Cieľ, zámer a charakteristika ČMS

V návrhu pre Uznesenie vlády SR č 620, na základe ktorého sa začal tvoriť monitoring životného prostredia, sa za takúto činnosť považuje ,,v priestore a v čase definované pozorovanie určených atribútov zložiek životného prostredia, alebo vplyvov naň pôsobiacich" (MŽP SR, 1993). Cieľom je teda objektívne poznanie vlastností životného prostredia a jeho vývojových zmien, aby bolo možné realizovať príslušné opatrenia pre jeho ochranu, ale aj zlepšenie. Uvedené platí rovnako aj pre čiastkový monitorovací systém pôdy (ČMS).

Cieľom monitoringu poľnohospodárskych a lesných pôd je najmä sledovanie vývoja tých vlastností, v priestore a čase, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska úrodnosti pôd, z hľadiska ekologických (tzv. mimoprodukčných) funkcií pôd a s rovnakou mierou dôležitosti aj sledovanie ich kontaminácie rizikovými látkami z hľadiska možného vstupu týchto látok z pôd do potravového reťazca.

Monitoring pôd má, ako je to uvedené v jeho cieľoch, sledovať a zaznamenávať zmeny stavov, resp. stabilitu vlastností celého pôdneho krytu SR a jeho častí. Pretože pôdny kryt je v priestore veľmi zložitý, jeho monitorovací systém môže byť len výrazne zjednodušeným systémom. Pri takomto zjednodušení platia všeobecné princípy modelovania. Ak má model, v našom prípade systém monitorovania pôd, zobrazovať originál, t.j. pôdny kryt z hľadiska zmien jeho stavov, musí ho zobrazovať aj z hľadiska jeho stavby, aj z hľadiska väzieb a vzťahov k ostatným zložkám okolia, aj z hľadiska všetkých významných vplyvov, ktoré na pôdy v rámci SR pôsobia.

Monitorovací systém, ako model originálu - pôdneho krytu, je preto realizovaný účelovo zjednodušenou množinou pôdnych profilov v pravidelnej, resp. približne rovnomernej sieti na celom území SR so zaznamenávaním a vyhodnocovaním zmien stavov vlastností v týchto profiloch, v pravidelných intervaloch (5 rokov a v typických lokalitách 1 rok).

Aby tento systém mohol sledovať podstatné vplyvy prostredia na pôdy na celom území SR, je založený na sieti monitorovacích lokalít, na ktorých sú umiestnené pedologické sondy, reprezentujúce všetky, najviac zastúpené pôdne predstavitele, všetky spôsoby ich využívanie, ďalej reprezentujú ich výskyt v hlavných klimatických regiónoch a vo všetkých územiach hlavných typov kontaminácie.

Záznamy o zistených parametroch pôdnych vlastností sú uložené v časových radoch v báze dát informačného systému monitoringu. Monitorovací systém nezaznamenáva zmeny stavov pôdnych vlastností s časovými intervalmi periodicky kratšími ako 1 rok, pretože, ako sme uviedli vyššie, nie je to jeho cieľom. (Monitorovacie systémy zaznamenávajúce krátkodobé vratné zmeny parametrov - tzv. režimy pôd by mali byť súčasťou riadenia technologických procesov na pôdach.)

Vyhodnotením časových radov pôdnych vlastností použitím matematicko - štatistických metód (prevažne metód testovania rozdielov priemerných hodnôt a variability) sa potom zistí preukaznosť zmien, resp. stabilita pôdnych vlastností medzi monitorovanými obdobiami.

Reprezentatívnosť a objektivita monitorovacej siete je zo štatistického hľadiska podmienená jej hustotou a usporiadaním v priestore. Z tohoto hľadiska sa jedná o štatistický výber obmedzený určenými finančnými nákladmi, aj organizačnými možnosťami monitoringu. Približne rovnomerne hustá sieť sond v rámci poľnohospodárskych a lesných pôd je však dostatočná pre to, aby sa splnili všetky ciele monitoringu pôd.

Takýto systém samozrejme nemôže zaznamenávať všetky lokálne - maloplošné zmeny v pôdnom kryte SR (lokálne havárie, deštrukcie pôd eróziou, alebo zosunmi a pod.). K zaznamenávaniu podobných zmien slúžia iné čiastkové systémy monitoringu životného prostredia a činnosť orgánov štátnej správy s ich informačným systémom podľa legislatívy ochrany pôd a životného prostredia.

Samozrejmou podmienkou trvalého fungovania monitoringu pôd je dôkladná štandardizácia jeho činností, chemických a fyzikálnych analýz tak, aby sa aj v budúcnosti zachovala jeho metodická kontinuita. To je jedna zo základných technických podmienok monitoringu pôd, bez ktorej by tento nemohol splniť stanovené ciele.

Štandardizácia monitoringu pôd preto predstavuje:

  • trvalú základnú sieť monitorovacích lokalít s geodetickým zameraním súradníc ich stredu,
  • štandardný odber, hĺbku, spracovanie a archiváciu pôdnych vzoriek,
  • štandardný súbor sledovaných vlastností pôd, ktoré sa v odôvodnených prípadoch môžu rozširovať, napr. sledovanie obsahu ďalších stopových prvkov a iných vlastností pôd,
  • štandardizáciu výberu a metód analýz chemických, fyzikálnych a chemicko - fyzikálnych vlastností pôd a kontrolný systém kvality vykonávaných analýz,
  • štandardný popis identifikácie monitorovacích lokalít a použitých pedologických klasifikačných systémov pôd a ich vlastností,
  • štandardizovanú archiváciu údajov v báze dát,
  • archiváciu pôdnych vzoriek.

Monitoring pôd je v súčasnosti z metodického a organizačného hľadiska realizovaný pomocou troch subsystémov:

  • monitoring pôdv základnej sieti monitorovacích lokalít na poľnohospodárskych a lesných pôdach. Vykonáva ho Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy a Lesoprojekt, od r. 1996 Lesnícky výskumný ústav a slúži pre trvalé monitorovanie najdôležitejších vlastností pôd na celom území SR v 5-ročných intervaloch.

  • plošný prieskum kontaminácie poľnohospodárskych pôd. Vykonáva ho Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. V roku 2000 skončil druhý 5-ročný cyklus prieskumu, ktorý prebieha v rovnakom období spolu s agrochemickým skúšaním pôd na vybraných parcelách - honoch poľnohospodárskych pôd v katastrálnych územiach obcí SR. V ďalšom období bude pokračovať v podrobnejšom prieskume tých katastrálnych území obcí, v ktorých sa zistila kontaminácia pôd.

  • monitoring pôd vo vybraných typických "kľúčových" lokalitách. Slúži pre podrobnejšie sledovanie vývoja pôdnych vlastností, aj so zohľadnením priestorovej (v niektorých prípadoch aj sezónnej) variability parametrov týchto vlastností. Prebieha v ročných intervaloch. Slúži aj pre overovanie nových doplnkových metód monitorovania pôd a riešenie problémov korelácie zmien pôdnych vlastností, so zmenami vlastností ostatných zložiek životného prostredia (overujú sa napr. metódy zisťovania mobilných foriem stopových prvkov, kvality humusu, fyzikálnych vlastností).

Archív pôdnych vzoriek
Je významnou súčasťou monitoringu pôd a slúži pre doplňovanie analýz v budúcnosti, napr. rozširovanie počtu analýz stopových prvkov, porovnávanie nových analytických metód pre kontrolu a pre výskumné účely významovo viazané na monitoring. Vzorky pôdy sa archivujú v štandardnej forme v sklenených prachovniciach (poľnohospodárske pôdy), resp. v bakelitových kontajneroch (lesné pôdy) vo Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave a v Lesnickom výskumnom ústave vo Zvolene. Vzorky z plošného prieskumu kontaminácie pôd sa archivujú len z vybraných honov.