Pôdna reakcia poľnohospodárskych pôd

Dátum poslednej aktualizácie:04.12.2023

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje percentuálne rozdelenie poľnohospodárskej pôdy podľa pôdnej reakcie (alkalická, neutrálna, slabo kyslá, kyslá) v rámci sledovaných období.
 

Jednotka indikátora

%

Metadáta


Definície súvisiace s indikátorom:

Pôdna reakcia je vyjadrená hodnotami pH, čo je záporný dekadický logaritmus exponentu hodnoty vyjadrujúcej aktivitu vodíkových iónov v pôdnom roztoku, prípadne v pôdnom výluhu. Pôdnu reakciu rozlišujeme aktívnu (vo vodnom výluhu) alebo výmennú (vo výluhu KCl, CaCl2).

 

Metodika:

V rámci agrochemického skúšania pôd (ASP) Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSUP) je sledovaný vývoj obsahu prístupných živín P, K, Mg a Ca ako aj pH pôdy, ako faktora charakterizujúceho ekologickú stabilitu pôdneho fondu. ASP vykonáva a zabezpečuje celoplošné agrochemické skúšanie poľnohospodársky využívanej pôdy v niekoľkoročných cykloch. Jeho činnosť ustanovuje Vyhláška MP SR č. 151/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív.

 

Zdroj dát:

ÚKSUP

 

Súvisiace indikátory:

 

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom  občanov štátu a dedičstvom  budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a  sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.

 

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:

  • Využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy.
  • Pôdoochranné minimalizačné technológie.
  • Využívanie  opatrení na zlepšenie  štruktúry  pôdy  (podrývaním a hĺbkovým  kyprením a hnojením maštaľným hnojom alebo zeleným hnojením).
  • Organické poľnohospodárske systémy a aplikácia organických hnojív.
  • Podpora integrovanej produkcie a opatrení ekologického poľnohospodárstva.
  • Produkčné systémy prispôsobené kapacite krajiny a vhodnosti pôdy.
  • Postupy  tzv.  konzervačného  poľnohospodárstva  (ponechanie  veľkého  množstva rastlinných  zvyškov na povrchu  pôdy  alebo  udržiavanie  trvalého rastlinného  porastu dlhoročnými plodinami).
  • Ochranné systémy orby (vrstevnicová orba).
  • Podpora zachovania a správneho hospodárenia na trvalých trávnych porastoch.
  • Opatrenia na elimináciu solí  (slanomilné  rastliny,  fytoremediácia –s výnimkou vybraných biotopov európskeho a národného významu viazaných na slané prostredie).
Adaptačné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva:
  • Šetrné pestovateľské technológie.
  • Podpora biologickej ochrany a integrovanej produkcie.
  • Podpora  diverzity  plodín na zabezpečenie  udržateľnej  produkcie a zavádzanie integrovaného manažmentu ochrany rastlín proti škodcom.
  • Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.


Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019
Cieľ: 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
Priority:

  • Ekologická poľnohospodárska výroba bude v roku 2030 zaberať minimálne 13,5 % pôdy.
  • Najmä na veľkých poľnohospodárskych plochách sa bude vyžadovať dôsledné striedanie plodín, v závislosti od ich požiadaviek na živiny, závlahu a hĺbku zakorenenia.
  • Diverzifikácia plodín zabráni strate živín v pôde, jej vysušovaniu a bude slúžiť ako prevencia proti škodcom.
  • Tradičné lokálne odrody, ktoré sa vedia lepšie adaptovať na miestne klimatické podmienky, budú zachované a chránené.
  • Zavedie sa prísnejšia kontrola predaja a používania priemyselných látok v poľnohospodárstve.
  • Zníži sa spotreba pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečí sa ich kontinuálny pokles. Takéto rozhodnutia budú podložené odbornými analýzami, ktoré budú konzultované so zainteresovanými stranami.
  • V oblastiach zraniteľných dusičnanmi sprísni kontrola dodržiavania akčného programu pre dané oblasti a budú podporené opatrenia na zvýšenie organickej hmoty v pôde.
  • Z hľadiska udržateľného hospodárenia s pôdou sa bude vo vyššej miere využívať hnojenie spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom.

 

Cieľ Integrovaného rozvojového programu I.
Rast a kvalitatívny rozvoj populácie, so špeciálnym dôrazom na vzdelanie, zdravie, kultúru, rozvoj občianskej spoločnosti a právneho štátu a ochrana a udržateľný manažment a rozvoj prírodných zdrojov.
I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov
  • Zabezpečiť ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírodných zdrojov vrátane zabezpečenia stability a zdravia ekosystémov a ich služieb a premietnutie adaptačných a mitigačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do všetkých rezortných strategických dokumentov a dokumentov rozvoja obcí a regiónov ako nadradený verejný záujem (napr. v plánovaní dopravy, v energetike, územnom plánovaní, vodnom hospodárstve, pôdohospodárstve, lesníctve, udržateľnom cestovnom ruchu, v celkovej starostlivosti o krajinu a iné).
  • Definovať znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok do životného prostredia a zamedzenie degradácie strategických prírodných zdrojov (voda, lesy a pôda) ako verejný záujem.
  • Znížiť acidifikáciu poľnohospodárskych pôd melioračným vápnením alebo podporiť základné agrochemické a agrotechnické opatrenia na celkové zlepšenie pôdnych kvalitatívnych parametrov s cieľom lepšieho využívania živín z hnojív.

 

Hlavný cieľ:
Prostredníctvom implementácie prierezových a špecifických adaptačných opatrení a úloh zvýšiť pripravenosť Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
Špecifický cieľ 2 - Udržateľné poľnohospodárstvo:
Zvýšiť adaptačnú schopnosť obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny uplatňovaním opatrení zameraných na ochranu pôdy, prírodných zdrojov a podporu biodiverzity poľnohospodárskej krajiny a podporu udržateľnej rastlinnej a živočíšnej výroby.
Špecifické opatrenia:
  • Podpora opatrení na ochranu pôdy
  • Adaptácia rastlinnej výroby na zmenené klimatické podmienky
  • Adaptácia živočíšnej výroby na zmenené klimatické podmienky

 

Špecifický cieľ 5: Podporiť udržateľný rozvoj a efektívny manažment prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch, a to aj znížením závislosti od chemikálií

 

V oblasti ochrany pôdy a poľnohospodárstva vláda bude vychádzať z chápania odvetvia pôdohospodárstva ako komplexného celku, a preto ako svoj základný strategický cieľ deklaruje všestrannú podporu využitia jeho potenciálu tak, aby sa výrazne zvýšila potravinová bezpečnosť Slovenska, spočívajúca v zabezpečení prístupu obyvateľov ku kvalitným, bezpečným a cenovo dostupným potravinám pri súčasnom posilnení aspektov udržateľného, environmentálne šetrného hospodárenia na poľnohospodárskej a lesnej pôde.

 

Kľúčová otázka

Aký je vývoj pôdnej reakcie v poľnohospodárskych pôdach?

Kľúčové zistenia

  • Väčšina rastlín uprednostňuje pôdu s mierne kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou. Na základe zhodnotenia posledného ukončeného monitorovacieho cyklu (2012 – 2018) vyplýva, že 44,4 % poľnohospodárskych pôd vykazuje kyslú alebo alkalickú pôdnu reakciu.
  • Výsledky agrochemického skúšania pôd v období cyklov (2006 – 2011) a (2012 – 2018) poukázali na nárast zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou pôdnou reakciou o 1,2 percentuálneho bodu a alkalickou pôdnou reakciou o 1,6 percentuálneho bodu. Naopak pokles bol zaznamenaný v zastúpení poľnohospodárskych pôd so slabo kyslou (-1,2 percentuálneho bodu) a neutrálnou (-1,8 percentuálneho bodu) pôdnou reakciou.
 
Zmena od roku 2006 Zmena od roku 2012 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_none emo_none
Zastúpenie poľnohospodárskych pôd s kyslou a alkalickou pôdnou reakciou sa zvýšilo, čoho dôsledok bolo zníženie zastúpenia pôd s neutrálnou pôdnou reakciou. Vyhodnotené boli iba čiastkové pôdne vzorky. Pôdna reakcia poľnohospodárskej pôdy sa sleduje v niekoľkoročných cykloch.

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Rozpätie pôdnej reakcie v poľnohospodárskych pôdach je široké a variabilné v rámci jednotlivých typov a subtypov pôd.
Pôdna reakcia priamo aj nepriamo určuje životné podmienky pre rastliny a pôdne mikroorganizmy. Je ukazovateľom mnohých ďalších dôležitých chemických aj fyzikálno-chemických a nepriamo i biologických vlastností pôd a do značnej miery podmieňuje pohyblivosť stopových prvkov v pôdach. Z hľadiska ochrany životného prostredia, nárast plôch s kyslou pôdnou reakciou má nepriaznivý súvis so zvýšenou mobilitou ťažkých kovov v pôde.
 
Rozdelenie poľnohospodárskych pôd SR podľa pôdnej reakcie v rámci sledovaných období (%)
Pôdna reakcia 1990 – 1994 1995 – 1999 2000 – 2005 2006 – 2011 2012 – 2018 2019 – 2022*
Kyslá (pH < 5,5) 17,8 16,8 21,2 23,4 24,8 24,2
Slabo kyslá (pH 5,6 - 6,5) 24,4 30,7 37,0 35,2 34,0 33,2
Neutrálna  (pH 6,6 – 7,2) 38,3 32,5 28,0 23,4 21,6 21,9
Alkalická (pH > 7,3) 19,5 20,0 13,8 18,0 19,6 20,7

Poznámka: *čiastkové hodnoty za príslušné obdobie
Zdroj: ÚKSÚP 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk