Alkalizácia a salinizácia pôd

Pôdy, v ktorých obsah solí sodíka a jeho iónov dosiahne množstvo, ktoré škodí rastu väčšine rastlín, majú všeobecný názov soľné pôdy. Podrobným štúdiom týchto pôd, najmä štúdiom chemického charakteru prítomných sodných solí (neutrálne, alkalické) a ich vplyvu na rad rastlín a na chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy, boli rozlíšené dve hlavné skupiny soľných pôd:

  • alkalické pôdy alebo slance obsahujúce alkalicky hydrolyzovateľné soli, hlavne uhličitan, hydrogenuhličitan a kremičitan sodný (Na2CO3, NaHCO3, Na2SiO3),
  • zasolené pôdy alebo slaniská obsahujúce neutrálne sodné soli, hlavne chlorid sodný a síran sodný (NaCl, Na2SO4).

Tieto dve hlavné skupiny soľných pôd sa líšia nielen chemickým charakterom prítomných solí, ale aj ich fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlasnosťami.

Na základe doteraz zistených údajov možno konštatovať, že súčasná intenzita procesov rozvoja soľných pôd je slabá. Určitým inhibítorom, resp. regulátorom výraznejšieho rozvoja soľných pôd v našich podmienkach je striedanie suchých a vlhkejších ročníkov, v ktorých dochádza k vymývaniu solí do hlbších vrstiev a do podzemnej vody, ktoré sa naakumulovali v pôdach a horizontoch v suchých periódach.

Nebezpečie rozvoja soľných pôd na Podunajskej a Východoslovenskej nížine však stále trvá. Vyplýva to zo súčasného trendu narastania mineralizácie podzemnej vody a zvyšovania jej hladín, ako aj z reálneho nástupu dlhodobej periódy klimaticky suchých rokov. Je preto aktuálne problém soľných pôd naďalej pravidelne sledovať a vyhodnocovať. Jeho podcenenie môže mať za následok poškodenie úrodnosti našich najprodukčnejších pôd.