Poškodenie lesov

Dátum poslednej aktualizácie: 20.12.2019

Značky

Les

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí poškodenie lesov abiotickými (vietor, sneh, námraza, sucho), biotickými (podkôrny a drevokazný hmyz, listožravý a cicavý hmyz, hniloby a tracheomykózy, iné hubové ochorenia a poškodenie zverou) a antropogénnymi (imisie a požiare) činiteľmi.
 

Jednotka indikátora

tis.m3, %, ha, m3, počet

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Škodlivým činiteľom (podľa § 2 písm. n) zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch) je činiteľ, ktorý môže spôsobiť zníženie odolnosti lesa, jeho ekologickej stability, poškodiť alebo zničiť les alebo jeho časti; člení sa na
1. biotický, ktorým je najmä hmyz, zver alebo iný živý organizmus,
2. abiotický, ktorým je najmä vietor, povodeň, sucho, námraza, sneh alebo iný prírodný jav,
3. antropogénny, ktorým je negatívne pôsobenie ľudskej činnosti, najmä znečistenie ovzdušia znečisťujúcimi látkami (imisie).
 
Ochranou lesa (podľa § 2 písm. o) zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch) sa rozumie súbor činností zameraných na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi.

Imisiou rozumieme množstvo látok znečisťujúcich ovzdušie v prízemnej vrstve dôsledkom emisie. Ide hlavne o polietavý prach, oxid siričitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, ozón. Najškodlivejšou zložkou lesných imisií na Slovensku je oxid siričitý (SO2).
 

Metodika:

Jedná sa o agregovaný indikátor hodnotiaci poškodenie lesov:
  • abiotickými (vietor, námraza, sucho, sneh)
  • biotickými (podkôrny a drevokazný hmyz, listožravý a cicavý hmyz, hniloby a tracheomykózy, iné hubové ochorenia a poškodenie zverou) a
  • antropogénnymi škodlivými činiteľmi (imisie a požiare),
ktoré je vyjadrené cez objem poškodeného dreva v m3, príp. cez plochu poškodenia v ha.
 
Čo sa týka imisií, zaťaženie lesov imisiami býva vyjadrované pomocou tzv. lesných imisných depozičných typov (IDT) - na území Slovenska boli vymedzené 3 hlavné IDT – podľa chemickej zložky (kyslý, alkalický a amoniakálny) a celkovo 8 subtypov. V rámci kyslého a zásaditého imisného typu sa intenzita imisného zaťaženia v interakcii s ekologickými činiteľmi vyjadruje 3 pásmami ohrozenia lesov - kategóriami A, B, C (príloha č. 6 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.):
  • A pásmo - plochy s extrémnym imisným zaťažením exponované prevládajúcemu prúdeniu od významných lokálnych zdrojov znečistenia. Pôvodný les spravidla zanikol, typická je sekundárna sukcesia prípravných drevín a odolných krov.
  • B pásmo - Plochy s vysokým imisným zaťažením spravidla z lokálnych zdrojov znečistenia. Lesné dreviny sú silne fyziologicky limitované, dochádza k vážnym poruchám vo výžive, k výraznému zníženiu odolnosti proti iným stresorom a k významným zmenám celého ekosystému.
  • C pásmo - Plochy s nižším, chronickým imisným zaťažením z diaľkového prenosu (spravidla vyššie horské polohy) alebo z lokálnych zdrojov znečistenia. Lesné dreviny nemusia javiť známky fyziologického poškodenia, sú však oslabené, ich rezistencia je znížená a ekosystémové väzby narušené.
 

Zdroj dát:

NLC, ŠÚ SR

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom


Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)

Návrh adaptačných opatrení v lesníctve:
  • Realizovať ochranné opatrenia v lesoch
  • Realizovať monitoring lesov podľa požiadaviek národných a medzinárodných informačných systémov

 

 
Kľúčový cieľ do roku 2020
Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.

 

Národný lesnícky program SR (2007)
 
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Rámcové ciele v priorite 5:
  • Vytvorenie efektívneho systému tvorby, financovania a realizácie projektov ozdravných opatrení a ochrany lesa zabezpečujúci zlepšenie ich zdravotného stavu a efektívneho regulovania vplyvu škodlivých činiteľov.
  • Vytvorenie a finančné zabezpečenie efektívneho systému monitorovania vzniku lesných požiarov a realizácie účinných preventívnych opatrení proti ich vzniku.
  • Zintenzívnenie výskumu škodlivých činiteľov s cieľom čo najrýchlejšieho získania relevantných informácií o ich pôsobení a prípravy opatrení pre lesnícku prax a systémové riešenie kalamitných situácií vo vyšších stupňoch ochrany (4. a 5. stupeň), ktoré bude rešpektovať ekologicky, ekonomicky i sociálne najvhodnejší variant.
Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov

 

 
Strategický cieľ: Zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov
Ekologický aspekt trvalo udržateľného obhospodarovania lesov
Prioritné úlohy:
  • Obnova funkcií lesov na plochách postihnutých kalamitou a zvýšenie stability lesných porastov.

 

Kľúčová otázka

Ako sa vyvíja poškodenie lesov?

Kľúčové zistenia

  • Posledné dve desaťročia sú lesy v SR vystavené abnormálnej frekvencii a intenzite pôsobenia škodlivých činiteľov.
  • V dôsledku škodlivého pôsobenia abiotických škodlivých činiteľov došlo v roku 2018 k nárastu poškodenia drevnej hmoty v objeme 1,45 mil. m3 (z toho 68,3 % ihličnatej), čo je o viac ako 385 tis. m3 viac ako predchádzajúci rok. Podiel vetra na abiotických činiteľoch činil celkovo až 87,5 %. Dlhodobo môžeme konštatovať nepravidelné výkyvy v poškodení abiotickými škodlivými činiteľmi s ich rastúcim trendom.
  • Pri biotických škodlivých činiteľoch bol v roku 2018 zaznamenaný nárast poškodenia lesných porastov v objeme 4,0 mil. m3 dreva, čo je v porovnaní s rokom 2017 cca o 100 tis. m3 viac (nové maximum prinajmenšom od roku 1960).
  • Najvýznamnejšou skupinou biotických činiteľov sú podkôrniky, ktoré poškodili 4,3 mil. m3 dreva (prevažne lykožrút smrekový - Ips typographus). Z dlhodobého hľadiska (oproti roku 1993) sa jedná o nárast až 667 %, zo strednodobého pohľadu (oproti roku 2005) o nárast 329 % a medziročne o 5,6 %. Situáciu v poškodení porastov podkôrnym a drevokazným hmyzom možno stále všeobecne označiť ako veľmi nepriaznivú.
  • Antropogénne činitele poškodili v roku 2018 lesné dreviny v objeme 29 tis. m3 dreva. Najvýznamnejšie z nich sú imisie (65 %). Imisné poškodenie lesov v rámci hodnoteného obdobia klesá od roku 2002, čo súvisí aj s poklesom vývoja emisií základných znečisťujúcich látok (hlavne SO2 a NOX). Odráža sa to aj vo výraznom poklese náhodných ťažieb v dôsledku imisií (20 tis.m3 kalamitného dreva k roku 2018), ktoré sa oproti roku 1993 znížili o 90 %, od roku 2005 o 82,8 % a poklesli tiež medziročne o 31 %.
  • Vysoký podiel v antropogénnom poškodení lesov predstavujú aj krádeže dreva (25 %).
  • V roku 2018 bolo v SR evidovaných 262 lesných požiarov s celkovou poškodenou plochou 243,38 ha a priamou vyčíslenou škodou 436,14 tis. eur. Oproti minulému roku (162 požiarov) došlo k ich nárastu.

 

Zmena od roku 1993 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral emo_sad
Poškodenie lesov abiotickými činiteľmi je rok od roku variabilné, keďže závisí od nevyspytateľných prírodných živelných udalostí. Biotické škodce zaznamenali výrazný nárast, k imisnému poškodeniu nie sú dostupné údaje do roku 2000 a výskyt a rozsah požiarov vykazuje kolísavý trend. Poškodenie lesov abiotickými činiteľmi je variabilné, poškodenie biotickými škodcami vykázalo výrazný nárast, imisné poškodenie naopak výrazne pokleslo a výskyt a rozsah požiarov vykazuje kolísavý trend. Medziročne došlo k nárastu poškodenia lesov abiotickými činiteľmi (hlavne vetrom), rovnako aj biotickými činiteľmi, či počtu požiarov. K poklesu došlo len v prípade poškodenia lesov imisiami.

Sumárne zhodnotenie








Podrobné zhodnotenie

Abiotické škodlivé činitele

Mapa . Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín abiotickými činiteľmi (2018)

Zdroj: NLC

Na poškodzovaní lesov sa v prevažnej miere podieľajú abiotické škodlivé činitele (tj. vietor, sneh, námraza, sucho a ostatné), z ktorých najväčší podiel majú veterné kalamity.



Dlhodobo sa abiotické činitele podieľajú na poškodzovaní lesných porastov v rozmedzí 1 až 3 mil.m3. Výrazný nárast poškodenia lesov veternou kalamitou bol zaznamenaný hlavne v rokoch 2004-2005 (veterná kalamita v Tatrách dňa 19. novembra 2004 so zasiahnutým územím o celkovej výmere cca 12 600 ha), a tiež v roku 2014, kedy došlo k ďalšej väčšej vetrovej kalamite (Žofia) dňa 15. mája 2014 (poškodených bolo až 5,23 mil. m3 drevnej hmoty).



Prehľad abiotických škodlivých činiteľov v lesoch (2018)
Abiotický činiteľ Objem poškodených stromov, m3
počiatočný stav k 1.1.2018 nárast za rok
2018
spracované
v roku 2018
nespracované
k 31.12.2018
Vietor 129 926 1 273 441 1 309 589 93 778
Sucho a úpal 15 698 153 967 165 732 3 933
Sneh 399 22 629 22 255 773
Záplavy a podmáčanie 620 442 518 544
Iné abiotické 240 5 020 4 216 1 044
Spolu 146 883 1 455 499 1 502 310 100 072
Zdroj: NLC

V roku 2018 bolo spracovaných celkovo 90,8 % drevnej hmoty. Najviac poškodené boli lesné porasty v okresoch Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a Žilina.

Abiotické činitele sa považujú za ťažiskové z hľadiska objemu náhodných ťažieb. Spravidla spôsobujú priame poškodenie porastov. Niekedy porasty oslabujú, najčastejšie v podobe anomálií (sucho, vietor, sneh, námraza) a v spolupôsobení imisií vytvárajú podmienky na následnú aktiváciu biologických činiteľov.

Na súhrnné vyjadrenie poškodenia lesov najlepšie vyhovuje objem náhodnej ťažby dreva, ktorý je stále veľmi vysoký (v roku 2018 dosiahol 58 % z celkovej ťažby dreva).

Výskyt abiotických činiteľov a ich následkov na lesné porasty sa nedá presnejšie prognózovať. Rozsah poškodenia lesov závisí hlavne od meteorologických javov. V dlhodobejšom výhľade možno predpovedať, že škody budú narastať. Náchylné na poškodenie sú predovšetkým smrečiny, pričom škody vznikajú najmä v jesennom a zimnom období (nemusí to byť však pravidlom).
So zreteľom na to, že ani prognóza ohrozenia slovenských lesov abiotickými činiteľmi nie je priaznivá, treba prehodnotiť doterajšie prístupy a opatrenia na zvýšenie odolnosti lesných porastov voči týmto škodlivým činiteľom a prijať opatrenie na zlepšenie súčasnej situácie.


Biotické škodlivé činitele
 
Mapa . Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín podkôrnym a drevokazným hmyzom (2018)

Zdroj: NLC

Nárast kalamitnej hmoty spôsobenej biotickými škodlivými činiteľmi v roku 2018 bol cez 3 996 tis. m3, čo predstavovalo spolu s počiatočným stavom objem poškodenia 4 591,698 tis. m3 dreva. Z toho má naďalej na náhodných ťažbách najväčší podiel podkôrny a drevokazný hmyz, ktorý ohrozuje lesné ekosystémy so zastúpením smreka a patrí k najvážnejším problémom v ochrane lesa.

Z ochorení drevín hubového pôvodu (fytopatogénne mikroorganizmy: hniloby, tracheomykózy a iné) najvýznamnejšie problémy v smrečinách spôsobuje podpňovka smreková (68 % poškodenia) a v listnatých porastoch najväčšie škody spôsobuje tracheomykózne ochorenie dubín. Poškodenie drevín fytopatogénnymi organizmami vzrástlo v roku 2018 o 233 tis. m3 (o 29 % viac ako v roku 2017).




 

Ďalším škodcom je listožravý a cicavý hmyz, ktorý poškodzuje listnaté aj ihličnaté dreviny, no neohrozuje bezprostredne ich existenciu. Zhoršuje však ich rast, znižuje odolnosť a vytvára predispozíciu na ďalšie ochorenia. Medzi najvýznamnejších listožravých škodcov patrí mníška veľkohlavá (Lymantria dispar), piadivky a obaľovače na duboch. Posledné roky však nebola zaznamenaná výraznejšia aktivita tohto škodcu (poškodenie 903 m3 v roku 2018).

Medzi ďalšie škodlivé činitele patrí aj poľovná zver (odhryz výhonkov, obhryz a lúpanie kôry). Poškodenie porastov zverou bolo v roku 2018 zaznamenané v objeme 2 444 m3, z čoho prevažný podiel predstavoval odhryz výhonkov. Pritom stavy zveri sa vo väčšine poľovných revírov zvyšujú.

 

Antropogénne škodlivé činitele
 

Medzi antropogénne škodlivé činitele patria požiare, krádeže dreva, no najvýznamnejšie sú imisie.

Mapa . Poškodenie lesných drevín antropogénnymi škodlivými činiteľmi (2018)


Zdroj: NLC

V roku 2018 bolo antropogénnymi škodlivými činiteľmi poškodených 29 tis. m3 drevnej hmoty (spolu so zostatkom z predchádzajúceho roka to činí 31 tis. m3), čo predstavuje pokles oproti roku 2017 o 33,8 %.

Najväčší podiel mali poškodenia spôsobené imisiami (65 %) a krádeže dreva (25 %), pričom boli vo väčšej miere poškodené ihličnaté dreviny (77 %). Spracovaných bolo z toho 30 tis. m3.

Tabuľka. Štruktúra poškodenia porastov antropogénnymi škodlivými činiteľmi (m3)

Antropogénne činitele Objem napadnutých stromov, m3
2017 2018
Napadnuté Spracované Napadnuté Spracované
Imisie 30 636 29 131 20 776 19 914
Odcudzenie dreva 8 971 8 971 7 781 7 781
Požiare 5 262 4 538 794 170
Iné antropogénne 3 380 2 902 2 579 2 375
Spolu 48 249 45 542 31 930 30 240

Zdroj: NLC

K faktorom ovplyvňujúcim stav a vývoj lesného hospodárstva patrí aj jeho zdravie a vitalita. Jedným zo základných strategických cieľov je preto ozdravovať lesy, ktoré sú, okrem zmeny klímy a výkyvov počasia v jednotlivých rokoch, poškodené imisiami a zvyšovať účinnosť integrovanej ochrany lesov. Imisiami oslabené a poškodené stromy a porasty (najmä smrek, jedľa a buk) sú vo väčšej miere ohrozované abiotickými činiteľmi (vietor, sneh, námraza), čím sa vytvárajú následne priaznivé podmienky na premnoženie biotických škodcov. Problematika antropogénneho ovplyvňovania klímy a vplyvu zmeny klímy na rôzne ekosystémy, vrátane lesných, a na ich ekologickú stabilitu je v súčasnosti nanajvýš aktuálna a často diskutovaná. 

Imisné poškodenie lesov dlhodobo klesá (od roku 2002), pričom od roku 2009 sa objem imisného poškodenie lesov stabilizoval a od roku 2012 opätovne klesal na súčasných 20 776 m3 poškodenej drevnej hmoty (pokles o 92,7 % oproti roku 2000 a 32,2 % oproti predchádzajúcemu roku 2017).

Zaznamenaný je dlhodobý postupný pokles aj výmery pásiem ohrozenia v dôsledku imisií, ako aj objemu spracovania kalamitnej hmoty spôsobenej imisiami.
 



A pásmo - plochy s extrémnym imisným zaťažením exponované prevládajúcemu prúdeniu od významných lokálnych zdrojov znečistenia. Pôvodný les spravidla zanikol, typická je sekundárna sukcesia prípravných drevín a odolných krov.
B pásmo - plochy s vysokým imisným zaťažením spravidla z lokálnych zdrojov znečistenia. Lesné dreviny sú silne fyziologicky limitované, dochádza k vážnym poruchám vo výžive, k výraznému zníženiu odolnosti proti iným stresorom a k významným zmenám celého ekosystému.
C pásmo - plochy s nižším, chronickým imisným zaťažením z diaľkového prenosu (spravidla vyššie horské polohy) alebo z lokálnych zdrojov znečistenia. Lesné dreviny nemusia javiť známky fyziologického poškodenia, sú však oslabené, ich rezistencia je znížená a ekosystémové väzby narušené.

Poškodenie ihličnatých a listnatých lesov imisiami k 31.12.2018 (ha)
Ukazovateľ Dreviny
Spolu listnaté buk dub javor hrab ostatné listnaté dreviny
Plocha drevín 1 007 638 654 417 3 924 48 054 115 031 186 212
Poškodenie imisiami 393 296 3 7 41 46
v tom:            
pásmo A            
pásmo B            
pásmo C 232 174 1 1 19 37
Ukazovateľ Spolu ihličnaté smrek jedľa borovica ostatné ihličnaté dreviny
Plocha drevín 721 136 445 171 77 485 128 536 69 944
Poškodenie imisiami 2 045 1 432 164 210 239
v tom:          
pásmo A          
pásmo B 3 3      
pásmo C 481 191 47 52 191
Zdroj: ŠÚ SR



Medzi hlavné opatrenia na ochranu lesa patrí spracovanie a vyvezenie poškodenej drevnej hmoty z lesných porastov, doplnené aplikáciou pesticídov a pomocných prípravkov (feromónov a repelentov).

 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk