Stav biotopov európskeho významu

Dátum poslednej aktualizácie: 10.12.2018

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí podiel stavu (priaznivý, nevyhovujúci, zlý, neznámy) európsky významných druhov biotopov (lesné, skalné, mokradné, travinno-bylinné, krovinné, vodné, slanomilné a pieskové,) v zmysle čl. 17 smernice EÚ o biotopoch a s ňou súvisiaceho reportingu (hodnotiace správy vydávané každých 6 rokov; 2004 – 2006 / 2007 – 2012), ako aj porovnanie každoročného vývoja tohto podielu z výsledkov monitoringu ŠOP SR v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS).

Jednotka indikátora

%, počet

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Biotop znamená suchozemskú alebo vodnú oblasť vymedzenú geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami bez ohľadu na to, či sú úplne prirodzené alebo poloprirodzené;

 

Typy biotopov, o ktoré má Spoločenstvo záujem (biotopy európskeho významu), sú typmi biotopov, ktoré na území vymedzenom v článku 2 (smernice EÚ o biotopoch):
(i)  sú ohrozené vymiznutím v  prirodzenom areáli ich rozšírenia, alebo
(ii) majú malý prirodzený areál v dôsledku svojho ústupu alebo z dôvodu svojej prirodzene obmedzenej oblasti, alebo
(iii) predstavujú výnimočné príklady typických prvkov jednej alebo viacerých z nasledujúcich šiestich biogeografických oblastí: alpská, atlantická, boreálna, kontinentálna, makaronézska a mediteránna.
Takéto typy biotopov sú alebo môžu byť uvedené v prílohe I smernice;

 

Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody znamená súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na biotop a jeho typické druhy a ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozšírenie, štruktúru a funkciu, ako aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov na území uvedenom v článku 2 smernice.
Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody sa bude považovať za "priaznivý”, keď:
  • jeho prirodzený areál rozšírenia a plocha, ktorú v tomto areáli pokrýva, sú stabilné alebo sa zväčšujú,
  • špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho dlhodobé zachovanie, existujú a pravdepodobne budú existovať i v dohľadnej budúcnosti,
  • stav jeho typických druhov je z hľadiska ochrany priaznivý.

 

Metodika:

Zloženie indikátora a spôsob jeho výpočtu

Indikátor informuje o:
  • Stave biotopov európskeho významu (%) – k poslednému dostupnému roku, ako aj za 2. reportovacie obdobie
  • Porovnaní stavu biotopov európskeho významu (%) – medzi 2 reportovacími obdobiami
  • Stave biotopov podľa jednotlivých formačných skupín (%)
Členské štáty EÚ majú povinnosť priebežne monitorovať a reportovať stav ochrany biotopov európskeho významu (príloha I smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín) pre Európsku komisiu každých 6 rokov. V SR sa prvý  hodnotiaci cyklus konal v rokoch 2004 – 2006 a druhý v rokoch 2007 – 2012. Indikátor vychádza z výsledkov tohto reportingu (z tzv. hodnotiacich správ), ako aj z priebežných údajov monitoringu druhov EV na úrovni SR v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému prevádzkovaného ŠOP SR.

Stav ochrany sa vyjadruje v troch „semaforových“ kategóriách ('Priaznivý (FV)' – zelenou, ' Nepriaznivý - nevyhovujúci (U1)' – oranžovou, ' Nepriaznivý - zlý (U2)' – červenou, plus Neznámy).

Indikátor je založený na počte biotopov v týchto kategóriách a zmenách medzi jednotlivými kategóriami v čase.
Indikátor je tvorený na základe celoeurópsky platných metodických postupov, a to agregáciou rozsiahlych súborov dát získavaných v rámci monitoringu.

Použité jednotky
Počet hodnotení, %

 

Zdroj dát:

ŠOP SR

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993)

Ciele v Sektore F – ochrana a racionálne využívanie horninového prostredia, pôdy a lesa
7. Vytváranie podmienok na zastavenie procesu znižovania biodiverzity, zatrávnenie svahovitých a eróziou ohrozených orných pôd (150 – 180 tis.ha), zalesnenie náletom znehodnotených najmenej výnosných lúk a pasienkov (60 – 80 tis.ha), využívanie pasienkov (cca 300 tis.ha) v prirodzenej podobe len na extenzívne spásanie.
10. Vytváranie podmienok na zastavenie procesu zmenšovania biodiverzity, podpora aktivít zameraných na plnenie krajinotvorných funkcií poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

 

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)

Strategický cieľ TUR:

28. Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch

  • ochrana biodiverzity prírody a krajiny, prednostná dlhodobá ochrana cenných území, ich ekosystémov a druhová ochrana ”in situ”.

 

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)

Navrhované adaptačné opatrenia v oblasti biodiverzity založené na ekosystémoch:
  • Obnova degradovaných mokradí (revitalizácia rašelinísk, obnova narušeného vodného režimu, zamedzenie zarastania drevinami) a inundačných území
  • Trvalo udržateľné obhospodarovanie trávnych porastov
  • Zvýšenie konektivity krajiny – budovanie zelenej infraštruktúry, udržiavanie alebo vytváranie koridorov a spojovacích článkov.

 

Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)

Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu

Oblasť B Zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb
Cieľ B.3 Do roku 2020 zaistiť zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb, a to prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry a obnovy najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov

Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4 Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
 
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010)
 
Cieľ C.6 Zabezpečiť priaznivý stav ochrany vodných a na vodu viazaných biotopov a druhov v súlade s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav vodných ekosystémov do roku 2020, pričom v oblasti rozvoja a regulácie akvakultúry je potrebné zabezpečiť takú formu využívania vôd, ktorá nebude mať nepriaznivý vplyv na vodné druhy, biotopy a ekosystémy

Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z aktualizovanej Národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)

Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1
Dosiahnutie cieľa EÚ: do roku 2020 zastaviť zhoršovanie stavu všetkých biotopov a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu, aby (v porovnaní so súčasnými hodnoteniami) o 100 % viac hodnotení biotopov podľa smernice o biotopoch vykázalo zlepšený stav ochrany.
V podmienkach SR je potrebné zlepšiť stav ochrany 30 biotopov, pričom súčasne je potrebné udržať (nezhoršiť) stav ochrany 30 biotopov; prioritou sú najmä mokraďové biotopy.
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
3. Monitorovať druhy a biotopy európskeho významu
7. Zabezpečiť revitalizáciu najohrozenejších biotopov (najmä piesky, slaniská, xerotermy)
8. Zlepšiť hniezdne možnosti výberových i ostatných vtáčích druhov v chránených vtáčích územiach (CHVÚ) a v urbánnych biotopoch a zabezpečiť zmapovanie a ochranu potravných biotopov kritériových druhov vtákov v CHVÚ

Oblasť B Zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb
Cieľ B.3
Opatrenie B.3.4 Vypracovať strategický rámec pre stanovenie priorít v oblasti obnovy ekosystémov a pripraviť a realizovať program revitalizácie mokradí a riečnych ekosystémov ako príspevok k znižovaniu vplyvov zmeny klímy
Navrhované úlohy:
78. Pripraviť a realizovať národný program revitalizácie mokradí a riečnych ekosystémov
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4
Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:
  • realizovať opatrenia s pozitívnym efektom na biodiverzitu, druhy, biotopy a chránené územia s cieľom maximalizovať príspevok poľnohospodárov k ochrane biodiverzity na národnej úrovni
  • identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Opatrenie C.4.3 Identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Navrhované úlohy:
107. Realizovať schému PRV „ochrana biotopov trvalých trávnych porastov“ v rámci „agroenvironmentálno-klimatického opatrenia“
109. Vypracovať zásady a návrhy manažmentu pre vybrané typy biotopov (napr. travinný biotop Tr1 (6210), Lk4 (6410), rašeliniskový biotop Ra3 (7140), Ra6 (7230), Ra1 (7110)
 
Cieľ C.5
Opatrenie C.5.2 Integrovať opatrenia týkajúce sa biodiverzity do programov starostlivosti o les aj v súvislosti s integráciou programov starostlivosti o les a programov starostlivosti o chránené územia
Navrhované úlohy:
117. Zlepšiť stav biotopov pre druhy živočíchov (ponechávanie mŕtveho dreva, výstavky, dutinové stromy, vytváranie vhodnej štruktúry porastov pre kurovité vtáky, podpora cenných drevín – tis, jedľa, limba, cenné listnáče) v chránených územiach a mimo nich


Koncepcia ochrany prírody a krajiny (2006)

Oblasť 3.1. Všeobecná ochrana prírody a krajiny a územná ochrana

Strategický cieľ 3.1.1.: Prehodnotiť súčasnú sústavu chránených území a vytvoriť reprezentatívnu národnú sústavu chránených území zabezpečujúcu ochranu biotopov národného významu a biotopov druhov národného významu, významných krajinných prvkov a území medzinárodného významu pri rešpektovaní ďalšieho nenavýšenia plochy národnej sústavy chránených území.

Strategický cieľ 3.1.3.: Dosiahnuť priaznivý stav osobitne chránených častí prírody z hľadiska ochrany prírody podľa stanovených cieľových stavov
Opatrenie 3.1.3.1.: Zabezpečovať priaznivý stav osobitne chránených častí prírody a krajiny prostredníctvom zapojenia vlastníkov a užívateľov pozemkov aj uplatnením stimulačného opatrenia (finančný príspevok štátu a pod.)



Aktualizovaný program starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015 – 2021 (2015)

Strategické zámery
Zámer 1: Riešenie príčin úbytku a degradácie mokradí
Zámer 2: Efektívna ochrana a manažment sústavy ramsarských lokalít
Zámer 3: Trvalo udržateľné využívanie všetkých mokradí
 

Kľúčová otázka

Aký je stav biotopov európskeho významu?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2013 bola spracovaná druhá reportovacia správa o stave biotopov a druhov európskeho významu (za roky 2007 – 2012) predložená na Európsku komisiu (EK) v zmysle článku 17 smernice EÚ o biotopoch. Na jej základe možno rovnako ako pri druhoch európskeho významu (EV) konštatovať, že došlo k zlepšeniu poznatkov oproti prvému reportovaciemu obdobiu (2004 – 2006), s čím súvisí aj zlepšenie podielu biotopov s priaznivým hodnotením stavu (38 %);
  • V roku 2013 začala ŠOP SR realizovať komplexný terénny monitoring biotopov európskeho významu (EV) orientovaný na sledovanie stavu 66 typov biotopov EV;
  • Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2017 nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) 45 % biotopov.
 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici Neutralny trend emo_none
Stav biotopov európskeho významu sa hodnotí až od roku 2004, tzn. od vstupu SR do EÚ. V porovnaní s obdobím rokov 2004 – 2006 došlo v rokoch 2007 – 2012 k zlepšeniu poznatkov, a z toho vyplývajúcemu aj zlepšeniu podielu priaznivého stavu biotopov. Podiel biotopov v zlom stave sa však skoro nezmenil (nedostatočné opatrenia). Stav biotopov európskeho významu sa pre EK hodnotí každých 6 rokov. Z priebežných výsledkov monitoringu (KIMS) vyplýva mierny nárast podielu biotopov v priaznivom stave.

Sumárne zhodnotenie



Stav biotopov EV podľa formačných skupín (2017)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Podrobné zhodnotenie

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa 2. hodnotiacej správy (2007 – 2012)


ŠOP SR sústreďuje a spracováva podklady k hodnotiacej správe o stave biotopov a druhov európskeho významu v zmysle článku 17 smernice o biotopoch. Prvá správa bola spracovaná a podaná na EK v roku 2007 (za roky 2004 – 2006) a v roku 2013 bola spracovaná druhá správa (za roky 2007 – 2012). Obsahuje podrobné databázové informácie o rozšírení, areáli, vplyvoch a ohrozeniach, hodnotení stavu a ďalších parametroch pre každý biotop európskeho významu.



Na základe porovnania stavu biotopov s hodnotením v roku 2007 môžeme konštatovať, že došlo k zlepšeniu poznatkov, t. j. menej hodnotení vykazuje stav neznámy. Celkový podiel biotopov s priaznivým hodnotením stavu sa zlepšil, čo je ale spôsobené najmä spomínaným zlepšením poznatkov. Podiel druhov a biotopov nachádzajúcich sa v zlom stave sa viac-menej nezmenil, čo nasvedčuje tomu, že potrebné opatrenia na obnovu biotopov sa stále aplikujú nedostatočne.



Správa hodnotí pre Slovenskú republiku 66 typov biotopov európskeho významu, ktoré môžeme kategorizovať do deviatich skupín. Početné sú skupiny lesných (19) a travinno-bylinných (15) biotopov. Najmenej je u nás zastúpená skupina slanomilných biotopov (2), pieskov (1) a tvrdolistých krovín (1). Okrem nich odlišujeme sladkovodné biotopy (9), vresoviská a krovinové biotopy mierneho pásma (5), rašeliniská (6) a skalné biotopy a jaskyne (8). 

 

Stav biotopov EV podľa formačných skupín*


Zdroj: ŠOP SR
FV – Priaznivý    XX – Neznámy   U1 – Nepriaznivý – nevyhovujúci   U2 – Nepriaznivý – zlý
* Širšia línia v grafe odpovedá perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z reportingovej periódy za roky 2004 –2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012, nie počty druhov v tej ktorej skupine.
 

Slaniskové biotopy patria medzi najohrozenejšie biotopy v celoeurópskom meradle. Ich stav je na Slovensku hodnotený ako nepriaznivý-zlý. Rovnako aj čiastkové hodnotenia areálu, štruktúry a funkcií, i vyhliadky do budúcnosti sú hodnotené ako nevyhovujúce alebo zlé.
 
Vrchoviská, rašeliniská a slatiny sú biotopy, u ktorých zmeny vo vodnom režime a nedostatočný manažment spôsobujú zhoršovanie stavu až degradáciu biotopov. Ich stav je na Slovensku hodnotený ako nepriaznivý-nevyhovujúcinepriaznivý-zlý.
Ďalšou skupinou biotopov, ktorej stav je hodnotený ako nepriaznivý-nevyhovujúci, sú pieskové biotopy vyskytujúce sa u nás len na Borskej nížine na nespevnených kyslých pieskových dunách. Ohrozené sú zalesňovaním a sukcesiou.
 
Tvrdolisté kroviny sú reprezentované biotopom porastov s borievkou obyčajnou. Ich stav sa v porovnaní s predchádzajúcim reportovaným obdobím zmenil na nepriaznivý-nevyhovujúci. Súvisí to s nepriaznivo hodnotenými vyhliadkami do budúcnosti, ktoré vychádzajú z vplyvov sukcesie a čistením extenzívne využívaných trávnych porastov od náletových drevín a krov.
 
Vodné biotopy (horské vodné toky, stojaté vody) závislé od dynamiky vodných tokov a primeranej kvality, vresoviskákríčkové biotopy závislé od občasného a cieleného manažmentu a travinno-bylinné biotopy vyžadujúce pravidelný manažment sa nachádzajú medzi hodnotením stavu priaznivý až nepriaznivý-zlý.

Relatívne najmenej ohrozenou skupinou sú skalné a sutinové biotopy a jaskyne.
 

 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa KIMS (k roku 2015)

Zo smernice o biotopoch (smernica Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín) vyplýva o.i. aj tzv. ochrana biotopov pre vybrané typy biotopov, vrátane povinnosti monitorovania stavu biotopov uvedených v prílohách smernice (biotopy európskeho významu).
Okrem súhrnných hodnotení stavu druhov a biotopov v zmysle smernice o biotopoch (za príslušné reportovacie obdobia) sa ich stav v SR monitoruje priebežne v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS) prevádzkovaného ŠOP SR. Predmetom monitoringu je o. i. 66 typov biotopov EV.

Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2015 nachádzalo v priaznivom stave 40,5 % biotopov.

Praktická starostlivosť o biotopy bola v roku 2015 zameraná predovšetkým na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania a spočívala najmä v likvidácii náletových drevín, kosení biomasy s jej následným odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané spolu na 109 lokalitách o celkovej výmere 217 ha v chránených územiach a na 51 genofondových plochách o celkovej výmere 210,02 ha.
 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa KIMS (k roku 2016)

Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2016 nachádzalo v priaznivom stave 54,6 % biotopov (o 14,1 % viac ako predchádzajúci rok).

Stav biotopov EV podľa biogeografického regiónu (2016)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Praktická starostlivosť o biotopy bola v roku 2016 zameraná predovšetkým na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania a spočívala najmä v likvidácii náletových drevín, kosení biomasy s jej následným odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané spolu na 91 lokalitách o celkovej výmere 171,35 ha v chránených územiach a na 33 genofondových plochách o celkovej výmere 27,04 ha.
 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa KIMS (k roku 2017)

Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2016 nachádzalo v priaznivom stave 54,6 % biotopov (o 14,1 % viac ako predchádzajúci rok).

Stav biotopov EV podľa biogeografického regiónu (2017)


Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Praktická starostlivosť o biotopy bola v roku 2017 bola zameraná predovšetkým na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania a spočívala predovšetkým v likvidácii náletových drevín a kosení biomasy s jej odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané spolu na 122 lokalitách o celkovej výmere 231,945 ha v chránených územiach a na 36 genofondových plochách o celkovej výmere 28,951 ha.

 

Medzinárodné porovnanie

Graf: Medzinárodné porovnanie stavu biotopov európskeho významu

https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/daviz/proportion-of-habitat-assessments-in-2#tab-chart_1

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk