Emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia

Dátum poslednej aktualizácie: 05.11.2021

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj emisií vybraných znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia - SO2, NOX, CO, prachových častíc PM10 a PM2,5), NMVOC, NH3, POPs a ťažkých kovov (Pb, Hg, Cd), vrátane porovnania s plnením záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov.

Jednotka indikátora

tis.t, g, %, t, kg, kt, kg/obyv.

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

 

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K znečisťujúcim látkam v ovzduší patria tuhé znečisťujúce látky (tuhé emisie – TZL), oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOX) a oxid uhoľnatý (CO), prchavé organické látky (NMVOC), amoniak (NH3), perzistentné organické látky (POPs) a ťažké kovy (Hg, Cd, Pb). Emisie znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Najväščí podiel v rámci tuhých znečisťujúcich látkok (TZL) tvoria dve hlavné skupiny:
PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý (SO2) je plynná látka, ktorá pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. 

Oxidy dusíka (NOX) vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme,  okysľovaní dažďových zrážok a  tvorbe smogu.

Oxid uhoľnatý (CO) je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

Nemetánové prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Ozón je mimoriadne toxická látka, ktorá už vo veľmi nízkych koncentráciách negatívne vplýva na ľudské zdravie, vegetáciu. K hlavným zdrojom emisií prchavých organických látok patria: používanie náterov a lepidiel, chemické čistenie a odmasťovanie, spracovanie ropy a doprava.

Amoniak (NH3)  v čistej forme sa za normálnych podmienok vyskytuje ako bezfarebný plyn. Má zásaditú povahu, je žieravý a dráždivý. Väčšina amoniaku, ktorý je uvoľňovaný do atmosféry pochádza z rozkladu živočíšnych a ľudských odpadov. Menšie, ľudskou činnosťou spôsobené úniky amoniaku, zahŕňajú používanie hnojív a rozklad vegetácie i odpadov, ako aj niektoré priemyselné procesy. Ľudia, ktorí prichádzajú s amoniakom dlhodobo do styku môžu mať chronické dýchacie potiaže, zelený zákal alebo ochorenie rohovky.

Ťažké kovy (Hg, Pb, Cd) sú kovy alebo v niektorých prípadoch polokovy, ktoré sú stabilné a majú hustotu väčšiu ako 4,5 g/cm3 vrátane ich zlúčenín.

 

 

Metodika:

Základné údaje o jednotlivých stacionárnych zdrojoch znečisťovania ovzdušia (ďalej len „ZZO“) v SR sa začali zbierať ešte v 80-tych rokoch 20. stor. a ukladali sa v Registri emisií a zdrojov znečisťovania ovzdušia (REZZO). Zásadné zmeny v 90-tych rokoch si vyžiadali vytvorenie nového informačného systému na evidenciu ZZO. Od roku 2001 sa pre tento účel používa Národný emisný informačný systém (NEIS), ktorý odvtedy prešiel mnohými zmenami, bol viackrát doplnený o nové funkcie a boli k nemu pridané samostatné moduly. NEIS pri svojom vzniku slúžil hlavne pre výpočet množstva emisií a výšky poplatku za znečisťovanie ovzdušia. Dnes sa už využíva ako dôležitý (v niektorých prípadoch jediný) zdroj širokého spektra údajov (vypustené množstvá emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia za rok, množstvo spálených palív, parametre spaľovacích a technologických zariadení a pod.). V zmysle poverenia Ministerstva životného prostredia SR je správcom NEIS Slovenský hydrometeorologický ústav.
V súčasnosti sa systém skladá z modulu pre okresné úrady (OÚ), portálu NEIS PZ WEB pre prevádzkovateľov ZZO (https://neispz.shmu.sk/) a centrálneho modulu na SHMÚ pre tvorbu užívateľských výstupov. Vybrané údaje sú zverejňované na stránke http://neisrep.shmu.sk, kde si používateľ po bezplatnej registrácii môže tvoriť vlastné výstupové zostavy.
Do NEIS sa zbierajú údaje, ktoré vychádzajú z dvoch oznamovacích povinností prevádzkovateľov ZZO:

  • podľa § 4 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, v znení neskorších predpisov,
  • podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, v znení neskorších predpisov.

Údaje oznamujú na príslušný okresný úrad priamo prevádzkovatelia a prvotné spracovanie údajov vykonáva zamestnanec OÚ. Súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie všetkých veľkých a stredných ZZO v okrese za predchádzajúci rok predkladá OÚ poverenej organizácii (SHMÚ) v elektronickej forme do 31. mája bežného roka. SHMÚ údaje v systéme ďalej spracováva, analyzuje, kontroluje a v prípade potreby – v spolupráci s príslušným OÚ – opravuje. Táto centralizovaná kontrola prebieha každý rok do konca októbra. Po kontrole nasleduje spracovanie množstva výstupných zostáv.

Zdroj dát:

SHMÚ, Eurostat
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 

Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a prihlásila sa k záväzkom, ktoré pre ňu vyplývajú z nasledovných protokolov:
 

 

Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry (1994)
Záväznými cieľmi pre SR je redukcia emisií SO2 o 60% (do roku 2000), o 65% (do roku 2005) a o 72% (do roku 2010) vzhľadom k vzťažnému roku 1980.
Slovenská republika protokol ratifikovala v januári 1998, protokol nadobudol platnosť v auguste 1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO2 podľa protokolu boli splnené.

Rok 1980
(východiskový rok)
2000 2005 2010
Emisie SO2 (tis. t) 843 337 295 236
Redukcia emisie SO2 (%) 100 60 65 72

 

Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)
Záväzkom SR je zredukovať emisie SO2 do roku 2010 o 80%, emisie NO2 do roku 2010 o 42%, emisie NH3 do roku 2010 o 37% a emisie NMVOC do roku 2010 o 6% - v porovnaní s rokom 1990. V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, znížiť emisie v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:

Znečisťujúca látka SO2 NOX NM VOC NH3 PM2,5
% zníženia 57 36 18 15 36


Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu stanovuje nasledovné opatrenia pre splnenie cieľov:

  • vypracovať nové projekcie emisií znečisťujúcich látok ktoré sú obsahom tohto protokolu do roku 2010,
  • na základe týchto projekcií pripraviť analýzu možnosti zavedenia kvót pre jednotlivé znečisťujúce látky (pre SO2 sú už emisné kvóty zavedené),
  • implementovať smernice 94/63 EC, 1999/13/EC o prchavých organických zlúčeninách a smernicu 2001/80/EC o obmedzovaní emisií niektorých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení.

Národné redukčné záväzky

Národné záväzky znižovania emisií pre jednotlivé členské štáty sú ustanovené v Prílohe II smernice o národných emisných stropoch (smernica o NEC). Sú vyjadrené ako percentuálne zníženie emisií sledovaných znečisťujúcich látok v porovnaní s východiskovým rokom 2005. Záväzky redukcie emisií sú stanovené v dvoch fázach:
a) záväzky platné na rok 2020 a pre nasledujúce roky až do 2029 (v súlade so záväzkami ustanovenými v dodatku k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (dodatok  ku Göteborskmu protokolu) a
b) prísnejšie záväzky platné od roku 2030 a pre nasledujúce roky.
Záväzky znižovania emisií ustanovené pre Slovenskú republiku uvádza tabuľka.

Národné záväzky znižovania emisií podľa smernice o NEC pre Slovenskú republiku

Národné redukčné záväzky SR
v porovnaní s východiskovým rokom 2005
SO2 NOX NMVOC NH3 PM2,5
Záväzky platné pre rok 2020 a nasledujúce roky až do roku 2029 57 36 18 15 36
 
Záväzky platné pre rok 2030 a  nasledujúce roky
82 50 32 30 49








 


Smernica NEC bola do slovenskej legislatívy transponovaná zákonom č. 194/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. júla 2018. Zavedené boli aj ustanovenia týkajúce sa národných záväzkov znižovania emisií pre roky 2020 až 2029 a od roku 2030 a ďalej a požiadavky týkajúce sa vypracovania Národného programu znižovania emisií (NAPCP). V súlade s čl. 6 smernice NEC je potrebné NAPCP vypracovať, prijať a vykonávať s cieľom obmedziť ročné antropogénne emisie, pre ktoré boli stanovené národné záväzky znižovania emisií podľa čl. 4 a prílohy II smernice NEC a tým prispieť k dosiahnutiu cieľov smernice podľa článku 1 ods. 1.

Protokol o ťažkých kovoch (1998)

k Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov stanovuje ciele znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku, kedy bol zároveň podpísaný.


Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok (1998)
k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. Slovenská republika podpísala tento protokol ešte v tom istom roku.
 
Európska zelená dohoda
Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že sa do roku 2050 EÚ transformuje na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.

Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 – SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %. Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunú k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia. Národný program znižovania znečisťovania bude zameraný na nákladovo efektívne opatrenia redukcie emisií. Ochrana ovzdušia sa bude riadiť zásadou „znečisťovateľ platí“. Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie. Systém poplatkov za znečisťovanie ovzdušia bude nastavený efektívne a motivačne.
 
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.

Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj v oblasti produkcie hlavných znečisťujúcich látok na území SR a jeho porovnanie s medzinárodnými záväzkami?

Kľúčové zistenia

 
  • Od roku 2005 do roku 2019 emisie znečisťujúcich látok poklesli. Emisie SO2 poklesli o 81,8 %, NOx o 41,7 %, CO o 50 %, PM10 o 47,3 %, PM2,5 o 50,6 %, NH3 o 3,4 % a NMVOC o 33,5 %. Medziročne došlo k poklesu emisií väčšiny sledovaných znečisťujúcich látok - emisie SO2 poklesli o 26,1 %, NOx o 9,6 %, CO o 12,6 %, NH3 o 1,9 % a NMVOC o 2,9  %. Výnimkou boli PM10 a PM2,5, ktoré zaznamenali len veľmi mierny nárast - PM10 o 2,8 %, PM2,5 o 2,5 %,.
  • V prípade ťažkých kovov (Cd, Hg, Pb) bol zaznamenaný trend poklesu ich emisií.
  • Emisie perzistentných organických látok (POPs)  v rozmedzí rokov 2005 – 2019 poklesli. Obdobne bol zaznamenaný aj medziročný pokles.

 

Zmena od roku2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
Pozitivny trend Pozitivny trend emo_neutral Pozitivny trend
Pre všetky sledované znečisťujúce látky bol zaznamenaný klesajúci trend. Klesajúci trend u väčšiny sledovaných látok a celkový vývoj je možné považovať za pozitívny. V roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 došlo k poklesu emisií NOX a CO, SO2, NMVOC, aj NH3 a emisie PM10 a PM2,5 len mierne vzrástli. V roku 2019 medziročne poklesli emisie Pb a Hg a emisie Cd mierne narástli. V prípade emisií PCDD/PCDF, PCB a PAH bol zaznamenaný pokles. Slovenskej republike sa darí plniť ciele medzinárodných záväzkov.
 

 

 

 

 

 

Sumárne zhodnotenie


 


Pre súčasné plnenie legislatívnych záväzkov je dôležitý rok 2005, ktorý sa z hľadiska porovnávania považujeza základnýalebo referenčný (t.j. pokles emisií sa porovnáva s rokom  2005). Charakter trendu emisií znečisťujúcich látok od tohto roku je klesajúci vo väčšine  sektorov  ekonomiky a to v dôsledku legislatívnych opatrení, zavádzaní nových technológií, ako  aj z ekonomických dôvodov. Pokles sa však v posledných rokoch spomalil.

Podrobné zhodnotenie

Hodnotenie emisnej situácie je spracované na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR – Nomenclature for Reporting).
 
Porovnaním rokov 2005 – 2019 bol zistený pokles u emisií základných znečisťujúcich látok.  V medziročnom porovnaní (2018 – 2019) došlo k poklesu emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok okrem emisií PM10 a PM2,5, ktoré však narástli len mierne. Tento pozitívny trend vývoja bol zaznamenaný v dôsledku legislatívneho i technologického pokroku a zmenou palivovej základne. Na vývoj mala vplyv aj zmena štruktúry a objemu priemyselnej produkcie.

Tabuľka Celkové emisie základných znečisťujúcich látok, PM,  NMVOC a NH3 (kt)
 
  2005 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
SO2 86,22 67,71 67,04 57,01 51,75 44,42 66,79 26,42 28,04 20,39 15,70
NOX 104,50 86,16 78,52 76,36 74,24 74,75 73,19 69,02 68,01 67,38 60,91
CO 558,93 455,67 423,31 436,74 413,32 320,61 362,81 377,83 373,00 319,61 279,36
PM2,5 44,06 32,01 29,82 31,26 29,69 21,73 27,64 26,39 27,16 22,59 23,21
PM10 36,11 26,09 24,12 25,71 24,05 16,36 20,70 20,95 21,40 17,39 17,83
NMVOC 149,74 124,66 122,08 118,29 116,15 97,75 112,08 113,28 110,94 102,53 99,53
NH3 32,61 28,82 27,99 29,93 30,12 30,11 29,75 30,59 32,23 32,10 31,49


Zdroj: SHMÚ

Emisie  sú hodnotené na základe emisných inventúr vyplývajúcich z CLRTAP a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov. Hodnoty sa môžu líšiť od hodnôt vypočítaných pre Účty emisií do ovzdušia (nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch podľa Prílohy I - Modul pre účty emisií do ovzdušia), ktoré boli použité pre hodnotenie v predchádzajúcich správach.


Vývoj emisií PM10, PM2,5
sektore cestnej dopravy k emisiám PM10 a PM2,5 zo spaľovania najvýraznejšie prispievajú dieselové motory, príspevok abrázie je menej významný ako pri emisiách TZL. Celkovo najvýznamnejším podielom k emisiám PM10 a PM2,5 prispievajú malé zdroje (vykurovanie domácností), pričom nárast emisií v tomto sektore v rokoch 2015 a 2016 odráža zvýšenú spotrebu dreva v dôsledku nárastu cien zemného plynu a uhlia. Po miernom poklese v roku 2018 bol v roku 2019 zaznamenaný len minimálny nárast.




Vývoj emisií oxidu siričitého (SO2)
Od roku 1990 zaznamenali emisie SOx výrazný pokles v dôsledku prísnej legislatívy na ochranu ovzdušia. Trendy emisií oxidu siričitého do roku 2014 kontinuálne klesajú. Klesajúci trend súvisí aj so zložením paliva používaného vo všetkých odvetviach as tým súvisiacimi legislatívnymi obmedzeniami.
V roku 2015 bol zaznamenaný výrazný nárast. Tieto emisie pochádzali zo zdroja Slovenské elektrárne (SE). Podľa evidencie NEIS spaľuje elektráreň ENO 0023 B-blok 3 a 4 dvojnásobné množstvo hnedého uhlia ako v predchádzajúcom roku 2014. Z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie blokov B1 B2 ENO (zo správy SE) Boli použité ENO a K1, K2. SE zrejme využili posledný rok mimoriadnej výnimky (max. 20 000 hodín prevádzky od 1.1.2008 do 31.12.2015) na neuplatňovanie žiadnych emisných limitov a znižovacej technológie. Následne po roku 2016 emisie výrazne klesali až do roku 2019.



Vývoj emisií oxidov dusíka (NOX)
Emisie oxidov dusíka v období od roku 1990  poklesli napriek tomu, že medziročne 1994 – 1995 mierne vzrástli v súvislosti so zvýšením spotreby zemného plynu. Ďalší pokles emisií oxidov dusíka od roku 1996 bol zapríčinený zmenou emisného faktora, zohľadňujúcou stav techniky a technológie spaľovacích procesov. Znižovanie spotreby tuhých palív od roku 1997 viedlo k ďalšiemu poklesu emisií NOX. V rokoch 2002 a 2003 sa na znížení emisií výrazne podieľala denitrifikácia (Elektráreň Vojany). Do roku 2007 sa zaznamenával významnejší pokles emisií NOX súvisiaci so znížením objemu výroby (Elektrárne Zemianske Kostoľany) a spotreby zemného plynu (Slovenský plynárenský priemysel – preprava, a.s., Nitra a Veľké Zlievce). K výraznejšiemu poklesu emisií NOX došlo aj u mobilných zdrojov, hlavne v cestnej doprave. Tento pokles súvisí s obnovou vozidlového parku osobných a nákladných vozidiel a používaním presnejšieho emisného faktora. Pokles emisií v roku 2009 bol spôsobený hlavne poklesom výroby ocele a železa, aj magnezitového slinku, ako dôsledok hospodárskej recesie (U.S Steel Košice, s.r.o., Slovenské magnezitové závody a.s.) Ďalší výrazný pokles nastal v roku 2012, kedy došlo k výraznému zníženiu objemu prepravovaného plynu v kompresorových staniciach Eustream, a.s., Bratislava. V roku 2019 bol zaznamenaný mierny pokles emisií oxidov dusíka.


 
 
Vývoj emisií oxidu uhoľnatého (CO)
Emisie CO mali od roku 1990 klesajúcu tendenciu, ktorá bola spôsobená najmä znížením spotreby a zmenou zloženia paliva spotrebovaného maloodberateľmi. Emisie CO z veľkých zdrojov klesali len mierne. Na celkových emisiách CO sa najvýznamnejšie podieľa výroba železa a ocele, preto aj trend emisií CO sleduje objem výroby v tomto sektore. Pokles emisií CO od roku 1996 bol zapríčinený zohľadnením účinkov politiky a opatrení na obmedzovanie emisií CO v najvýznamnejších zdrojoch, ktoré boli stanovené na základe výsledkov meraní. Zmeny v trende emisií CO z veľkých zdrojov v rokoch 1997 až 2002 súvisia tiež s objemom výroby surového železa ako aj so spotrebou paliva. V roku 2003 emisie CO mierne vzrástli, a to hlavne u veľkých zdrojov (spresnenie množstva emisií CO získaných na základe kontinuálneho merania v U.S. Steel, s.r.o., Košice). V roku 2005 bol pokles emisií CO u stacionárnych zdrojov ovplyvnený aj znížením výroby aglomerátu. Zvýšenie emisií CO bolo zaznamenané iba v sektore malé zdroje (vykurovanie domácností) a súvisí so zvýšením spotreby dreva v dôsledku nárastu cien zemného plynu a uhlia. Nárast v roku 2006 bol spôsobený zvýšenou produkciou ocele a surového železa. Výrazný medziročný pokles emisií CO u veľkých zdrojov v roku 2009 bol spôsobený hlavne poklesom výroby ocele a železa ako dôsledok hospodárskej recesie. Pokles emisií v sektore cestná doprava ovplyvnila pokračujúca obnova vozidlového parku generačne novými vozidlami vybavenými trojcestným riadeným katalyzátorom. V roku 2010 a 2011 emisie stúpli pre zvýšenú produkciu železa a ocele v prevádzke U.S. Steel, s.r.o., Košice. V rokoch 2012 a 2013 došlo len k nevýraznému poklesu emisií CO a v roku 2014 zas k miernemu nárastu. Od roku 2015 emisie CO plynulo klesajú a v tomto trende pokračovali aj v roku 2019.

Bilancia emisií amoniaku (NH3)

Emisie amoniaku (NH3) v roku 2019 dosiahli výšku 31 490 ton. V porovnaní s rokom 2018 bol zaznamenaný pokles 1,9 %. Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja emisie amoniaku v roku 2019 poklesli oproti roku 2005 o 3,4 %.

 
Vývoj emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC)

V dlhodobom časovom horizonte 2005 – 2019 bol zaznamenaný pokles emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) o 33,5 %. V posledných rokoch je trend emisií NMVOC mierne klesajúci. K tomuto vývoju prispel hlavne pokles spotreby náterových látok, zavádzanie nízkorozpúšťadlových typov náterov, zavádzanie opatrení v sektore spracovania ropy, plynofikácia spaľovacích zariadení, zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom. Pozitívny vplyv malo taktiež prijatie novej prísnejšej legislatívy zameranej na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín.



Vývoj emisií ťažkých kovov

Pri porovnaní rokov 2005 a 2019 bol zaznamenaný pokles emisií Pb o 54,7 %, Hg o 36,9 % a Cd o 34 %. V roku 2019 oproti roku 2018 bol zaznamenaný mierny pokles v prípade emisií Cd, Hg a Pb. Na uvedený vývoj okrem sprísnenia príslušnej legislatívy malo vplyv odstavenie zastaraných výrob, pokles priemyselnej produkcie a prechod na používanie bezolovnatého benzínu. K emisiám ťažkých kovov prispieva hlavne priemysel, v prípade kadmia je to výroba medi, a v prípade olova a kadmia výroba železa a ocele.

Pri inventúre ťažkých kovov došlo k výraznej zmene metodického postupu. V predchádzajúcich rokoch boli pri výpočtoch použité emisné faktory z roku 1992 a aktuálne boli emisné faktory zmenené na také, ktoré sú aktuálne a porovnateľné s inými krajinami v EÚ. V historických rokoch pri emisiách Cd minuloročné emisné faktory výrazne nadhodnocovali emisie zo zdroja výroba skla, emisné faktory pre rovnakú technológiu sú podľa novších metodických postupov niekoľkokrát menšie. Najvýznamnejší zdroj emisií Cd sa zmenil z výroby skla na výrobu medi, ktorej produkcia narastá. Poradie kľúčových kategórií sa zmenou metodiky pri ťažkých kovoch úplne zmenilo, preto súčasné výsledné emisie ešte nezohľadňujú vplyv odlučovacích technológií. To by sa pri väčšine významných kategórií malo zmeniť v budúcoročnej inventúre.








Vývoj emisií perzistentných organických látok (POPs)

Emisie perzistentných organických látok (POPs) dlhodobo od roku 2005 klesali, ale aj zaroveň bol zaznamenaný aj medziročný pokles.  K najvýznamnejším zdrojom týchto emisií patrí výroba železa a ocele, spaľovanie odpadov ale aj spaľovanie tuhých palív v domácnostiach.

Bilancia emisií POPs
    
Emisie POPs
 
 
PAH
PCDD/PCDF*
PCB 
suma PAH
Benzo(a)pyrén
Benzo(k)fluorantén
Benzo(b)fluorantén
Indeno(1,2,3-cd)pyrén
(g/rok)
(kg/rok)
(kg/rok)
(t/rok)
(kg/rok)
(t/rok)
(kg/rok)
2005
374,4
26,92
37,85
7,61
3,31
6,52
3,87
2018 67,31 21,49 30,65 4,93 2,21 4,62 2,64
2019
64,68
17,72
30,95
6,12
2,26
6,40
2,75
* Vyjadrené ako I-TEQ
 Zdroj: SHMÚ


V roku 1998 bol v Aarhuse podpísaný Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku. Cieľ sa doposiaľ plní.
 

 

Medzinárodné porovnanie

 


 
 
 
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk