štruktúre primárnych energetických zdrojov zohráva využívanie jadrového paliva (teplo) s 24,4 % podielom v energetickom mixe v roku 2020. HDS tepla za celé obdobie klesla o 18,6 % s medziročným 0,2 % nárastom.
  • Z hľadiska prírodných podmienok a súčasných technologických možností krajiny je SR chudobná na primárne energetické zdroje. Takmer 90 % PEZ (vrátane jadrového paliva) sa dováža. Závislosť SR od dovozu je z tohto dôvodu vysoká. V roku 2019 dosiahla závislosť úroveň 69,8 %, čo je najvyššia úroveň za celé sledované obdobie. Prispel k tomu výrazný medziročný nárast závislosti o 9,6 % bodu. Z dlhodobého hľadiska sa úroveň dovoznej závislosti pohybovala v rozmedzí 60,1 % (2015) až 69,8 % (2020).
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa  
udaje nie su k dispozici emo_neutral emo_neutral Pozitivny trend  
Indikátor je hodnotený od roku 2005. Od roku 2005 klesla HDS a stúpla dovozná závislosť SR.  Medziročne došlo k poklesu HDS a nárastu dovoznej závislosti SR. Dosiahol sa cieľ energetickej efektívnosti vyjadrený v absolútnej hodnote primárnej spotreby energie* pre rok 2020 definovanom v Akčnom pláne energetickej efektívnosti 2014 – 2016 (686 PJ).  

*primárna spotreba energie predstavuje rozdiel spotreby PEZ a neergetickej spotreby.

Sumárne zhodnotenie

 

 

 

 

Podrobné zhodnotenie

Výroba a spotreba energie má výrazný vplyv na životné prostredie. Znižovanie spotreby energie zavádzaním rôznych úsporných opatrení a zvyšovaním energetickej účinnosti, ako aj zmena v skladbe primárnych zdrojov energie, majú zásadný vplyv na znižovanie emisií skleníkových plynov a zlepšenie kvality ovzdušia. Zároveň to prispieva k znižovaniu environmentálnych tlakov a vplyvov aj v ďalších oblastiach (napr. zdravie, využívanie zdrojov a pod.).
 
Rozvoj energetiky SR je zameraný na optimalizáciu energetického mixu z hľadiska energetickej bezpečnosti pri dosiahnutí čo najvyššej energetickej efektívnosti a dôslednej ochrane životného prostredia. Dôraz je kladený na využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú obnoviteľné zdroje a jadrová energia.

Z pohľadu štruktúry použitých PEZ má SR vyvážený podiel jednotlivých energetických zdrojov na hrubej domácej spotrebe, ktorý bol v roku 2020 nasledovný: plynné palivá (zemný plyn) 24,8 %, ropa a ropné produkty 22,7 %, jadrové palivo (teplo) 24,4 %, tuhé palivá 13,7 % a obnoviteľné zdroje (OZE, odpady a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach) 14,4 % (11,5 % a 2,9 %).
 
SR je chudobná na PEZ a až 90 % všetkých PEZ dováža. Domáce zdroje fosílnych palív tvoria hnedé uhlie a lignit. Pri kvapalných a plynných zdrojoch energie tvorí domáca produkcia len cca 4 %. Slovensko patrí ku krajinám s vysokou dovoznou závislosťou, ktorá sa pohybuje okolo 65 %.

Spotreba zemného plynu v ostatných rokoch zaznamenala pokles. V roku 2020 dosiahla cca 5,2 mld. m3 . Viac ako 98 % domácej spotreby plynu tvorí import. Domáca ťažba zemného plynu v roku 2020 dosiahla 66 mil. m3 . V dlhodobom horizonte sa predpokladá pokračovanie ťažby zemného plynu zo súčasných zdrojov s klesajúcim trendom. Pre najbližšie obdobie (3 až 5 rokov) sa očakáva skôr stagnácia spotreby plynu, ktorá je ovplyvnená viacerými faktormi ako sú napr. trhová cena elektrickej energie, trhová cena plynu ako vstupnej komodity, dostupnosť alternatívnych palív, rast priemernej ročnej teploty ako aj pokračovanie realizácie rôznych opatrení súvisiacich s energetickou efektívnosťou napr. zatepľovanie budov, moderné technologické riešenia pre budovy. Vývoj bude ovplyvnený aj najnovšou iniciatívou EK (Európska zelená dohoda), ktorej cieľom je zaistenie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050.  V súvislosti s uvedeným dokumentom a cieľmi EK bolo prijatých viacero strategických dokumentov, ktoré zásadne ovplyvnia budúcnosť plynárenstva.

V roku 2020 bolo takmer 55 % elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach. Dodávka jadrového paliva je zabezpečená dlhodobými zmluvami s Ruskou federáciou. V súvislosti s využitím jadrového paliva na výrobu elektriny je kľúčovou otázkou vyriešenie uloženia vyhoreného jadrového paliva, ako aj otázka likvidácie odstavených jadrovoenergetických zariadení. SR pri riešení týchto otázok postupuje v súlade s politikou EÚ.
 
Celková spotreba tuhých palív má dlhodobo klesajúci trend. Domáce hnedé uhlie v súčasnosti predstavuje cca 75 % spotreby hnedého uhlia potrebnej na výrobu elektriny a tepla. Zohráva významnú úlohu pri zabezpečení bezpečnosti dodávok elektriny. Ostatné potrebné množstvo hnedého uhlia sa zabezpečuje dovozom. Čierne uhlie sa na území SR neťaží, preto sa celý potrebný objem dováža. V ťažbe hnedého uhlia sa predpokladá postupný pokles a z dlhodobého hľadiska nemožno považovať ťažbu hnedého uhlia za dostatočnú na pokrytie potrieb výroby elektriny a tepla.

Dodávky ropy na Slovensko a tranzit prebiehajú spoľahlivo a plynule v súlade s dohodnutými  objemami. Tieto objemy (do 6 mil.t za rok) sú garantované na základe dlhodobej medzinárodnej zmluvy  s Ruskou federáciou. Z dovezeného množstva ropy sa na pokrytie domácej spotreby využilo cca 3,2 mil.t. Domáca ťažba sa podieľa na spotrebe ropy menej ako 2 %. Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov udržuje Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, pričom tieto zásoby sú trvale udržiavané v objeme, ktorý zodpovedá minimálne 90 dňom priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku.

V posledných rokoch postupne rastie spotreba obnoviteľných zdrojov energie (OZE, odpady a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach), ktorej podiel v roku 2020 predstavoval cca 14,4 %. Dominantné postavenie mala biomasa a vodná energia. Zvyšovanie podielu OZE má veľký význam pri zvyšovaní sebestačnosti a tým aj energetickej bezpečnosti. Okrem toho má používanie obnoviteľných zdrojov veľký environmentálny prínos, preto patrí k prioritám energetickej politiky SR.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Hrubá domáca spotreba energie (Gross available energy by product)
Eurostat: Energetická závislosť (Energy import dependence)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk