Náklady na ochranu životného prostredia v priemysle

Dátum poslednej aktualizácie: 17.12.2019

Definícia indikátora

 
Indikátor popisuje vývoj nákladov, ktoré sú vynaložené na ochranu životného prostredia v priemysle. Náklady tvoria investície na ochranu životného prostredia a bežné náklady. Indikátor taktiež popisuje výnosy z ochrany životného prostredia v priemysle.

Jednotka indikátora

tis.eur

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Náklady na ochranu životného prostredia v príslušných sektoroch tvoria náklady na ochranu životného prostredia z podnikov s 20 a viac zamestnancami. Celkovú sumu nákladov na ochranu životného prostredia tvorí súčet investičných a bežných nákladov podnikov. Zdrojom údajov o nákladoch na ochranu životného prostredia sú štatistické zisťovania ŠÚ SR.
 
Investičné náklady sú finančné prostriedky vynaložené v sledovanom období na vybudovanie, nákup alebo obstaranie investičného majetku, slúžiaceho na ochranu životného prostredia (ŽP) - t. j. na ochranu ovzdušia, vôd, pôdy a ostatných zložiek. Investície môže organizačná jednotka získať z vlastných alebo štátnych zdrojov (účelové dotácie a nízkoúrovňové úvery) ako aj zo zahraničia, prostredníctvom špecializovaných fondov (Operačný program Životné prostredie, Operačný programu Základná infraštruktúra), poskytnutých úverov, grantov a dotácií z vládnych alebo mimovládnych zdrojov.
 
Bežné náklady sú neinvestičné náklady vynaložené na aktivity súvisiace s ochranou ŽP. Predstavujú súčet vnútropodnikových nákladov a nákladov organizácie na ochranu životného prostredia hradených iným subjektom.
 
Priemysel zahŕňa nasledujúce podniky s počtom zamestnancov 20 a viac:
Výroba potravín, nápojov a tabaku
Výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov
Výroba drevených a papierových výrobkov, tlač
Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
Výroba chemikálií a chemických produktov
Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
Výroba výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
Výroba elektrických zariadení
Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
Výroba dopravných prostriedkov
Ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR

Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 

Odkazy k problematike: 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu (2013)
 
Opatrenia sú po obsahovej stránke štruktúrované do štyroch častí. Štvrtá časť materiálu konkretizuje opatrenia hospodárskej politiky na podporu hospodárskeho rastu, ich všeobecnú charakteristiku, základné postuláty, prioritné oblasti a ciele opatrení. Pri podpore podnikania a investovania v SR by sa malo garantovať dodržanie systémových kritérií:
  • proexportná orientácia produkcie (vzhľadom na veľkosť trhu Slovenskej republiky a jeho kapacitnej možnosti saturácie produkcie),
  • tvorba nových pracovných miest s osobitným zreteľom na perspektívne odvetvia a technologicky progresívne, moderné a sofistikované výroby,
  • zapojiť do globálnych výrobných sietí malé a stredné podniky SR,
  • vybudovanie základne pre priemyselný výskum v SR a jeho zapojenie do nadnárodných výskumných sietí.

Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (2013)
 
Ciele stratégie:
  • prehlbovať integráciu a ukotvenie kľúčových priemyselných odvetví, ktoré zvyšujú miestnu pridanú hodnotu, prostredníctvom spolupráce miestnych dodávateľských reťazcov a podporou ich vzájomného sieťovania,
  • zvýšiť príspevok výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti,
  • vytvárať dynamickú, otvorenú a inkluzívnu inovatívnu spoločnosť ako jeden z predpokladov pre zlepšenie kvality života,
  • zlepšiť kvalitu ľudských zdrojov pre inovatívne Slovensko.
Pre splnenie strategického cieľa týkajúceho sa  zvýšenia príspevku výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti sa ako čiastkový cieľ uvádza zvýšenie podielu celkových výdavkoch na výskumu a vývoja minimálne do výšky 1,2 % HDP do roku 2020. Ďalej sa uvádza zvýšiť podiel súkromných zdrojov do výskumu a vývoja v pomere minimálne 2:1 k verejným zdrojom pri zachovaní minimálne súčasného podielu verejných zdrojov na celkových výdavkoch na výskum a vývoj.
 
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020 (2016)
 
V programovom vyhlásení sa uvádza, že v hospodárstve SR má dominantné postavenie priemysel. Priemysel bude naďalej kľúčovým národohospodárskym odvetvím. Dôležitým prvkom spracovateľského priemyslu v roku 2020 bude jeho charakteristická vlastnosť nositeľa a generátora nových technologických zmien, ktoré sú nositeľmi „inteligentnej“ zamestnanosti. Takzvaná eko-efektívnosť rozvoja priemyslu bude elementom, ktorý zohrá významnú úlohu v hľadaní rovnováhy hospodárskeho, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja SR. Je nevyhnutné v SR plne rozvinúť princípy a kultúru nového stupňa výrobných vzťahov nazývaných ako PRIEMYSEL 4.0. Východiskom bude už prijatá Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3). K naplneniu tohto cieľa prispejú zdroje na zvýšenie inovačnej výkonnosti stredných podnikov prostredníctvom Operačného programu výskum a inovácie. Vláda bude pokračovať v podpore integrovaného a dlhodobého systému návratnej podpory národných investičných priorít SR prostredníctvom štruktúry Slovak Investment Holding. Okrem univerzitného výskumu je nevyhnutné vytvárať základňu pre priemyselný výskum zvýšením a spružnením inovačnej výkonnosti celého priemyslu v SR.
 
Vláda bude podporovať prechod na obehové hospodárstvo zabezpečujúce racionálne využívanie zdrojov, energetickú efektívnosť a znižovanie environmentálnych dosahov. V tejto oblasti bude preskúmaná surovinová politika SR s identifikáciou kritických surovín pre rozvoj hospodárstva SR. Vláda vytvorí primerané podmienky pre aktívne využívanie princípov iniciatívy Európskeho odporúčania pre malé podnikanie (Small Business Act for Europe) a Akčného plánu pre podnikanie 2020.

oblasti životného prostredia je základným cieľom vytvoriť vhodné predpoklady k postupnému prechodu na konkurencieschopné zdrojovo efektívne a nízkouhlíkové hospodárstvo. Pre naplnenie tohto cieľa je potrebné zamerať sa na podporu efektívneho využívania zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobovanie sa zmene klímy, ochranu, zachovávanie a zlepšenie ekosystémov, biodiverzity a prírodného kapitálu.

Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko (2016)
 
Koncept Inteligentného priemyslu má jednoznačný cieľ – presvedčiť verejnosť o nevyhnutnosti konkrétnych krokov prostredníctvom odporúčaní, ktoré udržia pozíciu slovenských podnikov na priemyselnej mape Európy a v globálnych štruktúrach tak, aby prispievali k sile a vplyvu v ekonomike a fungovaniu celej spoločnosti. Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko je očakávanou reakciou na štvrtú priemyselnú revolúciu, v ktorej priemysel vstupuje do prelomovej etapy – po ére pary, elektriny a počítačov prichádza obdobie digitalizácie. Hlavnými adresátmi zmien, ktoré so sebou prináša koncept Inteligentného priemyslu, sú slovenské priemyselné podniky, ktoré vďaka možnosti efektívnejšej výroby a predaja produktov navýšia svoju konkurencieschopnosť. Zmeny predstavujú výhody aj pre malé a stredné podniky, predovšetkým dodávateľov zariadení, technológií a služieb vďaka prepojenému priemyslu.
 
Bolo prijaté rozhodnutie zriadiť Platformu inteligentného priemyslu so zastúpením podnikateľského a akademického sektora a vypracovať akčný plán inteligentného priemyslu SR.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj nákladov na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe?

Kľúčové zistenia


  • Náklady na ochranu životného prostredia v priemysle rastú a v porovnaní s rokom 2000 došlo k nárastu nákladov o 156 %.
     
  • Investície v roku 2000 tvorili 40,5 % nákladov na ochranu životného prostredia v priemysle a v roku 2018 sa ich podiel znížil na 35,4 %.
     
  • Náklady na ochranu životného prostredia v priemysle v roku 2000 tvorili 59,5 % podiel na celkových nákladoch podnikov a v roku 2018 sa ich podiel zvýšil na 64,6 %.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
emo_none emo_neutral emo_smile
 
Indikátor je sledovaný od roku 2000.
 
V strednodobom hodnotení bol zaznamenaný mierne klesajúci trend.
 
Medziročne došlo k nárastu nákladov na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe.
 

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Európska únia v 7. environmentálnom akčnom programe ako jeden z prioritných cieľov určila zabezpečenie výdavkov v oblasti životného prostredia a klímy a riešenie environmentálnych externalít. Dosiahnutie cieľov stanovených v 7. EAP bude vyžadovať primerané investície z verejných a zo súkromných zdrojov.

Náklady na ochranu životného prostredia v priemysle rastú a v roku 2016 dosiahli 260 425,81 tis. eur a v porovnaní s rokom 2000 došlo k nárastu nákladov o 156 %.  V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu nákladov o 6 %.  
 
Investície v roku 2000 tvorili 40,5 % nákladov na ochranu životného prostredia v priemysle a v roku 2018 ich podiel sa znížil na 35,4 %.

Náklady na ochranu životného prostredia v priemysle v roku 2000 tvorili 59,5 % podiel na celkových podnikových nákladoch a v roku 2018 ich podiel stúpol na 64,6 %.



V rámci investícií na ochranu životného prostredia v priemysle najväčší rast v roku 2018 v porovnaní s rokom 2009 dosiahli investície v oblasti Iné (508,7 %) a najväčší podiel v roku 2018 dosiahli investície na ochranu ovzdušia (61,7 %).



V rámci bežných nákladov na ochranu životného prostredia najväčší rast dosiahli náklady na narábanie s odpadmi (54,9 %) a najväčší podiel v roku 2018 dosiahli náklady na narábanie s odpadmi (54,1 %).   



Výnosy z ochrany životného prostredia v priemysle v roku 2018 dosiahli 208 976 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 vzrástli o 345 %. Výnosy v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 42,1 %. Podiel výnosov z ochrany životného prostredia v priemysle na celkových výnosoch na ochranu životného prostredia v rámci ekonomických činností v roku 2018 dosiahol 23,1 %.