Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Poškodenie lesov

Dátum poslednej aktualizácie 20.12.2021

Téma

Lesné hospodárstvo

Značky

Les

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí poškodenie lesov abiotickými činiteľmi (vietor, sneh, námraza, sucho), biotickými činiteľmi (podkôrny a drevokazný hmyz, listožravý a cicavý hmyz, hniloby a tracheomykózy, iné hubové ochorenia a poškodenie zverou) a antropogénnymi činiteľmi (imisie a požiare).
 

Jednotka indikátora

tis.m3, %, ha, m3, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 

Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy – aktualizácia (2018)

Návrh adaptačných opatrení v lesníctve:
  • Upraviť drevinové zloženie s cieľom zvyšovania odolnosti porastov voči suchu a znižovania zraniteľnosti biotickými a abiotickými činiteľmi
  • Podporiť druhovú a genetickú diverzitu porastov pre zlepšenie prirodzených adaptačných mechanizmov a schopnosti plniť požadované funkcie aj po disturbančných udalostiach
  • Vybudovať demonštračné objekty adaptácie lesných porastov na zmenu klímy.

 

 
Kľúčový cieľ do roku 2020

Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.

 

Národný lesnícky program SR (2007)
 
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Rámcové ciele v priorite 5:
  • Vytvorenie efektívneho systému tvorby, financovania a realizácie projektov ozdravných opatrení a ochrany lesa zabezpečujúci zlepšenie ich zdravotného stavu a efektívneho regulovania vplyvu škodlivých činiteľov.
  • Vytvorenie a finančné zabezpečenie efektívneho systému monitorovania vzniku lesných požiarov a realizácie účinných preventívnych opatrení proti ich vzniku.
  • Zintenzívnenie výskumu škodlivých činiteľov s cieľom čo najrýchlejšieho získania relevantných informácií o ich pôsobení a prípravy opatrení pre lesnícku prax a systémové riešenie kalamitných situácií vo vyšších stupňoch ochrany (4. a 5. stupeň), ktoré bude rešpektovať ekologicky, ekonomicky i sociálne najvhodnejší variant.
Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov

 

 
Strategický cieľ: Zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov
Ekologický aspekt trvalo udržateľného obhospodarovania lesov

Prioritné úlohy:

  • Obnova funkcií lesov na plochách postihnutých kalamitou a zvýšenie stability lesných porastov.

 

Kľúčová otázka

Ako sa vyvíja poškodenie lesov?

Kľúčové zistenia

  • Posledné dve desaťročia sú lesy v SR vystavené abnormálnej frekvencii a intenzite pôsobenia škodlivých činiteľov.
  • V dôsledku škodlivého pôsobenia abiotických škodlivých činiteľov došlo v roku 2020 k nárastu poškodenia drevnej hmoty v objeme 1,52 mil. m3 (z toho 72,4 % ihličnatej), čo oproti predchádzajúcemu roku predstavuje zvýšenie objemu poškodených drevín o cca 71,5 tis. m3. Podiel vetra na abiotických činiteľoch činil celkovo až 79,9 %. Dlhodobo môžeme konštatovať nepravidelné výkyvy v poškodení abiotickými škodlivými činiteľmi.
  • Pri biotických škodlivých činiteľoch bol v roku 2020 zaznamenaný nárast poškodenia lesných porastov v objeme 1,87 mil. m3 dreva, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2019 pokles o cca 1,75 mil. m3.
  • Najvýznamnejšou skupinou biotických činiteľov sú podkôrniky, ktoré poškodili cez 2 mil. m3 dreva (prevažne lykožrút smrekový – Ips typographus). Z dlhodobého hľadiska (oproti roku 2005) sa jedná o nárast 101,3 %, zo strednodobého pohľadu (oproti roku 2015) o nárast 9 % a medziročne pokles o 46,8 %. Situáciu v poškodení porastov podkôrnym a drevokazným hmyzom možno stále všeobecne označiť ako nepriaznivú.
  • Antropogénne činitele poškodili v roku 2020 lesné dreviny v objeme 11,4 tis. m3 dreva, spolu s ostatkom z roku 2019 to predstavuje objem 12,8 tis. m3 dreva. Najvýznamnejšie z nich sú imisie (53,2 %). Imisné poškodenie lesov v rámci hodnoteného obdobia klesá od roku 2002, čo súvisí aj s poklesom vývoja emisií základných znečisťujúcich látok (hlavne SO2 a NOX). Odráža sa to aj vo výraznom poklese náhodných ťažieb v dôsledku imisií (6 tis.m3 kalamitného dreva k roku 2020), ktoré sa oproti roku 2005 znížili o 94,8 % a poklesli tiež medziročne o cca 54 %.
  • Vysoký podiel v antropogénnom poškodení lesov predstavujú aj krádeže dreva (34,8 %).
  • V roku 2020 bolo v SR evidovaných 221 lesných požiarov s celkovou poškodenou plochou 477 ha a priamou vyčíslenou škodou 574,55 tis. eur. Ich priemer v rokoch 2005-2020 predstavuje 255 lesných požiarov s plochou 423 ha a škodou 835,66 tis. eur.

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral emo_neutral
Poškodenie lesov abiotickými činiteľmi je rok od roku variabilné, keďže závisí od nevyspytateľných prírodných živelných udalostí. Poškodenie biotickými škodcami bolo tiež kolísavé, s vysokými kulmináciami v rokoch 2009 a 2018. Imisné poškodenie výrazne pokleslo a výskyt a rozsah požiarov vykazuje kolísavý trend. Poškodenie lesov abiotickými činiteľmi v danom období pokleslo, v zásade je však variabilné, až mierne rastúce v posledných rokoch. Poškodenie biotickými škodcami naopak vykázalo nárast, s výraznou kulmináciou v roku 2018. Imisné poškodenie výrazne pokleslo a výskyt a rozsah požiarov vykazuje kolísavý trend. Medziročne došlo k nárastu poškodenia lesov abiotickými činiteľmi (hlavne vetrom), ako aj počtu a plochy požiarov. Poškodenie biotickými činiteľmi však výraznejšie pokleslo, vrátane poškodenia lesov imisiami.

Sumárne zhodnotenie




 

Podrobné zhodnotenie

Abiotické škodlivé činitele


Mapa . Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín abiotickými činiteľmi (2020)
Mapa: Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín abiotickými činiteľmi (2020)
Zdroj: NLC

Na poškodzovaní lesov sa v prevažnej miere podieľajú abiotické škodlivé činitele (tj. vietor, sneh, námraza, sucho a ostatné), z ktorých najväčší podiel majú veterné kalamity.


 

Dlhodobo sa abiotické činitele podieľajú na poškodzovaní lesných porastov v rozmedzí 1 až 3 mil.m3. Výrazný nárast poškodenia lesov veternou kalamitou bol zaznamenaný hlavne v rokoch 2004 – 2005 (veterná kalamita v Tatrách dňa 19. novembra 2004 so zasiahnutým územím o celkovej výmere cca 12 600 ha), a tiež v roku 2014, kedy došlo k ďalšej väčšej vetrovej kalamite (Žofia) dňa 15. mája 2014 (poškodených bolo až 5,23 mil. m3 drevnej hmoty).



Prehľad abiotických škodlivých činiteľov v lesoch (2020)
Abiotický činiteľ
Objem poškodenej drevnej hmoty (m3)
počiatočný
nárast za rok
spracovaná
nespracovaná
stav k 1.1.2020
2020
v roku 2020
k 31.12.2020
Vietor
100 605
1 214 534
1 257 110
58 029
Sucho a úpal
15 569
172 815
151 677
36 707
Sneh
1 701
133 133
37 692
97 142
Záplavy a podmáčanie
150
155
299
6
Iné abiotické
2 594
3 972
4 821
1 745
Spolu
120 619
1 524 609
1 451 599
193 629
Zdroj: NLC
 
V roku 2020 bolo spracovaných celkovo 88,2 % drevnej hmoty. Najviac dreva z poškodených stromov bolo spracovaného v okresoch Brezno a Liptovský Mikuláš.
 
Abiotické činitele sa považujú za ťažiskové z hľadiska objemu náhodných ťažieb. Spravidla spôsobujú priame poškodenie porastov. Niekedy porasty oslabujú, najčastejšie v podobe anomálií (sucho, vietor, sneh, námraza) a v spolupôsobení imisií vytvárajú podmienky na následnú aktiváciu biologických činiteľov.
 
Na súhrnné vyjadrenie poškodenia lesov najlepšie vyhovuje objem náhodnej ťažby dreva, ktorý je stále veľmi vysoký (v roku 2020 dosiahol 47,1 % z celkovej ťažby dreva).

Výskyt abiotických činiteľov a ich následkov na lesné porasty sa nedá presnejšie prognózovať. Rozsah poškodenia lesov závisí hlavne od meteorologických javov. V dlhodobejšom výhľade možno predpovedať, že škody budú narastať. Náchylné na poškodenie sú predovšetkým smrečiny, pričom škody vznikajú najmä v jesennom a zimnom období (nemusí to byť však pravidlom).
So zreteľom na to, že ani prognóza ohrozenia slovenských lesov abiotickými činiteľmi nie je priaznivá, treba prehodnotiť doterajšie prístupy a opatrenia na zvýšenie odolnosti lesných porastov voči týmto škodlivým činiteľom a prijať opatrenie na zlepšenie súčasnej situácie.


Biotické škodlivé činitele

 

Mapa . Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín podkôrnym a drevokazným hmyzom (2020)
Mapa: Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín podkôrnym a drevokazným hmyzom (2020)
Zdroj: NLC

 

Nárast kalamitnej hmoty spôsobenej biotickými škodlivými činiteľmi v roku 2020 bol cez 1 875 tis. m3, čo predstavovalo spolu s počiatočným stavom objem poškodenia 2 203,315 tis. m3 dreva. Z toho má naďalej na náhodných ťažbách najväčší podiel podkôrny a drevokazný hmyz, ktorý ohrozuje lesné ekosystémy so zastúpením smreka a patrí k najvážnejším problémom v ochrane lesa.
 
Z ochorení drevín hubového pôvodu (fytopatogénne mikroorganizmy: hniloby, tracheomykózy a iné) najvýznamnejšie problémy v smrečinách spôsobuje podpňovka smreková a v listnatých porastoch najväčšie škody spôsobuje tracheomykózne ochorenie dubín.
 

 
Ďalším škodcom je listožravý a cicavý hmyz, ktorý poškodzuje listnaté aj ihličnaté dreviny, no neohrozuje bezprostredne ich existenciu. Zhoršuje však ich rast, znižuje odolnosť a vytvára predispozíciu na ďalšie ochorenia. Medzi najvýznamnejších listožravých škodcov patrí mníška veľkohlavá (Lymantria dispar), piadivky a obaľovače na duboch. Posledné roky však nebola zaznamenaná výraznejšia aktivita tohto škodcu.
 
Medzi významné škodlivé biotické činitele patrí poľovná zver (odhryz výhonkov, obhryz a lúpanie kôry). V roku 2020 boli škody v LH a poľnohospodárstve v SR spôsobené raticovou zverou 1,747 mil. eur, z toho v LH 0,643 mil. eur, čo bolo oproti roku 2019 viac o 0,215 mil. eur.
Užívatelia poľovných revírov vyvíjajú značné úsilie o reguláciu početných stavov raticovej zveri, keď sa lov u niektorých jej druhov oproti roku 2010 viac ako zdvojnásobil. Aktuálne sa ako efektívne a účinné opatrenie na zabránenie poškodzovania lesných porastov raticovou zverou javí hlavne budovanie a využívanie maloplošných oplôtkov.

 

Antropogénne škodlivé činitele

 

Medzi antropogénne škodlivé činitele patria požiare, krádeže dreva, no najvýznamnejšie sú imisie.

Mapa . Poškodenie lesných drevín antropogénnymi škodlivými činiteľmi (2020)
Mapa: Poškodenie lesných drevín antropogénnymi škodlivými činiteľmi (2020)
Zdroj: NLC
 
V roku 2020 bolo antropogénnymi škodlivými činiteľmi poškodených 11,4 tis. m3 drevnej hmoty (spolu so zostatkom z predchádzajúceho roka to činí 12,8 tis. m3), čo predstavuje pokles oproti roku 2019 o 42 %.
Najväčší podiel mali poškodenia spôsobené imisiami (53,2 %) a krádeže dreva (34,8 %).

Tabuľka. Štruktúra poškodenia porastov antropogénnymi škodlivými činiteľmi (m3)
Antropogénny činiteľ
Objem poškodenej drevnej hmoty (m3)
počiatočný
nárast za rok
spracovaná
nespracovaná
stav k 1.1.2020
2020
v roku 2020
k 31.12.2020
Imisie
995
5 811
5 502
1 304
Požiare
264
179
399
44
Krádež dreva
0
4 451
4 451
0
Iné antropogénne činitele
88
994
995
87
Spolu
1 347
11 435
11 347
1 435

Zdroj: NLC

K faktorom ovplyvňujúcim stav a vývoj lesného hospodárstva patrí aj jeho zdravie a vitalita. Jedným zo základných strategických cieľov je preto ozdravovať lesy, ktoré sú, okrem zmeny klímy a výkyvov počasia v jednotlivých rokoch, poškodené imisiami a zvyšovať účinnosť integrovanej ochrany lesov. Imisiami oslabené a poškodené stromy a porasty (najmä smrek, jedľa a buk) sú vo väčšej miere ohrozované abiotickými činiteľmi (vietor, sneh, námraza), čím sa vytvárajú následne priaznivé podmienky na premnoženie biotických škodcov. Problematika antropogénneho ovplyvňovania klímy a vplyvu zmeny klímy na rôzne ekosystémy, vrátane lesných, a na ich ekologickú stabilitu je v súčasnosti nanajvýš aktuálna a často diskutovaná. 

Imisné poškodenie lesov dlhodobo klesá (od roku 2002), pričom od roku 2009 sa objem imisného poškodenie lesov stabilizoval a od roku 2012 opätovne klesal na súčasných 6 806 m3 poškodenej drevnej hmoty (pokles o 95,2 % oproti roku 2005 a 50,4 % oproti predchádzajúcemu roku 2019).

Zaznamenaný je dlhodobý postupný pokles aj výmery pásiem ohrozenia v dôsledku imisií, ako aj objemu spracovania kalamitnej hmoty spôsobenej imisiami.


Poškodenie ihličnatých a listnatých lesov imisiami k 31.12.2020 (ha)

Ukazovateľ
Dreviny
Spolu listnaté
buk
dub
javor
hrab
ostatné listnaté dreviny
Plocha drevín
1028280
669 973
3 964
49 410
116 322
188 610
Poškodenie imisiami
226
139
3
7
42
35
v tom:
 
 
 
 
 
 
pásmo A
 
 
 
 
 
 
pásmo B
 
 
 
 
 
 
pásmo C
141
93
1
2
19
26
Ukazovateľ
Spolu ihličnaté
smrek
jedľa
borovica
ostatné ihličnaté dreviny
Plocha drevín
705 393
431 384
77 346
126 726
69 938
Poškodenie imisiami
451
208
68
63
112
v tom:
 
 
 
 
 
pásmo A
 
 
 
 
 
pásmo B
 
 
 
 
 
pásmo C
282
89
38
47
108
Zdroj: ŠÚ SR

 
Medzi hlavné opatrenia na ochranu lesa patrí spracovanie a vyvezenie poškodenej drevnej hmoty z lesných porastov, doplnené aplikáciou pesticídov a pomocných prípravkov (feromónov a repelentov).

 

Najčastejšie príčiny požiarov v lesoch (2020):
1. Vypaľovanie trávy a suchých porastov
39
2. Nezistená príčina
36
3. Iná nedbalosť a neopatrnosť dospelých
29
4. Zakladanie ohňov v prírode
29
5. Úmyselné zapálenie neznámou osobou
16
Zdroj: NLC
 
Lokality požiarov
Lokalita
Počet (2020)
Spišská Nová Ves
30
Žilina
14
Čadca
12
Kežmarok
11
Kysucké Nové Mesto
8
Zdroj: NLC

 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Škodlivým činiteľom (podľa § 2 písm. n) zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch) je činiteľ, ktorý môže spôsobiť zníženie odolnosti lesa, jeho ekologickej stability, poškodiť alebo zničiť les alebo jeho časti; člení sa na
1. biotický, ktorým je najmä hmyz, zver alebo iný živý organizmus,
2. abiotický, ktorým je najmä vietor, povodeň, sucho, námraza, sneh alebo iný prírodný jav,
3. antropogénny, ktorým je negatívne pôsobenie ľudskej činnosti, najmä znečistenie ovzdušia znečisťujúcimi látkami (imisie).
 
Ochranou lesa (podľa § 2 písm. o) zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch) sa rozumie súbor činností zameraných na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi.

Imisiou rozumieme množstvo látok znečisťujúcich ovzdušie v prízemnej vrstve dôsledkom emisie. Ide hlavne o polietavý prach, oxid siričitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, ozón. Najškodlivejšou zložkou lesných imisií na Slovensku je oxid siričitý (SO2).
 

Metodika:

Jedná sa o agregovaný indikátor hodnotiaci poškodenie lesov:
  • abiotickými (vietor, námraza, sucho, sneh)
  • biotickými (podkôrny a drevokazný hmyz, listožravý a cicavý hmyz, hniloby a tracheomykózy, iné hubové ochorenia a poškodenie zverou) a
  • antropogénnymi škodlivými činiteľmi (imisie a požiare),
ktoré je vyjadrené cez objem poškodeného dreva v m3, príp. cez plochu poškodenia v ha.
 
Čo sa týka imisií, zaťaženie lesov imisiami býva vyjadrované pomocou tzv. lesných imisných depozičných typov (IDT) - na území Slovenska boli vymedzené 3 hlavné IDT – podľa chemickej zložky (kyslý, alkalický a amoniakálny) a celkovo 8 subtypov. V rámci kyslého a zásaditého imisného typu sa intenzita imisného zaťaženia v interakcii s ekologickými činiteľmi vyjadruje 3 pásmami ohrozenia lesov - kategóriami A, B, C (príloha č. 6 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.):
  • A pásmo - plochy s extrémnym imisným zaťažením exponované prevládajúcemu prúdeniu od významných lokálnych zdrojov znečistenia. Pôvodný les spravidla zanikol, typická je sekundárna sukcesia prípravných drevín a odolných krov.
  • B pásmo - Plochy s vysokým imisným zaťažením spravidla z lokálnych zdrojov znečistenia. Lesné dreviny sú silne fyziologicky limitované, dochádza k vážnym poruchám vo výžive, k výraznému zníženiu odolnosti proti iným stresorom a k významným zmenám celého ekosystému.
  • C pásmo - Plochy s nižším, chronickým imisným zaťažením z diaľkového prenosu (spravidla vyššie horské polohy) alebo z lokálnych zdrojov znečistenia. Lesné dreviny nemusia javiť známky fyziologického poškodenia, sú však oslabené, ich rezistencia je znížená a ekosystémové väzby narušené.
 

Zdroj dát:

NLC, ŠÚ SR

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: