Geotermálna energia

Potenciál geotermálnej energie je obrovský, no technologicky, finančne aj časovo veľmi náročný. Na rozdiel od ostatných druhov OZE sa dokáže premieňať na elektrickú energiu nepretržite celých 24 hodín, bez výraznejších výkyvov alebo výpadkov. Dostupnosť geotermálnej energie dosahuje štatisticky až 97 %. V porovnaní so slnečnou či veternou energiou je preto podstatne spoľahlivejším zdrojom aj z pohľadu stability elektrickej prenosovej siete.

Geotermálna energia sa vo všeobecnosti považuje za čistý energetický zdroj s nulovými dôsledkami pre životné prostredie z hľadiska emisií skleníkových plynov. Toto tvrdenie však nemožno považovať za úplne pravdivé, pretože parovodná zmes z geotermálnych zdrojov obsahuje rozpustené plyny, predovšetkým oxid uhličitý CO2, sírovodík H2S, metán CH4 a čpavok NH3. V porovnaní v ostatnými zdrojmi sú však emisie vyprodukované na jednotku energie štatisticky výrazne nižšie. Geotermálna energia je preto ekologicky lepšou alternatívou.

Geotermálnu energiu možno oprávnene považovať za jeden z druhov OZE, na rozdiel od veternej alebo slnečnej energie však nie je jej potenciál nevyčerpateľný. V prípade uzavretých ložísk geotermálnych vôd je potrebné spätne zatláčať vyčerpanú geotermálnu vodu cez reinjektážny vrt do podložia. V prípade otvorených ložísk geotermálnych vôd nie je potrebné spätne zatláčať vyčerpanú geotermálnu vodu do podložia, pokiaľ sa neprekročí kapacita ložiska. V rámci výskumu a prieskumu je potrebné limitovať počet využívaných i prieskumných vrtov, stanoviť maximálne množstvá čerpaných geotermálnych vôd, kontrolovať ich v Správach o ročnom čerpaní a stav nad povolený limit je potrebné sankcionovať.

Každý geotermálny vrt v Slovenskej republike by mal mať stanovené ochranné pásmo. Takto stanovené ochranné pásmo by malo zabezpečovať v území ním vymedzenom zákaz akejkoľvek banskej, resp. inej činnosti, na ktorom by stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s využívaním geotermálneho vrtu, mohli znemožniť alebo sťažiť využívanie geotermálneho vrtu. Rovnako by malo ochranné pásmo okrem samotnej stavby geotermálneho vrtu chrániť i kolektor geotermálnej vody, t. j. okrem stavby samotnej chrániť i jej funkčnosť.

Z environmentálnych hľadiska je žiaduce, vzhľadom na vysokú mineralizáciu a agresívnosť geotermálnej vody, jej spätné zatláčanie spolu so škodlivými plynmi cez reinjektážny vrt späť do zemskej kôry. 

Priame vypúšťanie použitých geotermálnych vôd do vodných tokov spôsobuje tepelné i chemické znečistenie povrchovej vody s negatívnym vplyvom na biotu. Požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd sú zakotvené v nariadení vlády SR č. 269/2010, v § 2 Požiadavky na kvalitu povrchovej vody a kvalitatívne ciele povrchovej vody, odsek 1, ktorý hovorí, že požiadavky na kvalitu povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 1., ktorá má názov Ukazovatele kvality vody (všeobecné ukazovatele) a prílohe č. 5, pod názvom Imisné limity, časť A., všeobecné ukazovatele. V uvedených prílohách sú stanovené prípustné hodnoty za jednotlivé sledované ukazovatele (spolu 43 ukazovateľov).

Zásadným problémom v oblasti využívania geotermálnej energie SR voči zahraničiu vrátane EÚ je rozdielny prístup, keďže vo svete prieskumné práce, vrátane vrtov, spravidla vykonáva štát a po preverení technických parametrov ložiska, pokiaľ má ekonomický význam, je ložisko ponúknuté na trhu. Takto budúci prevádzkovateľ nenesie riziko z neúspešného vŕtania, pretože náklady na prieskumný vrt často predstavujú až 50 % podiel investícií.