Veľkosť vozového parku podľa druhov dopravy

Dátum poslednej aktualizácie: 07.12.2021

Téma

Doprava

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje počet dopravných prostriedkov podľa jednotlivých druhov dopravy (cestnej, železničnej, leteckej a vodnej) a registrovaných elektromobilov.

Jednotka indikátora

ks

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Prírastky dopravných prostriedkov zahŕňajú všetky dodávky nových dopravných prostriedkov a zavedených do prevádzky z výroby a z dovozu, vo výnimočnom prípade aj vozidlá prevzaté od inej organizácie, ak doposiaľ neboli použité v prevádzke (okrem prenajatých).

Úbytky dopravných prostriedkov vyjadrujú počet dopravných prostriedkov, ktoré boli vyradené z evidenčného stavu dopravných prostriedkov prevádzkovateľa dopravy (vyradenie z prevádzky, predaj).

Železničná doprava - inventárny park zahŕňa všetky dopravné prostriedky (hnacie vozidlá, osobné vozne, nákladné vozne) prevádzkovateľa dopravy, zapísané v inventárnych zoznamoch a označené na určenom mieste vlastníckou značkou prevádzkovateľa. Hnacie vozidlá sú vozidlá pohybujúce sa po koľajniciach, schopné vyvíjať ťažnú silu. Členia sa podľa použitia, trakcie a dráhy. Osobné vozne vyjadrujú počty osobných vozňov, ktoré mal prevádzkovateľ dopravy v evidenčnom stave dopravných prostriedkov. Inventárny park osobných vozňov sa delí podľa jednotlivých druhov. Nákladné vozne vyjadrujú počty dvojnápravných, štvornápravných a viacnápravných nákladných vozňov, ktoré mal prevádzkovateľ dopravy v evidenčnom stave dopravných prostriedkov.

Cestná doprava - ukazovateľ zahŕňa všetky vozidlá, ktorými prevádzkovateľ dopravy v danom období disponoval. Nepatria sem dopravné prostriedky, ktorým bola zrušená štátna poznávacia značka (ŠPZ).

Cestná nákladná doprava - ukazovateľ sa člení podľa druhu vozidiel. Dopravné prostriedky sú určené pre použitie na cestách, majú najmenej 4 kolesá, ich maximálna projektovaná rýchlosť prekračuje 25 km/hod. Nepatria sem vozidlá, ktoré sa pohybujú po koľajniciach a mobilné stroje.

Cestná osobná doprava - do inventárneho parku cestných dopravných prostriedkov patria vozidlá, ktoré sú konštrukčne upravené najmä na dopravu osôb, ich batožiny alebo tovaru. Majú najviac 9 miest na sedenie vrátane miesta vodiča, môžu ťahať príves.

Vodná doprava - inventárny park zahrňuje všetky plavidlá, ktoré prevádzkovateľ dopravy v danom období zaraďoval do prevádzky, bez plavidiel určených na trvalé skladovanie, pomocných plavidiel (prístavné mosty, pontóny, plávajúce žeriavy a bagre), dielenských a ubytovacích lodí.

Letecká doprava - inventárny park zahrňuje všetky letecké dopravné prostriedky (lietadlá, helikoptéry, balóny), ktorými prevádzkovateľ dopravy v danom období disponoval bez ohľadu na ich technický stav a na miesto, kde sú umiestnené (v oprave). Inventárny park sa člení podľa druhov.
 
 

Metodika:

Štatistické zisťovanie sa vykonáva formou vyplňovania štatistických formulárov, ktoré sú dostupné na stránke štatistického úradu SR. Toto zisťovanie je súčasťou Programu štátnych štatistických zisťovaní schváleného na roky 2021 - 2023 vydaného v Zbierke zákonov SR.
(Formuláre o doprave sú dostupné: Oblasť: Odvetvové štatistiky, Okruh: Doprava)
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR, MV SR


Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

6. Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov
Zavedú sa emisné zóny v mestách a podporia sa dopravné riešenia bez negatívnych klimatických vplyvov.
 
6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave
Ceny palív by mali odzrkadľovať ich environmentálne dopady. U fosílnych palív bude preto postupne vyrovnané daňové zaťaženie benzínu a nafty s ohľadom na konkurencieschopnosť a zabezpečenie podpory alternatívnych palív spolu s budovaním infraštruktúry. Preferované budú dlhodobo udržateľné riešenia. Súčasťou podpory udržateľných riešení v doprave je úsilie o zmeny v celkovej deľbe prepravnej práce. V nákladnej doprave o presun prepravnej práce z cestnej dopravy na železničnú resp. vodnú dopravu a v osobnej doprave o presun prepravnej práce z individuálnej automobilovej dopravy na verejnú, mestskú, cyklistickú a pešiu dopravu.
 
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
 
Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
 
Strategický globálny cieľ 5 (SGC5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovanie počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
 

Ide o strategický dokument dlhodobého charakteru a jeho hlavným cieľom je určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky Slovenska do roku 2030. Stratégia hospodárskej politiky má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva, založený na podpore znalostí, inovácií a konkurencieschopného hospodárstva.

Návrh tohto strategického dokumentu je svojím charakterom zameraný na dosiahnutie pozitívnych zmien najmä v socio-ekonomickej oblasti, ale má významný pozitívny dopad aj na environmentálne aspekty prírodného prostredia, kvality života a zdravia. Opatrenia navrhnuté na dosiahnutie cieľov je preto možné považovať za opatrenia na predchádzanie, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie a zdravie.

V oblasti priemyslu, energetiky, pôdohospodárstva a dopravy by sa bez realizácie inovatívnych a efektívnych postupov zameraných na trvalo udržateľný rozvoj nepodarilo zmierňovať v  súčasnosti definované problémy, resp. v súčasnosti definované slabé stránky a riziká. Regulácia vstupov a výstupov z týchto činností, či už po kvantitatívnej, alebo kvalitatívnej stránke, prináša výrazné zmeny, pretože práve tieto sektory sú zodpovedné za nepriaznivé dopady negatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie.

 
 
Doprava, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast s ohľadom na ekológiu
Vláda SR sa bude pri implementácii dopravnej politiky, ktorej cieľom má byť inteligentný, integrovaný, zelený a trvalo udržateľný dopravný systém, držať nasledovných princípov:
  • rozhodovanie na základe dát a spoločenskej pridanej hodnoty,
  • dopravná politika štátu, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast ,
  • posilnenie postavenia výskumu a vývoja a podpora inovácií v oblasti dopravnej politiky štátu,
  • zapojenie nových finančných nástrojov v rámci rozvoja potenciálu jednotlivých druhov dopravy,
  • zavádzanie integrovanej dopravy zameranej na používanie ekologických spôsobov dopravy,
  • dopravná infraštruktúra bude generovať priestor pre nové služby, vyššiu spoľahlivosť a viac flexibility v oblasti dopravy a celého hospodárstva.
 
Využitie potenciálu elektromobility je podmienené definovaním predpokladov jej rozvoja s cieľom iniciovať systematickú podporu a rozvoj elektromobility ako perspektívneho
odvetvia automobilového priemyslu.
 
Ciele rozvoja elektromobility zahŕňajú aj tieto nasledovné formulácie:
 
Ekonomika a hospodárstvo:
  • Naštartovať domáci dopyt po elektromobiloch a udržateľ investície do infraštruktúry pre elektrické automobily
  • Zvýšiť mieru využitia energetickej sústavy s dôrazom na oder elektriny v nočných hodinách a umožniť budúce synergie s inteligentnými sieťami pre ich efektívnejšiu reguláciu
Ekológia:
  • Presadiť elektromobilitu ako jeden z nástrojov na znižovanie tvorby skleníkových emisií v doprave;
  • Znížiť celkové emisie spôsobené dopravou, vrátane emisií z výroby elektriny pre elektrické vozidlá;
  • Znížiť znečistenie v okolí kľúčových dopravných ťahov a uzlov, vrátane akustického hluku spôsobeného dopravou s pozitívnym dopadom na ľudské zdravie a životné prostredie

Kľúčová otázka

Mení sa veľkosť vozového parku v doprave?

Kľúčové zistenia

  • V sledovanom období rokov 2005 – 2020 bol zaznamenaný nárast v počte dopravných prostriedkov len v cestnej doprave. V roku 2020 tento nárast predstavoval 86,0 % oproti roku 2005, medziročný nárast bol 1,9 %, čo mohlo byť spôsobené aj pandemickou situáciou v SR (COVID-19).
  • Vývoj v počte dopravných prostriedkov u ostatných druhov dopravy zaznamenal pokles. V sledovanom období rokov 2005 - 2020 poklesol počet civilných lietadiel o 36,2 %, napriek pozvoľnému nárastu od roku 2017.
  • Počty dopravných prostriedkov v železničnej a vodnej doprave (environmentálne najvhodnejšie druhy dopravy v preprave osôb a tovarov) klesali miernym tempom. V roku 2020 tento pokles v železničnej doprave predstavoval 46,9 % oproti roku 2005, medziročný pokles bol minimálny.      
  • Napriek kolísavému trendu vo vodnej doprave, v roku 2020 pokles dopravných prostriedkov predstavoval 46,1 % oproti roku 2005. Od roku 2015 sa počet plavidiel udržuje na úrovni 155 ks.
  • Do roku 2020 bolo v SR registrovaných 9 014 ks elektrifikovaných vozidiel na elektrický a hybridný pohon. V roku 2020 sa predalo 863 plug-in hybridných modelov (PHEV) a 918 ks batériových elektrických vozidiel (BEV).
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_neutral emo_neutral
Nárast v počte dopravných prostriedkov zaznamenala len cestná doprava, ostatné druhy dopravy zaznamenali pokles. Významný nárast v počte dopravných prostriedkov pretrvával v cestnej doprave, ostatné druhy dopravy zaznamenávali mierne nárasty. Počet dopravných prostriedkov zaznamenal mierny medziročný nárast vo všetkých druhoch dopravy.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Počet cestných motorových vozidiel zaznamenal medziročný nárast vo všetkých kategóriách cestných vozidiel. Do roku 2020 narástol celkový počet motorových vozidiel o 1 548 677 ks oproti roku 2005. Naopak počty dopravných prostriedkov v železničnej doprave v sledovanom období 2005 – 2020 klesli približne na polovicu. Stavy plavidiel vo vnútrozemskej vodnej doprave od roku 2005 tiež zaznamenávali medziročné poklesy.

K najvýraznejšiemu nárastu v počte cestných motorových vozidiel v roku 2020 došlo pri kategórii nákladné a dodávkové automobily (86,6 % nárast oproti roku 2005) a osobné automobily (87,2 % nárast oproti roku 2005). V roku 2020 bol zaznamenaný pokles iba v kategórii autobusy, čo oproti roku 2005 predstavovalo 13,6 % a medziročný pokles predstavoval 12,3 %. Významný pokles oproti roku 2019 v počte autousov súvisel s pandémoiu koronavírusu COVID-19, kde väčšina dopravcov skončila svoju činnosť.
 
Počet motorových vozidiel v cestnej doprave (ks)

Počty vozidiel

2005 2010 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Osobné 1 303 704 1 669 065 2 034 574 2 121 774 2 223 117 2 321 608 2 393 577 2 439 986
Nákladné 160 089 252 866 272 955 278 274 285 645 293 907 296 952 298 654
Špeciálne 22 648 20 462 29 500 30 678 32 382 34 156 35 534 36 586
Ťahače 14 141 23 183 29 928 31 016 31 090 30 769 29 416 28 052
Autobusy 9 113 9 350 8 939 8 804 8 937 9 066 8 974 7 874
Traktory 46 544 46 092 65 917 64 854 66 362 66 657 60 494 59 634
Motocykle (bez malých) 56 366 59 563 88 652 95 268 102 810 110 141 117 104 123 853
Prívesy a návesy (vr. autobusových) 188 411 226 333 272 892 277 704 286 071 295 227 301 408 310 806
Ostatné a malé motocykle 101 32 444 40 452 40 600 41 234 41 910 42 832 44 349
Spolu 1 801 117 2 339 358 2 843 809 2 919 007 3 077 648 3 203 441 3 286 291 3 349 794
Zdroj: ŠÚ SR
 
Nepriaznivým smerom sa od roku 2017 uberá obnova vozidlového parku, týkajúca sa hlavne vozidiel v cestnej nákladnej doprave, kde sa neustále zvyšuje percentuálne zastúpenie starších vozidiel ako 11 rokov (2006 a staršie), pričom v roku 2020 ich bolo viac ako 68 % a 18 % vozidiel bolo vo veku od 6 do 10 rokov. Novších motorových vozidiel (do 2 rokov) bolo v roku 2020 len 6 %.


 
Vozidlá autobusovej verejnej dopravy vykazujú stále nízku úroveň obnovy vozového parku. V roku 2020 bolo 50 % autobusov vo veku od 11 rokov (2006 a staršie) a 29 % z celkového počtu tvorili autobusy vo veku od 6 do 10 rokov.


 

Najväčším problémom súvisiacim s nárastom počtu osobných motorových vozidiel v cestnej doprave je, že verejné druhy dopravy nie sú schopné v preprave osôb vo väčšej miere konkurovať individuálnej automobilovej doprave.
Automobilový priemysel v súčasnom období produkuje motorové vozidlá, ktoré sú vybavené čoraz dokonalejšími technológiami. Vývoj v počte motorových vozidiel v SR priniesol u osobných motorových vozidiel niektoré pozitívne zmeny ako napr. zvýšenie počtu vozidiel vybavených katalyzátorom, s vysokou energetickou účinnosťou, zníženie počtu osobných motorových vozidiel s dvojtaktným motorom a zlepšil sa aj  technický stav vozidiel.
Z celkového počtu osobných automobilov v roku 2020 bolo 8 % automobilov do 2 rokov, 12 % od 3 do 5 rokov, 23 % od 6 do 10 rokov a až 57 % automobilov bolo starších ako 11 rokov (2006 a viac). Podľa typu spotrebovanej energie v roku 2020 až 56 % z celkového počtu automobilov bolo s benzínovým motorom a 44 % automobilov bolo s naftovým motorom.


 

Elektromobilita

Rok 2020 bol z hľadiska predaja elektromobilov špecifický, pretože sa do neho premietli poskytnuté štátne dotácie v závere roku 2019. Registrovaných bolo 9 014 ks elektrifikovaných vozidiel, čo predstavovalo 11,8 % z celkového počtu nových registrovaných osobných automobilov. Predalo sa 918 ks batériových elektrických vozidiel (BEV) a 863 ks doplnkových plug-in hybridných vozidiel (PHEV).
 
 
 
Vážnym problémom vozového parku železničnej dopravy je technická a morálna zastaranosť spojená s vysokou vekovou štruktúrou hnacích vozidiel, nákladných vozňov ako aj osobných vozňov, ktorú vykazuje viac ako 70 % vozidiel. Vykazujú vysokú poruchovosť, vysoké náklady na prevádzku a údržbu, čím nespĺňajú požiadavky kladené na bezpečnosť a kultúru cestovania. Napriek obnove vozového parku s dotáciami z eurofondov, vozidlá pokrývajú iba časť premávky a Železničná spoločnoť (ZSSK) nie je schopná garantovať prepravu modernými nízkopodlažnými vozidlami na väčšine tratí. 
V sledovanom období rokov 2005 – 2020 počet rušňov poklesol o 16,5 % oproti roku 2005, aj keď v medziročnom porovnaní (2019 - 2020) ich počet sa zvýšil o 2,8 %. Výraznejší pokles zaznamenali nákladné vozne, kde ich počet v roku 2020 klesol takmer na polovicu ich počtu v roku 2005. K poklesu došlo aj pri osobných vozňoch, čo oproti roku 2005 predstavovalo 29,1 %, pričom medziročný nárast bol minimálny (1,5 %). Mierne medziročné nárasty do roku 2018 zaznamenali motorové vozne, v sledovanom období rokov 2005 - 2020 predstavoval tento nárast 52,6 %. Medziročný nárast 2019 - 2020 v počte motorových a elektrických motorových vozňov predstavoval 8,9 %.

Stav vozového parku v železničnej doprave (ks)
  2005 2010 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Rušne 1079 967 952 940 881 850 876 901
Motorové a elektrické motorové vozne 281 234 251 237 241 242 397 429
Nákladné vozne 25 989 15 313 15 533 15 786 15 509 13 836 13 182 12 967
Osobné vozne 1 286 1 217 969 973 948 885 899 913
Zdroj: ŠÚ SR

Lodný park vo vodnej doprave je z väčšej časti vyhovujúci len pre dunajskú plavbu. Pri vnútrozemskej plavbe v oblasti dopravných prostriedkov - plavidiel, dochádza k jednoznačnej unifikácii plavidiel z hľadiska dĺžky, šírky, ponoru a nosnosti na zodpovedajúce európske moduly.
V sledovanom období rokov 2005 – 2020 počty plavidiel klesli o 41,6 %. Celkovo nákladné člny poklesli o 35,5 % a remorkéry o 29,8 % oproti roku 2005, pričom posledné roky sa ich počty nemenili. Pokles zaznamenali aj osobné lode, zatiaľ čo v roku 2005 bolo zaevidovaných 17 ks, v roku 2020 ich bolo 13 ks.
 
Stavy plavidiel vo vnútrozemskej vodnej doprave (ks)
  2005 2010 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Nákladné člny na suchý tovar 144 119 97 94 93 93 93 93
Remorkéry 47 42 32 33 33 33 33 33
Tankové člny na tekutý tovar 42 29 5 5 5 5 4 4
Osobné lode 17 17 16 14 12 14 13 13
Zdroj: ŠÚ SR
 
V sledovanom období rokov 2005 - 2020 počet civilných lietadiel klesol o 33,1 % oproti roku 2005, napriek zaznamenaným medziročným nárastom od roku 2015. Pokles v celkovom počte registrovaných civilných lietadiel po roku 2009 bol spôsobený pretrvávajúcou hospodárskou a ekonomickou krízou, a tiež aj poklesom cestujúcich z dôvodu ukončenia činnosti dvoch významných leteckých prepravcov.
V roku 2020 bolo v SR zaregistrovaných 354 ks lietadiel s hmotnosťou do 9000 kg.

Počty civilných lietadiel v registri SR (ks)
  2005 2010 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Hmotnosť do 9 000 kg 534 341 318 327 332 333 342 354
Hmotnosť nad 9 000 kg 21 17 12 16 18 18 25 22
Zdroj: ŠÚ SR
 

 

 

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Dopravné prostriedky v železničnej doprave (Railway transport equipment)
 
Eurostat: Dopravné prostriedky v cestnej doprave (Road transport equipment)
 
Eurostat: Dopravné prostriedky v riečnej doprave (Inland waterways transport equipment)
 
Eurostat: Dopravné prostriedky v leteckej doprave (Air transport equipment)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk