Stav biotopov európskeho významu

Dátum poslednej aktualizácie:27.11.2023

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí podiel stavu (priaznivý, nevyhovujúci, zlý, neznámy) európsky významných druhov biotopov (celkovo, príp. podľa formačnej skupiny – lesné, skalné, mokradné, travinno-bylinné, krovinné, vodné, slanomilné a pieskové) v zmysle čl. 17 smernice EÚ o biotopoch a s ňou súvisiaceho reportingu pre EK (na základe hodnotiacich správ vydávaných každých 6 rokov), ako aj porovnaním každoročného vývoja tohto podielu z výsledkov priebežného monitoringu ŠOP SR v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS).
 

Jednotka indikátora

%, počet

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Biotop znamená suchozemskú alebo vodnú oblasť vymedzenú geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami bez ohľadu na to, či sú úplne prirodzené alebo poloprirodzené;
 
Typy biotopov, o ktoré má Spoločenstvo záujem (biotopy európskeho významu), sú typmi biotopov, ktoré na území vymedzenom v článku 2 (smernice EÚ o biotopoch):

(i)  sú ohrozené vymiznutím v  prirodzenom areáli ich rozšírenia, alebo
(ii) majú malý prirodzený areál v dôsledku svojho ústupu alebo z dôvodu svojej prirodzene obmedzenej oblasti, alebo

(iii) predstavujú výnimočné príklady typických prvkov jednej alebo viacerých z nasledujúcich šiestich biogeografických oblastí: alpská, atlantická, boreálna, kontinentálna, makaronézska a mediteránna.

Takéto typy biotopov sú alebo môžu byť uvedené v prílohe I smernice.

Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody znamená súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na biotop a jeho typické druhy a ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozšírenie, štruktúru a funkciu, ako aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov na území uvedenom v článku 2 smernice.

Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody sa bude považovať za "priaznivý”, keď:

  • jeho prirodzený areál rozšírenia a plocha, ktorú v tomto areáli pokrýva, sú stabilné alebo sa zväčšujú,
  • špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho dlhodobé zachovanie, existujú a pravdepodobne budú existovať i v dohľadnej budúcnosti,
  • stav jeho typických druhov je z hľadiska ochrany priaznivý.

 

Metodika:

Monitoring / Správy
Členské štáty EÚ majú povinnosť priebežne monitorovať a reportovať stav ochrany biotopov európskeho významu (v zmysle smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín – smernica EÚ o biotopoch) pre Európsku komisiu každých 6 rokov.
Podľa čl. 17 smernice o biotopoch majú povinnosť vypracovať správu o realizácii opatrení prijatých podľa tejto smernice, vrátane hodnotenia vplyvov týchto opatrení na stav biotopov uvedených v prílohe I a druhov v prílohe II z hľadiska ochrany prírody.
 
Prvá Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za SR bola spracovaná a podaná na EK v roku 2007 (za prvý hodnotiaci cyklus / reportovacie obdobie 2004 – 2006), druhá v roku 2013 (za obdobie 2007 – 2012) a tretia v roku 2019 (za obdobie 2013 – 2018).
 
Zatiaľ posledná správa je za roky 2013 – 2018 a obsahuje komplexné informácie o veľkosti populácií, výmere biotopov, stave a kvalite biotopov, vyhliadkach do budúcnosti, mapovom rozšírení, vplyvoch a ohrozeniach a ďalších dôležitých parametroch.
Celkovo bolo hodnotených 150 druhov živočíchov, 50 druhov rastlín, 66 typov biotopov a 223 druhov vtákov.
 
Hodnotenie pripravované každých 6 rokov pre účely reportingu syntetizuje údaje, ktoré sú systematicky zbierané na národnej úrovni z rôznych zdrojov, predovšetkým z monitoringu. Zohľadnené sú však aj ďalšie údaje ako napr. výskytové údaje zbierané náhodnými pozorovaniami expertov na jednotlivé skupiny rastlín a živočíchov. Je potrebné brať do úvahy fakt, že údaje za samotný reporting hodnotí širšiu sadu parametrov v porovnaní s hodnoteniami, ktoré sú priebežne uvádzané a hodnotené v rámci systematického monitoringu biotopov a druhov európskeho významu na Slovensku (KIMS).
Z uvedeného dôvodu je pri používaní týchto dát vždy potrebné pozerať na tieto údaje samostatne (reporting a monitoring), pričom medzi týmito údajmi môžu vznikať aj mierne rozdiely a odchýlky, ktoré vyplývajú z úplnosti sady hodnotených parametrov, ako aj z odlišností metodík hodnotenia týchto dvoch údajových setov.
 
Biotopy
Indikátor vychádza z výsledkov tohto reportingu (z tzv. hodnotiacich správ), ako aj z priebežných údajov monitoringu 66 typov biotopov EV na úrovni SR v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému prevádzkovaného ŠOP SR.

 

Zoznam biotopov európskeho významu vyskytujúcich sa na Slovensku
Vnútrozemské slaniská a slané lúky
Panónske slané stepi a slaniská
Vnútrozemské panónske pieskové duny
Oligotrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a/alebo Isoeto-Nanojuncetea
Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár
Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition
Prirodzené dystrofné stojaté vody
Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov
Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou
Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia so Salix eleagnos
Nižinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion
Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p.
Suché vresoviská v nížinách a pahorkatinách
Vresoviská a spoločenstvá kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni
Kosodrevina
Spoločenstvá subalpínskych krovín
Xerotermné kroviny
Porasty borievky obyčajnej
Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi
Suchomilné travinnobylinné porasty na vápnitých pieskoch
Alpínske trávinnobylinné porasty na silikátovom substráte
Alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty
Dealpínske travinnobylinné porasty
Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae)
Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae)
Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte
Subpanónske travinnobylinné porasty
Panónske travinnobylinné porasty na spraši
Panónske travinnobylinné porasty na pieskoch
Bezkolencové lúky
Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do aplpínskeho stupňa
Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi
Nížinné a podhorské kosné lúky
Horské kosné lúky
Aktívne vrchoviská
Degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy
Prechodné rašeliniská a trasoviská
Vápnité slatiny s maricou pílkatou a druhmi zväzu Caricion davallianae
Penovcové prameniská
Slatiny s vysokým obsahom báz
Silikátové skalné sutiny v montánnom až alpínskom stupni
Karbonátové skalné sutiny alpínskeho až montánneho stupňa
Nespevnené silikátové skalné sutiny kolinného stupňa
Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa
Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou
Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou
Pionierske spoločenstvá plytkých silikátových pôd
Kyslomilné bukové lesy
Bukové a jedľové kvetnaté lesy
Javorovo-bukové horské lesy
Vápnomilné bukové lesy
Dubovo-hrabové lesy lipové
Lipovo-javorové sutinové lesy
Vlhké acidofilné brezové dúbravy
Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách
Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy
Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek
Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy
Teplomilné panónske dubové lesy
Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku
Panónsko-balkánske cerové lesy
Panónske topoľové lesy s borievkou
Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy
Horské smrekové lesy
Smrekovcovo-limbové lesy
 
V zmysle Katalógu biotopov Slovenska sú rozdelené do formačných skupín:
  • Rašeliniská a slatiny (Ra)
  • Krovinové a kríčkové biotopy (Kr)
  • Skalné a sutinové biotopy (Sk)
  • Lesy (Ls)
  • Teplo a suchomilné travinno-bylinné porasty (Tr)
  • Nelesné brehové porasty (Br)
  • Lúky a pasienky (Lk)
  • Slaniská a biotopy s výskytom halofytov (Sl)
  • Alpínska vegetácia (Al)
  • Piesky a pionierske porasty (Pi)
  • Prameniská (Pr)
  • Vodné biotopy (Vo)
 
Stav ochrany / Trendy
Stav ochrany sa vyjadruje v troch „semaforových“ kategóriách ('Priaznivý (FV)' – zelenou, 'Nepriaznivý - nevyhovujúci (U1)' – oranžovou, 'Nepriaznivý - zlý (U2)' – červenou, 'Neznámy (XX)' stav – šedou).
Indikátor je založený na počte biotopov v týchto kategóriách a zmenách medzi jednotlivými kategóriami v čase.
 
Trendy sú hodnotené nasledovne:
FVx = priaznivý a trend stavu je neznámy,
U1+ = nepriaznivý – nevyhovujúci, ale zlepšujúci sa,
U1= = nepriaznivý – nevyhovujúci, ale stabilný,
U1- = nepriaznivý – nevyhovujúci a zhoršujúci sa,
U1x = nepriaznivý – nevyhovujúci a trend stavu je neznámy,
U2+ = nepriaznivý – zlý, ale zlepšujúci sa,
U2= = nepriaznivý – zlý, ale stabilný,
U2- = nepriaznivý – zlý a zhoršujúci sa,
U2x = nepriaznivý – zlý a trend stavu je neznámy

 

Indikátor je tvorený na základe celoeurópsky platných metodických postupov, a to agregáciou rozsiahlych súborov dát získavaných v rámci monitoringu.


Použité jednotky
Počet hodnotení, %

 

Použité zdroje:

Černecký, J., Čuláková, J., Ďuricová, V., Saxa, A., Andráš, P., Ulrych, L., Šuvada, R., Galvánková, J., Lešová, A., Havranová, I. 2020. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2013 – 2018 v Slovenskej republike. Banská Bystrica: ŠOP SR, 109 pp, ISBN 978-80-8184-076-0. (Černecký et al., 2020)
 
ŠOP SR
 
Viac informácií z výsledkov reportingu je možné nájsť na web stránke:
 
Všetky súvisiace správy sú zverejnené na stránke ŠOP SR:
 
Viac informácií z výsledkov monitoringu je možné nájsť na web stránke:

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 
1. Integrovaný rozvojový program I. Ochrana a rozvoj zdrojov
    I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov
 
1.Zabezpečiť ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírodných zdrojov vrátane zabezpečenia stability a zdravia ekosystémov a ich služieb a premietnutie adaptačných a mitigačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do všetkých rezortných strategických dokumentov a dokumentov rozvoja obcí a regiónov ako nadradený verejný záujem (napr. v plánovaní dopravy, v energetike, územnom plánovaní, vodnom hospodárstve, pôdohospodárstve, lesníctve, udržateľnom cestovnom ruchu, v celkovej starostlivosti o krajinu a iné);
10. Vypracovať a implementovať vodnú politiku, ktorá zabezpečí postupné obnovenie vodných útvarov, ochranu a obnovu prirodzených záplavových území, rašelinísk, mokradí a malých vodných nádrží, ktorá bude predchádzať znečisťovaniu vôd, poklesu množstva podzemných vôd a zabezpečí dostatok pitnej vody v regiónoch;
  15a. Obnoviť aspoň 15 % degradovaných ekosystémov oproti stavu v roku 2018
15b. Zvýšiť podiel biotopov a druhov európskeho významu nachádzajúcich sa v priaznivom stave z 1/3 biotopov a 1/4 druhov v roku 2018 na 2/3 biotopov a 1/2 druhov do roku 2030.


Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)

  • Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov.
2.1 Zastaviť stratu biodiverzity
  • Vytvoria sa podmienky pre minimalizovanie negatívnych vplyvov antropogénnej činnosti, vrátane dopadov klimatickej zmeny, spôsobujúcich znižovanie biologickej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a stratu biotopov a zlepší sa vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody.
  • Dobudovanie národnej časti sústavy chránených území Natura 2000 a sústavy medzinárodne významných území so zodpovedajúcou ochranou ďalej zlepší predpoklady pre ochranu medzinárodne, európsky aj národne významných druhov a biotopov a zvýši príspevok SR k zastaveniu globálnej straty biodiverzity.
  • Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov na Slovensku.
  • Zabezpečí sa ochrana lokalít pralesov a ich zvyškov a vhodný manažment v ich ochranných pásmach.
  • Implementuje sa program obnovy mokradí a ich ekosystémových služieb na základe participácie všetkých dotknutých strán.
  • V spolupráci s vlastníkmi a užívateľmi a s využitím všetkých dostupných zdrojov sa skvalitní ochrana a obnova lesov, lúk a pasienkov, ktoré predstavujú ekosystémy s najvyššou mierou biodiverzity a bude sa podporovať aj vytváranie agrolesníckych systémov.
 
Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy – aktualizácia (2018)

Navrhované adaptačné opatrenia v oblasti biodiverzity založené na ekosystémoch:
  • Obnova degradovaných mokradí (revitalizácia rašelinísk, obnova narušeného vodného režimu, zamedzenie zarastaniu drevinami) a inundačných území
  • Trvalo udržateľné obhospodarovanie trávnych porastov
  • Zvýšenie konektivity krajiny – budovanie zelenej infraštruktúry, udržiavanie alebo vytváranie koridorov a spojovacích článkov.

 

Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu

Oblasť B Zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb
Cieľ B.3 Do roku 2020 zaistiť zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb, a to prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry a obnovy najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov

Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4 Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010)
Cieľ C.6 Zabezpečiť priaznivý stav ochrany vodných a na vodu viazaných biotopov a druhov v súlade s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav vodných ekosystémov do roku 2020, pričom v oblasti rozvoja a regulácie akvakultúry je potrebné zabezpečiť takú formu využívania vôd, ktorá nebude mať nepriaznivý vplyv na vodné druhy, biotopy a ekosystémy.

 

Cieľ A.1
Dosiahnutie cieľa EÚ: do roku 2020 zastaviť zhoršovanie stavu všetkých biotopov a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu, aby (v porovnaní so súčasnými hodnoteniami) o 100 % viac hodnotení biotopov podľa smernice o biotopoch vykázalo zlepšený stav ochrany.
V podmienkach SR je potrebné zlepšiť stav ochrany 30 biotopov, pričom súčasne je potrebné udržať (nezhoršiť) stav ochrany 30 biotopov; prioritou sú najmä mokraďové biotopy.
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
3. Monitorovať druhy a biotopy európskeho významu
7. Zabezpečiť revitalizáciu najohrozenejších biotopov (najmä piesky, slaniská, xerotermy)
8. Zlepšiť hniezdne možnosti výberových i ostatných vtáčích druhov v chránených vtáčích územiach (CHVÚ) a v urbánnych biotopoch a zabezpečiť zmapovanie a ochranu potravných biotopov kritériových druhov vtákov v CHVÚ.

Oblasť B Zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb
Cieľ B.3
Opatrenie B.3.4 Vypracovať strategický rámec pre stanovenie priorít v oblasti obnovy ekosystémov a pripraviť a realizovať program revitalizácie mokradí a riečnych ekosystémov ako príspevok k znižovaniu vplyvov zmeny klímy
Navrhované úlohy:
78. Pripraviť a realizovať národný program revitalizácie mokradí a riečnych ekosystémov.
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4

Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:

  • realizovať opatrenia s pozitívnym efektom na biodiverzitu, druhy, biotopy a chránené územia s cieľom maximalizovať príspevok poľnohospodárov k ochrane biodiverzity na národnej úrovni
  • identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Opatrenie C.4.3 Identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Navrhované úlohy:
107. Realizovať schému PRV „ochrana biotopov trvalých trávnych porastov“ v rámci „agroenvironmentálno-klimatického opatrenia“
109. Vypracovať zásady a návrhy manažmentu pre vybrané typy biotopov (napr. travinný biotop Tr1 (6210), Lk4 (6410), rašeliniskový biotop Ra3 (7140), Ra6 (7230), Ra1 (7110)

 

Cieľ C.5
Opatrenie C.5.2 Integrovať opatrenia týkajúce sa biodiverzity do programov starostlivosti o les aj v súvislosti s integráciou programov starostlivosti o les a programov starostlivosti o chránené územia
Navrhované úlohy:
117. Zlepšiť stav biotopov pre druhy živočíchov (ponechávanie mŕtveho dreva, výstavky, dutinové stromy, vytváranie vhodnej štruktúry porastov pre kurovité vtáky, podpora cenných drevín – tis, jedľa, limba, cenné listnáče) v chránených územiach a mimo nich.

 

Aktualizovaný program starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015 – 2021 (2015)

Strategické zámery
Zámer 1: Riešenie príčin úbytku a degradácie mokradí
Zámer 2: Efektívna ochrana a manažment sústavy ramsarských lokalít
Zámer 3: Trvalo udržateľné využívanie všetkých mokradí.

 

Kľúčová otázka

Aký je stav biotopov európskeho významu?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2019 bola spracovaná v poradí už tretia 6-ročná hodnotiaca Správa o stave druhov a biotopov európskeho významu (za roky 2013 – 2018) a predložená na EK, v zmysle článku 17 smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“);
  • V porovnaní s druhým reportovacím obdobím (2007 – 2012) je toto hodnotenie realitou bližšie k poznaniu skutočného stavu, keďže došlo opäť k zlepšeniu poznatkov. Stav biotopov vykazuje síce z tohto dôvodu zhoršenie, v skutočnosti však ide o lepšie a realistickejšie hodnotenie stavu, ktorý je viac-menej rovnaký ako v predchádzajúcich obdobiach;
  • Podľa výsledkov 3. reportovacieho obdobia sa k roku 2019 nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) 60,4 % biotopov európskeho významu;
  • Skutočná zmena oproti predchádzajúcemu hodnoteniu bola zaznamenaná iba v prípade biotopu 9190 – Vlhké acidofilné brezové dúbravy (plocha bola znížená o 17 % kvôli negatívnym ľudským zásahom).

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Neutralny trend Neutralny trend emo_neutral
V porovnaní s predchádzajúcimi hodnotiacimi obdobiami došlo k zlepšeniu poznatkov a z toho vyplývajúcemu zhoršeniu stavu biotopov, no v skutočnosti je ich stav viac-menej rovnaký.
V porovnaní s predchádzajúcimi hodnotiacimi obdobiami došlo k roku 2019 opäť k zlepšeniu poznatkov, v skutočnosti je stav biotopov naďalej viac-menej rovnaký, a síce nepriaznivý.
Stav biotopov európskeho významu sa v rámci reportingu pre EK hodnotí v 6-ročných intervaloch. Podľa zápisov z KIMS (priebežný monitoring) je však možné konštatovať, že sa ich stav výraznejšie nezmenil.

Sumárne zhodnotenie


Porovnanie stavu biotopov európskeho významu podľa formačných skupín

Zdroj: ŠOP SR
Poznámka: Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu sumárne za biogeografické regióny. 2007 – stav za prvý hodnotiaci cyklus (reportovacie obdobie 2004 – 2006), 2013 – druhý hodnotiaci cyklus (za obdobie 2007 – 2012) a 2019 – tretí hodnotiaci cyklus (za obdobie 2013 – 2018).

 

Podrobné zhodnotenie

Zo smernice o biotopoch vyplýva o.i. aj tzv. ochrana biotopov pre vybrané typy biotopov, vrátane povinnosti monitorovania stavu biotopov uvedených v prílohách smernice – biotopy európskeho významu (EV).
 

Hodnotenie biotopov v rámci reportingu pre EK

 

Hodnotenie biotopov v rámci reportingu pre EK


ŠOP SR sústreďuje a spracováva podklady k hodnotiacej správe o stave biotopov a druhov európskeho významu v zmysle článku 17 smernice o biotopoch. Prvá správa bola spracovaná a podaná na EK v roku 2007 (za roky 2004 – 2006), druhá v roku 2013 (za roky 2007 – 2012) a tretia v roku 2019 (za roky 2013 – 2018).
 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa 3. hodnotiacej správy (2013 – 2018)


Nová správa za roky 2013 – 2018 vychádza predovšetkým z údajov KIMS, vďaka ktorému sa významne znížil počet neznámych hodnotení stavu biotopov a druhov európskeho významu.
 
Správa hodnotí pre SR 66 typov biotopov európskeho významu, ktoré možno kategorizovať do deviatich skupín. Početné sú skupiny lesných (19) a travinno-bylinných (15) biotopov. Najmenej je u nás zastúpená skupina slanomilných biotopov (2), pieskov (1) a tvrdolistých krovín (1). Okrem nich odlišujeme sladkovodné biotopy (9), vresoviská a krovinové biotopy mierneho pásma (5), rašeliniská (6) a skalné biotopy (vrátane jaskýň) (8).


Porovnanie ochranárskeho statusu 9 skupín biotopov európskeho významu medzi reportingami 2007, 2013 a 2019

Skupina Rok hodnotenia FV XX U1 U2
Slaniská 2007       3
Slaniská 2013       3
Slaniská (3) 2019       3
Pieskové biotopy 2007     1  
Pieskové biotopy 2013     1  
Pieskové biotopy (1) 2019     1  
Vodné biotopy 2007   5 8 2
Vodné biotopy 2013 6 2 7  
Vodné biotopy (15) 2019 4 2 9  
Vresoviská a kríčkové biotopy 2007 4   3  
Vresoviská a kríčkové biotopy 2013 4   3  
Vresoviská a kríčkové biotopy (7) 2019 6   1  
Tvrdolisté kroviny 2007 1   1  
Tvrdolisté kroviny 2013     2  
Tvrdolisté kroviny (2) 2019     2  
Travinno-bylinné biotopy 2007 3 2 16 2
Travinno-bylinné biotopy 2013 7   13 2
Travinno-bylinné biotopy (22) 2019 5   17  
Vrchoviská, rašeliniská a slatiny 2007     8 1
Vrchoviská, rašeliniská a slatiny 2013     7 1
Vrchoviská, rašeliniská a slatiny (8) 2019     7 1
Skalné biotopy 2007 10 4    
Skalné biotopy 2013 10 4    
Skalné biotopy (14) 2019 13   1  
Lesné biotopy 2007 12   11 5
Lesné biotopy 2013 12   11 6
Lesné biotopy (29)
2019
10
 
13
6
Zdroj: Černecký et al., 2020
Poznámka: Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu sumárne za biogeografické regióny
 
Slaniskové biotopy – na Slovensku biotopy viazané na silne zasolené pôdy: patria medzi najohrozenejšie biotopy v celoeurópskom meradle. Na Slovensku je ich stav trvalo zlý. V dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva v minulosti, ktoré pretrváva dodnes, došlo k zničeniu ich veľkej výmery najmä činnosťami ako odvodňovanie, eutrofizácia a ruderalizácia, priame ničenie lokalít napr. rozoraním, zalesňovanie a sukcesné zmeny spôsobené absenciou tradičného obhospodarovania. Predpokladom pre zlepšenie stavu biotopu je zlepšenie štruktúry a obnovenie manažmentu vo forme pastvy, prípadne obnova vodného režimu.
 
V rámci skupiny pieskových biotopov sa hodnotia len kyslé piesky (vnútrozemské panónske pieskové duny), pričom sú v nevyhovujúcom stave. Celkovému nepriaznivému stavu sa dá predísť len zabránením rozširovania nepôvodných druhov rastlín a zamedzeniu prirodzenému či cielenému zalesňovaniu.
 
Stav tvrdolistých krovín (porasty borievky obyčajnej) je dlhodobo nevyhovujúci, čo súvisí s ich vyhliadkami do budúcnosti. Biotop ohrozuje sukcesia, ako aj plošné čistenie pasienkov od náletu, zalesňovanie, eutrofizácia a ťažba piesku.
 
Vrchoviská, rašeliniská a slatiny patria na Slovensku k vzácnym biotopom s malou výmerou, avšak v nevyhovujúcom až zlom stave. Ohrozujú ich zmeny vo vodnom režime, ďalšími negatívnymi faktormi vplývajúcimi na kvalitu a stav biotopov sú sukcesia, eutrofizácia, ťažba rašeliny, akumulácia organického materiálu a športové a rekreačné aktivity.
 
V celej skupine travinno-bylinných biotopov sa zvýšil počet nepriaznivých (nevyhovujúcich) hodnotení stavu a zároveň sa mierne znížil počet biotopov v priaznivom stave oproti reportingu z  roku 2013. Vo všeobecnosti  nemusí ísť o zhoršenie stavu ako také, ale o zvýšenie úrovne poznania a vedomostí o areáloch biotopov a ich typickej štruktúre. V priaznivom stave sa nachádzajú 2 biotopy - pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi a suché dealpínske travinno-bylinné porasty, ktoré vyžadujú len občasný udržiavací manažment, prípadne majú reliktný charakter. K zlepšeniu stavu (z kategórie zlý do kategórie nevyhovujúci), došlo v prípade 2 biotopov: suchomilné travinno-bylinné porasty na vápnitých pieskoch (pionierske porasty) a panónske travinno-bylinné porasty na pieskoch (štruktúrne a druhovo bohatšie). Nevyhovujúci až zlý stav súvisí najmä s opustením pôdy a následnou sukcesiou, ďalej tiež so zmenami v spôsoboch využívania, zalesňovaním, ale aj s ťažbou piesku a kameňa i zmenami vo vodnom režime.
 
Trendy v celkovom stave vodných biotopov sa oproti reportingu 2013 zmenili len mierne. Počet hodnotení biotopov v priaznivom stave poklesol zo 6 na 4, počet neznámych hodnotení zostal rovnaký. Vo všeobecnosti sú stojaté vody, tečúce vody a jazerá dlhodobo v nevyhovujúcom stave. Vodné biotopy sú veľmi citlivé na zmeny vo vodnom režime a na rôzny stupeň trofie (eutrofné, oligotrofné až mezotrofné a dystrofné). Obzvlášť sú citlivé na antropické vplyvy, preto každý zásah do prirodzeného režimu sa negatívne odrazí v druhovej bohatosti a prirodzenej štruktúre biotopov. Priaznivé hodnotenie majú len 2 biotopy: prirodzene eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou ponorených alebo plávajúcich rastlín a tiež vodné toky s vegetáciou zväzu Callitricho-Batrachion.
 
Pozitívne výsledky prinieslo hodnotenie stavu vresovísk a krovinových biotopov v reportingu 2019, pretože sa zvýšil počet hodnotení biotopov v priaznivom stave zo 4 na 6 a  len 1 hodnotenie je nepriaznivé. Väčšina sa nachádza v priaznivom stave, čo podmieňuje práve nedostupnosť a izolovanosť ich biotopov. Vresoviská nížin až podhorských oblastí a xerotermné kroviny ohrozuje ruderalizácia a následné šírenie nepôvodných druhov rastlín.
 
Zo skupiny nelesných biotopov sú najpriaznivejšie hodnotené skalné a sutinové biotopy, jaskyne. Súvisí to najmä s obmedzeným záujmom o ich využívanie, no napriek tomu môžu byť biotopy tejto skupiny ohrozené (u sutín napr. odoberaním materiálu na stavebnú činnosť, či náhlou zmenou mikroklímy v dôsledku odstránenia drevín na lokalite, alebo sukcesiou).
 
Celkový stav lesných biotopov, ktoré sú plošne najrozšírenejšou skupinou biotopov na Slovensku je pre 10 hodnotení priaznivý, pre 13 nepriaznivý a v 6 prípadoch pretrváva zlý stav. Lesné biotopy na Slovensku vykazujú celkovú stabilitu v dlhodobom časovom horizonte, najmä z dôvodu ich kvantity.

 

Prehľad a porovnanie hodnotení biotopov a druhov chránených podľa smernice o biotopoch v rámci alpského (ALP) a panónskeho (PAN) biogeografického regiónu
Skupina
 Typ biotopu
Kód
 Rok
 ALP
 PAN
Lesné biotopy
Horské smrekové lesy
9410
 2019  
 U1=
 
 2013  
 U1=
 
 2007  
 U1
 
Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy
91E0
 2019  
 U1=
 U2-
 2013  
 U1=
 U2-
 2007  
 U1
 U2-
 Smrekovcovo-limbové lesy
9420
 2019  
 FVx
 
 2013  
 FV
 
 2007  
 FV
 
 Bukové a jedľové kvetnaté lesy
9130
 2019  
 U1x
 FVx
 2013  
 FV
 FV
 2007  
 FV
 FV
 Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách
91D0
 2019  
 U1-
 
 2013  
 U1-
 
 2007  
 U1-
 
Central European lichen Scots pine forestsT  
91T0
 2019  
 
 U2-
 2013  
 
 U2-
 2007  
 
 
 Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku
91I0
 2019  
 U1x
 U1=
 2013  
 FV
 U2=
 2007  
 FV
 U2
Dubovo-hrabové lesy lipové
9170
 2019  
 U2-
 
 2013  
 U2-
 
 2007  
 U2-
 
Kyslomilné bukové lesy
9110
 2019  
 FVx
 U1=
 2013  
 FV
 U1=
 2007  
 FV
 U1
Vápnomilné bukové lesy
9150
 2019  
 FVx
 U1x
 2013  
 FV
 FV
 2007  
 FV
 FV
Javorovo-bukové horské lesy
9140
 2019  
 FVx
 
 2013  
 FV
 
 2007  
 FV
 
Vlhké acidofilné brezové dúbravy
9190
 2019  
 
 U2-
 2013  
 
 U1=
 2007  
 
 U1
 Teplomilné panónske dubové lesy
91H0
 2019  
 FV
 U1x
 2013  
 U1=
 FV
 2007  
 U1
 FV
Panónsko-balkánske cerové lesy
91M0
 2019  
 U1=
 U1=
 2013  
 U1=
 U1=
 2007  
 U1
 U1
 Panónske topoľové lesy s borievkou
91N0
 2019  
 
 U2-
 2013  
 
 U2-
 2007  
 
 U2-
Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy
91G0
 2019  
 FVx
 U1=
 2013  
 FV
 U1=
 2007  
 FV
 U1
Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek
91F0
 2019  
 U1x
 U2=
 2013  
 FV
 U2=
 2007  
 FV
 U2
Lipovo-javorové sutinové lesy
9180
 2019  
 FV
 FV
 2013  
 U1=
 U1=
 2007  
 U1
 U1
 Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy
91Q0
 2019  
 FVx
  
 2013  
 FV
 
 2007  
 FV
 
Skalné biotopy
Karbonátové skalné sutiny alpínskeho až montánneho stupňa
8120
 2019  
 FVx
 
 2013  
 FV
 
 2007  
 FV
 
Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou
8210
 2019  
 FVx
 FVx
 2013  
 FV
 FV
 2007  
 FV
 FV
 Caves not open to the public  
8310
 2019  
 FV
 FV
 2013  
 XX
 XX
 2007  
 XX
 XX
Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa
8160
 2019  
 FVx
 FVx
 2013  
 FV
 FV
 2007  
 FV
 FV
Nespevnené silikátové skalné sutiny kolinného stupňa
8150
 2019  
 FVx
 U1x
 2013  
 FV
 FV
 2007  
 FV
 FV
Pionierske spoločenstvá plytkých silikátových pôd
8230
 2019  
 FVx
 FVx
 2013  
 XX
 XX
 2007  
 XX
 XX
Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou
8220
 2019  
 FVx
 FVx
 2013  
 FV
 FV
 2007  
 FV
 FV
Silikátové skalné sutiny v montánnom až alpínskom stupni
8110
 2019  
 FVx
 
 2013  
 FV
 
 2007  
 FV
 
Slatiny a rašeliniská
 Aktívne vrchoviská  
7110
 2019  
 U1=
 
 2013  
 U1=
 
 2007  
 U1
 
Slatiny s vysokým obsahom báz
7230
 2019  
 U1-
 U2=
 2013  
 U1-
 U2=
 2007  
 U1
 U1
Vápnité slatiny s maricou pílkatou a druhmi zväzu Caricion davallianae
7210
 2019  
 U1=
 
 2013  
 U1=
 
 2007  
 U1
 
Degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy
7120
 2019  
 U1=
 
 2013  
 U1=
 
 2007  
 U1
 
Penovcové prameniská
7220
 2019  
 U1=
 
 2013  
 U1=
 
 2007  
 U1
 
Prechodné rašeliniská a trasoviská
7140
 2019  
 U1=
 U1=
 2013  
 U1=
 U1=
 2007  
 U1
 U1
Travinno bylinné biotopy
Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi
6440
 2019  
 
 U1=
 2013  
 
 U1=
 2007  
 
 U1
Alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty
6170
 2019  
 U1=
 
 2013  
 U1=
 
 2007  
 U1
 
Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do aplpínskeho stupňa
6430
 2019  
 U1x
 U1x
 2013  
 FV
 FV
 2007  
 U1
 U1
Nížinné a podhorské kosné lúky
6510
 2019  
 FVx
 U1=
 2013  
 FV
 U1=
 2007  
 FV
 U1
Bezkolencové lúky
6410
 2019  
 U1=
 U1=
 2013  
 U1=
 U1=
 2007  
 U1
 U1
Horské kosné lúky
6520
 2019  
 U1=
 
 2013  
 U1=
 
 2007  
 U1
 
Panónske travinnobylinné porasty na spraši
6250
 2019  
 
 U1-
 2013  
 
 U1-
 2007  
 
 U1
Panónske travinnobylinné porasty na pieskoch
6260
 2019  
 
 U1-
 2013  
 
 U2-
 2007  
 
 U2-
Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi
6110
 2019  
 FV
 FVx
 2013  
 FV
 FV
 2007  
 U1
 U1
Dealpínske travinnobylinné porasty
6190
 2019  
 FVx
 FVx
 2013  
 FV
 FV
 2007  
 FV
 FV
Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae)
6210
 2019  
 U1=
 U1=
 2013  
 U1=
 U1=
 2007  
 U1
 XX
Alpínske trávinnobylinné porasty na silikátovom substráte
6150
 2019  
 U1=
 
 2013  
 U1=
 
 2007  
 U1
 
Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte
6230
 2019  
 U1-
 
 2013  
 U1-
 
 2007  
 U1
 
Subpanónske travinnobylinné porasty
6240
 2019  
 U1-
 U1-
 2013  
 U1-
 U1-
 2007  
 U1
 U1
Suchomilné travinnobylinné porasty na vápnitých pieskoch
6120
 2019  
 
 U1-
 2013  
 
 U2-
 2007  
 
 U2-
Kroviny  
Porasty borievky obyčajnej
5130
 2019  
 U1=
 U1=
 2013  
 U1=
 U1=
 2007  
 FV
 U1
Vresoviská a kríčkové biotopy
Vresoviská a spoločenstvá kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni
4060
 2019  
 FVx
 
 2013  
 FV
 
 2007  
 FV
 
Kosodrevina
4070
 2019  
 FVx
 
 2013  
 FV
 
 2007  
 FV
 
Suché vresoviská v nížinách a pahorkatinách
4030
 2019  
 FVx
 FVx
 2013  
 FV
 FV
 2007  
 FV
 FV
Spoločenstvá subalpínskych krovín
4080
 2019  
 FV
 
 2013  
 U1=
 
 2007  
 U1
 
Xerotermné kroviny
40A0
 2019  
 FV
 U1=
 2013  
 U1=
 U1=
 2007  
 U1
 U1
Vodné biotopy
Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov
3220
 2019  
 U1x
 
 2013  
 FV
 
 2007  
 U1
 
Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou
3230
 2019  
 U1x
 
 2013  
 FV
 
 2007  
 U1
 
Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia so Salix eleagnos
3240
 2019  
 U1=
 
 2013  
 U1=
 
 2007  
 U1
 
Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár
3140
 2019  
 U1-
 U1-
 2013  
 U1-
 U1-
 2007  
 XX
 XX
Prirodzené dystrofné stojaté vody
3160
 2019  
 U1=
 U1=
 2013  
 U1=
 U1=
 2007  
 U1
 U1
Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition
3150
 2019  
 FV
 FV
 2013  
 FV
 U1=
 2007  
 XX
 U1
Oligotrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a/alebo Isoeto-Nanojuncetea
3130
 2019  
 U1=
 U1=
 2013  
 FV
 U1=
 2007  
 U1
 U1
Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p.
3270
 2019  
 XX
 XX
 2013  
 XX
 XX
 2007  
 U2
 U2
Nižinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion
3260
 2019  
 FVx
 FVx
 2013  
 FV
 FV
 2007  
 XX
 XX
Pieskové biotopy
Vnútrozemské panónske pieskové duny
2340
 2019  
 
 U1x
 2013  
 
 U1=
 2007  
 
 U1
Slaniská
Vnútrozemské slaniská a slané lúky
1340
 2019  
 U2-
 U2=
 2013  
 U2=
 U2+
 2007  
 U2
 U2
Panónske slané stepi a slaniská
1530
 2019  
 
 U2-
 2013  
 
 U2=
 2007  
 
 U2
Zdroj: Černecký et al., 2020
 
Hodnotenie trendu
 

 

Hodnotenie podľa biogeografických regiónov
 
Celkové hodnotenie stavu biotopov európskeho významu podľa biogeografických regiónov Slovenska za obdobie rokov 2013 – 2018
Graf: Celkové hodnotenie stavu biotopov európskeho významu podľa biogeografických regiónov Slovenska za obdobie rokov 2013 – 2018
Zdroj: Černecký et al., 2020
Poznámka: PAN – panónsky biogeografický región, ALP – alpský biogeografický región; počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch

 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa 2. hodnotiacej správy (2007 – 2012)

 
Na základe porovnania stavu biotopov s hodnotením v roku 2007 môžeme konštatovať, že došlo k zlepšeniu poznatkov, t. j. menej hodnotení vykazuje stav neznámy. Celkový podiel biotopov s priaznivým hodnotením stavu sa zlepšil, čo je ale spôsobené najmä spomínaným zlepšením poznatkov. Podiel druhov a biotopov nachádzajúcich sa v zlom stave sa viac-menej nezmenil, čo nasvedčuje tomu, že potrebné opatrenia na obnovu biotopov sa stále aplikujú nedostatočne.
 
 
Správa hodnotí pre Slovenskú republiku 66 typov biotopov európskeho významu, ktoré môžeme kategorizovať do deviatich skupín. Početné sú skupiny lesných (19) a travinno-bylinných (15) biotopov. Najmenej je u nás zastúpená skupina slanomilných biotopov (2), pieskov (1) a tvrdolistých krovín (1). Okrem nich odlišujeme sladkovodné biotopy (9), vresoviská a krovinové biotopy mierneho pásma (5), rašeliniská (6) a skalné biotopy a jaskyne (8). 
 
Stav biotopov európskeho významu podľa formačných skupín*

Zdroj: ŠOP SR
FV – Priaznivý    XX – Neznámy   U1 – Nepriaznivý – nevyhovujúci   U2 – Nepriaznivý – zlý
* Širšia línia v grafe odpovedá perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z reportingovej periódy za roky 2004 –2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012, nie počty druhov v tej ktorej skupine.
 
Slaniskové biotopy patria medzi najohrozenejšie biotopy v celoeurópskom meradle. Ich stav je na Slovensku hodnotený ako nepriaznivý-zlý. Rovnako aj čiastkové hodnotenia areálu, štruktúry a funkcií, i vyhliadky do budúcnosti sú hodnotené ako nevyhovujúce alebo zlé.
 
Vrchoviská, rašeliniská a slatiny sú biotopy, u ktorých zmeny vo vodnom režime a nedostatočný manažment spôsobujú zhoršovanie stavu až degradáciu biotopov. Ich stav je na Slovensku hodnotený ako nepriaznivý-nevyhovujúcinepriaznivý-zlý.
Ďalšou skupinou biotopov, ktorej stav je hodnotený ako nepriaznivý-nevyhovujúci, sú pieskové biotopy vyskytujúce sa u nás len na Borskej nížine na nespevnených kyslých pieskových dunách. Ohrozené sú zalesňovaním a sukcesiou.
 
Tvrdolisté kroviny sú reprezentované biotopom porastov s borievkou obyčajnou. Ich stav sa v porovnaní s predchádzajúcim reportovaným obdobím zmenil na nepriaznivý-nevyhovujúci. Súvisí to s nepriaznivo hodnotenými vyhliadkami do budúcnosti, ktoré vychádzajú z vplyvov sukcesie a čistením extenzívne využívaných trávnych porastov od náletových drevín a krov.
 
Vodné biotopy (horské vodné toky, stojaté vody) závislé od dynamiky vodných tokov a primeranej kvality, vresoviskákríčkové biotopy závislé od občasného a cieleného manažmentu a travinno-bylinné biotopy vyžadujúce pravidelný manažment sa nachádzajú medzi hodnotením stavu priaznivý až nepriaznivý-zlý.

Relatívne najmenej ohrozenou skupinou sú skalné a sutinové biotopy a jaskyne.

 

Porovnanie stavu druhov v alpskom a panónskom biogeografickom regióne za 1. a 2. hodnotiace obdobie

Zdroj: ŠOP SR
Poznámka: širšia línia v grafe odpovedá 2. perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z 1. reportingovej periódy za roky 2004 – 2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012.

 

 

Hodnotenie biotopov v rámci priebežného monitoringu z KIMS


Okrem súhrnných hodnotení stavu druhov a biotopov v zmysle smernice o biotopoch (za príslušné reportovacie obdobia) sa ich stav v SR monitoruje priebežne v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS) prevádzkovaného ŠOP SR. Predmetom monitoringu je o. i. 66 typov biotopov EV.

 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa KIMS (k roku 2022)

 
Realizácia monitoringu biotopov a druhov EV v zmysle smernice o biotopoch pokračovala na vybraných trvalých monitorovacích lokalitách (TML). Za týmto účelom bolo zrealizovaných 1 848 terénnych návštev TML, pričom údaje boli zaznamenané, schválené a zverejnené prostredníctvom KIMS.
 
Podľa výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2022 nachádzalo v priaznivom stave 54,4 % biotopov (o 1,2 p.b. menej ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 34,8 % (o 1,7 p.b. viac ako predchádzajúci rok) a v zlom stave 10,8 % (o 0,5 p.b. menej ako predchádzajúci rok).
 
 
Stav biotopov európskeho významu podľa formačných skupín k roku 2022 (%)
Skupina
Priaznivý
Nevyhovujúci
Zlý
Rašeliniská a slatiny
37,1
49,3
13,6
Krovinové a kríčkové biotopy
58,1
33,8
8,1
Skalné a sutinové biotopy
89,5
9,8
0,7
Lesy
52,0
28,5
19,5
Teplo a suchomilné travinno-bylinné porasty
46,9
47,2
5,9
Nelesné brehové porasty
54,0
23,7
22,3
Lúky a pasienky
54,4
37,0
8,6
Slaniská a biotopy s výskytom halofytov
22,8
64,6
12,6
Alpínska vegetácia
83,3
13,8
2,9
Piesky a pionierske porasty
65,7
31,4
2,9
Prameniská
33,7
50,0
16,3
Vodné biotopy
62,4
21,9
15,7
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 
Stav biotopov európskeho významu podľa biogeografického regiónu k roku 2022 (%)
 
Priaznivý
Nevyhovujúci
Zlý
Alpský
57,5
32,4
10,1
Panónsky
47,4
36,4
16,2

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa KIMS (k roku 2021)

 
Realizácia monitoringu biotopov a druhov EV v zmysle smernice o biotopoch pokračovala na vybraných trvalých monitorovacích lokalitách (TML). Za týmto účelom bolo zrealizovaných 2 237 terénnych návštev TML, pričom údaje boli zaznamenané a schválené prostredníctvom KIMS.
 
Podľa výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2021 nachádzalo v priaznivom stave 55,6 % biotopov (o 0,2 p.b. viac ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 33,1 % (o 0,1 p.b. menej ako predchádzajúci rok) a v zlom stave 11,3 % (o 0,1 p.b. menej ako predchádzajúci rok).
 
Stav biotopov európskeho významu podľa formačných skupín k roku 2021 (%)
Skupina
Priaznivý
Nevyhovujúci
Zlý
Rašeliniská a slatiny
37,1
49,3
13,6
Krovinové a kríčkové biotopy
58,1
33,8
8,1
Skalné a sutinové biotopy
89,5
9,8
0,7
Lesy
52,0
28,5
19,5
Teplo a suchomilné travinno-bylinné porasty
46,9
47,2
5,9
Nelesné brehové porasty
54,0
23,7
22,3
Lúky a pasienky
54,4
37,0
8,6
Slaniská a biotopy s výskytom halofytov
22,8
64,6
12,6
Alpínska vegetácia
83,3
13,8
2,9
Piesky a pionierske porasty
65,7
31,4
2,9
Prameniská
33,7
50,0
16,3
Vodné biotopy
62,4
21,9
15,7

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 
Stav biotopov európskeho významu podľa biogeografického regiónu k roku 2021 (%)
 
Priaznivý
Nevyhovujúci
Zlý
Alpský
57,5
32,4
10,1
Panónsky
47,4
36,4
16,2

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa KIMS (k roku 2020)

 
KIMS bol v roku 2020 doplnený o 294 biotopových záznamov.
 
Podľa výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2020 nachádzalo v priaznivom stave 55,4 % biotopov (o 0,3 p.b. viac ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 33,2 % a v zlom stave 11,4 %.
 
Stav biotopov európskeho významu podľa formačných skupín k roku 2020 (%)
Skupina
Priaznivý
Nevyhovujúci
Zlý
Rašeliniská a slatiny
37,1
49,3
13,6
Krovinové a kríčkové biotopy
58,2
33,7
8,1
Skalné a sutinové biotopy
89,4
9,9
0,7
Lesy
52,0
28,5
19,5
Teplo a suchomilné travinno-bylinné porasty
46,7
47,3
6,0
Nelesné brehové porasty
54,2
23,8
22,0
Lúky a pasienky
54,1
37,1
8,8
Slaniská a biotopy s výskytom halofytov
22,8
64,6
12,6
Alpínska vegetácia
83,0
14,1
2,9
Piesky a pionierske porasty
66,5
30,5
3,0
Prameniská
34,1
49,4
16,5
Vodné biotopy
62,4
21,9
15,7
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 
Stav biotopov európskeho významu podľa biogeografického regiónu k roku 2020 (%)
 
Priaznivý
Nevyhovujúci
Zlý
Alpský
57,2
32,6
10,2
Panónsky
47,4
36,1
16,5
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 
Praktická starostlivosť o biotopy
Praktická starostlivosť bola zameraná na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania trávnych porastov a spočívala predovšetkým v likvidácii náletových drevín, kosení biomasy s jej odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané na 155 lokalitách o celkovej výmere 585,84 ha v chránených územiach a na 28 genofondových plochách o celkovej výmere 20,60 ha.

 

 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa KIMS (k roku 2019)


KIMS bol v roku 2019 doplnený o 37 153 zoologických, 1 218 biotopových a 45 594 botanických záznamov vrátane chránených a inváznych druhov (výskytových záznamov). V celkovom počte výskytových záznamov vložených do KIMS za rok 2019 to predstavuje navýšenie o viac ako 32 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku.

Podľa výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2019 nachádzalo v priaznivom stave 55,1 % biotopov (o 0,1 p.b. menej ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 33,4 % a v zlom stave 11,5 %.

Stav biotopov európskeho významu podľa formačných skupín k roku 2019 (%)

Skupina Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Rašeliniská a slatiny 37,1 49,3 13,6
Krovinové a kríčkové biotopy 58,2 33,8 8,0
Skalné a sutinové biotopy 89,7 9,5 0,8
Lesy 52,0 28,5 19,5
Teplo a suchomilné travinno-bylinné porasty 46,7 47,3 6,0
Nelesné brehové porasty 54,0 23,9 22,1
Lúky a pasienky 54,1 37,1 8,8
Slaniská a biotopy s výskytom halofytov 22,8 64,6 12,6
Alpínska vegetácia 83,0 14,1 2,9
Piesky a pionierske porasty 66,8 30,2 3,0
Prameniská 34,5 50,0 15,5
Vodné biotopy 62,4 21,9 15,7

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Stav biotopov európskeho významu podľa biogeografického regiónu k roku 2019 (%)

  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Alpský 57,0 32,8 10,2
Panónsky 47,3 36,1 16,6

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Praktická starostlivosť o biotopy

V roku 2019 bola zameraná na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania trávnych porastov a spočívala predovšetkým v likvidácii náletových drevín, kosení biomasy s jej odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané spolu na 140 lokalitách s celkovou výmerou 258,86 ha v chránených územiach a na 21 genofondových plochách s celkovou výmerou 11,27 ha.
V rámci vytvoreného interného manažmentového fondu boli dodávateľským spôsobom zabezpečené opatrenia praktickej starostlivosti zamerané na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania spolu na 89 lokalitách s celkovou výmerou 169,58 ha.

 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa KIMS (k roku 2018)


Podľa výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2018 nachádzalo v priaznivom stave 55,2 % biotopov (o 0,2 p.b. viac ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 33,3 % a v zlom stave 11,6 %.

Stav biotopov európskeho významu podľa formačných skupín k roku 2018 (%)

Skupina Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Rašeliniská a slatiny 37,8 49,8 12,4
Krovinové a kríčkové biotopy 58,1 32,9 9,0
Skalné a sutinové biotopy 89,5 9,5 1,0
Lesy 52,0 28,5 19,5
Teplo a suchomilné travinno-bylinné porasty 47,8 46,5 5,7
Nelesné brehové porasty 56,9 22,1 21,0
Lúky a pasienky 54,7 36,9 8,4
Slaniská a biotopy s výskytom halofytov 21,2 66,9 11,9
Alpínska vegetácia 83,2 14,0 2,8
Piesky a pionierske porasty 65,7 31,0 3,3
Prameniská 36,3 48,8 14,9
Vodné biotopy 64,6 20,9 14,5
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Stav biotopov európskeho významu podľa biogeografického regiónu k roku 2018 (%)
  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Alpský 57,1 32,6 10,3
Panónsky 47,3 35,9 16,8

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Praktická starostlivosť o biotopy
V roku 2018 bola zameraná predovšetkým na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania a spočívala najmä v likvidácii náletových drevín a kosení biomasy s jej odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané spolu na 177 lokalitách o celkovej výmere 534,415 ha v chránených územiach a na 24 genofondových plochách s celkovou výmerou 13,418 ha. Konkrétne manažmentové opatrenia sa nevykonávajú zvlášť len pre biotopy, ale synergicky s druhovou ochranou v rámci regulačných opatrení.

 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa KIMS (k roku 2017)


Podľa výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2016 nachádzalo v priaznivom stave 55 % biotopov (o 0,4 p.b. viac ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 33,1 % a v zlom stave 11,9 %.

Stav biotopov európskeho významu podľa formačných skupín k roku 2017 (%)

Skupina Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Rašeliniská a slatiny 38,1 49,7 12,2
Krovinové a kríčkové biotopy 58,9 31,8 9,3
Skalné a sutinové biotopy 90 8,9 1,1
Lesy 52 28,5 19,5
Teplo a suchomilné travinno-bylinné porasty 48 46,4 5,6
Nelesné brehové porasty 57,9 21,9 20,2
Lúky a pasienky 54,7 36,6 8,7
Slaniská a biotopy s výskytom halofytov 21,8 65,5 12,7
Alpínska vegetácia 83,6 13,4 3
Piesky a pionierske porasty 66,1 30,2 3,7
Prameniská 37,5 48,6 13,9
Vodné biotopy 66,7 18,3 15
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Stav biotopov európskeho významu podľa biogeografického regiónu k roku 2017 (%)
  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Alpský 57,0 32,6 10,4
Panónsky 46,8 35,4 17,8

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Praktická starostlivosť o biotopy
V roku 2017 bola zameraná predovšetkým na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania a spočívala predovšetkým v likvidácii náletových drevín a kosení biomasy s jej odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané spolu na 122 lokalitách o celkovej výmere 231,945 ha v chránených územiach a na 36 genofondových plochách o celkovej výmere 28,951 ha.

 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa KIMS (k roku 2016)


Podľa výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2016 nachádzalo v priaznivom stave 54,6 % biotopov (o 14,1 p.b. viac ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 33,1 % a v zlom stave 12,3 %.

Stav biotopov európskeho významu podľa biogeografického regiónu k roku 2016 (%)

  Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Alpský 56,6 32,7 10,7
Panónsky 46,4 35 18,6

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Praktická starostlivosť o biotopy
V roku 2016 bola zameraná predovšetkým na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania a spočívala najmä v likvidácii náletových drevín, kosení biomasy s jej následným odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané spolu na 91 lokalitách o celkovej výmere 171,35 ha v chránených územiach a na 33 genofondových plochách o celkovej výmere 27,04 ha.

 

Hodnotenie stavu biotopov EV podľa KIMS (k roku 2015)


Podľa výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2015 nachádzalo v priaznivom stave 40,5 % biotopov.

Stav biotopov európskeho významu podľa formačných skupín k roku 2015 (%)

Skupina Priaznivý Nevyhovujúci Zlý
Rašeliniská a slatiny 38,5 49,3 12,2
Krovinové a kríčkové biotopy 62,7 28 9,3
Skalné a sutinové biotopy 89,6 10,4 0
Lesy 11,4 69,4 19,2
Teplo a suchomilné travinno-bylinné porasty 47,1 47,3 5,6
Nelesné brehové porasty 57,9 21,9 20,2
Lúky a pasienky 53,4 37,6 9
Slaniská a biotopy s výskytom halofytov 22,5 64,7 12,8
Alpínska vegetácia 85,3 12 2,7
Piesky a pionierske porasty 67,3 28,7 4
Prameniská 37,5 48,6 13,9
Vodné biotopy 66,7 18,3 15
Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 
Praktická starostlivosť o biotopy
V roku 2015 bola zameraná predovšetkým na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania a spočívala najmä v likvidácii náletových drevín, kosení biomasy s jej následným odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané spolu na 109 lokalitách o celkovej výmere 217 ha v chránených územiach a na 51 genofondových plochách o celkovej výmere 210,02 ha.

 

Medzinárodné porovnanie

Graf: Medzinárodné porovnanie stavu biotopov európskeho významu

https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/daviz/proportion-of-habitat-assessments-in-2#tab-chart_1
 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk