Zisťovacie konanie
Zisťovacie konanie je dôležitým konaním v rámci procesu EIA, ktorého cieľom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má alebo nemá byť predmetom posudzovania vplyvov. Na zisťovacie konanie a ani na odvolanie proti záväznému stanovisku sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Ktoré činnosti podliehajú zisťovaciemu konaniu?
Príloha č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. (PDF, 40,7 KB) vymenováva činnosti a určuje pre ne prahové hodnoty, po dosiahnutí ktorých musia prejsť procesom posudzovania vplyvov (časť A) alebo časť zisťovacím konaním (časť B).
Jedná sa zväčša o väčšie investície do: infraštruktúry; priemyslu – energetického, dobývania a úpravy nerastov, výroby a spracovania kovov, výroby potravín a nápojov, chemického, spracovania dreva, výroby papiera, papierenských výrobkov a tlače, strojárskeho a elektrotechnického; ostatných odvetví; hospodárstva – odpadového, vodného, poľnohospodárskeho a rybolovu; dopravy.
Príloha č. 8 upravuje, čoho sa týka zisťovacie konanie:
- navrhovanej činnosti uvedenej v časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, alebo ak sa nepoužívali viac ako dva roky,
- navrhovanej činnosti uvedenej v časti B.
Zisťovaciemu konaniu podlieha aj zmena už posúdenej/povolenej/realizovanej činnosti, ak ide o zmenu činnosti uvedenej v prílohe č. 8 (časť A alebo B) podľa §18 ods. 2 písm. c) alebo d).
Na ktoré činnosti sa vzťahuje výnimka z predmetu zisťovacieho konania?
Predmetom zisťovacieho konania nie je činnosť, ktorá predstavuje:
- renováciu v rozsahu obnovy alebo modernizácie, ak jej výsledkom nie je zmena kapacitných parametrov ani rozšírenie navrhovanej činnosti,
- inštaláciu najlepšej dostupnej techniky podľa osobitného predpisu (§ 2 písm. n) zákona č. 39/2013 Z. z. o IPKZ), ktorej jediným výsledkom je zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie a nedochádza k zvýšeniu kapacitných parametrov,
- takú zmenu posúdenej alebo povolenej navrhovanej činnosti, ktorej výsledkom je zníženie podlahovej plochy bez navýšenia zastavanej plochy stavebnými objektami a bez zmeny priestorového usporiadania a umiestnenia stavebných objektov na posúdenom území alebo
- modernizáciu zariadení na výrobu elektriny zo slnečnej energie, ktorá nezahŕňa využitie dodatočného priestoru a je v súlade s podmienkami určenými v konaniach podľa tohto zákona pre pôvodne navrhovanú činnosť.
Kto vykonáva zisťovacie konanie?
Zisťovacie konanie vykonáva ako príslušný orgán:
- Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) pre zmeny navrhovaných činností uvedených v časti A prílohy č. 8, ktoré nedosahujú alebo neprekračujú niektorú z prahových hodnôt uvedených v časti A,
- okresný úrad v sídle kraja pre navrhované činnosti alebo zmeny, ktoré majú dosah na územie daného kraja,
- okresný úrad pre navrhované činnosti alebo zmeny, ktoré majú dosah na územie daného okresu,
- Slovenská inšpekcia životného prostredia, ak ide o navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorou je osobitná prevádzka podľa osobitného predpisu (§2 písm. r) zákona 39/2013 Z. z. o IPKZ).
Kedy začína zisťovacie konanie?
Príslušný orgán ho začne dňom doručenia:
- zámeru – pri novej navrhovanej činnosti, vypracuje sa podľa Príloha č. 9 zákona č. 24/2006 Z. z. (PDF, 55,8 KB),
- oznámenia o zmene navrhovanej činnosti – pri zmene činnosti posúdenej, povolenej, realizovanej alebo v štádiu realizácie, vypracuje sa podľa Príloha č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. (PDF, 40,7 KB).
Zámer a oznámenie o zmene predkladá príslušnému orgánu navrhovateľ, a to písomne i elektronicky.
Ako prebieha pripomienkovanie v zisťovacom konaní?
Príslušný orgán zašle zámer alebo oznámenie povoľujúcemu, rezortnému a dotknutému orgánu a dotknutej obci do 20 dní od jeho doručenia a zároveň:
- zverejní zámer alebo oznámenie o zmene v centrálnom informačnom systéme,
- požiada dotknutú obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, aby bezodkladne zverejnila zámer alebo oznámenie o zmene spôsobom v mieste obvyklým najmenej po dobu 21 dní,
- určí termín ústneho pojednávania, ktoré sa musí uskutočniť najneskôr do 10 dní od uplynutia lehoty doručenia písomných stanovísk, čo je 21 dní od doručenia zámeru/oznámenia o zmene,
- oznámi termín ústneho pojednávania rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a
- prizve navrhovateľa na ústne pojednávanie.
Príslušný orgán upozorní rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány a dotknutú obec (v prípade zámeru aj rezortný orgán), že ide o zámer/oznámenie o zmene podliehajúce zisťovaciemu konaniu a požiada ich o vyjadrenie, či požadujú, alebo nepožadujú posudzovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu podľa zákona.
Ak v písomnom stanovisku požadujú, aby navrhovaná činnosť alebo jej zmena bola predmetom posudzovania vplyvov na ŽP, tak súčasťou písomného stanoviska sú aj požiadavky na určenie rozsahu hodnotenia.
Ako prebieha ústne pojednávanie?
Príslušný orgán zašle stanoviská najneskôr tri dni pred konaním ústneho pojednávania navrhovateľovi alebo
dotknutej obci, ak o to požiadali.
Na ústnom pojednávaní sa prerokuje zámer alebo oznámenie o zmene navrhovanej činnosti a doručené
odôvodnené stanoviská. Na neodôvodnené pripomienky a požiadavky sa neprihliada.
Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu svoje pripomienky a požiadavky uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada.
Ako prebieha rozhodovanie v zisťovacom konaní?
Pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa zákona, sa primerane použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v Príloha č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. (PDF, 45,1 KB).
Príslušný orgán prihliada aj na doručené stanoviská rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu, dotknutej obce, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť realizovať.
Príslušný orgán si môže vyžiadať k zámeru alebo oznámeniu o zmene od navrhovateľa alebo iných relevantných subjektov doplňujúce informácie alebo stanoviská na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk.
Ak rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa považuje stanovisko za súhlasné. Na stanovisko doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť.
Osobitosti pre zisťovacie konanie a posudzovanie vplyvov v akceleračnej zóne (veterné elektrárne)
Tento postup sa týka prípadu, keď je predmetom konania navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá:
- je osobitnou prevádzkou využívajúcou vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zóny a zároveň
- má sa k nej vydať rozhodnutie o stavebnom zámere (podľa § 60 Stavebného zákona).
Kedy sa v akceleračnej zóne vykoná zisťovacie konanie?
Príslušný orgán vykoná zisťovacie konanie, ak zo strany individuálneho investora:
- neboli dodržané technické parametre stanovené pre akceleračnú zónu,
- navrhovaná činnosť alebo jej zmena nie je v súlade so záverečným stanoviskom pre akceleračnú zónu a jeho podmienkami,
- došlo k zmene rozsahu, umiestnenia alebo parametrov veterných turbín nad limit záväzne určený pre akceleračnú zónu,
- sa vyskytli nepredvídané nepriaznivé účinky, pri ktorých je vysoká pravdepodobnosť negatívnych vplyvov na životné prostredie.
Čo sa v takom zisťovacom konaní posudzuje?
Ak sa zisťovacie konanie vykonáva, posudzujú sa len tie vplyvy, ktoré neboli predmetom konania podľa zákona pre akceleračnú zónu (t. j. neboli už vyhodnotené v procese pre Pilotnú zónu pre rozvoj veternej energie – Západ a Pilotnú zónu pre rozvoj veternej energie - Východ).
Čo musí urobiť investor pred podaním žiadosti o stavebný zámer?
Pred podaním žiadosti o rozhodnutie o stavebnom zámere investor v akceleračnej zóne predloží Slovenskej inšpekcii životného prostredia dokumentáciu na overenie súladu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny:
- s rozhodnutím/záverečným stanoviskom vydaným pre akceleračnú zónu a
- s jeho podmienkami.
Kedy končí zisťovacie konanie?
Príslušný orgán v záväznom stanovisku zo zisťovacieho konania rozhodne, či sa navrhovaná činnosť alebo zmena:
- nebude posudzovať – ak sa nepredpokladá významný negatívny vplyv navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie,
- bude posudzovať podľa zákona – ak vyplynie potreba podrobnejšieho posudzovania navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vtedy proces pokračuje ako v posudzovaní vplyvov. Prílohou záväzného stanoviska je rozsah hodnotenia.
Ako pokračuje zisťovacie konanie, ak sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nebude posudzovať podľa zákona?
Príslušný orgán ukončí posudzovanie a vydá záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania, ktoré obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
Navrhovateľ je oprávnený na základe záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania podať návrh na začatie povoľovacieho procesu podľa osobitných predpisov (napr. stavebné povolenie).
Aká je lehota na vydanie rozhodnutia zo zisťovacieho konania?
Príslušný orgán vydá záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania v lehote 15 dní odo dňa ústneho pojednávania, najneskôr však do 60 dní odo dňa doručenia zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti.
Ak ide o strategickú investíciu podľa osobitného predpisu alebo navrhovanú činnosť alebo jej zmenu v prevažujúcom verejnom záujme pre obnoviteľné zdroje energie (zákon č. 309/2009 Z. z.), alebo navrhovanú činnosť alebo jej zmenu využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zón vydá záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania prednostne.
Vo zvlášť zložitých prípadoch môže príslušný orgán túto lehotu predĺžiť na 90 dní, v takom prípade písomne informuje navrhovateľa o dôvodoch tohto predĺženia a o očakávanom termíne vydania záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania.
Čo nasleduje po vydaní rozhodnutia zo zisťovacieho konania?
Záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania má príslušný orgán povinnosť:
- doručiť navrhovateľovi a rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať,
- zverejniť v centrálnom informačnom systéme,
- zverejniť na svojej úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii.
Dotknutá obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, o záväznom stanovisku vydanom v zisťovacom konaní bezodkladne informuje verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce.
Kto sa môže odvolať proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania?
Proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania môže podať odvolanie:
- navrhovateľ,
- dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať,
- dotknutá verejnosť.
Lehota na podanie odvolania pre:
- navrhovateľa a dotknutú obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, je do 15 dní od doručenia záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania,
- dotknutú verejnosť je do 15 dní od zverejnenia záväzného stanoviska v centrálnom informačnom systéme.
Odvolanie sa podáva na príslušnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobúda záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania právoplatnosť.
Čo má odvolanie obsahovať?
V odvolaní treba uviesť, v čom je rozhodnutie alebo postup nesprávny (napr. rozpor s právnymi predpismi alebo vecná nesprávnosť). Odvolanie smeruje proti výrokovej časti záväzného stanoviska.
Čo sa deje po podaní odvolania?
Príslušný orgán, ktorý záväzné stanovisko vydal, bezodkladne:
- zverejní informáciu o odvolaní v centrálnom informačnom systéme (a aj na úradnej tabuli, ak ju má),
- upovedomí navrhovateľa a dotknutú obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, o obsahu odvolania,
- umožní navrhovateľovi a dotknutej obci, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, vyjadriť sa k odvolaniu v lehote 10 dní,
- následne postúpi odvolanie spolu so spisom nadriadenému (odvolaciemu) orgánu.
Má odvolanie vplyv na platnosť záväzného stanoviska?
Včas podané odvolanie má odkladný účinok (t. j. účinky záväzného stanoviska sa „pozastavia“ do rozhodnutia o odvolaní). Ak odvolanie nie je podané, záväzné stanovisko nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty na odvolanie.
Kto odvolanie posudzuje a kedy je rozhodnutie?
Odvolanie posudzuje nadriadený orgán (orgán najbližšieho vyššieho stupňa). O riadne doručenom odvolaní rozhodne spravidla do 21 dní od postúpenia spisu.
Aký môže byť výsledok?
Odvolací orgán môže záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania:
- potvrdiť,
- zmeniť, alebo
- zrušiť a vrátiť vec na nové konanie (vtedy príslušný orgán vydá nové záväzné stanovisko do 30 dní).
Dá sa odvolať proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu?
Nie, proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemožno podať odvolanie. Rozhodnutie odvolacieho orgánu sa zverejňuje v centrálnom informačnom systéme a je právoplatné dňom zverejnenia.
Koľko trvá platnosť záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania?
Záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania má platnosť tri roky. Príslušný orgán môže predĺžiť platnosť záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania o dva roky, a to aj opakovane. Celkový čas platnosti záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania nesmie prekročiť sedem rokov.
Ak sa počas platnosti začne povoľovanie, záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania nestráca platnosť
Aké sú kroky zisťovacieho konania?
- Zámer/oznámenie o zmene navrhovanej činnosti a jeho pripomienkovanie
- Vydanie záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania:
- v prípade rozhodnutia o neposudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmeny proces zisťovacieho konania končí,
- v prípade rozhodnutia o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorého prílohou je stanovený rozsah hodnotenia sú realizované nasledovné kroky:
- Správa o hodnotení a jej pripomienkovanie
- Verejné prerokovanie správy o hodnotení
- Odborný posudok
- Záverečné stanovisko
- Poprojektová analýza